Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 263/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra

2007 predbežne prerokoval sťažnosť V. Š., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. M., B.,

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice – okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. augusta

2007 doručená sťažnosť V. Š., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. M. M., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice – okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 7. marca 2005 podala Okresnému súdu

Košice II návrh na zvýšenie výživného. Podľa jej vyjadrenia všetci sudcovia tohto súdu

boli vylúčení z prerokovania a rozhodovania v danej veci, a preto bola vec postúpená

okresnému súdu, ktorým bola vedená pod sp. zn. . Sťažovateľka uviedla,

že 31. mája 2006 okresný súd v danej veci rozhodol rozsudkom. Proti prvostupňovému

rozhodnutiu podala sťažovateľka a odporca odvolanie. Podľa jej vyjadrenia bola

vec predložená krajskému súdu 28. júla 2006.

Sťažovateľka sa domnieva, že daná vec nie je ani právne ani skutkovo zložitá,

pretože predmet rozhodovania tvorí bežnú agendu všeobecných súdov, a podľa jej názoru

žiaden z účastníkov konania nespôsobil prieťahy v konaní. Ďalej vyslovila názor,

že vzhľadom na to, že okresný súd vo veci rozhodol až po roku a odvolací súd nerozhodol

ani po uplynutí 1 roka odo dňa, keď mu bol spis spolu s odvolaním predložený

na rozhodnutie, obidva súdy tým spôsobili zbytočné prieťahy v konaní, a tým aj porušenie

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Prejavom sťažovateľkinej nespokojnosti s postupom okresného súdu bolo podanie

sťažnosti na prieťahy v konaní. Táto sťažnosť z 29. mája 2007 bola predsedom okresného

súdu vyhodnotená ako nedôvodná, pretože v čase vybavovania sťažnosti sa už spis

nachádzal na krajskom súde. Sťažnosťou z 20. júla 2007 sťažovateľka namietala aj prieťahy

v konaní krajského súdu. Podľa jej vyjadrenia predseda krajského súdu vybavil predmetnú

sťažnosť listom z 1. augusta 2007, v ktorom uviedol, že sťažnosť je dôvodná, ale zároveň

poukázal na zaťaženosť sudcov krajského súdu. Predseda krajského súdu súčasne

sťažovateľku ubezpečil, že v danej veci bude rozhodnuté v októbri 2007.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. a krajský súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušili jej základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, krajskému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných

prieťahov, okresný súd zaviazal zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume

100 000 Sk a krajský súd zaviazal zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume

150 000 Sk a obidva súdy zaviazal zaplatiť jej náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti

sťažovateľa v súlade s

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a zisťuje,

či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to,

či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(, , , ).

Sťažovateľka v časti sťažnosti namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že okresný súd v namietanej veci

rozhodol rozsudkom sp. zn. z 31. mája 2006. Vyhlásením prvostupňového

rozsudku a jeho doručením, ako aj ďalšími s tým spojenými úkonmi okresný súd vykonal

všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty

sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto

je možné posudzovať záležitosť so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná

úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľky skončila rozhodnutím

vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (napr. , ).

Ústavný súd vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súd

poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená v čase, keď k namietanému

porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie v tom čase ešte trvá

(, , , ). Sťažovateľka namietala

prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý o jej veci v okamihu podania sťažnosti nekonal,

pretože namietaná vec sa už v danom čase nachádzala v štádiu odvolacieho konania

na krajskom súde.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym

ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom,

a napokon ani postup krajského súdu. Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom

na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému

súdu je zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa

po jej predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol (obdobne napr. ,

, , ).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie označených práv

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa ustanovenia § 25 ods. 1

skúmal, či v tejto časti nepôjde o jej neprípustnosť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku

zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom skúma, či sťažovateľ

využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

v ustanoveniach § 62 a nasl. Využitie týchto prostriedkov nápravy, ktoré sú podľa názoru

ústavného súdu účastníkovi súdneho konania ľahko dostupné, nevyžaduje ústavný súd ako

podmienku prijatia sťažnosti na ďalšie konanie, ak z okolností konkrétneho prípadu

vyplýva, že uvedenú podmienku sťažovateľ nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( zákona o súde), najmä ak využitie uvedených prostriedkov nápravy

nemožno vzhľadom na okolnosti daného prípadu pokladať za postup umožňujúci dosiahnuť

účinnú ochranu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , , ).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka namietala postup

krajského súdu v konaní vednom pod sp. zn. podaním sťažnosti na prieťahy

v konaní z 20. júla 2007. Predseda krajského súdu reagoval na sťažnosť listom sp. zn.

Spr 144/07 z 1. augusta 2007, v ktorom uviedol, že sťažnosť je síce dôvodná, ale zároveň

poukázal na zaťaženosť krajského súdu a súčasne ju ubezpečil, že vo veci bude rozhodnuté

v októbri 2007.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že podanie sťažnosti predsedovi

krajského súdu (v danom prípade sťažnosť z 20. júla 2007) v krátkom čase pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu (v namietanom prípade sťažnosť doručená ústavnému súdu

30. augusta 2007) sa javí byť iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky,

ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by predseda krajského súdu dostal primeranú

(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (obdobne

napr. , , , ). Aj keď v danom prípade

predseda krajského súdu sťažovateľke prisľúbil, že vo veci bude rozhodnuté v mesiaci

október 2007, v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo možné posúdiť, či podanie

sťažnosti, ako aj opatrenia prijaté predsedom krajského súdu na ochranu základného práva

podľa a práva podľa dohovoru splnili svoj účel.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľka namietala

porušenie označených práv postupom krajského súdu, odmietol pre jej neprípustnosť.

Ústavný súd je však toho názoru, že v prípade, ak by aj sťažovateľka postupovala

v súlade s , a teda využila by všetky právne prostriedky

na ochranu základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

v danom čase by sa sťažnosť v tejto časti javila ako zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj práva podľa

dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak

dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. , ).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmito článkami (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, ).

Ústavný súd konštatuje, že konanie vedené krajským súdom pod sp. zn.

prebieha od 31. júla 2006, keď bol spis okresného súdu predložený

odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Je potrebné konštatovať, že s prihliadnutím na doterajšiu

dĺžku odvolacieho konania (takmer 14 mesiacov), ako aj s prihliadnutím na dĺžku konania

(takmer 2 roky a 7 mesiacov), a to aj napriek predmetu súdneho sporu, ktorým je návrh

na zvýšenie výživného, sa ústavný súd nedomnieva, že by postup krajského súdu bolo

možné považovať za postup, ktorý by bol podkladom pre vyvodenie záveru o porušení

označených práv. Z uvedeného dôvodu je potrebné konštatovať zjavnú neopodstatnenosť

tejto časti sťažnosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007