Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 371/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra

Brňáka prerokoval sťažnosť J. T., P., zastúpeného advokátom JUDr. B. M., H., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v spojení s a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Základné právo J. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v spojení s a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -15 z 5. júna

2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť J. T. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 v spojení s (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie pred okresným súdom v právnej veci

sťažovateľa začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy

370 685,30 Sk (12 304,50 €), pričom sťažovateľ bol v procesnom postavení žalovaného.

V dôsledku podaného odporu zo strany sťažovateľa a súčasne podaného vzájomného

protinávrhu na zaplatenie 4 425 647,20 Sk (146 904,57 €) bola vec prevedená do registra

„Cb“ a bola vedená na okresnom súde pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ v sťažnosti vytýka okresnému súdu neefektívnu činnosť, ktorá mala

za následok, že konanie len na prvom stupni presiahlo dobu 11 rokov a v tejto súvislosti

zdôrazňuje, že svojím správaním žiadnym relevantným spôsobom nezapríčinil prieťahy.

Procesnými úkonmi, ktoré vo veci uskutočnil (podanie vzájomného protinávrhu, návrh

na rozšírenie žaloby), iba reagoval na aktuálny vývoj procesnej situácie, a tieto skutočnosti

nemožno podľa jeho názoru pričítať na jeho ťarchu. Sťažovateľ ďalej poukazuje na to,

že predmet sporu, t. j. zaplatenie škody, ušlého zisku a nemajetkovej ujmy v intenciách

stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nesignalizuje osobitnú faktickú či právnu

zložitosť, čo taktiež svedčí o nesústredenej činnosti okresného súdu, ktorá má za následok

zbytočné prieťahy vo veci. Napokon sťažovateľ uvádza, že v jeho prerokovávanej veci

došlo k zmene zákonného sudcu, navyše bez primeraného odôvodnenia, čo malo rovnako

za následok neprimerané predlžovanie sporu.

4. K sťažovateľovej sťažnosti na prieťahy podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

sa vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, ktorá považovala sťažnosť za dôvodnú.

5. Sťažovateľ sa v petite ústavnej sťažnosti domáhal, aby ústavný súd vyslovil,

že jeho základné právo garantované v spojení s

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v označenom konaní porušené bolo, okresnému súdu

prikázal konať bez zbytočných prieťahov, zaplatiť mu finančné zadosťučinenie v sume

35 000 € a náhradu trov konania k rukám jeho advokáta.

6. Pri odôvodňovaní požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľ poukázal

na to, že počas celého konania, ktoré trvá viac než 11 rokov, žije v stave právnej neistoty

a jeho pocit márnosti dovolať sa spravodlivosti je už v súčasnosti nevyvrátiteľný. Súčasne

sťažovateľ predložil ústavnému súdu kalkuláciu výšky jeho domnelej škody, ktorú

si uplatňuje v konaní pred všeobecnými súdmi, a žiadal, aby ústavný súd pri rozhodovaní

o nemajetkovej ujme prihliadol aj na túto skutočnosť.

7. Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti z 9. augusta 2013

zhrnula doterajší priebeh konania, pričom zvlášť poukázala na tú skutočnosť, že okresný

súd 1. decembra 2011 rozhodol vo veci samej a jeho rozsudok bol na základe odvolania

sťažovateľa rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zo 17. apríla

2013 potvrdený. Vec sťažovateľa bola tak v čase vyjadrenia podpredsedníčky okresného

súdu právoplatne skončená.

8. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov

a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu

posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva, ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie veci (napr. , , ).

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 sú porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

11. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa a práva

podľa dohovoru ústavný súd v prvom rade konštatuje, že pri výklade základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa si osvojil

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto

práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ).

12. Porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru videl sťažovateľ v neprimerane dlhom trvaní

súdneho konania vedeného okresným súdom, ktoré však bolo rozsudkom vyhláseným

na pojednávaní 1. decembra 2011 meritórne skončené. Ústavná sťažnosť bola doručená

ústavnému súdu 27. mája 2013, teda až po 18 mesiacoch po rozhodnutí okresného súdu

vo veci samej. V čase podania ústavnej sťažnosti už bol vyhlásený i potvrdzujúci rozsudok

krajského súdu, a to 17. apríla 2013, ktorý sa už len doručoval účastníkom konania.

Uvedené skutočnosti považuje ústavný súd za rozhodujúce pre posúdenie podanej ústavnej

sťažnosti.

13. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , , ).

14. Účelom, podstatou a zmyslom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je teda odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (napr. ). Zároveň z tejto

judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2

a právu podľa dohovoru ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola

sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte môže

dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte môže trvať (napr. mutatis

mutandis , ). Uvedený právny názor ústavného súdu

je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako to vyplýva z jeho

rozhodnutia o sťažnosti č. 16970/05 vo veci sťažovateľa M. M. proti Slovenskej republike.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté konanie pred okresným súdom bolo

v merite veci skončené rozsudkom okresného súdu vyhlásenom 1. decembra 2011,

preto v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (27. mája 2013) už okresný súd vo veci

sťažovateľa nekonal a ani nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať

priebeh namietaného konania ani spôsobovať prieťahy v ňom (m. m. ,

, ). Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov bol už ku dňu doručenia sťažnosti ústavnému súdu v okolnostiach daného prípadu

zavŕšený. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu

v napadnutom konaní kvalifikoval ako porušenie základného práva sťažovateľa

garantovaného a práva podľa dohovoru.

16. Nad rámec uvedeného ústavný súd dopĺňa, že v súlade s § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde je viazaný petitom sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. , ),

a preto ústavný súd nemohol posudzovať eventuálne prieťahy na strane krajského súdu,

keďže proti nemu sťažnosť nesmerovala. Taktiež tvrdenia sťažovateľa týkajúce

sa nedostatočného odôvodnenia zmeny zákonného sudcu ústavný súd vzhľadom

na formuláciu petitu, ako i na celkový obsah sťažnosti posudzoval iba ako súčasť

argumentácie, ktorou sťažovateľ preukazoval porušenie základného práva na prerokovanie

jeho veci bez zbytočných prieťahov.

17. Uvedené závery boli podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, že základné

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

v spojení s a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené nebolo, tak ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia.

18. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu

konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané zadosťučinenie a úhradu trov

konania, ústavný súd uvádza, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie vo veci samej

(navyše príkaz konať bez zbytočných prieťahov nemôže smerovať proti konaniu, ktoré bolo

v čase nálezu ústavného súdu právoplatne skončené). Keďže ústavný súd vyslovil,

že v sťažnosti označené práva sťažovateľa porušené neboli, uvedenými návrhmi sťažovateľa

sa pri svojom rozhodovaní už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013