Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 28/08
PDF · 250.56 KB
No categories available
II. ÚS 28/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 28/08-33
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. apríla 2008 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa
o sťažnosti Ing. V. V., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. B., Ž., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod
sp. zn. 30 C 46/01 v čase po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005 takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. V. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 46/01
v čase po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 206/05-23
z 11. októbra 2005 p o r u š e n é b o l o .
2. Ing. V. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk
(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktorú je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý
vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Ing. V. V. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 663 Sk
(slovom deväťtisícšesťstošesťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd
Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Ľ. B., Ž.,
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 28/08-15 z 24. januára 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. V. V., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 46/01,
v čase po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 206/05-23
z 11. októbra 2005.
Predmetná vec od 1. januára 2008 prešla v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy
z okresného súdu na Okresný súd Pezinok ako nadobúdajúcemu súdu a Okresným súdom
Pezinok je vedená pod sp. zn. 5 C 917/08.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod
sp. zn. 30 C 46/01 sa žalobou podanou okresnému súdu 22. marca 2001 sťažovateľ domáha
proti žalovanému zaplatenia sumy 404 400 Sk s prísl. z titulu vrátenia bezdôvodného
obohatenia. Podľa tvrdenia sťažovateľa aj napriek vydaniu nálezu ústavného súdu
č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005, ktorým ústavný súd už raz konštatoval porušenie
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 46/01, ako aj napriek sťažnosti na
prieťahy v predmetnom konaní adresovanej sťažovateľom predsedovi okresného súdu (na
ktorú dosiaľ nedostal odpoveď), okresný súd naďalej koná v jeho veci so zbytočnými
a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa
právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Okresný súd Bratislava III nerešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý mu
v predmetnej veci prikázal konať bez zbytočného odkladu, opakovane vo veci nekoná
a pretrvávajú zbytočné ničím neodôvodnené prieťahy. (...)
Hoci súdu nebránili žiadne prekážky vo veci konať, navrhovateľ poskytol súdu
riadnu súčinnosť a nejedná sa ani o právne a skutkovo zložitú vec, na súde prvého stupňa
pretrvávajú neustále zbytočné prieťahy v konaní a medzi jednotlivými úkonmi súdu uplynie
bezdôvodne niekoľko mesiacov.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 46/01 porušil
základné právo Ing. V. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 46/01 sa
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi Ing. V. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
60.000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
rozhodnutia Ústavného súdu SR.
4. Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť Ing. V. V. na účet právneho
zástupcu JUDr. Ľ. B. (...) trovy právneho zastúpenia v sume 18.300,- Sk do jedného mesiaca
od rozhodnutia Ústavného súdu SR.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd sudkyňa poverená jeho riadením listom sp. zn. Spr. 3126/08
z 20. marca 2008, zákonný sudca v predmetnej veci listom z 29. februára 2008 a právna
zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedeným vyjadreniam listom zo 4. apríla 2008.
2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:
„Dňa 01. 01. 2008 predmetná vec prešla v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy
z Okresného súdu Bratislava III ako odovzdávajúceho súdu na Okresný súd Pezinok ako
nadobúdajúci súd.
Toho času právna vec sťažovateľa je vedená na Okresnom súde v Pezinku pod
sp. zn. 5 C 917/2008 a nachádza sa u zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená
náhodným výberom.
Záverom súčasne vo väzbe na judikatúru ústavného súdu, najmä (I. ÚS 42/01, III. ÚS
59/05, I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00) poukazujem na skutočnosť, že dĺžka konania vo veci
sťažovateľa pred Okresným súdom v Pezinku (2 mesiace 20 dní) vylučuje, aby toto konanie
zakladalo porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Zároveň oznamujem, že netrváme na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo ústne
pojednávanie.“
Zákonný sudca vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:
„Po tom, ako som sa stal v tejto veci od 1. 7. 2005 opäť zákonným sudcom, som
úpravou zo dňa 7. 11. 2005 nariadil pojednávanie na termín 8. 12. 2005 rešpektujúc, tak
príkaz Ústavného súdu SR v jeho náleze sp. zn. IV.ÚS 206/05-23 zo dňa 11. októbra 2005,
potom ako tento konštatoval porušenie práva navrhovateľa Ing. V. na prerokovanie tejto
veci bez zbytočných prieťahov.
Na pojednávaní dňa 8. 12. 2005 bol prednesený návrh a vykonané dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov s tým, že účastníci navrhli ďalšie dôkazy, ktoré následne
súd zabezpečoval. Uvedené pojednávanie bolo odročené na termín 16. 2. 2006, na ktorom
súd po zabezpečení listinných dôkazov vypočul účastníkov, svedkov a z dôvodu potreby
ďalšieho dokazovania, keďže išlo o vec náročnú z hľadiska zisťovania skutkového stavu,
odročil na termín 4. 5. 2006, na ktorom pojednávaní vypočul svedkyňu a toto pojednávanie
odročil na neurčito z dôvodu potreby nariadenia znaleckého dokazovania.
Úpravou, po skončení pojednávania dňa 4. 5. 2006, bol spis v zmysle poverenia
predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi na vypracovanie konceptu uznesenia o nariadení
znaleckého dokazovania a výber znalca zo zoznamu.
V uvedenom období som naďalej pracoval v súdnom oddelení s viac ako 500
nevybavenými vecami, z toho 204 reštančných, a to aj napriek tomu, že som za rok 2006
skončil 314 vecí, z toho viac ako 2/3 reštančných.
Uvedená nepriaznivá situácia, z hľadiska preťaženosti tak OS Bratislava III, ako aj
súdneho oddelenia, ktoré som vybavoval v uvedenom období, spolu spôsobili
neodsledovanie splnenia pokynu daného vyššiemu súdnemu úradníkovi dňa 4. 5. 2006.
Následne od 1. 6. 2007 som bol opätovne dočasne, a od 1. 11. 2007 natrvalo
pridelený na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Bratislave.“
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedeným vyjadreniam
okresného súdu a zákonného sudcu uviedla:
„(...) oznamujem, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania o prijatom
návrhu a s prejednaním veci aj bez ústneho pojednávania.
Pokiaľ sa jedná o dôvody a príčiny prieťahov v súdnom konaní, uvedené v stanovisku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 20. 03. 2008, nie je možné akceptovať námietku, že dĺžka
konania pred Okresným súdom v Pezinku je 2 mesiace 20 dní, čo a priori vylučuje
porušenie základného práva sťažovateľa. Z pohľadu sťažovateľa je irelevantné, ktorý súd
prieťahy spôsobil. Rozhodujúce je to, že sa jedná o jedno a to isté súdne konanie, na
základe žaloby zo dňa 23. 03. 2001, a už viac ako sedem rokov pretrváva stav jeho právnej
neistoty v predmetnej veci bez jej meritórneho rozhodnutia, čo i len v prvostupňovom
konaní. Sťažovateľ v opakovanej sťažnosti poukazoval na to, že od posledného
pojednávania dňa 4. 5. 2006 sa vo veci doteraz vôbec nekonalo.
Rovnako nemožno akceptovať dôvody prieťahov uvedené vo vyjadrení zákonného
sudcu v liste zo dňa 29. 2. 2008. Jedná o dôvody technické a organizačné, ktoré však
nemôžu byť na ťarchu účastníkov konania. Uvedené dôvody sú z hľadiska porušenia
základných ľudských práv a slobôd právne irelevantné a Ústavný súd SR by pri
rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa nemal na ne prihliadať.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za
nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
II.
Zo sťažnosti a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil
nasledovný priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 30 C 46/01 v čase
po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005:
- 4. november 2005 – okresný súd nariadil pojednávania na 8. december 2005,
- 8. december 2005 – po vypočutí právnych zástupcov obidvoch sporových strán okresný
súd odročil pojednávanie na 16. február 2006 za účelom vykonania ďalšieho dokazovania
vypočutím svedkov a predloženia listinných dôkazov,
- 12. december 2005 – okresný súd dopytom na spoločnosť O., s. r. o., zisťoval adresy
svedkov navrhovaných oboma sporovými stranami,
- 22. december 2005 – sťažovateľ oznámil okresnému súdu adresu svedka, ktorého žiadal
vypočuť, a predložil ďalšie dôkazy,
- 16. január 2006 – okresný súd vyzval spoločnosť O., s. r. o., aby poskytla informácie
v zmysle výzvy z 12. decembra 2005,
- 17. január 2006 – spoločnosť O., s. r. o., reagovala na výzvu okresného súdu,
- 13. február 2006 – žalovaný oznámil okresnému súdu adresu svedkyne, ktorú žiadal
vypočuť, a predložil tiež ďalšie listinné dôkazy,
- 16. február 2006 - po vypočutí prítomných účastníkov bolo pojednávanie odročené na
4. máj 2006 „z dôvodu zhodnotenia potreby ďalšieho dokazovania“,
- 4. máj 2006 – po vypočutí svedkyne bolo pojednávanie za účelom zváženia potreby
znaleckého dokazovania odročené na neurčito,
- 1. jún 2006 – žalovaný sa vyjadril k sporu,
- 15. august 2006 – žalovaný zaslal okresnému súdu kópiu oznámenia Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Ž. (ďalej len „vyšetrovateľ“) o začatí trestného stíhania
proti sťažovateľovi pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu,
- 6. február 2007 – vyšetrovateľ žiadal o zapožičanie spisu,
- 7. február 2007 – okresný súd oznámil vyšetrovateľovi, že spis nie je možné zapožičať,
pretože „bude nariadené znalecké dokazovanie“,
- 16. máj 2007 – sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy,
- 11. jún 2007 – sťažovateľ žiadal, aby okresný súd nariadil pojednávanie,
- 17. september 2007 – okresný súd žiadal od spoločnosti O., s. r. o., informáciu o adrese
zamestnávateľa svedka,
- 28. september 2007 - spoločnosť O., s. r. o., reagovala na výzvu okresného súdu,
- 26. november 2007 – sťažovateľ žiadal nariadiť pojednávanie,
- 15. apríl 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 2008.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na
naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby
štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet
a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na
organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 30 C 46/01 došlo v čase po vydaní nálezu ústavného
súdu č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005 k opätovnému porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií
ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na predmet
konania, ktorým je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemožno toto konanie
kvalifikovať ako právne zložité. Z konkrétnych okolností daného prípadu a z rozsahu
procesných úkonov vykonaných okresným súdom v čase po vydaní nálezu ústavného súdu
č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005 je zrejmé, že toto konanie nevykazuje ani znaky
skutkovej zložitosti, ktorá by mohla mať vplyv na vznik zbytočných prieťahov
v predmetnom konaní. Právnu alebo faktickú zložitosť veci vo svojom vyjadrení netvrdil ani
okresný súd.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred všeobecným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu okresného súdu
nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel k zbytočným prieťahom v konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti
zistil, že v čase po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005
bol postup okresného súdu opätovne poznačený dlhodobými a neodôvodnenými prieťahmi,
a to od 4. mája 2006, keď okresný súd odročil pojednávanie na neurčito, do 17. septembra
2007, keď okresný súd vykonal v rámci dokazovania procesný úkon (t. j. viac ako 1 rok
a 4 mesiace), a tiež v čase od 28. septembra 2007, keď bola okresnému súdu doručená
odpoveď na jeho výzvu, do 15. apríla 2008, keď okresný súd nariadil pojednávanie (t. j.
viac ako 6 mesiacov).
Obrannú argumentáciu zákonného sudcu spočívajúcu v neprimeranej zaťaženosti
zákonných sudcov, ako aj veľké množstvo nevybavených vecí v senáte zákonného sudcu,
čo malo prispieť k celkovej dĺžke konania, ústavný súd neakceptoval. Uvedené skutočnosti
jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať celkovú dĺžku posudzovaného
súdneho konania, ktoré doteraz predstavuje na súde prvého stupňa viac ako sedem rokov, čo
vzhľadom na charakter tohto konania nemožno pokladať za primeranú dĺžku tohto konania.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99,
III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj
skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní (napr. I. ÚS 88/05).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v čase po vydaní nálezu
ústavného súdu č. k. IV. ÚS 206/05-23 z 11. októbra 2005 došlo v konaní vedenom pod
sp. zn. 30 C 46/01 postupom okresného súdu opätovne k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
4. Keďže od 1. januára 2008 v predmetnej veci koná Okresný súd Pezinok, ústavný
súd nepovažoval za potrebné rozhodnúť o tej časti petitu sťažnosti, v ktorej sťažovateľ
žiadal, aby bolo okresnému súdu prikázané konať v predmetnej veci bez zbytočných
prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
60 000 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa
dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať
sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä
vzhľadom dlhodobú, neodôvodnenú a opätovnú nečinnosť okresného súdu považuje za
primerané v sume 40 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich
náhradu v sume 18 300 Sk.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny
za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je
178 Sk. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je
3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.
S poukazom na výsledok ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok na úhradu trov
konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2007 (prevzatie a príprava
zastúpenia a podanie ústavnému súdu) v sume 6 296 Sk vrátane režijného paušálu a za jeden
úkon uskutočnený v roku 2008 (vyjadrenie zo 4. apríla 2008) v sume 3 367 Sk vrátane
režijného paušálu. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania
v celkovej sume 9 663 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2008