Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 41/98
PDF · 101.88 KB
No categories available
I. ÚS 41/98
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
3. júna 1998 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
t. č. vo výkone trestu NVÚ , zastúpeného advokátom
JUDr. Milanom Kuzmom, Košice proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 4 To 29/97 z 2. júla 1997 pre porušenie čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2, čl. 19
ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nepríslušnosť Ústavného
súdu Slovenskej republiky na prerokovanie veci.
O d ô v o d n e n i e :
(ďalej len „sťažovateľ“) podal Ústavnému súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“) sťažnosť "... proti právoplatnému rozhodnutiu
Najvyššieho súdu SR v Bratislave vo veci 4 To 29/97 zo dňa 2. 7. 1997 pre porušenie
základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR ...".
Túto sťažnosť neskôr na výzvu ústavného súdu niekoľkými podaniami
doplnil. I po neskorších úpravách (doplneniach) ostalo podanie po procesnej stránke z
hľadiska jeho formy sťažnosťou podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“).
Sťažovateľ uvádza viaceré články ústavy, ktoré mali byť postupom prakticky
všetkých orgánov činných v jeho trestnej veci porušené a ktoré predstavujú jeho
základné práva a slobody. Podľa jeho názoru išlo o čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2, čl. 19
ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 1,2 ústavy, ktoré mali porušovať vyšetrovateľ,
prokurátor a súdy oboch stupňov, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím
uznesením o zamietnutí odvolania sťažovateľa všetky tieto porušenia prehliadol,
naviac sám sa mal niektorých dopustiť.
Pokiaľ ide o obsah sťažnosti, jej dôvody, sťažovateľ jednak v pôvodnej
sťažnosti a neskôr v podaniach z 12. októbra 1997 a 18. októbra 1997 mimoriadne
podrobne rozoberá z hľadiska svojho nazerania vykonávanie dôkazov, správanie sa
predstaviteľov orgánov činných v trestnom konaní a napokon vyhodnocovania
vykonaných dôkazov. V súhrne vyslovuje presvedčenie o tom, že počnúc
vyšetrovateľom a končiac Najvyšším súdom Slovenskej republiky, konali tieto
inštitúcie v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, Trestného
zákona a tým i ústavy.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti
právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov
štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva
a slobody občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 141 ods. 1 ústavy vykonávajú súdnictvo v Slovenskej republike
nezávislé a nestranné súdy. Podľa čl. 142 ods. 1 súdy rozhodujú v občianskoprávnych
a v trestnoprávnych veciach. Podľa čl. 143 ods. 1 ústavy sústavu súdov tvoria
Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy. Ods. 2 tohto ustanovenia
špecifikuje § 1 ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb., podľa ktorého - a contrario - ústavný
súd do sústavy všeobecných súdov nepatrí. Z toho dôvodu nie je príslušným na
preskúmavanie rozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi. Takýto postup by bol v
rozpore s citovanými článkami ústavy.
Naviac ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. II. ÚS 36/94, II.
ÚS 126/95) vyslovil, že súdy ako orgány štátnej moci nemožno zaradiť medzi
orgány, ktoré sú vymenované v čl. 127 ústavy. Ich rozhodnutia nie sú rozhodnutiami
podľa tohto článku.
Keďže zmyslom a cieľom predbežne prerokovávanej sťažnosti bolo - ako to v
jej závere sťažovateľ uvádza - dosiahnuť zopakovanie, rozšírenie a najmä iné
vyhodnotenie dokazovania, a tým aj zmenu rozhodnutí súdov, nemohol byť
sťažovateľ pred ústavným súdom úspešný. Nezávislosť všeobecného súdnictva,
praktizovaná v jeho inštančnom usporiadaní prejavuje sa predovšetkým v oblasti,
ktorá je sťažnosťou napadnutá: v oblasti dokazovania a jeho hodnotenia.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z.
ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia môže ústavný súd
odmietnuť návrhy (sťažnosti) vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je príslušný.
Nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie veci je neodstrániteľnou
prekážkou, brániacou prejednať vec. Z uvedeného dôvodu rozhodol ústavný súd tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 3. júna 1998
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ján K l u č k a
predseda senátu