Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 116/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., K., zastúpenej advokátkou JUDr. K.

A., K., vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu ochranu a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 20. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., K., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2009

doručená sťažnosť spoločnosti A. F., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základných práv na súdnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd ( ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 20. februára 2009.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Návrhom ... doručeným Okresnému

súdu Zvolen dňa 27. 12. 2005 sa navrhovateľ domáha zaplatenie sumy vo výške 175 000,-

SK s príslušenstvom z titulu nevrátenia plnenia zo zmluvy o pôžičke. Uvedenému súdnemu

konaniu bola pridelená sp. zn. ...

Na navrhovateľa bola pohľadávka postúpená spoločnosťou T. s. r. o. ... ktorá

s odporcom uzavrela zmluvu o pôžičke. Zmluva o pôžičke síce nebola uzavretá písomne...

Aj napriek vyššie uvedenému skutkovému stavu, ako aj s prihliadnutím na obranu

odporcu, ktorý neustále argumentoval tým, že prijaté peňažné prostriedky boli poskytnuté

spoločnosťou T. s. r. o. na základe zmluvy o tichom spoločenstve, aj keď takáto zmluva

písomne a ani nijak inak uzavretá nebola...

Vo veci samej sa celkovo uskutočnilo už šesť pojednávaní, posledné dňa 14. 1. 2009,

kedy konajúca sudkyňa po tom, čo obe strany sporu súhlasne vyhlásili, že nemajú vo veci

ďalšie návrhy dôkazov vyhlásila uznesenie, ktorým toto konanie z dôvodu hospodárnosti

spojila s iným konaním prebiehajúcim na Okresnom súde Zvolen, a to skonaním pod sp. zn.

...

Zbytočné prieťahy v konaní spôsobilo aj množstvo dôkazov navrhnutých odporcom

a ktoré súd vykonával bez ohľadu nato, aby posúdil či sú právne relevantné pre konanie

alebo nie sú...

Podľa nášho názoru však sudkyňa... spôsobila zrejmé prieťahy v konaní, keď na

poslednom pojednávaní vo vecí samej dňa 14. 1. 2009 po tom, ako vyzvala obe strany sporu

na prednesenie návrhov dôkazov, obe strany súhlasne vyhlásili, že ďalšie dôkazy vo veci

nemajú, sudkyňa rozhodla uznesením o spojení veci s iným konaním z dôvodu

hospodárnosti. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o hospodárnosti konania, ak strany

nemajú žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, súdu ostáva len vyhlásiť rozsudok, avšak

namiesto toho súd spojí konanie s iným konaním a odročí už vytýčené pojednávanie vo veci

na neurčito...

Základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu ustanovené článkom 46 ods. 1

SR bolo porušené uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. -263 zo dňa

20. 2. 2009 vyhlásené na pojednávaní dňa 14. 1. 2009 a to tým, že Okresný súd Zvolen

považoval podmienky na spojenie konania podľa za splnené aj napriek

vyššie uvedeným tvrdeniam...“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj jeho právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Zvolen č. k.. -263 zo dňa 20. 2.

2009... porušené bolo.

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. -263 zo dňa 20. 2. 2009... sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľovi... priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3 500 EUR (slovom tritisíc päťsto eur), ktoré je mu Okresný súd

Zvolen povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Zvolen je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume 292,38 EUR...

do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa,

advokátky JUDr. K. A. ...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ

preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Zo sťažnosti, z jej príloh a dopytom na okresný súd ústavný súd zistil, že

sťažovateľka vo veci konania pod sp. zn. podala 20. januára 2009 sťažnosť na

prieťahy predsedovi okresného súdu (doručená 23. januára 2009), pričom takúto sťažnosť

(v kvalifikovanej podobe) v čase predchádzajúcom tejto sťažnosti nepodala.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje v prípadoch

podaných sťažností namietajúcich prieťahy v súdnom konaní preukázanie využitia právneho

prostriedku, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o súdoch“). V tejto súvislosti už viackrát rozhodol (m. m. ,

, ), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom

podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že

využil označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl.

zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných ustanovení zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1

ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené

prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného

ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci

prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Postup sťažovateľky v okolnostiach prípadu nemožno podľa ústavného súdu

považovať za splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej

správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ ().

Ústavný súd zastáva názor, že podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 3 ods. 7 a § 62

a nasl. zákona o súdoch považuje za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle

len v tom prípade, ak sťažovateľ poskytne príslušnému

súdu dostatočný priestor na prijatie opatrení za účelom nápravy a odstránenia protiprávneho

stavu zapríčineného jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou. Za situácie, že

sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 12. marca 2009 a sťažnosť na prieťahy adresovaná

predsedovi okresného súdu mu bola doručená 23. januára 2009, posúdil ústavný súd

podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany sťažovateľky iba ako

formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla

mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení proti

zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (podobne , ,

).

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť – pokiaľ ide o namietané prieťahy v súdnom konaní

vedenom pod sp. zn. – nie je prípustná, a z toho dôvodu ju odmietol podľa

.

2. Sťažnosť v časti namietaných prieťahov v súdnom konaní vedenom pod sp. zn.

, bolo potrebné odmietnuť aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch (m. m. , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Predmetom konania pred všeobecným súdom je nárok sťažovateľky vyplývajúci zo

zmluvy o pôžičke (poskytnutej nie v písomnej podobe a v základe pohľadávky tiež

rozporovanej žalovanou). Žaloba bola podaná na okresnom súde 27. decembra 2005.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania veci z obsahu sťažnosti

a pripojených listín zistil, že predmetné konanie začalo 27. decembra 2005 na okresnom

súde podaním žaloby sťažovateľkou o zaplatenie 175 000 Sk s prísl., z titulu vrátenia

pôžičky a je vedené pod sp. zn. . Celkové súdne konanie na okresnom súde sa

vedie ku dňu podania sťažnosti 3 roky a necelé 3 mesiace. Okresný súd priebežne

(primerane okolnostiam danej veci) konal vo veci, keď realizoval 6 pojednávaní. Na

pojednávaní 3. novembra 2008 vypočul odporkyňu a pojednávanie odročil na konkrétny

termín z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania. Na pojednávaní 3. decembra 2008

vypočul volaných svedkov a pojednávanie odročil na konkrétny termín za účelom ďalšieho

dokazovania. Na pojednávaní 14. januára 2009 vypočul volaného svedka a odročil

pojednávanie za účelom rozhodnutia o spojení veci vedenej pod sp. zn.

s vecou vedenou pod sp. zn. . Okresný súd uznesením č. k. -263

z 20. februára 2009 rozhodol o spojení veci vedenej pod sp. zn. s vecou

vedenou pod sp. zn. .

Ústavný súd posudzujúc celkovú dobu konania vedeného okresným súdom do

podania sťažnosti (3 roky a necelé 3 mesiace) si nemohol nevšimnúť, že v konaní na

okresnom súde boli tvrdenia sporových strán protirečivé a bolo potrebné vykonávať

dokazovanie pravdivosti tvrdení účastníkov, čo bolo nepochybne aj v záujme sťažovateľky.

Uvedené obdobie nemožno preto pričítať výlučne na ujmu okresného súdu. Navyše

z obsahu podanej sťažnosti vyplýva, že jadrom námietok sťažovateľky o prieťahoch

v súdnom konaní sú posudzované okolnosti danej veci od januára 2009, a predovšetkým

skutočnosť, že na pojednávaní konanom 14. januára 2009 okresný súd odročil pojednávanie

na neurčito s tým, že bude spojená na spoločné konanie vec sp. zn. s vecou

vedenou pod sp. zn. (k čomu došlo uznesením z 20. januára 2009), hoci podľa

jej názoru mohol okresný súd vo veci pod sp. zn. rozhodnúť.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd posúdil, že v konaní vedenom na

okresnom súde vo veci sp. zn. zatiaľ nedošlo k takej intenzite zásahu do práva

sťažovateľky, ktorá by zodpovedala ústavnorelevantnému porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

dohovoru. Preto jej sťažnosť bola odmietnutá tiež z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti

( ).

3. Predmetom sťažnosti je tiež tvrdenie sťažovateľky, že bolo porušené jej základné

právo na súdnu ochranu podľa uznesením č. k. -263

z 20. februára 2009, ktorým okresný súd spojil na spoločné konanie vec vedenú na

okresnom súde pod sp. zn. s vecou sp. zn. . V oboch veciach ako

žalobkyňa figurovala sťažovateľka, predmet sporu sa týkal vrátenia poskytnutej pôžičky

a žaloby smerovali proti žalovanej (vo veci sp. zn. aj spoločnosti L., s. r. o.).

Dôvodom na spojenie vecí bola podľa odôvodnenia uznesenia z 20. januára 2009 okolnosť,

že veci spolu skutkovo súvisia, týkajú sa tých istých účastníkov a pokiaľ ide o právny nárok

žalobcu „dokazovanie sa vykonáva v obidvoch veciach... a je neúčelné a nehospodárne, aby

sa vo veciach konalo samostatne“.

Podľa a (ďalej len „OSP“) v záujme

hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Ak sa v návrhu na začatie

konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo odpadnú dôvody, pre ktoré súd

veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

V súvislosti so spojením konania ide o uznesenie vydané v súlade s § 112 ods. 1

, ktorým sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej, ale

ide o procesné uznesenie upravujúce vedenie konania, ktoré v okolnostiach danej veci

nevykazuje znaky ústavnej ingerencie pre prípadný záver o jeho arbitrárnosti alebo zjavnej

neodôvodnenosti. Ústavný súd sa nenachádza v sústave všeobecných súdov, neposudzuje

výklad jednoduchého práva, ani zákonnosť a optimálnosť postupu okresného súdu a nie je

ani nadriadeným súdom okresnému súdu. Navyše uvedeným uznesením o spojení veci

okresný súd nie je podľa viazaný a v rámci konania ho možno

kedykoľvek podľa prehodnotiť, ak pominú dôvody spojenia veci.

Sťažnosť, ktorou sťažovateľka namietala porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa uznesením okresného súdu č. k. -263

z 20. februára 2009, je preto zjavne neopodstatnená a bolo ju potrebné v tomto rozsahu

odmietnuť už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

4. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009