Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 133/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. októbra 2005

v senáte zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. arch. D. F., bytom B.; Ing. V. V., bytom P., a Ľ.

H., bytom ČR, zastúpených advokátom JUDr. A. B., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Ing. arch. D. F., Ing. V. V. a Ľ. H. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. arch. D. F., Ing. V. V. a Ľ. H. p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie v sume každému po 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún),

ktoré im je Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Ing. arch. D. F., Ing. V. V. a Ľ. H. p r i z n á v a náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 33 575 Sk (slovom tridsaťtritisícpäťstosedemdesiatpäť slovenských

korún), ktorú je Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť na účet advokáta JUDr. A. B.

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 6. júla

2005 č. k. -26 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. arch. D. F. (ďalej len „sťažovateľka

v I. rade“), Ing. V. V. (ďalej len „sťažovateľka v II. rade“) a Ľ. H. (ďalej len „sťažovateľ

v III. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. A. B., B., ktorou

namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľmi napádané konanie o určenie, že

sporné nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po ich starom otcovi J. H., nar. 1898 (ďalej aj

„poručiteľ“), sa začalo ich žalobou na Okresnom súde Prievidza 30. novembra 1988.

Okresný súd Prievidza konal vo veci až do 23. januára 1992, keď na návrh sťažovateľov

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. rozhodol o vylúčení sudcov

Okresného súdu Prievidza a vec prikázal na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu Žilina.

Následne Krajský súd v Košiciach na návrh žalovanej uznesením sp. zn. zo

14. augusta 1996 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Žilina a vec prikázal na

prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Košice II, ktorému bola vec odňatá na

základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 27. mája 1997 a prikázaná na ďalšie konanie okresnému súdu, ktorý

koná vo veci od 7. júla 1997. Podľa tvrdenia sťažovateľov okresný súd koná v ich veci

s prieťahmi, čím sa predlžuje doba ich právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie

sporu.

Sťažovatelia v sťažnosti v súvislosti s postupom okresného súdu ďalej uviedli: „Ako

vyplýva zo skutkového stavu (...), sťažovatelia svoje právo na rozhodnutie vo veci

uplatňujeme už od 30. 11. 1988. Konanie doposiaľ trvá bezmála 16 rokov, avšak do

dnešného dňa súdy právoplatne nerozhodli o celom našom návrhu. Neprimeraná dĺžka

konania pritom nie je zapríčinená zložitosťou veci, ale predovšetkým pomalým a často

chybným postupom súdov príslušných na prerokovanie a rozhodnutie vo veci. (...)

Sťažovatelia máme za to, že z hľadiska našej právnej istoty je celková dĺžka konania

neúnosná. (...)

Okresnému súdu v Trenčíne prikázal Najvyšší súd Slovenskej republiky vec dňa

27. 5. 1997. Vo veci, vedenej pod sp. zn. , súd uskutočnil prvý procesný úkon

-pojednávanie - po 2,5 roku od prikázania a to dňa 19. 11. 1999 Rozhodnutie vo veci samej

vydal tento súd 24. 1. 2000, t. j. po 32 mesiacoch. (...)

Zvlášť zarážajúci je fakt, že zbytočné prieťahy v konaní spôsobili súdy, ktoré sa

k prejednaniu a rozhodnutiu veci dostali v štádiu, keď vec už bola evidentne reštančná.

Navyše, skutkový stav prípadu bol na základe dovtedy vykonaného rozsiahleho dokazovania

prakticky ustálený a súdom zostávalo vec len právne posúdiť a rozhodnúť.“

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd vyslovil, že

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené ich

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, na

základe čoho žiadali, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v predmetnej veci

bez zbytočných prieťahov a uložil mu povinnosť vyplatiť každému zo sťažovateľov

primerané finančné zadosťučinenie vo výške po 100 000 Sk a uhradiť sťažovateľom trovy

konania, ktoré im v súvislosti s konaním pred ústavným súdom vznikli vo výške

33 574,70 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja

účastníci konania: okresný súd listom sp. zn. Spr 329/05 z 11. marca 2005 a listom

sp. zn. Spr. 1225/05 z 8. augusta 2005 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom

k uvedeným vyjadreniam okresného súdu listom doručeným ústavnému súdu 5. septembra

2005.

2. 1. Okresný súd vo vyjadrení z 11. marca 2005 okrem prehľadu procesných úkonov

v predmetnom konaní od prevzatia veci uviedol:

„Dňa 27. 5. 1997 Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k.

rozhodol o prikázaní veci Okresnému súdu Trenčín. Vec účastníkov dovtedy prejednávaná

Okresným súdom Košice II. pod sp. zn. bola dňa 7. 7. 1997 postúpená týmto

súdom Okresnému súdu Trenčín, bola jej pridelená sp. zn. a zákonnou sudkyňou

sa stala JUDr. E. V., ktorá sa v r. 1998 stala sudkyňou Krajského súdu Trenčín. Po jej

odchode bola vec pridelená na vybavenie Mgr. F. B. (...)

Od doručenia veci v dôsledku prikázania právnej veci na prejednanie a rozhodnutie

Okresnému súdu Trenčín, t. j. od 7. 7. 1997 do 21. 10. 1999 bola vec bez úkonu.

Od 21. 10. 1999 do vyhlásenia rozsudku v právnej veci a predloženia veci odvolaciemu

súdu Krajskému súdu Trenčín sa v právnej veci konalo plynulo, bez prieťahov.

Od 15. 10. 2004 sa v právnej veci nekoná.(...)

V právnej veci nastali prieťahy v konaní v období od 7. 7. 1997 do 21. 10. 1999

a od 15. 10. 2004. Tieto prieťahy, najmä v r. 1997 - 1999 boli spôsobené objektívnymi

okolnosťami spočívajúcimi v nedostatočnom personálnom obsadení najmä počtom sudcov

Okresného súdu Trenčín, ktoré pretrvávajú od r. 1997 v dôsledku územnosprávneho

členenia, odchodu sudcov na Krajský súd Trenčín a vysokým nápadom vecí do jednotlivých

súdnych oddelení vrátane občianskoprávnych. Z hľadiska primeranosti konania, kedy došlo

k úkonom v odstupe nad šesť mesiacov, ide vo vzťahu k sťažovateľom k zbytočným

prieťahom v konaní. Zároveň súd poukazuje na to, že sudca Okresného súdu Trenčín, ktorý

vec prejednával a rozhodol, bol v právnej veci zákonným sudcom od 4. 1. 1999, vec mu bola

pridelená na vybavenie pod odchode JUDr. E. V. na Krajský súd Trenčín. V jeho senáte sa

vtom čase nachádzalo cca 800 vecí a to aj veci agendy výkonu rozhodnutia a exekučnej

agendy. Od upozornenia na podanú sťažnosť sa vo veci konalo plynulo a orgán štátnej

správy súdu nezistil do 15. 10. 2004 vo veci prieťahy v konaní.“

Listom z 8. augusta 2005 okresný súd oznámil, že sa v plnom rozsahu pridržiava

vyjadrenia okresného súdu z 11. marca 2005 „nakoľko od jeho podania nenastala žiadna

zmena.

Pri rozhodovaní o priznaní primeraného zadosťučinenia žiadam zohľadniť skutočnosť,

že nárok uplatnený sťažovateľmi voči tunajšiemu súdu je neprimeraný. Prieťahy nastali

v konaní za obdobie od 7. 7. 1997 do 21. 10. 1999. Od uvedeného dátumu do vyhlásenia

veci a predloženia Krajskému súdu v Trenčíne sa vo veci konalo plynulo a bez prieťahov.

Požadovaný nárok sťažovateľov považujem za neprimeraný aj vzhľadom na doterajšiu

rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky“.

2. 2. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k vyjadreniam okresného

súdu uviedol:

„Ako však sám zástupca súdu konštatuje, súdom boli v predmetnej právnej veci

spôsobené prieťahy konania, keď sa v čase od 7. 7. 1997 do 21. 10. 1999, a rovnako od

15. 10. 2004 (resp. 29. 9. 2004) do dnešného dňa, t. j. celkovo v období vyše 38 mesiacov

vo veci neuskutočnil žiaden procesný úkon.

Vznik prieťahov v konaní je bohužiaľ v našej transformujúcej sa spoločnosti javom

nie výnimočným. Na jednej strane je síce potrebné uznať argument OS Trenčín,

že slovenské súdy sú vystavené vysokému nápadu právnych vecí (často nezmyselných),

pričom je tiež známa personálna poddimenzovanosť obsadenia súdov, na druhej strane

je však nevyhnutné zabezpečiť, aby sa fyzickým a právnickým osobám domáhajúcim

sa svojich práv súdnou cestou, zabezpečilo efektívne konanie garantované tak

Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako

aj procesnými predpismi. Súdy sú preto povinné postupovať vo všetkých veciach tak, aby

zbytočné prieťahy v konaní vôbec nevznikali. Táto požiadavka je obzvlášť oprávnená

a aktuálna v prípadoch sporov prebiehajúcich dlhý čas, bez ohľadu na to, či trvanie

konania zapríčinili súdne prieťahy alebo vzniklo na základe objektívneho vývoja situácie v

tom-ktorom spore. Je preto zarážajúce, ak sa v konaní, ktoré je vysoko reštančné (v čase

vzniku prieťahu konanie trvalo viac ako 9 rokov), počas viac ako dvoch rokov neuskutočnil

ani jeden jediný procesný úkon. V predmetnom spore sa tak stalo v čase, keď už ubehlo vyše

9, resp. 11 rokov od začatia konania, t. j. od 30. 11. 1988!

Podobne od 29. 9. 2004 (nie od 25. 10. 2004, ako tvrdí súd, nakoľko z pohľadu

možnosti konať vo veci nie je dôležité vyznačenie právoplatnosti na rozsudku Najvyššieho

súdu SR, ale deň nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia), teda už skoro jeden

rok, súd vo veci nekoná a to v situácii, keď od začiatku konania uplynulo bezmála 16 rokov.

Je smutné a zostáva na zamyslenie, ak sa občan po 16 rokoch súdnych sporov stále

nedočkal právoplatného ukončenia a rozhodnutia svojej veci. Táto situácia svedčí o tom,

že náš súdny systém stále nie je schopný realizovať a zabezpečiť všetkým ich ústavné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. A častokrát nie iba vinou objektívnych

skutočností.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. , , ).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. :

- 7. júl 1997 - okresnému súdu bol doručený spisový materiál vo veci žaloby sťažovateľov

z roku 1988 o určenie, že nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po ich starom otcovi J. H.,

pretože boli vo vlastníctve ich otca. Okresný súd konal v predmetnej veci po tom, ako mu,

čo mu bola prikázaná na konanie uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. mája 1997;

- 15. apríl 1998 - súdna komisárka prejednávajúca dedičstvo po poručiteľovi požiadala

okresný súd o informáciu, či predmetné konanie bolo už skončené;

- 22. apríl 1998 - okresný súd oznámil súdnej komisárke, že „vzhľadom na zaťaženosť

súdu“ nebolo ešte vo veci rozhodnuté;

- 21. október 1999 - po upozornení predsedom okresného súdu na nutnosť plynulého

konania z dôvodu podanej sťažnosti bolo vo veci nariadené pojednávanie na

19. november 1999;

- 16. november 1999 - žalovaná zaslala okresnému súdu vyjadrenie k sporu;

- 19. november 1999 - pojednávanie bolo po oboznámení sa súdu a účastníkov s dovtedy

vykonaným dokazovaním Okresným súdom Prievidza a Okresným súdom Žilina odročené

na 14. december 1999 z dôvodu nutnosti vypočutia sťažovateľov, ktorých na pojednávaní

zastupoval iba ich právny zástupca a neboli osobne prítomní;

- 9. december 1999 - žalovaná zaslala okresnému súdu vyjadrenie k sporu a dôkazový

materiál (identifikáciu sporných parciel a ich náčrt) spolu s „právnym rozborom prípadu“;

- 13. december 1999 - sťažovateľ v III. rade ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

14. decembra 1999;

- 14. december 1999 - pojednávanie bolo po vypočutí prítomných účastníkov odročené na

21. január 2000 z dôvodu vypočutia na pojednávaní neprítomného sťažovateľa v III. rade;

- 21. január 2000 - po vypočutí sťažovateľa v III. rade a po záverečných rečiach oboch

sporných strán bolo pojednávanie odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na

24. január 2000;

- 24. január 2000 - okresný súd na pojednávaní v neprítomnosti sťažovateľov rozhodol spor

rozsudkom tak, že sčasti vyhovel žalobe a určil, že sporná parcela nepatrí do dedičstva po

poručiteľovi, a vo zvyšnej časti (sporný rodinný dom) žalobný návrh zamietol;

- 23. február 2000 - zákonný sudca žiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie rozsudku;

- 16. máj 2000 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie sťažovateľov proti zamietajúcej

časti rozsudku;

- 17. máj 2000 - okresnému súdu bolo doručené odvolanie žalovanej proti vyhovujúcej časti

rozsudku;

- 24. máj 2000 - žalovaná zaslala okresnému súdu doplnenie a odôvodnenie jej odvolania

a súčasne zaplatila súdny poplatok za odvolanie;

- 29. máj 2000 - okresný súd vyzval účastníkov na zaplatenie súdneho poplatku za

odvolania a súčasne im zaslal odvolania na vyjadrenie;

- 6. jún 2000 - žalovaná sa odvolala proti uzneseniu, ktorým jej bola uložená povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, z dôvodu, že ho už zaplatila;

- 8. jún 2000 - sťažovatelia zaplatili súdny poplatok za odvolanie;

- 13. jún 2000 - spis bol predložený Krajskému súdu v Trenčíne na konanie o odvolaniach

účastníkov;

- 20. jún 2000 - Krajský súd v Trenčíne postúpil spis na konanie o odvolaní Krajskému súdu

v Košiciach na základe rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. júna 1991,

ktorým bola vec prikázaná na rozhodnutie krajskému súdu, a o tomto kroku Krajský súd

v Trenčíne vyrozumel účastníkov;

- 28. jún 2000 - žalovaná podaním adresovaným Krajskému súdu v Trenčíne vyjadrila

nesúhlas s postúpením spisu Krajskému súdu v Košiciach;

- 3. júl 2000 - spis bol z Krajského súdu v Trenčíne doručený Krajskému súdu v Košiciach;

- 7. júl 2000 - Krajský súd v Košiciach zaslal spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie, ktorý

súd má vo veci konať ako súd odvolací;

- 13. júl 2000 - spis bol predložený najvyššiemu súdu;

- 20. júl 2000 - najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol, že na konanie

o odvolaní vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. je príslušný Krajský

súd v Trenčíne;

- 27. júl 2000 - spis bol z najvyššieho súdu vrátený Krajskému súdu v Košiciach;

- 11. august 2000 - spis bol z Krajského súdu v Košiciach doručený Krajskému súdu

v Trenčíne na konanie o odvolaniach účastníkov;

- 20. marec 2002 – Krajský súd v Trenčíne rozsudkom sp. zn. potvrdil

odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu z 24. januára 2000 a v otázke „či za

účinnosti zákona č. 141/50 Zb. mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva pozemku

spracovaním i v prípade, že stavebník staval na pozemku so súhlasom jeho vlastníka“,

Krajský súd v Trenčíne pripustil dovolanie a súčasne uznesením sp. zn. zrušil

uznesenie okresného súdu, ktorým bolo žalovanej uložené zaplatiť súdny poplatok za

odvolanie;

- 18. jún 2002 - spis bol z Krajského súdu v Trenčíne vrátený okresnému súdu;

- 25. júl 2002 - zákonný sudca dal pokyn na vyznačenie právoplatnosti rozsudku

z 24. januára 2000 dňom 13. júla 2002;

- 30. júl 2002 - okresnému súdu bolo doručené dovolanie žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne;

- 31. júl 2002 - okresný súd žiadal žalovanú, aby predložila potrebný počet rovnopisov ňou

podaného dovolania;

- 9. august 2002 - okresnému súdu boli doručené ďalšie kópie dovolania podaného

žalovanou;

- 12. august 2002 - okresný súd zaslal dovolanie na vyjadrenie sťažovateľom;

- 10. september 2002 - okresný súd zisťoval v evidencii obyvateľstva miesto pobytu

sťažovateľky v II. rade, ktorej sa nepodarilo doručiť dovolanie na vyjadrenie;

- 13. september 2002 - okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky v I. rade

k dovolaniu;

- 26. september 2002 - okresnému súdu bola doručená správa o bydlisku sťažovateľky

v II. rade;

- 16. október 2002 - okresný súd zaslal spis na konanie o dovolaní najvyššiemu súdu;

- 28. október 2002 - spis bol predložený najvyššiemu súdu;

- 18. december 2003 - najvyšší súd rozsudkom sp. zn. zrušil dovolaním

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne v spojení s rozsudkom okresného súdu vo

vyhovujúcej časti, t. j. v časti, v ktorej rozhodli, že časť sporných nehnuteľností nepatrí do

dedičstva po zomrelom, a v tejto časti vrátil vec na ďalšie konanie okresnému súdu;

- 27. február 2004 - spis bol z najvyššieho súdu vrátený okresnému súdu;

- 17. marec 2004 - okresný súd zisťoval miesto pobytu sťažovateľov v II. a III. rade, ktorým

sa nepodarilo doručiť rozsudok najvyššieho súdu;

- 25. marec 2004 a 13. apríl 2004 - okresnému súdu bola doručená správa o mieste pobytu

sťažovateľky v II. rade;

- 11. máj 2004 - súdna komisárka prejednávajúca dedičstvo po poručiteľovi žiadala

informáciu o stave konania;

- 16. jún 2004 - súdna komisárka prejednávajúca dedičstvo po poručiteľovi urgovala

podanie informácie o stave konania;

- 22. júl 2004 - okresný súd zisťoval miesto pobytu sťažovateľa v III. rade, ktorému sa

nepodarilo doručiť rozsudok najvyššieho súdu, a súdnej komisárke oznámil, že konanie nie

je skončené;

- 20. august 2004 - okresnému súdu bolo oznámené, že sťažovateľ v III. rade nie je vo

výkone trestu, a 23. augusta 2004 bola súdu doručená správa o jeho pobyte.

Ústavný súd zo súdneho spisu okresného súdu vedeného pod s. zn. zistil,

že okresný súd od 23. augusta 2004 do predloženia spisu ústavnému súdu (12. august 2005)

vo veci nekonal.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne

nerozhodli (napr. , ). Priznanie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa

toto právo objektívne realizovalo (napr. ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o určovacej žalobe, že sporné nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po starom

otcovi sťažovateľov, ktorí v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. vystupujú

v procesnom postavení žalobcov, došlo k porušeniu označeného základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd berie do úvahy, že konanie vo veci sa začalo 30. novembra 1988

podaním návrhu na začatie konania, ktorým sa sťažovatelia domáhali určenia, že sporné

nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po poručiteľovi.

Ústavný súd uznesením č. k. -26 zo 6. júla 2005 sťažnosť sťažovateľov

vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

prijal na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti namietajúcej porušenie označených práv

okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajským súdom Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú

( ).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd posudzoval len tú časť sťažnosti sťažovateľov,

ktorou namietali porušenie označených práv v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu ( ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd nezistil v doterajšom priebehu

konania žiadnu takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej alebo faktickej

zložitosti veci ovplyvňujúcej dĺžku konania pred okresným súdom. Na meritórne

rozhodnutie veci sa nevyžadovalo vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania, iba správne

právne posúdenie dovtedy vykonaného dokazovania Okresným súdom Prievidza

a Okresným súdom Žilina. Napokon ani okresný súd vo svojich vyjadreniach nepoukazoval

na zložitosť veci.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré začalo na okresnom súde v roku 1997 po

tom, ako mu bola vec prikázaná uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 27. mája

1997, nie je dosiaľ, t. j. takmer po ôsmich rokoch (v skutočnosti po 17 rokoch od podania

žaloby), právoplatne skončené.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd nezistil

žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovatelia prispeli k doterajšej

dĺžke konania pred okresným súdom, a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ich

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti

konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci nečinný, resp. nepreukazoval vo veci

relevantnú procesnú činnosť v období:

- od 7. júla 1997 (okresnému súdu bol postúpený spisový materiál vo veci žaloby

sťažovateľov po tom, ako mu bola vec prikázaná na konanie najvyšším súdom) do

21. októbra 1999 (okresný súd nariadil vo veci pojednávanie), t. j. viac ako 2 roky

a 3 mesiace;

- od 23. augusta 2004 (okresnému súdu bola doručená správa o pobyte sťažovateľa

v III. rade) doteraz, t. j. viac ako 12 mesiacov.

Celková doba zbytočných prieťahov ustálená ústavným súdom je viac ako 3 roky

a 3 mesiace.

Doba, počas ktorej sa riešila otázka príslušnosti súdu na konanie o odvolaniach

účastníkov, ako aj doba, počas ktorej sa konalo o ich odvolaniach a dovolaní žalovanej na

súdoch vyššej inštancie (v období od 13. júna 2000 do 18. júna 2002 a od 28. októbra 2002

do 27. februára 2004), je obdobím, ktorého dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd

ovplyvniť, a preto sa v tomto období z objektívnych dôvodov nemohol dopustiť zbytočných

prieťahov v konaní.

V súvislosti s obranným tvrdením okresného súdu, že prieťahy v konaní „boli

spôsobené objektívnymi okolnosťami spočívajúcimi v nedostatočnom personálnom obsadení

najmä počtom sudcov Okresného súdu Trenčín, ktoré pretrvávajú od r. 1997 v dôsledku

územnosprávneho členenia, odchodu sudcov na Krajský súd Trenčín a vysokým nápadom

vecí do jednotlivých súdnych oddelení vrátane občianskoprávnych“, ústavný súd konštatuje,

že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí

zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len

v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti

v primeranej lehote (napr. ).

Z vyjadrenia okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení, pričom

okresnému súdu musela byť známa skutočnosť, že predmetné konanie začalo už v roku

1988. Skutočnosť, že okresný súd mal problémy s vybavovaním veľkého množstva agendy

a s výmenou sudcov, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníkov konania a nemá povahu

okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na

rozhodnutie vo veci občanov, ktorí sa naň obrátili (napr. , ).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva

sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo

výške po 100 000 Sk každému z nich s odôvodnením: „Uvedené odôvodňujeme tým, že už

šestnásty rok sa nachádzame v stave právnej neistoty, k čomu výraznou mierou prispeli

uvedené súdy, ktoré do dnešného dňa nerozhodli o celom našom návrhu. Nakoľko sa jedná

o spor, predmetom ktorého je vyjasnenie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam,

neukončenie konania právoplatným rozhodnutím súdu sa negatívne premietlo aj do našej

majetkovej sféry. Naša teta - odporkyňa v konaní tak po celú dobu užíva náš rodičovský

dom (v ktorom sme vyrastali a v ktorom až do smrti býval náš otec), my nemáme do neho

prístup a nehnuteľnosť vďaka neskončenému súdnemu konaniu chátra a stráca na

hodnote.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným

zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov,

najmä vzhľadom na dlhodobú nečinnosť okresného súdu, s prihliadnutím aj na celkovú

dĺžku konania (od roku 1988), považuje za primerané vo výške po 50 000 Sk pre každého

zo sťažovateľov.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom ( ) náhradu

trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia.

Advokát si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 33 574,70 Sk, a to

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2004 a za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2005.

S poukazom na výsledok konania patrí za jeden úkon právnej pomoci vykonaný

v roku 2004 jednému sťažovateľovi odmena (po krátení o 20 % podľa § 17 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb) vo výške 3 627 Sk, po zaokrúhlení 3 630 Sk,

spolu s režijným paušálom (136 Sk) vo výške 3 766 Sk. Za dva úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu) vykonané v roku 2004 tak

jednému sťažovateľovi patrí náhrada vo výške 7 532 Sk (2 x 3 766 Sk) a trom sťažovateľom

odmena vo výške 22 596 Sk (3 x 7532 Sk). Za jeden úkon právnej pomoci vykonaný v roku

2005 (vyjadrenie doručené ústavnému súdu 5. septembra 2005) patrí jednému sťažovateľovi

odmena (po krátení o 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. ) vo výške 2 001 Sk, spolu s režijným paušálom

(150 Sk) vo výške 2 151 Sk a trom sťažovateľom odmena vo výške 6 453 Sk (3 x 2 151 Sk).

Za právne zastúpenie sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom tak vznikol nárok na

náhradu trov vo výške 34 568,31 Sk vrátane 19 % DPH, pretože právny zástupca

sťažovateľov predložil osvedčenie platiteľa DPH.

Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil náhradu trov len vo výške

33 574,70 Sk, ústavný súd po zaokrúhlení priznal sťažovateľom náhradu trov tak, ako to je

uvedené pod bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2005