Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 246/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-129

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. G. a I. G., obaja bytom K., Ing. J. L., O., P. P., B.,

Ing. arch. E. P., B., Ing. P. H., H., Mgr. A. J., V., Mgr. J. Z., O., RNDr. I. Š., P., RNDr. J. Š.,

PhD., P., M. P. a Ľ. P., obaja bytom V., K. T., B., Ing. D. G., S., P. K., K., RNDr. S. S.

a Ing. Š. S., PhD., obaja bytom D., J. F., T., Česká republika, Mgr. M. S., B., Ing. Z. F. st.,

T., J. B., L., P. P., Č., Česká republika, J. F., K., Mgr. M. P., B., J. Š., P., J. M., P., J. Ch., P.,

M. T., B., Ing. K. B., Z., E. B., K., M. T., S., J. Z., J., Česká republika, Mgr. R. P., L.,

Ing. P. O., Ž., A. N., V., K. P., S., J. Ď., K., M. Z., B., I. T., B., Bc. V. B., O., Česká

republika, D. V., B., M. H., N., J. S., P., RNDr. J. Š. a RNDr. E. Š., obaja bytom L.,

doc. PhDr. Ľ. P., PhD., P., V. B. a Mgr. Z. B., obaja bytom S., S. H., R., Ing. PhDr. T. O.,

S., D. V., B., J. T., M., L. Š., B., P. B., T., A. U., T., M. T., B., M. P., S., K. D., P., M. J.,

M., M. C., P., RNDr. M. Č., CSc., B., Ing. B. M., B., P. R., B., A. L., P. M. D., B., D. D., B.,

Mgr. F. P., B., R. D., K., Ing. S. H., K., Ing. I. F. a Mgr. Z. F., obaja bytom B., Mgr. R.

M., PhD., K., Mgr. S. Š., K., J. V., K., J. J., V., M. R., P., S. P., K., Ľ. L., J. A., S.,

JUDr. Mgr. L. R., K., P. M., B., J. R., B., J. J., M., Ing. B. U., Z:, M. K., B., D. F., B., J. S.,

B., V. R., B., J. D. a J. D., obaja bytom B., Z. R., B., M. Č., B., R. V., T., P. P., K., A. P., B.,

MUDr. V. B., P., Ing. G. L., K., Ing. J. O., N., P. R., P., Česká republika, a Ing. T. K., H.,

Česká republika, zastúpených advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 v spojení s čl. 46

ods. 1 a práv podľa a Dohovoru o prístupe

k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti

v záležitostiach životného prostredia postupmi Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pri príprave

a predkladaní materiálu č. 27379/2008 „Návrhu legislatívnych, inštitucionálnych

a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity

v smrečinách na Slovensku“ a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 878/2008

z 3. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. G., I. G., Ing. J. L., P. P., Ing. arch. E. P., Ing. P. H., Mgr. A. J.,

Mgr. J. Z., RNDr. I. Š., RNDr. J. Š., PhD., M. P., Ľ. P., K. T., Ing. D. G., P. K., RNDr. S. S.,

Ing. Š. S., PhD., J. F., Mgr. M. S., Ing. Z. F. st., J. B., P. P., J. F., Mgr. M. P., J. Š., J. M., J.

Ch., M. T., Ing. K. B., E. B., M. T., J. Z., Mgr. R. P., Ing. P. O., A. N., K. P., J. Ď., M. Z., I.

T., Bc. V. B., D. V., M. H., J. S., RNDr. J. Š., RNDr. E. Š., doc. PhDr. Ľ. P., PhD., V. B.,

Mgr. Z. B., S. H., Ing. PhDr. T. O., D. V., J. T., L. Š., P. B., A. U., M. T., M. P., K. D., M.

J., M. C., RNDr. M. Č., CSc., Ing. B. M., P. R., A. L., M. D., D. D., Mgr. F. P., R. D.,

Ing. S. H., Ing. I. F., Mgr. Z. F., Mgr. R. M., PhD., Mgr. S. Š., J. V., J. J., M. R., S. P., Ľ. L.,

J. A., JUDr. Mgr. L. R., P. M., J. R., J. J., Ing. B. U., M. K., D. F., J. S., V. R., J. D., J. D., Z.

R., M. Č., R. V., P. P., A. P., MUDr. V. B., Ing. G. L., Ing. J. O., P. R. a Ing. T. K.

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára

2009 doručená sťažnosť Ing. J. G., I. G., Ing. J. L., P. P., Ing. arch. E. P., Ing. P. H., Mgr. A.

J., Mgr. J. Z., RNDr. I. Š., RNDr. J. Š., PhD., M. P., Ľ. P., K. T., Ing. D. G., P. K., RNDr. S.

S., Ing. Š. S., PhD., J. F., Mgr. M. S., Ing. Z. F. st., J. B., P. P., J. F., Mgr. M. P., J. Š., J. M.,

J. Ch., M. T., Ing. K. B., E. B., M. T., J. Z., Mgr. R. P., Ing. P. O., A. N., K. P., J. Ď., M. Z.,

I. T., Bc. V. B., D. V., M. H., J. S., RNDr. J. Š., RNDr. E. Š., doc. PhDr. Ľ. P., PhD., V. B.,

Mgr. Z. B., S. H., Ing. PhDr. T. O., D. V., J. T., L. Š., P. B., A. U., M. T., M. P., K. D., M.

J., M. C., RNDr. M. Č., CSc., Ing. B. M., P. R., A. L., M. D., D. D., Mgr. F. P., R. D.,

Ing. S. H., Ing. I. F., Mgr. Z. F., Mgr. R. M., PhD., Mgr. S. Š., J. V., J. J., M. R., S. P., Ľ. L.,

J. A., JUDr. Mgr. L. R., P. M., J. R., J. J., Ing. B. U., M. K., D. F., J. S., V. R., J. D., J. D., Z.

R., M. Č., R. V., P. P., A. P., MUDr. V. B., Ing. G. L., Ing. J. O., P. R. a Ing. T. K. (ďalej

len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 44 ods. 1

v spojení s (ďalej len „“) a práv podľa

a čl. 8 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese

a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „dohovor“)

postupom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo

pôdohospodárstva“) a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo životného prostredia“) pri príprave a predkladaní materiálu č. 27379/2008

„Návrhu legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie

a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“ 3. decembra

2008, ako aj uznesením vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) č. 878/2008

z 3. decembra 2008. V pripomienkovom konaní podporili hromadnú pripomienku... V.

(ďalej len „V.“), ktorá však nebola ministerstvami zohľadnená a vyhodnotená (ministerstvo

pôdohospodárstva zdôvodnilo jej nevyhodnotenie tým, že nespĺňa charakter pripomienky

ustanovenej v smernici).

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

«Dňa 3. 12. 2008 bol ministrom pôdohospodárstva... a ministrom životného

prostredia... predložený na rokovanie Vlády... materiál č. UV 27379/2008 s názvom:

„Návrh legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a

následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“...

Ministerstvo pôdohospodárstva SR na svojej internetovej stránke v časti „Aktuality“

uverejnilo oznámenie o dôvodoch neuskutočnenia rozporového konania k hromadným

pripomienkam verejnosti, z ktorého vyplýva, že materiál... mal byť predložený v zmysle

uznesenia vlády zo dňa 8. 10. 2008 č. 716 do 31. 10. 2008 a z tohto dôvodu nebolo

uskutočnené rozporové konanie...

My, sťažovatelia v 1. až 100. rade sme podporili hromadnú pripomienku... V.

k uvedenému materiálu...

Táto skutočnosť vyplýva z porovnania textu hromadnej pripomienky... V. s textom

pripomienok verejnosti, ktoré boli vyhodnotené v rámci pripomienkového konania.

Vláda SR na svojom zasadnutí dňa 3. 12. 2008 schválila ministrom

pôdohospodárstva a ministrom životného prostredia predložený „Návrh legislatívnych,

inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné zastavenie

podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“.»

Sťažovatelia ďalej tvrdia, že predkladatelia materiálu nepostupovali v zmysle

„Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie Vlády SR, ktorá bola

schválená uznesením Vlády SR dňa 13. 6. 2001“, nevyhodnotili ich hromadnú pripomienku

(ktorou sa pripojili k pripomienke občianskeho združenia V., resp. viac ako dvetisíc

osemsto fyzických osôb), čím porušili ich základné práva podľa

v spojení s a práva podľa a Dohovoru o prístupe

k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti

v záležitostiach životného prostredia, ktorý bol prijatý 25. júna 1998 v Aarhuse a nadobudol

platnosť vo vzťahu k Slovenskej republike 5. marca 2006.

Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že právo sťažovateľov

zakotvené

«- v článku 7 Aarhuského Dohovoru na účasť na príprave plánov a programov

súvisiacich so životným prostredím,

- v článku 8 Aarhuského Dohovoru - právo na účinnú účasť na príprave

vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel

orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie,

- v článku 44 ods. 1 SR - právo na priaznivé životné prostredie v časti práva

na účasť na príprave opatrení, ktoré môžu ovplyvniť životné prostredie v spojení s článkom

46 ods. 1 SR,

postupom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky - ministra

pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky - ministra životného prostredia Slovenskej republiky pri príprave a predkladaní

materiálu č. 27379/2008 „Návrhu legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických

opatrení na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách

na Slovensku“ dňa 3. 12. 2008 a uznesením Vlády SR č. 878/2008 zo dňa 3. 12. 2008 bolo

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Vlády SR č. 878/2008 zo dňa

3. 12. 2008.

Ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ministrovi životného prostredia

Slovenskej republiky a Vláde SR zakazuje pokračovať v porušovaní namietaných právach

sťažovateľov.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľom všetky trovy tohto konania.».

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (mutatis mutandis , ).

Podľa právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu

základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak túto ochranu

neposkytujú všeobecné súdy.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Ústavný súd sa pri zakladaní

svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo

slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných

a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. ,

). To znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy,

ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho práva poskytuje.

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú fyzickú

osobu a právnickú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva,

musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu,

musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu ().

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv upravených v čl. 44

ods. 1 a a porušenie a dohovoru postupom ministerstva

pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia pri príprave a predkladaní „Návrhu

legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné

zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“ a uznesením vlády

č. 878/2008 z 3. decembra 2008.

Podľa každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Podľa upravujúceho základné právo, porušenie ktorého

sťažovateľ namieta, sa v prípadoch ustanovených zákonom každý môže domáhať zákonom

ustanoveným spôsobom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 7 dohovoru každá zmluvná strana dohovoru (ďalej len „strana“) príjme

vhodné praktické alebo iné opatrenia zabezpečujúce účasť verejnosti počas prípravy plánov

a programov súvisiacich so životným prostredím v transparentných a spravodlivých

podmienkach poskytujúc verejnosti potrebné informácie. V rámci tohto systému sa použijú

ustanovenia článku 6 ods. 3, 4 a 8. Príslušný orgán verejnej moci zistí verejnosť, ktorá

sa môže na procese zúčastniť, zohľadňujúc ciele tohto dohovoru. Každá strana umožní

verejnosti zúčastniť sa vo vhodnom rozsahu na príprave politík súvisiacich so životným

prostredím.

Podľa čl. 8 dohovoru každá strana sa usiluje podporovať, pokým sú ešte možnosti

otvorené, účinnú účasť verejnosti na príslušnej úrovni počas prípravy vykonávacích

predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel orgánmi verejnej

moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.

Na tento účel by mali byť vykonané nasledujúce kroky:

a) mali by byť ustanovené dostatočné časové rámce pre účinnú účasť;

b) mali by byť zverejnené návrhy predpisov alebo by mali byť inak verejne

sprístupnené a

c) verejnosti by mala byť daná možnosť pripomienkovania, a to priamo alebo

prostredníctvom zastupiteľských poradných orgánov.

Výsledky účasti verejnosti sa zohľadnia v najvyššej možnej miere.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov postupom

ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia

Podstata námietok sťažovateľov spočíva v ich tvrdení, že v dôsledku nevyhodnotenia

hromadnej pripomienky občianskeho združenia V. k návrhu opatrení, ku ktorej sa pripojili

v rámci medzirezortného pripomienkového konania, z dôvodu, že podľa predkladateľov

návrhu opatrení jeho hromadná pripomienka nespĺňala náležitosti smernice, boli týmto

postupom predkladateľov porušené sťažovateľmi označené práva zaručené v ústave

a dohovore.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

( ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie

to nedovoľuje.

Informácia o vyhodnotení pripomienkového konania bola uverejnená a verejne

prístupná na internete už od 21. novembra 2008 (pozri ). Znamená to,

že už 21. novembra 2008 sa sťažovatelia mohli reálne dozvedieť o „inom zásahu“ do ich

práv spočívajúcom v namietanom postupe ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva

životného prostredia.

Preto odvíjanie splnenia lehoty na podanie sťažnosti (vyplýva to z dokumentácie

sťažovateľov, ktorú predložili ústavnému súdu), že sa o tejto skutočnosti dozvedeli

až 2. decembra 2008, nemôže mať žiadny vplyv na začatie plynutia dvojmesačnej lehoty

ustanovenej v na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň zverejnenia informácie

na internete (21. november 2008), ktorou mali byť porušené základné práva sťažovateľov,

a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (2. február 2009) je možné konštatovať, že lehota

stanovená na tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľom bez akýchkoľvek

pochybností uplynula skôr, než podali túto sťažnosť.

Uvedené zistenia a závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý

sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti ministerstvu pôdohospodárstva a ministerstvu

životného prostredia už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene

podľa .

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že vo vzťahu k namietanému

porušeniu čl. 7 a čl. 8 dohovoru by bola dôvodom na odmietnutie tejto sťažnosti jej zjavná

neopodstatnenosť, pretože ústavný súd je viazaný návrhom na rozhodnutie podľa § 20

ods. 3 . Sťažovatelia totižto označili tie články dohovoru,

porušením ktorých sa mali orgány verejnej moci dopustiť porušenia ich práv, ktoré upravujú

záväzok štátu (Slovenskej republiky), a nie konkrétne práva fyzických osôb (bez ohľadu

na charakter dohovoru z hľadiska právnej klasifikácie).

2. K namietanému porušeniu práv uznesením vlády č. 878/2008 z 3. decembra

2008

Sťažovatelia v sťažnosti tiež namietajú, že aj napriek nimi tvrdeným pochybeniam

v postupe ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia

pri vyhodnocovaní ich pripomienok k návrhu opatrení predkladanému na rokovanie vlády

v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktorým mali byť porušené

ich označené práva, vláda aj napriek tomu napadnutým uznesením č. 878/2008

z 3. decembra 2008 predkladaný materiál prerokovala a schválila.

Podľa čl. 10 ods. 1 smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie

vlády SR (ďalej len „smernica“) pripomienkové konanie k materiálu určenému na rokovanie

vlády uskutočňuje predkladateľ s podpredsedami vlády a ministrami.

Z citovaného ustanovenia, ako aj z celkového znenia smernice vyplýva,

že vyhodnocovanie pripomienok k materiálom predkladaným na rokovanie vlády patrí

do kompetencie príslušného predkladateľa tohto materiálu, ktorý sa až spolu

s už vyhodnoteným medzirezortným pripomienkovým konaním predkladá na rokovanie

vlády. Z tohto hľadiska je bezpredmetná ingerencia vlády do procesu vyhodnocovania

pripomienok, pretože gestorom tohto procesu je v plnom rozsahu predkladateľ materiálu

predkladaného na rokovanie vlády.

Okrem toho sťažovatelia v sťažnosti síce napádajú uznesenie vlády č. 878/2008

z 3. decembra 2008, avšak dôvody ich nespokojnosti s týmto uznesením sa nevzťahujú

na samotný obsah tohto uznesenia, ale najmä na postup ministerstva pôdohospodárstva

a ministerstva životného prostredia. Z tohto hľadiska v sťažnosti sťažovateľov absentuje

odôvodnenie príčinnej súvislosti medzi označeným uznesením vlády a namietaným

porušením ich základných práv zaručených v ústave a dohovore.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti (obdobne ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou o ďalších otázkach požadovaných sťažovateľmi už nerozhodoval

(napr. ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009