Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 101/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť A., s. r. o., J., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., T.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára

2007 doručená (doplnená 15. februára 2007) sťažnosť A., s. r. o., J. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. M., T., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že návrhom z 31. marca 2006 žiadala,

aby okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2 161 417 Sk s príslušenstvom

a ozrejmila, že tomuto súdnemu sporu predchádzala zmluva o dielo z roku 2002 uzatvorená

medzi ňou ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom, ku ktorej bol „pre rok 2005

uzavretý dodatok č. 4“. Podľa vyjadrenia sťažovateľky odporca spočiatku ňou vystavené

faktúry za vykonané práce riadne uhrádzal, ale k faktúre, ktorú prevzal 10. januára 2006,

uviedol, že „jeho zmluvný partner (...) odmietol uznať navrhovateľom predložené

dokumenty z dôvodu nesúladu medzi počtom vykazovaných človekohodín a skutočným

pobytom pracovníkov navrhovateľa na pracovisku“.

Na základe vzniknutej situácie sťažovateľka podala okresnému súdu návrh

na vydanie platobného rozkazu, v ktorom by súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej

sumy. Sťažovateľka je toho názoru, že rozhodnutie okresného súdu v danej veci má pre ňu

mimoriadny význam, pretože bude rozhodujúce pri uplatňovaní jej nárokov voči odporcovi,

a v neposlednom rade ovplyvní aj jej existenčnú situáciu.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nedostala

od okresného súdu žiadnu písomnosť, zistila však, že vec bola okresným súdom pôvodne

vedená pod sp. zn. a v súčasnosti je vedená pod sp. zn. .

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti považuje postup okresného súdu v danej veci

za zdĺhavý a zároveň sa domnieva, že ním došlo k porušeniu jej základného práva podľa

. Toto tvrdenie odôvodňuje tým, že dosiaľ nedošlo k odstráneniu stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza, pretože vec nie je právoplatne skončená.

Nespokojnosť s postupom okresného súdu sťažovateľka prejavila podaním sťažnosti

na prieťahy v konaní z 5. decembra 2006, ktorú adresovala predsedovi okresného súdu.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu 9. februára 2007 uviedla, že predseda okresného

súdu dosiaľ na jej sťažnosť nereagoval. Dňa 15. februára 2007 sťažovateľka svoju sťažnosť

doplnila zaslaním odpovede podpredsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 2594/06

z 8. februára 2007, ktorou táto reagovala na jej sťažnosť na prieťahy v konaní. V liste

podpredsedníčka okresného súdu jej sťažnosť uznala ako čiastočne dôvodnú.

Na základe uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd v danej veci

rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Cb

98/2006 porušil jej základné právo podľa , prikázal mu vo veci konať bez

zbytočných prieťahov a zaviazal ho zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume

200 000 Sk a trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno podľa ustálenej judikatúry ústavného

súdu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri ktorého

predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie (obdobne napr. , , , ).

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že sťažnosť je potrebné

považovať za zjavne neopodstatnenú.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (napr. , ).

Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu

hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný

súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, , ).

Vzhľadom na dĺžku konania (ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu ani 1 rok)

a charakter súdneho sporu (návrh o zaplatenie sumy 2 161 417 Sk s príslušenstvom),

ústavný súd v súčasnej dobe nehodnotí postup okresného súdu ako postup s prieťahmi, ktoré

by významným spôsobom ovplyvnili doterajšiu dĺžku konania. Z uvedeného dôvodu dospel

ústavný súd k záveru, že konanie okresného súdu nemožno zatiaľ považovať za postup,

ktorý by mohol znamenať porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol už na jej

predbežnom prerokovaní aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa ustanovenia § 25 ods. 1

skúmal, či v danom prípade nejde aj o jej neprípustnosť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku

zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom skúma, či sťažovateľ

využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)

v ustanoveniach § 62 a nasl. Využitie tohto prostriedku nápravy, ktorý je podľa názoru

ústavného súdu účastníkovi súdneho konania ľahko dostupný, nevyžaduje ústavný súd ako

podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, ak z okolností konkrétneho prípadu

vyplýva, že uvedenú podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( zákona o súde), najmä ak využitie uvedeného prostriedku nápravy

nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť

účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , ).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka namietala postup

okresného súdu v konaní vednom pod sp. zn. podaním sťažnosti na prieťahy

v konaní z 5. decembra 2006 adresovanej predsedovi okresného súdu a doručenej

okresnému súdu 19. decembra 2006. Na sťažnosť reagovala podpredsedníčka okresného

súdu listom sp. zn. Spr 2594/06 z 8. februára 2007, v ktorom okrem iného uviedla:

„Stav predmetnej veci budem sledovať v krátkych intervaloch až do jej úplného ukončenia.

Vašu sťažnosť považujem za čiastočne dôvodnú.“

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že podanie sťažnosti predsedovi

okresného súdu (v danom prípade sťažnosť z 5. decembra 2006 doručená okresnému súdu

19. decembra 2006) v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (v namietanom

prípade doručenej ústavnému súdu 9. februára 2007) sa javí byť iba formálnym úkonom,

ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda,

resp. podpredsedníčka okresného súdu dostali primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie

opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (obdobne napr. ,

, , , ). Aj keď v danom prípade

podpredsedníčka okresného súdu ubezpečila sťažovateľku, že konanie v danej veci

z hľadiska rešpektovania bude pravidelne sledovať až do ukončenia

veci, v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo možné posúdiť, či podanie sťažnosti,

ako aj opatrenia prijaté podpredsedníčkou okresného súdu na ochranu základného práva

sťažovateľky podľa splnili svoj účel.

Sťažovateľka taktiež nepreukázala, že podmienku podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (v akceptovateľnej lehote pred podaním sťažnosti ústavnému súdu)

nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu sťažnosti ( ).

Vzhľadom na to, že podľa nie je sťažnosť

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd konštatuje, že je potrebné

sťažnosť odmietnuť aj so zreteľom na nesplnenie tejto podmienky konania (§ 25 ods. 2

).

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov

právneho zastúpenia.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2007