Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 474/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. V., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. Ľ. B., Ž.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. V. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2011

doručená sťažnosť Ing. V. V. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ sa obracia na Ústavný súd SR v tej istej veci s opakovanou sťažnosťou

na porušovanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, a to postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod

sp. zn. v čase po vydaní druhého nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -33 zo 17. apríla 2008, ako aj v globále v celkovej dobe súdneho konania.

Sťažovateľ zaslal doporučene poštou dňa 22. 03. 2001 Okresnému súdu

Bratislava III žalobu o zaplatenie sumy 404.400,- Sk titulom bezdôvodného obohatenia

na strane žalovaného. Spor bol vedený týmto súdom pod sp. zn. . Súd vo veci

nekonal od 05. 04. 2001 až do septembra 2004, kedy bolo vytýčené prvé pojednávame, súd

nevykonal žiaden relevantný úkon. Sťažovateľ sa preto obrátil so sťažnosťou na Ústavný

súd SR, ktorý nálezom č. -23 zo dňa 11. októbra 2005 rozhodol, že základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené a priznal

mu primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň prikázal Okresnému súdu Bratislava III

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Následne, po vydaní uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, bola

vec sťažovateľa postúpená na prejednanie Okresnému súdu Pezinok, kde je vedená pod

sp. zn. . Keďže, aj napriek nálezu ústavného súdu, prieťahy v konaní

pretrvávali, podal sťažovateľ opakovanú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky,

ktorý druhým nálezom -33 zo dňa 17. 04. 2008 zistil a konštatoval, že postup

súdu v predmetnom konaní bol opätovne poznačený dlhodobými a neodôvodnenými

prieťahmi, a teda právo sťažovateľa bolo porušené. Zároveň priznal sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie.

Aj po vydaní druhého nálezu ústavného súdu dochádzalo podľa názoru sťažovateľa

k zdĺhavému postupu súdu a neodôvodneným prieťahom v konaní. Vo veci boli síce vytýčené

viaceré pojednávania, tieto však boli bezdôvodne odročované, neboli vždy dôvodné a medzi

jednotlivými pojednávaniami bola zbytočne dlhá doba. Po vydaní druhého nálezu

Ústavného súdu sa nevykonávalo prakticky žiadne dokazovanie, ani iné relevantné úkony,

napriek tomu prvostupňový súd vo veci rozhodol až rozsudkom -782 zo dňa

04. 10. 2010, ktorý z dôvodu odvolania podaného žalovaným nenadobudol právoplatnosť.

Ústavný súd Slovenskej republiky v obidvoch svojich nálezoch konštatoval, že v

danej prejednávanej veci sa nejedná ani o skutkovú ani právne zložitú vec, no našim súdom

trvalo viac ako desať rokov, kým vo veci vydali vôbec prvé rozhodnutie, ktorým žalobe

sťažovateľa vyhoveli v celom rozsahu. S týmto rozhodnutím sťažovateľ síce v plnom rozsahu

súhlasí, keďže však nie je právoplatné, stav jeho právnej neistoty naďalej pretrváva.

Odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalovaný podaním zo dňa

20. 10. 2010, do dnešného dňa súd o podanom odvolaní nekonal.“

Sťažovateľ ďalej uviedol, že „má za to, že postupom prvostupňového Okresného

súdu Pezinok v konaní bolo znova, opakovane, porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“, a preto navrhuje, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo sťažovateľa Ing. V. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , ako aj jeho právo na prerokovanie

veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Sťažovateľovi Ing. V. V. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

50.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

Okrem uvedeného sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal aj úhradu trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným

postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m.

).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

Zo zistení ústavného súdu, ako aj zo samotnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd

na pojednávaní uskutočnenom 4. októbra 2010 rozhodol rozsudkom v merite veci

a po podaní odvolania 20. októbra 2010 predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorému bol spis doručený 16. decembra 2010.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím vo veci ešte

pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané

a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto už nemohol

v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľom

v sťažnosti označené práva.

Uvedené konštatovanie vychádza zo štandardnej judikatúry ústavného súdu a ústavný

súd k nemu dospel aj napriek tomu, že vo svojich predchádzajúcich nálezoch

(sp. zn. z 11. októbra 2005 a sp. zn. zo 17. apríla 2008) vyslovil,

že v napadnutom konaní postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Keďže sťažovateľ, ako už bolo uvedené, namietal porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 6. októbra 2011,

t. j. v čase, keď okresný súd už vo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu

v sťažnosti označených práv jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť

v súlade s odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi v nej

uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2011