Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 404/09
PDF · 120.23 KB
No categories available
II. ÚS 404/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 46/07, ako aj jeho žiadosť
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra
2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 46/07.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou okresnému súdu 7. marca
2007 sa sťažovateľ domáhal proti žalovaným ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej
ujmy, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku nepriaznivého vybavenia jeho trestného oznámenia
proti S. Podľa tvrdenia sťažovateľa okresný súd aj napriek jeho opakovaným sťažnostiam
na prieťahy adresovaným predsedovi okresného súdu vo veci jeho žaloby nekoná, dosiaľ
neboli vyžiadané sťažovateľom požadované dôkazy a nebolo vykonané ani žiadne iné
dokazovanie, takže v predmetnej veci okresný súd koná so zbytočnými a neodôvodnenými
prieťahmi, čím sa v rozpore s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru predlžuje stav
právnej neistoty sťažovateľa.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 46/07 bolo porušené jeho právo a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby mu priznal
primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk a úhradu trov konania.
Sťažovateľ v podanej sťažnosti súčasne navrhol, aby mu z dôvodu jeho
nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových pomerov bol v konaní pred ústavným
súdom ustanovený právny zástupca.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 46/07.
Sťažovateľ v sťažnosti na adresu namietaného všeobecného súdu a jeho zákonného
sudcu v skúmanej veci okrem iného uviedol:
„Je tu vzorka ďalšie výkonu kriminálneho súdnictva. (...)
Zákonného sudcu zaujímajú iba peniaze a súdne poplatky.
Predavač - sudca nezaprel svoje členstvo v komande sudcov.“
Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu obsahuje urážlivé výroky na adresu
sudcov, ako aj na konkrétneho sudcu všeobecného súdu so snahou dehonestovať súdnictvo
v Slovenskej republike.
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť sťažnosť
odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 1 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená
na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák
v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).
V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu návrhu môže byť návrh odmietnutý
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú
iný postup.
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými
vo svojom podaní prekročil hranicu normálnej kritiky, uráža celý súdny stav, a to v rozpore
s princípmi zachovávania úcty k ústavnému súdu a sudcom všeobecných súdov.
Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu možno označiť za zneužitie
práva na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva.
Ústavný súd pripomína, že sťažovateľ má naďalej právo podať sťažnosť na prieťahy
v konaní súdu, pokiaľ k tomu zvolí prostriedky kompatibilné s etickými prostriedkami.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti a na okolnosti prípadu ústavný súd podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd rozhoduje o jej prijatí len
vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa ňou namieta.
Rozhodovanie o tej časti návrhu na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľ domáha, aby ústavný
súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal
primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania, nie je rozhodovaním o základnom
práve alebo slobode. Z tohto dôvodu ústavný súd v rámci predbežného prerokovania
o takýchto otázkach nerozhodoval (I. ÚS 133/05, I. ÚS 143/05).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho významu
rozhodovať aj o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie mu právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2009