Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 98/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., K., ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky v konaní Okresného súdu Trebišov vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 16. decembra

2008 doručená sťažnosť spoločnosti R., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len ,a“) v konaní Okresného súdu

Trebišov (ďalej len ,,okresný súd“) vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že žalobou zo 4. marca 2008 podanou na

okresnom súde sa domáhala proti odporcovi v 1. rade - Mestskému bytovému podniku Č.

a odporcovi v 2. rade - Mestu Č., zaplatenia sumy 788 067 Sk s príslušenstvom. V sťažnosti

ďalej uvádza: ,,Na deň 30.07.2008 9:30 hod. bolo v predmetnej veci sp. zn.

nariadené pojednávanie, na ktorom sa žalovaní v 1. a 2 .rade bez riadneho ospravedlnenia

nezúčastnili. Vzhľadom na to, že žalovaní svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnili,

sťažovateľ cestou svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd vo veci v zmysle ust. § 101 ods.

2 riadne konal a pojednával. Je zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade boli na pojednávanie

riadne predvolaní, boli písomne vyzvaní, aby sa k podanej žalobe vyjadrili, čo však

neurobili a bez riadneho ospravedlnenia sa pojednávania nezúčastnili. Malí sme za to, že

týmto došlo k splneniu podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ,

preto právny zástupca sťažovateľa túto požiadavku predniesol priamo na pojednávaní do

zápisnice.

Súd však rozsudok pre zmeškanie nevydal, vo veci nepojednával a svojim uznesením

pojednávanie bez zrejmých dôvodov odročil na neurčito, napriek námietke právneho

zástupcu sťažovateľa. Odročenie bolo zdôvodnené vysokou sumou uplatneného nároku a

preto súd vraj nemohol rozhodnúť. Do pozornosti ústavného súdu dávame aj tú skutočnosť,

že odročené pojednávanie bolo opätovne nariadené až na 08.12.2008, teda na termín

takmer 4 a pol mesiaca po jeho odročení.

Podľa názoru sťažovateľa Okresný súd Trebišov svojim konaním porušil jeho právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznané Slovenskej

republiky.“

Ďalej sťažovateľka v sťažnosti poukázala na zákonné ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) upravujúce rozsudok pre zmeškanie, dôvodovú správu

k nim, vybranú judikatúru všeobecných súdov a názory právnej vedy. Sťažnostná

argumentácia sťažovateľky bola zameraná na preukázanie, že súd v prípade splnenia

zákonných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie je povinný tento rozsudok

vydať.

3. Sťažovateľka sa pred podaním sťažnosti ústavnému súdu obrátila so sťažnosťou na

procesný postup okresného súdu najskôr na jeho predsedu, ktorý «... vo svojej odpovedi zo

dňa 25.09.2008 označil sťažnosť za nedôvodnú a pri zdôvodnení sa obmedzil len na

konštatovanie, že „súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom, ak sú v rovnakom čase splnené

súčasne podmienky uvedené v ustanovení § 153b ods. 2".

Následne bola sťažovateľom podaná žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti

predsedom Okresného súdu Trebišov na Krajský súd v Košiciach. V prešetrení sťažnosti zo

strany predsedu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.11.2008 bolo sťažovateľovi

oznámené, že sťažnosť žalobcu bola predsedom Okresného súdu Trebišov vybavená riadne.

Predseda súdu konštatuje, že jedným zo zákonných predpokladov rozhodnutia rozsudkom

pre zmeškanie je aj riadne predvolanie žalovaného s poučením o následkoch nedostavenia

sa, vrátane možnosti rozhodnutia kontumačným rozsudkom, pričom predvolanie na

pojednávanie na deň 30.07.2008 takéto poučenie neobsahovalo. Ďalej uvádza „zákonná

sudkyňa skutkový stav nepovažovala za nesporný."

Je zrejmé, že z vyjadrenia sudkyne Okresného súdu Trebišov k podanej sťažnosti, ako

aj z odpovede predsedu Okresného súdu Trebišov, nevyplýva, že by dôvodom, pre ktorý

nebolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie, bola práve absencia poučenia o možnosti

rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Máme zato, že odporcovia boli poučení o

následkoch nedostavenia vrátane možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie.

Poukazujeme na konštatovanie sudkyne vo svojom vyjadrení, kde sa uvádza „... súd

nemal v tomto konkrétnom prípade všetky listinné dôkazy, jednalo sa o pomerne vysokú

sumu ...". S uvedeným nemôžeme súhlasiť. Žalobcom tvrdený stav bolo potrebné považovať

za nesporný, pretože ho nikto nespochybnil a výška žalovanej sumy dôvodom nepostupovať

podľa byť nemôže.

Na nedostatok spočívajúci v absencii poučenia v predvolaní na pojednávanie

poukazuje až predseda Krajského súdu v Košiciach. Je otázne, prečo na takéto pochybenie

nepoukázala už skôr sudkyňa, alebo predseda okresného súdu. Je možné, že napriek

absencii poučenia v súdnom spise, bolo žalovaným spolu s predvolaním na pojednávanie

doručené.

Vzhľadom nato, že súd vo veci riadne nepojednával, ako aj tým, že napriek naplneniu

zákonných predpokladov na vydanie rozsudku pre zmeškanie, takýto rozsudok nevydal, má

sťažovateľ za to, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznané čl.

48 ods. 2 bolo porušené.»

4. Sťažovateľka v petite svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že okresný súd porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 78 806 Sk

a náhradu trov konania v sume 6 746 Sk. Sťažovateľka však v petite svojej sťažnosti

nežiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu ďalej vo veci konať bez zbytočných

prieťahov.

II.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistil, že táto je zjavne neopodstatnená, rozhodol o jej odmietnutí.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak ústavný

súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie. Podľa má každý právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

7. Účel práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil ústavný súd

vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Je však prirodzené a ústavný súd to už vo

svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, pričom tri základné

kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu (napr.

alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom

rozhodovaní patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam sporu pre

sťažovateľa (napr. , alebo ). Napokon ústavný súd

taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas trvania konania (napr. , II.

ÚS 21/01), resp. na celkovú dĺžku konania ().

III.

8. Podstata sťažnostných námietok sťažovateľky spočíva v tom, že podľa jej tvrdení

okresný súd o jej žalobe zo 4. marca 2008 nerozhodol na pojednávaní 30. júla 2008

rozsudkom pre zmeškanie napriek tomu, že podľa jej názoru bol povinný tak urobiť, a po

odročení pojednávania bol ďalší termín pojednávania určený až na 8. december 2008.

Ústavný súd predovšetkým uvádza, že mu neprislúcha skúmať, či v prípade sťažovateľky

boli, alebo neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Je

v právomoci všeobecného súdu po skutkovej, ako aj právnej stránke (hmotnoprávnej, ako aj

procesnej) posúdiť splnenie týchto zákonných podmienok. Ústavný súd sa však nie celkom

stotožňuje s prezentovaným názorom sťažovateľky, že formálne splnenie zákonných

podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie ( ) vyvoláva

bezpodmienečnú povinnosť súdu, resp. sudcu rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie.

9. Je to zákonný sudca, ktorý v konkrétnej veci posudzuje splnenie zákonných

podmienok na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorý sám osebe predstavuje

určitý odklon od štandardného procesného postupu s vykonaným dokazovaním. Zákonný

sudca je preto povinný prihliadať aj na práva ostatných účastníkov konania najmä s ohľadom

na skutočnosť, že títo sa k žalobe napriek výzve súdu nevyjadrili, čo však ešte neznamená, že

tým došlo k zániku, resp. k oslabeniu ich práva na súdnu ochranu ( ) či

analogického práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd). Konajúci sudca je preto povinný zisťovať splnenie všetkých

zákonných podmienok ( až 5 ) pred rozhodnutím vo veci rozsudkom pre

zmeškanie a v prípade, ak zistí, že čo len jedna z týchto podmienok splnená nie je, v záujme

ochrany práv ostatných účastníkov konania je oprávnený pojednávanie odročiť na iný termín.

10. Z obsahu príloh, ktoré sťažovateľka pripojila k sťažnosti, ústavný súd zistil, že

nemožno bez pochybností prijať sťažovateľkou prezentovaný názor, že všetky zákonné

podmienky na použitie tohto spôsobu ,,skráteného“ rozhodnutia vo veci boli splnené.

Predovšetkým konajúci súd nepovažoval sťažovateľkou tvrdený skutkový stav za nesporný,

a to aj pre absenciu niektorých listinných dôkazov, ktoré sa podľa vyjadrení sťažovateľky

nachádzali u odporcu v 1. rade. Nespornosť skutkového stavu tvrdeného sťažovateľkou

( ) je zákonnou podmienkou rozhodnutia o žalobe rozsudkom pre

zmeškanie. Skutočnosť, že sťažovateľka považovala skutkový stav za nesporný a že tento

skutkový stav nerozporovali odporcovia v konaní, ešte neznamená, že skutkový stav skutočne

nesporný bol. Ak konajúca sudkyňa dospela k záveru, že skutkový stav tvrdený

sťažovateľkou nesporný nebol, a preto nerozhodla rozsudkom pre zmeškanie, nemožno

takýto postup považovať za zbytočný prieťah v konaní. Týmto záverom ústavný súd

nevylučuje, že aj nerozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie môže za určitých okolností a

v určitej procesnej konštelácii viesť k záveru o porušení základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa . S ohľadom na už uvedené to však

nie je prípad sťažovateľky.

11. Za dôležitejší faktor vedúci k odmietnutiu sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej

považoval ústavný súd celkovú dĺžku konania pred všeobecným súdom. Od podania žaloby

(4. marca 2008) do doručenia sťažnosti ústavnému súdu (16. decembra 2008) uplynula lehota

necelých desiatich mesiacov. V tomto období konajúci súd vykonával procesné úkony

upravené , ktoré smerovali k príprave pojednávania, ktoré

sa uskutočnilo 30. júla 2008. Vzhľadom na neúčasť odporcov v 1. rade a 2. rade ich vyzýval

na podanie vyjadrenia k návrhu a zisťoval dôvod ich neúčasti na pojednávaní 30. júla 2008.

Ďalší termín pojednávania konajúci súd nariadil na 8. december 2008, teda ešte pred podaním

a doručením sťažnosti ústavnému súdu (sťažnosť je datovaná 11. decembrom 2008 a podaná

osobne 16. decembra 2008). Sťažovateľka sa pritom v sťažnosti vôbec nezmieňuje o priebehu

pojednávania nariadeného na 8. december 2008 a o jeho záveroch. Aj z doterajšej judikatúry

ústavného súdu vyplýva, že konanie bez zbytočných prieťahov nemožno presne časovo

ohraničiť () a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za

následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, I.

ÚS 46/01). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada

len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú

dĺžku súdneho konania (napr. , , ).

12. V prípade sťažnosti podanej sťažovateľkou ústavný súd zistil, že postup

všeobecného okresného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle . Postup

konajúceho okresného súdu (aj keď v ňom možno nájsť určité krátke obdobia nečinnosti)

nenapĺňa ústavnoprávnu intenzitu ,,zbytočných prieťahov“. V kontexte celkovej dĺžky

konania pred okresným súdom teda neboli v prípade sťažovateľky naplnené ústavné

predpoklady na vyslovenie porušenia jej základného práva podľa ,

a preto bola sťažnosť ako zjavne neopodstatnená odmietnutá už pri jej predbežnom

prerokovaní (, , ). O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

v zmysle judikatúry ústavného súdu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi namietaným postupom orgánom štátu (súdu) a základným právom alebo slobodou,

ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, zhodne napr. , I. ÚS

74/05).

13. Vzhľadom na obsah sťažnosti, kde sťažovateľka argumentuje v prospech

povinnosti súdu vydať rozsudok pre zmeškanie aj názormi právnej vedy, ústavný súd na

okraj dodáva, že výklad práva podaný v právnej vede nemá záväzný význam pre uplatnenie

práva ani mu nemožno priznať povahu dôkazu ().

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný

súd nemohol rozhodnúť o ďalších návrhoch sťažovateľky uvedených v petite sťažnosti

(priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2009