Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 175/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia L., T., zastúpeného advokátkou

JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na priaznivé životné

prostredie zaručeného v v spojení s

a práv zaručených v a Dohovoru o prístupe k

informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v

záležitostiach životného prostredia postupom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky a jeho ministra, postupom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

a jeho ministra pri príprave a predkladaní materiálu č. 27379/2008 s názvom „Návrh

legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné

zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“ na rokovanie vlády

Slovenskej republiky, ako aj uznesením vlády Slovenskej republiky č. 878/2008 z

3. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára

2009 doručená sťažnosť občianskeho združenia L., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na priaznivé životné prostredie zaručeného v čl.

44 ods. 1 (ďalej len „“) v spojení s a

práv zaručených v čl. 7 a čl. 8 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na

rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia

(ďalej len „Aarhuský dohovor“) postupom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“) a jeho ministra, postupom

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného

prostredia“) a jeho ministra pri príprave a predkladaní materiálu č. 27379/2008 s názvom

„Návrh legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a

následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“ na rokovanie

vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ako aj uznesením vlády č. 878/2008 z 3.

decembra 2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ s podporou 2 880

pripomienkujúcich podal hromadnú pripomienku verejnosti k materiálu č. -100,

ktorý bol pripravovaný a predkladaný na prerokovanie vlády ministerstvom

pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia (spolu ďalej aj „predkladatelia“)

pod názvom „Návrh legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na

zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“.

Podľa sťažovateľa v dôsledku toho, že predkladatelia na jeho hromadnú pripomienku

neprihliadali ako na pripomienku, pretože podľa nich nespĺňala náležitosti pripomienky v

zmysle požiadaviek Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády

(ďalej len „smernica“) a „Z tohto dôvodu ju ani nevyhodnotil a nerozhodol o tom, či túto

pripomienku akceptuje alebo nie“, porušili ním označené práva zaručené v ústave

a Aarhuskom dohovore.

Uvedené zistenia o neakceptovaní hromadnej pripomienky sťažovateľ vyvodil jednak

porovnaním obsahu pripomienok z „Vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového

konania“ k danému materiálu a taktiež z predkladacej správy k tomuto vyhodnoteniu. Oba

materiály boli zverejnené predkladateľmi na ich internetovej stránke. Sťažovateľ

zdôrazňuje, že jeho hromadná pripomienka nebola akceptovaná z dôvodu, že údajne

nespĺňala náležitosti pripomienky podľa smernice, aj keď z obsahu materiálov zverejnených

predkladateľmi podľa sťažovateľa vyplýva, že iné pripomienky verejnosti s rovnakými

výhradami proti predkladanému materiálu boli predkladateľmi vyhodnocované a

akceptované.

V uvedených súvislostiach sťažovateľ ďalej okrem iného uviedol:

„Z citácie iných pripomienok verejnosti, ktoré boli vyhodnotené v pripomienkovom

konaní vyplýva, že tieto boli formulované v zásade rovnako, ako citovaná časť pripomienky

L. - sťažovateľa.

Napriek tomu, predkladatelia citované pripomienky verejnosti vyhodnotili, teda

považovali ich za také, ktoré spĺňajú definíciu pripomienky uvedenú v článku 10 ods. 5

Smernice.

Z uvedeného teda vyplýva, že predkladatelia postupovali v rozpore s citovanou

Smernicou, ak pripomienku sťažovateľa nevyhodnotili.

Sťažovateľ podotýka, že ako to vyplýva z jej samotného textu, v pripomienke sú

jednoznačne formulované výhrady voči predloženému materiálu, odporúča sa v nej úprava

textu tak, aby sa opatrenia ukladali diferencovane, so zreteľom na stupne územnej ochrany

prírody, v ktorých sa majú vykonávať.

Navyše, v úvode pripomienky sťažovateľa je návrh na stiahnutie Návrhu z rokovania

vlády. Tento návrh je rovnako jednoznačný a navrhuje predkladaný text v celom rozsahu

vypustiť.

Postupom predkladateľov, ktorí napriek tomu, že pripomienka sťažovateľa spĺňala

definíciu pripomienky uvedenú v článku 10 ods. 5 Smernice, ju ako pripomienku

nevyhodnotila, bolo porušené právo sťažovateľa zakotvené v článku 7 a v článku 8

Dohovoru(...).“

V súvislosti s namietaním označených článkov Aarhuského dohovoru sťažovateľ

uviedol, že v praxi síce vzniká problém s jeho aplikáciou vzhľadom na existujúci názor, že

Aarhuský dohovor nepriznáva ľudské práva a slobody, ale len ukladá štátom prijať

opatrenia na zabezpečenie prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí a účasti

na procesoch rozhodovania o otázkach životného prostredia, avšak súčasne sťažovateľ

uvedený názor vyvracia argumentáciou, že „Z doložky prednosti predloženej gestorom

zmluvy - Ministerstvom životného prostredia SR, ktorá bola predložená národnej rade pri

jej ratifikácii vyplýva (str. 2), že nejde o zmluvu, ktorá obsahuje priamu úpravu práv a

povinností fyzických alebo právnických osôb.

Pod bodom 6 uvedenej položky je uvedené:

Dohovor európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti

verejnosti na rozhodovacom procese, a prístupe spravodlivosti v záležitostiach životného

prostredia, je medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách (ochrana

životného prostredia a zdravia ľudí) po ratifikácií a vyhlásení spôsobom ustanoveným

zákonom, má prednosť pred zákonom.

Samotný predkladateľ - ministerstvo životného prostredia pri predložení zmluvy

Národnej rade SR označil túto zmluvu ako Zmluvu o ľudských právach a slobodách.

So zreteľom na skutočnosť, že Národná rada SR svojim uznesením č. 1840 z 23. 9.

2005 rozhodla, že Dohovor je zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi, zaradila uvedený

Dohovor do jednej z kategórií vymenovaných v článku 7 ods. 5 SR.

Nie je možné následnou interpretáciou urobiť záver o tom, že Dohovor nie je

zmluvou o ľudských právach. (...)

Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti posudzujúc iné medzinárodné

Dohovory o ľudských právach a základných slobodách, vychádzal z jediného logického

výkladu a to, že pokiaľ je v medzinárodnej zmluve zakotvený pozitívny záväzok štátu

zabezpečiť určité právo označeným osobám, zodpovedá tomu ľudské právo takejto osoby.“.

Sťažovateľ vyjadril aj nesúhlasné stanovisko s názorom, že právo na priaznivé

životné prostredie zaručené v je priznané iba fyzickým osobám, nie však

právnickým osobám, pričom argumentačne sa odvolal na nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. , v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „(...) v

demokratickom právnom štáte je životné prostredie hodnotou, ktorej ochrana má byť

realizovaná za aktívnej participácie všetkých zložiek občianskej spoločnosti vrátane

občianskych združení a mimovládnych organizácií, ktoré majú povahu právnických osôb“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«Právo sťažovateľa zakotvené

- v článku 7 Aarhuského Dohovoru na účasť na príprave plánov a programov

súvisiacich so životným prostredím,

- v článku 8 Aarhuského Dohovoru - právo na účinnú účasť na príprave

vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel

orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie,

- v článku 44 ods. 1 SR - právo na priaznivé životné prostredie v časti práva

na účasť na príprave opatrení, ktoré môžu ovplyvniť životné prostredie v spojení s článkom

46 ods. 1 SR,

postupom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky - ministra

pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky - ministra životného prostredia Slovenskej republiky pri príprave a predkladaní

materiálu č. 27379/2008 „Návrhu legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických

opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na

Slovensku“ dňa 3. 12. 2008 a uznesením Vlády SR č. 878/2008 zo dňa 3. 12. 2008 bolo

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Vlády SR č. 878/2008 zo dňa

3. 12. 2008.

Ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ministrovi životného prostredia

Slovenskej republiky a Vláde SR zakazuje pokračovať v porušovaní namietaných právach

sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu práv postupom ministerstva pôdohospodárstva a

ministerstva životného prostredia (predkladatelia)

Podstata námietok sťažovateľa spočíva v tvrdeniach, že v dôsledku nevyhodnotenia

jeho hromadnej pripomienky predkladateľmi (ministerstvom pôdohospodárstva a

ministerstvom životného prostredia) k materiálu predkladanému na rokovanie vlády pod

názvom „Návrh legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a

následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“ v rámci

medzirezortného pripomienkového konania z dôvodu, že podľa predkladateľov jeho

hromadná pripomienka nespĺňala náležitosti smernice, boli týmto postupom predkladateľov

porušené sťažovateľom označené práva zaručené v ústave a Aarhuskom dohovore.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v

lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná a

začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o

inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3

to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že

sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , III. ÚS

108/02, , ).

Sťažovateľ sťažnosťou pred ústavným súdom napáda postup ministerstva

pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia pri vyhodnocovaní jeho hromadnej

pripomienky k materiálu predkladanému na rokovanie vlády s názvom „Návrh

legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné

zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“ v rámci medzirezortného

pripomienkového konania.

Na základe výzvy ústavného súdu v zmysle

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, odbor všeobecnej legislatívy, sekcia

legislatívy listom č. 26938/2009 z 22. apríla 2009 ako správca portálu právnych predpisov

oznámilo ústavnému súdu v súvislosti s priebehom medzirezortného pripomienkového

konania k materiálu s názvom „Návrh legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických

opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na

Slovensku“ tieto skutočnosti:

«Počnúc 1. júnom 2008 je v bežnej prevádzke Portál právnych predpisov, ktorý

predstavuje internetový portál v správe a prevádzke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky. Portál právnych predpisov zachytáva priebeh legislatívneho procesu všetkých

legislatívnych a nelegislatívnych materiálov. Portál právnych predpisov je súčasne

jednotným prístupovým miestom pre realizáciu medzirezortného pripomienkového konania,

ako pre verejnosť, tak aj pre orgány verejnej moci. Na Portáli právnych predpisov sú

súčasne zachytené všetky verzie materiálov v rámci jednotlivých štádií legislatívneho

procesu a ďalšie relevantné údaje a sprievodné dokumenty schvaľovaných materiálov.

Stanovisko k žiadosti Ústavného súdu Slovenskej republiky vychádza z údajov

zachytených na Portáli právnych predpisov, ktoré sú všeobecne dostupné pre každú fyzickú

osobu alebo právnickú osobu, ktorá má prístup na internet.

Medzirezortné pripomienkové konanie začalo 28. októbra 2008 a jeho plánované

ukončenie bolo 3. novembra 2008 (z technického hľadiska o 23:59:53 hod.), pričom všetky

pripomienky doručené po termíne 3. november 2008 mohli byť vyhodnotené ako

pripomienky po lehote, t. j. v týchto prípadoch by teda nebol naplnený jeden z pojmových

znakov pripomienky, ktorým je včasnosť uplatnenia podnetu k zmene pripomienkovaného

materiálu.

Z hľadiska definitívneho ukončenia možnosti zasielať pripomienky cez Portál

právnych predpisov, medzirezortné pripomienkové konanie bolo ukončené 20. novembra

2008 (ako je uvedené vyššie, pripomienky doručené v čase od 3. novembra 2008 do

20. novembra 2008 by boli pripomienkami po lehote).

V danom prípade išlo o skrátené pripomienkové konanie. Pri tomto type materiálu

(tzv. nelegislatívny materiál) je štandardná lehota na pripomienkové konanie 10

pracovných dní, pričom z relevantných dôvodov (k tomu pozri Smernicu na prípravu a

predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR) ju možno skrátiť, avšak najmenej na 5

pracovných dní. Dôvodom skrátenia pripomienkového konania v tomto prípade boli tieto

skutočnosti: „naliehavosť predloženia materiálu a splnenie termínu predloženia materiálu v

zmysle uznesenia vlády SR a zabránenie značných hospodárskych a environmentálnych

škôd“.

Z pohľadu funkcionality Portálu právnych predpisov sa pripomienkujúce subjekty

prvýkrát mohli dozvedieť výsledok vyhodnotenia pripomienkového konania pri predložení

materiálu na rokovanie vlády Slovenskej republiky (na Portáli právnych predpisov ide o

štádium „Odoslané na rokovanie vlády SR“), pričom táto skutočnosť nastala 21. novembra

2008.

V tejto súvislosti však považujeme za potrebné poukázať na to, že nemožno vylúčiť

osobný kontakt zástupcov verejnosti so zamestnancami predkladateľa materiálu, t. j.

získanie informácie o výsledku vyhodnotenia pripomienkového konania iným spôsobom ako

prostredníctvom Portálu právnych predpisov.

Informácia o začatí a trvaní pripomienkového konania, resp. o jeho type (bežné

alebo skrátené) sa zverejňuje automaticky v deň začatia pripomienkového konania na

Portáli právnych predpisov (httDs://lt.justice.gov.sk). Výsledky vyhodnotenia

pripomienkového konania sa zverejňujú na Portáli právnych predpisov a súčasne aj na

webovej stránke Úradu vlády Slovenskej republiky (http://www.vlada.gov.sk).

Z hľadiska počtu pripomienok verejnosti uplatnených k predmetnému materiálu zo

strany verejností možno konštatovať, že prostredníctvom Portálu právnych predpisov bolo

uplatnených celkovo 19 pripomienok verejnosti, označených ako tzv. hromadné

pripomienky.

Predloženiu materiálu na rokovanie vlády prostredníctvom Portálu právnych

predpisov zodpovedá na Portáli právnych predpisov presun materiálu do štádia „Odoslané

na rokovanie vlády SR“. Táto akcia bola na Portáli právnych predpisov vykonaná dňa 21.

novembra 2008.»

Z citovaného vyjadrenia je zrejmé, že sťažovateľ sa mal možnosť dozvedieť o „inom

zásahu“ do jeho práv spočívajúcom v namietanom postupe predkladateľov pri

vyhodnocovaní jeho hromadnej pripomienky k materiálu „Návrh legislatívnych,

inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné zastavenie

podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“ z verejne prístupného portálu už

21. novembra 2008 (pozri smernicu). Napokon aj sám sťažovateľ priložil ako prílohu k

sťažnosti materiál o „Vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania“ získaný z

verejne prístupného internetového portálu.

Od 21. novembra 2008, keď sa sťažovateľ podľa

mohol dozvedieť o „inom zásahu“ do jeho práv spočívajúcom v namietanom postupe

ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia, do 2. februára 2009,

keď bola sťažnosť osobne doručená ústavnému súdu, nepochybne uplynula dvojmesačná

lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Uvedené zistenia a závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý

sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti ministerstvu pôdohospodárstva a ministerstvu

životného prostredia už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú

podľa .

2. K namietanému porušeniu práv uznesením vlády č. 878/2008 z 3. decembra 2008

Sťažovateľ tiež namieta, že aj napriek ním tvrdeným pochybeniam v postupe

ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia pri vyhodnocovaní jeho

pripomienky k už označenému materiálu predkladanému na rokovanie vlády v rámci

medzirezortného pripomienkového konania, ktorým mali byť porušené jeho práva, vláda aj

napriek tomu napadnutým uznesením č. 878/2008 z 3. decembra 2008 predkladaný materiál

schválila.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ uviedol, že vláda porušila ním označené

základné práva zaručené v ústave, keď „(...) napriek porušeniu práv sťažovateľa materiál

predložený predkladateľmi prerokovala a schválila(...)“.

Podľa čl. 10 ods. 1 smernice pripomienkové konanie k materiálu určenému na

rokovanie vlády uskutočňuje predkladateľ s podpredsedami vlády a ministrami.

Z citovaného ustanovenia, ako aj z celkového znenia smernice vyplýva, že

vyhodnocovanie pripomienok k materiálom predkladaným na rokovanie vlády patrí do

kompetencie príslušného predkladateľa tohto materiálu, ktorý sa až spolu s už

vyhodnoteným medzirezorným pripomienkovým konaním predkladá na rokovanie vlády. Z

tohto hľadiska je bezpredmetná ingerencia vlády do procesu vyhodnocovania pripomienok,

pretože gestorom tohto procesu je v plnom rozsahu predkladateľ materiálu predkladaného

na rokovanie vlády.

Okrem toho sťažovateľ v sťažnosti síce napáda uznesenie vlády č. 878/2008 z 3.

decembra 2008, avšak dôvody jeho nespokojnosti s týmto uznesením sa nevzťahujú na

samotný obsah tohto uznesenia, ale na postup ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva

životného prostredia. Z tohto hľadiska sťažnosti chýba odôvodnenie príčinnej súvislosti

medzi napádaným uznesením vlády a porušením sťažovateľom označených práv

zaručených v ústave a Aarhuskom dohovore.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , , I. ÚS

44/08).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia, a rozhodnutie o zrušení napadnutého uznesenia vlády a o priznaní úhrady trov

konania je podmienené vyslovením porušenia práv alebo slobôd sťažovateľa (čl. 127 ods. 2

prvá veta ), rozhodovanie ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania o týchto

otázkach už nepripadalo do úvahy (, ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2009