Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 178/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Z. F., B., F. P., H. K., M. P., P., Mgr. K. M., B. B., M. P.,

B. B., L L., B., M. J., O., M. L., P., V. M., B., M. P., B. B., M. M., D., M. K., B., F. S., H.,

M. Ř., L., P. M., S., V. G., B., I. D., P., P. T., H., H. Ř., Ch., J. P., B., J. S., B., M. F.,P., V.

K., B. B., P. L., R., R. V., P.,Z. S., B., R. K., N., M. H., P., J. M., S., A. L., P., M. W., M.,

J. L., B., M. V., T. a J. Ď., T., zastúpených I. R., K., vo veci namietaného porušenia ich

základných práv upravených v a a

namietaného porušenia čl. 7 a čl. 8 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na

rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

uverejneného pod č. postupom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pri príprave

a predkladaní materiálu č. 27379/2008 „Návrhu legislatívnych, inštitucionálnych

a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity

v smrečinách na Slovensku“ 3. decembra 2008 a uznesením vlády Slovenskej republiky

č. 878/2008 z 3. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Z. F., F. P., M. P., K. M., M. P., L. L., M. J., M. L., V. M., M. P., M. M.,

M. K., F. S., M. Ř., P. M., V. G., I. D., P. T., H. Ř., J. P., J. S., M. F., V. K., P. L., R. V.,

Z. S., R. K., M. H., J. M., A. L., M. W., J. L., M. V. a J. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2009 doručená sťažnosť Z. F., B., F. P., H. K., M. P., P., Mgr. K. M., B. B., M. P., B. B.,

L L., B., M. J., O., M. L., P., V. M., B., M. P., B. B., M. M., D., M. K., B., F. S., H., M. Ř.,

L., P. M., S., V. G., B., I. D., P., P. T., H., H. Ř., Ch., J. P., B., J. S., B., M. F.,P., V. K., B.

B., P. L., R., R. V., P.,Z. S., B., R. K., N., M. H., P., J. M., S., A. L., P., M. W., M., J. L.,

B., M. V., T. a J. Ď., T., zastúpených I. R., K., (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených I. R.

K., vo veci namietaného porušenia ich základných práv upravených v čl. 44 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a namietaného porušenia a čl.

8 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe

k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „dohovor“) uverejneného

pod č. postupom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo pôdohospodárstva“) a Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky - (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“) pri príprave a predkladaní

materiálu č. 27379/2008 „Návrhu legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení

na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“

3. decembra 2008 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 878/2008 z 3. decembra 2008.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú, že ministerstvo pôdohospodárstva

a ministerstvo životného prostredia 3. decembra 2008 predložili na rokovanie vlády návrh

opatrení. V pripomienkovom konaní podporili hromadnú pripomienku Lesoochranárskeho

zoskupenia VLK (ďalej len „VLK“) k uvedenému návrhu opatrení, ktorá však nebola

ministerstvom pôdohospodárstva zohľadnená ako pripomienka, neprihliadlo na ňu, z toho

dôvodu ju ani nevyhodnotilo (zdôvodnilo jej nevyhodnotenie tým, že nespĺňa charakter

pripomienky ustanovenej v smernici) a nerozhodlo o tom, či ju akceptuje alebo nie.

Samotný predkladateľ tejto pripomienky (VLK) ju označil ako zásadnú (podporilo ju o. i.

2880 pripomienkujúcich). Sťažovatelia namietajú, že ministerstvo pôdohospodárstva

neuskutočnilo rozporové konanie o tejto pripomienke týkajúcej sa označeného materiálu.

Nebralo ohľad na to, že v iných pripomienkach verejnosti boli namietané a vyhodnocované

rovnako formulované výroky, aké boli zahrnuté aj v pripomienke VLK, ktoré sťažovatelia

podporili. Sťažovatelia sú toho názoru, že predkladatelia návrhu opatrení postupovali

v rozpore s citovanou smernicou, ak pripomienku VLK vyhodnotili takýmto spôsobom,

navyše VLK navrhoval celý materiál stiahnuť z rokovania vlády. Podľa názoru

sťažovateľov sa postup ministerstva pôdohospodárstva dostal do rozporu s čl. 10 ods. 5

smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády a s bodom 3.1.7 ods. 6

metodického pokynu na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády, na ktoré sa

vo svojej sťažnosti odvolávajú.

Vláda 3. decembra 2008 predložený návrh schválila (bez akceptovania, resp.

vyhodnotenia tejto pripomienky).

Podľa sťažovateľov čl. 7 a čl. 9 dohovoru zakotvujú právo verejnosti zúčastniť sa na

príprave plánov a programov súvisiacich so životným prostredím a právo verejnosti

zúčastniť sa na príprave vykonávacích predpisov a iných všeobecne záväzných pravidiel

orgánmi verejnej moci, ktoré môže mať významný vplyv na životné prostredie.

Zo schváleného návrhu opatrení pritom vyplýva, že obsahuje opatrenia, ktoré podľa

sťažovateľov podľa čl. 8 dohovoru treba považovať za všeobecne záväzné pravidlá,

niektoré aj za plány a prognózy súvisiace so životným prostredím. Sťažovatelia sú

presvedčení, že postup ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia aj

vlády bol porušením ich práv zakotvených v čl. 7 a čl. 8 dohovoru.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti poukazujú pritom aj na právny problém klasifikácie

dohovoru z hľadiska jeho záväznosti (či je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

podľa ), pretože sú naň v praxi rôzne právne názory; sú toho názoru, že

dohovor je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a slobodách.

Z vyplýva, že «uznáva prednosť pred zákonmi trom

druhom medzinárodných zmlúv. Ide o medzinárodné zmluvy o ľudských právach a

základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a

medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb, alebo

právnických osôb.

Predpokladom prednosti pred zákonmi je, že tieto zmluvy boli ratifikované a

vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Z uznesenia Národnej rady SR č. 1840 zo dňa 23. 9. 2005 vyplýva, že uvedený deň

Národná rada SR vyslovila súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru EHK

OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k

spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor ) a zároveň

rozhodla, že Dohovor je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 SR, ktorá má

prednosť pred zákonmi.

Z oznámenia Ministerstva zahraničných vecí SR, ktoré bol pod uvedeným číslom v

Zbierke zákonov SR oznámené a zverejnením ktorého bol tento Dohovor vyhlásený vyplýva,

že vo vzťahu k Slovenskej republike Dohovor nadobudne platnosť 5. 3. 2006 podľa článku

20 ods. 3.

Podľa ustanovenia Za. - vyhlásením v zbierke zákonov je

medzinárodná zmluva záväzná pre fyzické osoby a právnické osoby, ak v medzinárodnej

zmluve nie je ustanovený neskorší dátum jej platnosti.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zmluva nadobudla platnosť a teda

záväznosť pre fyzické a právnické osoby, medzi ktoré nesporne patria aj štátne orgány, dňa

5.3.2006. ...

Z doložky prednosti predloženej gestorom zmluvy - Ministerstvom životného

prostredia SR, ktorá bola predložená národnej rade pri jej ratifikácii vyplýva ( str. 2 ), že

nejde o zmluvu, ktorá obsahuje priamu úpravu práv a povinností fyzických alebo

právnických osôb.

Pod bodom 6 uvedenej položky je uvedené:

„Dohovor európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti

verejnosti na rozhodovacom procese, a prístupe spravodlivosti v záležitostiach životného

prostredia, je medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách (ochrana

životného prostredia a zdravia ľudí) po ratifikácií a vyhlásení spôsobom ustanoveným

zákonom, má prednosť pred zákonom.“.

Samotný predkladateľ - ministerstvo životného prostredia pri predložení zmluvy

Národnej rade SR označil túto zmluvu ako Zmluvu o ľudských právach a slobodách.».

Podľa sťažovateľov „postupom predkladateľov, ale aj Vlády SR, ktorá napriek

porušeniu práv sťažovateľov materiál predložený predkladateľmi prerokovali a schválili,

bolo porušené aj právo sťažovateľov zakotvené v článku č. 44 ods. 1 v spojení s článkom 46

ods. 1 SR. Ako už bolo uvedené, ustanovenia , ukladajú

orgánom štátnej správy, vrátane ústredných orgánov štátnej správy, ktorými sú

predkladatelia, pri opatreniach riešeniach aktuálnych otázok a spracovaní koncepcie

rozvoja zverených oblastí a riešenia základných otázok uskutočňujú pripomienkové konania

a po skončení týchto pripomienkových konaní, predkladajú uvedené, materiály vláde.“.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol, že ich práva

«zakotvené

- v článku 7 Aarhuskeho Dohovoru na účasť na príprave plánov a programov

súvisiacich so životným prostredím,

- v článku 8 Aarhuskeho Dohovoru - právo na účinnú účasť na príprave

vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel

orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie,

- v článku 44 ods. 1 SR - právo na priaznivé životné prostredie v časti práva

na účasť na príprave opatrení, ktoré môžu ovplyvniť životné prostredie v spojení s článkom

46 ods. 1 SR,

postupom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky - ministra

pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky - ministra životného prostredia Slovenskej republiky pri príprave a predkladaní

materiálu č. 27379/2008 „Návrhu legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických

opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na

Slovensku“ dňa 3. 12. 2008 a uznesením Vlády SR č. 878/2008 zo dňa 3. 12. 2008 bolo

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Vlády SR č. 878/2008 zo dňa

3. 12. 2008.

Ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ministrovi životného prostredia

Slovenskej republiky a Vláde SR zakazuje pokračovať v porušovaní namietaných právach

sťažovateľov.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľom všetky trovy tohto konania.».

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (mutatis mutandis , ).

Podľa , právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu

základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak túto ochranu

neposkytujú všeobecné súdy.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Ústavný súd sa pri zakladaní

svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo

slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných

a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. ,

). To znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy,

ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho práva poskytuje.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú fyzickú

osobu a právnickú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva,

musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu,

musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu ().

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv upravených v čl. 44 ods. 1

a a porušenie a 8 dohovoru postupom ministerstva

pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia pri príprave a predkladaní „Návrhu

legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné

zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“ a uznesením vlády

č. 878/2008 z 3. decembra 2008.

Podľa každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Podľa upravujúceho základné právo, porušenie ktorého

sťažovateľ namieta, sa v prípadoch ustanovených zákonom každý môže domáhať zákonom

ustanoveným spôsobom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 7 dohovoru každá zmluvná strana dohovoru (ďalej len „strana“) príjme

vhodné praktické a/alebo iné opatrenia zabezpečujúce účasť verejnosti počas prípravy

plánov a programov súvisiacich so životným prostredím v transparentných a spravodlivých

podmienkach, poskytnúť verejnosti potrebné informácie. V rámci tohto systému sa použijú

ustanovenia článku 6 ods. 3, 4 a 8. Príslušný orgán verejnej moci zistí verejnosť, ktorá sa

môže na procese zúčastniť, zohľadňujúc ciele tohto dohovoru. Každá strana umožní

verejnosti zúčastniť sa vo vhodnom rozsahu na príprave politík súvisiacich so životným

prostredím.

Podľa čl. 8 dohovoru každá strana sa usiluje podporovať, pokým sú ešte možnosti

otvorené, účinnú účasť verejnosti na príslušnej úrovni počas prípravy vykonávacích

predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel orgánmi verejnej

moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Na tento účel by mali byť

vykonané nasledujúce kroky:

a) mali by byť ustanovené dostatočné časové rámce pre účinnú účasť;

b) mali by byť zverejnené návrhy predpisov alebo by mali byť inak verejne

sprístupnené a

c) verejnosti by mala byť daná možnosť pripomienkovania, a to priamo alebo

prostredníctvom zastupiteľských poradných orgánov.

Výsledky účasti verejnosti sa zohľadnia v najvyššej možnej miere.

Ústavný súd sa pri predbežnom posudzovaní sťažnosti sťažovateľov zaoberal

z hľadiska možnosti prijatia sťažnosti na ďalšie konanie predovšetkým týmito

skutočnosťami:

1. Sťažovatelia nie sú „originálnymi“ autormi pripomienky, neakceptovaním ktorej

malo dôjsť k porušeniu nimi označených základných práv. Týmto subjektom je VLK, ku

ktorého pripomienke sa sťažovatelia len pripojili, resp. ju podporili.

2. Pripomienka, ktorú podporili sťažovatelia, je identická, resp. obdobného

charakteru ako pripomienky, ktoré uplatnili iné subjekty a ktoré boli vyhodnocované

v rámci pripomienkového konania ako akceptovateľné pripomienky; napriek tomu ich

označené orgány verejnej moci neakceptovali.

3. Sťažovatelia namietajú porušenie označených článkov ( a

ods. 1) a dohovoru (čl. 7 a čl. 8) v súvislosti s neakceptovaním dohovoru, pričom sami

uvádzajú aj rozporuplné názory odbornej verejnosti na charakter dohovoru.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti posudzoval, či možno zistiť

príčinnú súvislosť medzi neakceptovaním pripomienky VLK ako pripomienky sťažovateľov

a namietaným porušením

- základných práv podľa a a

- čl. 7 a 8 dohovoru

označeným uznesením vlády, postupom ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva

životného prostredia.

1 . K aktívnej procesnej legitimácii sťažovateľa

Sťažovatelia doručili ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej namietajú porušenie svojich

základných práv z dôvodu, že označené orgány verejnej moci neakceptovali pripomienku

verejnosti (VLK), ktorú oni verejne podporili.

Vo všeobecnosti, čo sa týka oprávnenia sťažovateľov na podanie sťažnosti podľa

, ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať

sa ochrany základných práv a slobôd na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická

osoba, ak ide o ochranu jej základných práv a slobôd ().

V danom prípade sťažovatelia nie sú „autormi“ pripomienky neakceptovanej

označenými orgánmi verejnej moci, ktorú však oficiálne podporili, čím podľa názoru

ústavného súdu splnili podmienku aktívnej procesnej legitimácie na podanie sťažnosti.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov postupom ministerstva

pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia

Podstata námietok sťažovateľov spočíva v ich tvrdení, že v dôsledku nevyhodnotenia

hromadnej pripomienky VLK k návrhu opatrení, ku ktorej sa pripojili v rámci

medzirezortného pripomienkového konania, z dôvodu, že podľa predkladateľov návrhu

opatrení jeho hromadná pripomienka nespĺňala náležitosti smernice, boli týmto postupom

predkladateľov porušené sťažovateľmi označené práva zaručené v ústave a dohovore.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Nedodržanie tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie

to nedovoľuje.

Informácia o vyhodnotení pripomienkového konania bola uverejnená a verejne

prístupná na internete už od 21. novembra 2008 (pozri ). Znamená to, že už

21. novembra 2008 sa sťažovatelia mohli reálne dozvedieť o „inom zásahu“ do ich práv

spočívajúcom v namietanom postupe ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva

životného prostredia. Skutočnosť, že tak urobili až 2. decembra 2008, nemôže mať vplyv na

začatie plynutia dvojmesačnej lehoty ustanovenej v na

podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Z príloh, ktoré sťažovatelia priložili k sťažnosti, vyplynulo, že o vyhodnotení

medzirezortného pripomienkového konania sa z verejne prístupného portálu

www.rokovania.sk o tomto vyhodnotení sťažovatelia najneskoršie dozvedeli 2. decembra

2008 (vyplýva to z dokumentácie, ktorú predložili ústavnému súdu spolu so sťažnosťou).

Aj keby ústavný súd zohľadnil pri posudzovaní včasnosti podania sťažnosti

sťažovateľov len túto skutočnosť, vzhľadom na doručenie sťažnosti ústavnému súdu

3. februára 2009 bola ich sťažnosť doručená jeden deň po uplynutí dvojmesačnej lehoty od

relevantného dátumu na podanie sťažnosti v ustanovenej lehote,

t. j. sťažnosť bola podaná oneskorene.

Uvedené zistenia a závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý

sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti ministerstvu pôdohospodárstva a ministerstvu

životného prostredia, už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene

podľa .

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že vo vzťahu k namietanému

porušeniu čl. 7 a čl. 8 dohovoru by bola dôvodom na odmietnutie tejto sťažnosti jej zjavná

neopodstatnenosť, pretože ústavný súd je viazaný návrhom na rozhodnutie podľa § 20

ods. 3 . Sťažovatelia totižto označili tie články dohovoru,

porušením ktorých sa mali orgány verejnej moci dopustiť porušenia ich práv, ktoré upravujú

záväzok štátu (Slovenskej republiky), a nie konkrétne práva fyzických osôb (bez ohľadu na

charakter dohovoru z hľadiska právnej klasifikácie).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 44

ods. 1 a je ústavný súd toho názoru, že podľa súdy

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,

opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7

ods. 2 (ďalej aj „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,

opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona

neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovenia v správnom súdnictve súdy preskúmavajú

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy,

ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb,

pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických

osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Znamená to, že sťažovatelia mohli a mali využiť právny prostriedok na uplatnenie

ochrany svojich základných práv v systéme všeobecných súdov. Táto možnosť domáhať sa

ochrany základných práv na inom súde zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre

nedostatok právomoci.

3. K namietanému porušeniu práv uznesením vlády č. 878/2008 z 3. decembra 2008

Sťažovatelia v sťažnosti tiež namietajú, že aj napriek nimi tvrdeným pochybeniam

v postupe ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia pri

vyhodnocovaní ich pripomienok k návrhu opatrení predkladanému na rokovanie vlády

v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktorým mali byť porušené ich práva,

vláda aj napriek tomu napadnutým uznesením č. 878/2008 z 3. decembra 2008 predkladaný

materiál schválila.

V súvislosti s uvedeným sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že vláda porušila nimi

označené základné práva zaručené v ústave, keď „... materiál predložený predkladateľmi

prerokovala a schválila...“.

Podľa čl. 10 ods. 1 Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie

vlády SR (ďalej len „smernica“), pripomienkové konanie k materiálu určenému na

rokovanie vlády uskutočňuje predkladateľ s podpredsedami vlády a ministrami.

Z citovaného ustanovenia ako aj z celkového znenia smernice vyplýva, že

vyhodnocovanie pripomienok k materiálom predkladaným na rokovanie vlády patrí do

kompetencie príslušného predkladateľa tohto materiálu, ktorý sa až spolu s už

vyhodnoteným medzirezortným pripomienkovým konaním predkladá na rokovanie vlády.

Z tohto hľadiska je bezpredmetná ingerencia vlády do procesu vyhodnocovania

pripomienok, pretože gestorom tohto procesu je v plnom rozsahu predkladateľ materiálu

predkladaného na rokovanie vlády.

Okrem toho sťažovatelia v sťažnosti síce napádajú uznesenie vlády č. 878/2008

z 3. decembra 2008, avšak dôvody ich nespokojnosti s týmto uznesením sa nevzťahujú na

samotný obsah tohto uznesenia, ale na postup ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva

životného prostredia. Z tohto hľadiska v sťažnosti sťažovateľov absentuje odôvodnenie

príčinnej súvislosti medzi označeným uznesením vlády a namietaným porušením ich

základných práv zaručených v ústave a v dohovore.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou o ďalších otázkach požadovaných sťažovateľmi už nerozhodoval (,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. mája 2009