Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 632/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom

, vo veci namietaného porušenia

základných práv zaručených v a ,

namietaného porušenia , , a

Slovenskej republiky a namietaného porušenia práv zaručených v čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1,

čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 16. júna

2015 a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a jeho prípisom sp. zn.

-61/D/233 z 28. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. decembra

2015 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základných

práv zaručených v a (ďalej len

„ústava“), porušenie , , a

a porušenie práv zaručených v čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 17 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 16. júna 2015 a postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) a jeho prípisom sp. zn. -61/D/233

z 28. septembra 2015.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením

vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej jednotky,

expozitúry Bratislava (ďalej len „vyšetrovateľ Policajného zboru“) pod

ČVS: PPZ-483/NKA-PZ-BA-2014 z 10. septembra 2014 podľa § 206 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) vznesené obvinenie pre prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny,

úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“) v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom úverového podvodu sčasti

dokonaného, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 a § 222 ods. 1 a 3 písm. a) Trestného

zákona.

3. V uvedenej trestnej veci sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava

(ďalej len „okresný súd“) na návrh Okresnej prokuratúry

Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) vydala:

- 15. júla 2014 pod sp. zn. Ntt-I.350/2014 „príkaz na zistenie a oznamovanie

o uskutočňovaní telekomunikačnej prevádzky telefónneho čísla... podľa ,

pričom užívateľom tohto čísla mal byť podozrivý “,

- 8. septembra 2014 pod sp. zn. OS-TT-V-312-1/2014 „príkaz na domovú prehliadku

podľa § 100 ods. 1, pričom majiteľom uvedenej nehnuteľnosti mal byť podozrivý

“, a

- 24. apríla 2015 pod sp. zn. Otp 522/2015 „uznesenie o nariadení vyšetrovania

duševného stavu obvineného požadovaný v zdravotníckom

zariadení - v nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín“.

2

4. Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru pod ČVS: PPZ-807/NKA-PZ-BA-

2013 zo 16. januára 2015 bolo podľa sťažovateľovi

Policajného zboru vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu

v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 k § 186 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na .

5. V tejto trestnej veci sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu

na návrh Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“) vydala:

- 11. novembra 2013 pod sp. zn. OS-TT-V-257-1/2013-Ntt „príkaz na predĺženie

vyhotovovania zvukového záznamu, podľa od 13.00 hod. dňa

12. 11. 2013 do 13.00 hod. 12. 1. 2014 zo stretnutí podozrivej osoby “

so svedkom,

- 7. marca 2014 pod sp. zn. OS-TT-V-84-1/2014 Ntt „príkaz na predĺženie

vyhotovovania zvukového záznamu podľa , od 13.00

hod 12. 3. 2014 do 13.00 hod 12. 5. 2014 zo stretnutí podozrivej osoby

“ so svedkom, a

- 10. marca 2014 pod sp. zn. OS-TT-V-8 5-1/2014 Ntt „príkaz na predĺženie

sledovania podozrivej osoby podľa § 113 ods. 1, ods. 4, ods. 5 3

od 13.00 hod. 12. 3. 2014 do 13.00 hod. 12. 5. 2014“.

6. Vyšetrovateľ Policajného zboru uznesením pod ČVS: PPZ-483/NKA-PZ-BA-2014

z 21. januára 2015 obe uvedené trestné veci spojil na spoločné konanie.

7. Okresný súd uznesením č. k. -29 z 11. júna 2015 na základe návrhu

okresnej prokuratúry pod č. k. -137 z 5. júna 2015 predĺžil podľa § 76 ods.

3 trvanie väzby sťažovateľa v prípravnom konaní do 9. októbra 2015.

8. Krajský súd uznesením č. k. -46 zo 16. júna 2015 sťažnosť

sťažovateľa proti prvostupňovému rozhodnutiu z 11. júna 2015 podľa § 193 ods. 1 písm. c)

zamietol.

9. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že krajský (nadriadený) súd o jeho sťažnosti

proti prvostupňovému uzneseniu rozhodol v senáte zloženom z predsedu

a sudcov a .

10. Účasť na rozhodovaní v jeho trestnej veci ako

sudkyne pre prípravné konanie sťažovateľ považoval za dôvod jej vylúčenia z rozhodovania

na druhom stupni podľa , a teda ak bola členkou senátu,

ktorý rozhodoval na súde vyššieho stupňa, bolo porušené ustanovenie ,

preto podal ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ,,minister

spravodlivosti“) podnet na podanie dovolania podľa v tejto

veci.

11. Ministerstvo spravodlivosti prípisom sp. zn. -61/D-233

z 28. septembra 2015 sťažovateľovi oznámilo, že v danej veci nešlo „o naplnenie

dovolacieho dôvodu podľa “.

12. Sťažovateľ uvádza, že «Odôvodnenie rozhodnutia o nepodaní dovolania podľa

§ 371 ods. 2 Trestného priadku štátna tajomníčka v zásade iba hodnotila námietku

zaujatosti podľa ustálenej súdnej praxe s použitím , kde

súčasne podrobne zdôvodnila význam slovného spojenia „Pomer k prejednávanej veci

a pomer k osobám“, pričom nakoniec uviedla, že uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Trestného

poriadku, prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia skutočností zakladajúci vylúčenie,

t. j. pomeru úradnej osoby k veci, či osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, je preukázané.

Pri takomto závere nestačí len vznesenie všeobecnej námietky zakladajúcej sa na pocite

obžalovaného.

Z uvedeného odôvodnenia jednoznačne vyplýva, že štátna tajomníčka sa vôbec

nezaoberala uvedeným dôvodom porušenia , pre ktorý bol podnet

ministrovi spravodlivosti podaný.

Podľa obsahu návrhu obvineného je nesporné, že smeruje výhradne proti

rozhodnutiu o väzbe, ktorými je rozhodnutie Krajského súdu v Trnave vydaného pod sp. zn.:

-46 zo dňa 16. 6. 2015, doručeného sťažovateľovi dňa 24. 6. 2015, ktorým

4

bola zamietnutá sťažnosť podaná proti rozhodnutiu Okresného súdu Trnava zo dňa

11. 6. 2015 vydaného pod sp. zn.: , ktorým bola obvinenému

predĺžená lehota väzby do 9. 10. 2015.

Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že sudkyňa

rozhodovala v tej istej veci ako sudkyňa pre prípravné konanie Okresného

súdu Trnava a následne ako členka senátu Krajského súdu v Trnave.».

13. Ako sťažovateľ uvádza, podaním podnetu na podanie dovolania bol toho názoru,

že „dosiahne konštatovanie nezákonného postupu Krajského súdu v Trnave pri rozhodovaní

o sťažnosti proti uznesení Okresného súdu Trnava o predĺžení lehoty väzby, čim by sa toto

napadnuté rozhodnutie definovalo ako nezákonné a teda neplatné, čo sa však nestalo“.

14. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom rozhodol, že:

„Krajský súd v Trnave vydaním uznesenia sp. zn.: -46 v ktorom

rozhodol senát, ktorého členkou bola sudkyňa a Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky zamietnutím podnetu na podanie dovolania ministrom

spravodlivosti sp. zn.: -61/D/233, v ktorom sa vôbec nezaoberali dôvodmi

podania tohto podnetu, porušili:

1/ Ústavné právo sťažovateľa na ochranu osobnej slobody - Čl. 17 ods. 2

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd

2/ Ústavné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu Čl. 2 ods. 2, Čl. 13

ods. 3, Čl. 17 ods. 2, Čl.46 ods. 1, Čl. 144 ods. 1, Čl. 152 ods. 4 Slovenskej

republiky, Čl. 5 ods. 1, Čl. 6 ods. 1, Čl. 13, Čl. 17 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd .

3/ Krajskému súdu Trnava sa prikazuje ihneď prepustiť sťažovateľa na slobodu.

4/ Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000.-EUR, ktoré sú

povinné zaplatiť spoločne Krajský súd v Trnave a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5/ Krajský súd v Trnave a Ministerstvo spravodlivosti SR sú povinné zaplatiť trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa v sume 254,88.-EUR na účet právneho zástupcu

sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

15. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

18. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

19. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

6

20. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

21. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv zaručených v čl. 17

ods. 2 a , namietané porušenie , ,

a a namietané porušenie práv zaručených v , ,

čl. 13 a čl. 17 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 16. júna 2015 a postupom ministerstva spravodlivosti

v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/233 a jeho prípisom z 28. septembra 2015,

ku ktorému došlo tým, že o opravnom prostriedku sťažovateľa proti uzneseniu okresného

súdu o predĺžení trvania jeho väzby rozhodoval senát krajského súdu, ktorého členkou bola

sudkyňa, ktorá v tejto trestnej veci bola činnou ako sudkyňa pre prípravné konanie na súde

prvého stupňa, a rovnako tým, že v tejto súvislosti ministerstvo spravodlivosti nevyhovelo

podnetu sťažovateľa na podanie dovolania, keď navyše neprihliadlo na dôvody v podnete

sťažovateľom uvádzané.

22. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

23. Podľa zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia

platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

24. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon...

25. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

26. Podľa sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri

rozhodovaní sú viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa

ods. 2 a 5 a zákonom.

27. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

28. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila

rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie

povinnosti ustanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú

oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo

v úteku po jeho spáchaní;

d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely

výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia

pred príslušný orgán;

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne

chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej

nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie

alebo vydanie.

8

29. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

30. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj

keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

31. Podľa čl. 17 dohovoru nič v tomto dohovore sa nemôže vykladať tak, akoby

dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať

sa činov zameraných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na

obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to dohovor ustanovuje.

II. A

K namietanému porušeniu článkov , základných práv zaručených

a práv zaručených dohovorom postupom a rozhodnutím krajského súdu

32. Podľa sťažnosť (podľa )

možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

33. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa o porušení svojich základných práv

zaručených a práv zaručených dohovorom postupom krajského súdu, resp. jeho

uznesením sp. zn. zo 16. júna 2015, dozvedel najneskôr 24. júna 2015, keď

mu bolo toto rozhodnutie druhostupňového súdu doručené.

34. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa nie

je časovo neobmedzeným právnym prostriedkom ochrany základných práv a slobôd

(, , , ).

35. Lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu teda začala sťažovateľovi plynúť

doručením uznesenia krajského súdu 24. júna 2015, keďže od tohto momentu sa sťažovateľ

v súlade s dikciou druhej vety mohol dozvedieť

o porušení ním označených práv. Dvojmesačnú lehotu na podanie sťažnosti ústavnému súdu

nemožno počítať od doručenia upovedomenia ministerstva spravodlivosti z 28. septembra

2015 (doručeného sťažovateľovi 1. októbra 2015), pretože podanie mimoriadneho

dovolania je výhradným právom ministra spravodlivosti, a teda nie je pre účastníka – stranu

súdneho konania, právne nárokovateľným opravným prostriedkom, a teda ani iným

účinným prostriedkom, ktorým by sa sťažovateľ mohol domáhať ochrany svojich práv pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu (v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde).

36. Keďže lehotu uvedenú v nemožno odpustiť

a sťažovateľovi táto lehota do dňa podania jeho sťažnosti na poštovú prepravu

(30. novembra 2015) zjavne uplynula, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa

z dôvodu jej oneskoreného podania (bod 2 výroku

tohto uznesenia).

II. B

K namietanému porušeniu článkov , základných práv zaručených

a práv zaručených dohovorom postupom a prípisom ministerstva

spravodlivosti

38. Sťažovateľ v podanej sťažnosti ďalej namieta postup ministerstva spravodlivosti

v konaní vedenom pod sp. zn. -61/D/233 a jeho prípis z 28. septembra 2015,

ktorým mu bol oznámený konečný záver o tom, že jeho podnetu na podanie dovolania sa

nevyhovelo.

39. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,

ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne (napr. ako je to podľa § 371 ods. 2 Trestného

10

poriadku), nemožno považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo

dostupné (napr. , ). Podnet na podanie dovolania podľa § 369

ods. 1 nie je opravným prostriedkom a z hľadiska trestného práva

procesného ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako

oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne

dôsledky. Ustanovenie neukladá povinnosť (nevzniká

právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť

a rozhodnúť, či na základe podnetu strany v konaní alebo na základe iného podnetu podá

alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné

podmienky na podanie dovolania sú splnené). Podanie podnetu na podanie dovolania

nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (m. m.

, , ).

40. Z tohto dôvodu ministerstvo spravodlivosti nemohlo neakceptovaním podnetu

sťažovateľa spôsobiť namietané porušenie jeho označeného základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru. Sťažovateľ (v danej veci ako podnecovateľ)

mal právo len na to, aby sa minister spravodlivosti jeho podnetom zaoberal, náležite sa

s ním vysporiadal a o spôsobe jeho vybavenia ho vyrozumel, k čomu v tejto veci došlo

spôsobom, ktorý nemožno označiť za arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný.

41. V dôsledku uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25

ods. 2 v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

42. Nad rámec uvedeného ústavný súd k ustanoveniu

bez toho, aby v rozpore so svojou právomocou podával výklad zákona (to je zverené

všeobecným súdom nie ústavnému súdu), upriamuje pozornosť na publikáciu Minárik, Š.

a kolektív. . Stručný komentár. Bratislava : IURA EDITION, spol. s r. o.,

2006, s. 141, podľa ktorej „V prípade sudcu však musí ísť o skoršie rozhodovanie vo veci

samej. Podľa tohto ustanovenie teda nebude vylúčený sudca, ktorý rozhodoval

o zaisťovacích úkonoch ako sudca pre prípravné konanie.“.

43. Uvedené nepredstavuje rozpor ani s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej aj „ESĽP“), z ktorej vyplýva, že ESĽP opustil štrukturálne hľadisko a hľadisko

nezlučiteľnosti in abstracto rôznych procesných funkcií a použil vo viacerých prípadoch

konkrétny prístup. Vo svojich prípadoch ESĽP vyslovil záver, že to, na čom záleží pri

posudzovaní otázky nestrannosti, je povaha a rozsah úkonov, ktoré urobil sudca pred

procesom. Treba preskúmať jednotlivé procesné úkony, ktoré sudca urobil pred

rozhodnutím vo veci samej, podľa ich obsahu, t. j. podľa toho, či otázky, ktoré musel riešiť,

a spôsob, ako ich riešil, neprejudikovali jeho stanovisko k vine či nevine obvineného.

Európsky súd pre ľudské práva urobil záver, že tieto hľadiská sú zásadné pre vyvodenie

záveru, či subjektívna obava sťažovateľa z nedostatku nestrannosti sudcu bola aj objektívne

odôvodnená (pozri napr. rozhodnutia vo veciach Sainte-Marie c. Francúzsko z r. 1992,

Fey c. Rakúsko z r. 1993, Saraiva de Carvalho c. Portugalsko z r. 1994, Bulut c. Rakúsko

z r. 1996, kde ESĽP nezistil porušenie zásady nestrannosti súdu; ).

44. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 17 ods. 2

, ústavný súd poznamenáva, že ministerstvo spravodlivosti nie je orgánom verejnej

moci, ktorý by sa vo vzťahu k sťažovateľovi mohol dopustiť porušenia tohto základného

práva, pretože priamo nevykonáva nad ním tú právomoc, ktorú toto ustanovenie

predpokladá. Ministerstvo spravodlivosti nemá dosah na trestné stíhanie sťažovateľa ani na

rozhodovanie o jeho osobnej slobode. Obdobný záver platí aj vo vzťahu namietanému

porušeniu práv zaručených v čl. 5 ods. 1 dohovoru. Rovnako sa ministerstvo spravodlivosti

nemohlo dopustiť porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže

nerozhodovalo o jeho občianskych právach alebo záväzkoch ani o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti sťažovateľovi, tak ako to má na mysli toto

ustanovenie.

45. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

12

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

46. Vzhľadom na zjavnú absenciu možnej príčinnej súvislosti medzi namietaným

porušením označených základných práv zaručených a práv zaručených dohovorom

a označeným postupom ministerstva spravodlivosti, resp. jeho prípisom bolo potrebné

sťažnosť v tejto časti považovať za zjavne neopodstatnenú a z tohto dôvodu ju podľa § 25

ods. 2 odmietnuť.

47. V súvislosti s námietkou porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 3, čl. 144 ods. 1

a ústavný súd poznamenáva, že obsahom týchto článkov nie je úprava

konkrétnych základných práv alebo slobôd, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažnosťou

podľa možno domáhať. O ich prípadnom porušení by ústavný súd

v konaní o sťažnosti podľa mohol rozhodnúť len v spojení s porušením

niektorého zo základných práv alebo slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo, preto ústavný

súd aj túto časť sťažnosti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

48. K namietanému porušeniu čl. 13 dohovoru ústavný súd pripomína, že podnet

podaný ministerstvu spravodlivosti nepredstavuje ani riadny a ani mimoriadny opravný

prostriedok sťažovateľa (pozri bod 35 tohto odôvodnenia), preto v tomto smere neexistuje

príčinná súvislosť medzi namietaným porušením označeného práva a postupom, resp.

prípisom ministerstva spravodlivosti.

49. Sťažovateľ rovnako namieta aj porušenie čl. 17 dohovoru. V odôvodnení

sťažnosti však neuviedol, v čom malo porušenie uvedeného článku spočívať, a nepredostrel

žiadne argumenty, ktoré by mali porušenie toho ustanovenia odôvodňovať. Z uvedeného

vyplýva, že odôvodnenie sťažnosti sťažovateľa zjavne nezodpovedá, nekorešponduje

navrhovanému petitu. V podstate sťažovateľ v sťažnosti porušenie čl. 17 dohovoru len

konštatuje, preto sa ústavný súd sťažnosťou v tejto časti nezaoberal a samotné tvrdenie

sťažovateľa o porušení uvedených práv považoval za súčasť jeho argumentácie. Navyše,

ústavný súd poznamenáva, že obsah čl. 17 dohovoru (interpretačné pravidlá dohovoru)

s prerokúvaným prípadom ani nijako vecne nesúvisí. Aj v tejto časti ústavný súd omietol

sťažnosť sťažovateľa podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

50. Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

51. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami, rozhodovanie o ktorých je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2016

14