Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 209/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti M., s. r. o., B., zastúpenej advokátom

JUDr. S. Ch., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj porušenie uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 20. augusta 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti M., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra

2008 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti M., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. S. Ch., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako

aj porušenie uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 20. augusta 2008.

Z obsahu sťažnosti a jej prílohy vyplýva, že 11. augusta 2005 podala správkyňa

konkurznej podstaty D., a. s., B. (ďalej len „pôvodný navrhovateľ“), Okresnému súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) návrh na začatie konania proti E. J., K. (ďalej len

„odporkyňa“). V uvedenom návrhu si pôvodný navrhovateľ uplatnil aj trovy právneho

zastúpenia celkom v sume 134,30 € (4 046 Sk).

Sťažovateľka písomným podaním označeným ako „Oznámenie o zmene účastníka na

strane pôvodného navrhovateľa“ doručeným okresnému súdu 19. mája 2006 oznámila, že

„na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 03. 2006 bola pohľadávka proti

odporcovi postúpená z pôvodného navrhovateľa, na J. H., bytom N. Toho istého dňa bola

uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi J. H., bytom N. ako postupcom

a sťažovateľom. Tým prešli na sťažovateľa všetky práva vyplývajúce z postúpenej

pohľadávky.

V oznámení bolo výslovne uvedené, že plnomocenstvo udelené pôvodným

navrhovateľom právnemu zástupcovi, nebolo sťažovateľom tomuto právnemu zástupcovi

opätovne udelené na zastupovanie.“.

Okresný súd uznesením z 3. októbra 2006 pripustil, aby namiesto pôvodného

navrhovateľa vstúpila do konania sťažovateľka s odôvodnením, že zo zmluvy o postúpení

pohľadávok považoval za preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť

odôvodňujúca túto zmenu.

Sťažovateľka uviedla, že 26. novembra 2007 vydal okresný súd rozsudok sp. zn.

, ktorým jej napriek plnému úspechu vo veci nepriznal ani sčasti náhradu trov

právneho zastúpenia. Podľa názoru sťažovateľky sa okresný súd v odôvodnení predmetného

rozsudku „žiadnym spôsobom nevysporiadal s náhradou trov právneho zastúpenia tak, ako

boli navrhované v návrhu na začatie konania zo dňa 11. 08. 2005, čím došlo na strane

okresného súdu k porušeniu , pretože nepriznaním trov právneho

zastúpenia mu bola spôsobená ujma na právach preto, že si uplatnil svoje práva na súde“.

Sťažovateľka argumentovala tým, že „trovy konania a trovy právneho zastúpenia

predstavujú príslušenstvo pohľadávky, ktoré bolo v súlade so zákonom postúpené na

sťažovateľa. Náhrada týchto trov môže byť priznaná len účastníkovi konania, ktorý mal

v konaní plný úspech. Avšak súd prvého stupňa v Rozsudku, napriek plnému úspechu

sťažovateľa ako účastníka konania vo veci, nesprávne opomenul priznať sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia, hoci pôvodnému navrhovateľovi preukázateľne vznikli,

boli právnym zástupcom pôvodného navrhovateľa riadne uplatnené podaním zo dňa 11. 08.

2005 a právo na ich náhradu bolo odplatne prevedené na sťažovateľa.“.

Singulárnu sukcesiu považuje sťažovateľka za takú právnu skutočnosť, v dôsledku

ktorej právny nástupca vstupuje do všetkých procesných práv a povinností právneho

predchodcu, t. j. v plnom rozsahu aj do procesného práva podľa § 142 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) na náhradu trov konania.

Podľa tvrdenia sťažovateľky „o náhrade trov konania súd prvého stupňa po

pripustení zmeny (nie zámeny) účastníka rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí

(napádaný rozsudok), pričom v zmysle vyššie uvedeného za trovy konania pôvodného

navrhovateľa sa budú považovať trovy pôvodného (titulom procesnej sukcesie) aj nového

navrhovateľa v našom prípade sťažovateľa“.

V danom prípade podľa názoru sťažovateľky je právne irelevantné, že nebola

v konaní zastúpená advokátom, keďže „sťažovateľ pripustením zmeny účastníka vstúpil do

všetkých procesných práv svojho predchodcu; t. j. aj do práva na náhradu trov právneho

zastúpenia, ktoré smerovali v konečnom dôsledku k ochrane subjektívneho práva

sťažovateľa“.

Krajský súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol uznesením sp. zn.

z 20. augusta 2008 tak, že potvrdil prvostupňový rozsudok v napadnutom výroku o trovách

konania a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Sťažovateľka namieta, že „krajský súd svojvoľne aplikujúc § 92 ods. 2, 3 a 4

prišiel k právnym záverom, ktoré v žiadnej možnej

interpretácii odôvodnenia nevyplývajú zo skutkových zistení a tým porušil princíp

spravodlivého procesu deklarovaný v “.

Porušenie a a vidí sťažovateľka v tom, že

odôvodnenie uznesenia krajského súdu sa týka zámeny účastníkov konania, hoci v priebehu

konania došlo k zmene účastníkov konania. Podľa názoru sťažovateľky „uvedeným

postupom súdu bola zmarená možnosť sťažovateľa, podľa čl. 46 ods. 1 a 3 domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde“.

V sťažnosti sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd rozhodol, že uznesením

krajského súdu sp. zn. z 20. augusta 2008 došlo k porušeniu jej základných

práv podľa a , ako aj práva podľa dohovoru,

zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. z 20. augusta 2008 a vec vrátil tomuto

súdu na ďalšie konanie a priznal jej aj úhradu trov právneho zastúpenia v sume 115,51 €

(3 480 Sk).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , , ).

Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd preskúmal sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, ako aj porušenia

uznesením krajského súdu sp. zn. z 20. augusta 2008.

Podľa nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to,

že uplatňuje svoje práva a slobody.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s právnym názorom krajského súdu,

ktorý v napadnutom uznesení potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku

o trovách konania a nepriznal jej právo na náhradu nákladov právneho zastúpenia, ktoré

vznikli v prvostupňovom konaní jej právnemu predchodcovi na strane navrhovateľa.

Sťažovateľka je totiž toho názoru, že trovy právneho zastúpenia, ktoré v konaní vznikli

pôvodnému navrhovateľovi, sú príslušenstvom pohľadávky, ktorá bola na ňu zmluvne

postúpená, preto jej súdnym rozhodnutím mala byť priznaná náhrada týchto trov voči

odporcovi na základe plného úspechu vo veci. Skutočnosť, že k trovám právneho

zastúpenia, ktorých náhradu si uplatňuje, došlo pred jej vstupom do konania, považuje za

právne irelevantnú.

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okrem iného

uviedol:

„Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na

návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že o náhrade trov konania súd

rozhoduje nielen v každom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ale i vtedy, ak sa končí

konanie pre niektorého z účastníkov (napr. pri zamietnutí žaloby či zastavení konania proti

nemu, pri zámene účastníkov). Vykonaním zámeny sa končí konanie pre toho, kto bol

zamenený s novým účastníkom konania, preto súd musí, keď zámenu pripúšťa, zároveň

rozhodnúť o náhrade nákladov konania, pokiaľ ide o zameneného účastníka.

V danom prípade, ako to vyplýva zo spisu aj z odvolania žalobcu, je zrejmé, že súd

prvého stupňa uznesením z 3. 10. 2006 pripustil, aby z konania vystúpil doterajší žalobca

(JUDr. M. T., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu D., a. s.) a na jeho miesto vstúpil nový

žalobca – M., s. r. o. N. Týmto uznesením došlo k pripusteniu zámeny účastníka na strane

žalobcu, preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa v rozhodnutí, ktorým rozhodol

o pripustení zámeny účastníkov, rozhodnúť aj o trovách vystupujúceho účastníka.

O trovách vystupujúceho účastníka totiž už nie je možné rozhodovať v konečnom

rozhodnutí, pretože v priebehu ďalšieho konania pôvodný žalobca už nebol účastníkom

konania.

Z uvedeného dôvodu správne postupoval súd prvého stupňa, keď v konečnom

rozhodnutí o veci samej nerozhodoval o trovách pôvodného žalobcu. Na tejto skutočnosti

nič nemení, že došlo k postúpeniu pohľadávky vrátane príslušenstva, pretože postúpiť

možno iba existujúcu pohľadávku, pričom trovy konania (trovy právneho zastúpenia)

priznania ktorých sa žalobca v tomto konaní domáha, nemohli byť predmetom postúpenia

pohľadávky, pretože v čase postúpenia pohľadávky pôvodnému žalobcovi ešte priznané

neboli (táto pohľadávka ešte neexistovala), preto nemohli byť predmetom postúpenia.

V danom prípade súd prvého stupňa nebol oprávnený v konečnom rozhodnutí o veci

samej rozhodovať aj o trovách pôvodného žalobcu vzhľadom na ust.

Podľa tohto ustanovenia, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania,

o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník konania do 15 dní od

doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie, súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol

právoplatnosť doplniť aj bez návrhu, pričom toto ustanovenie sa vzťahuje aj na uznesenie.

Preto pokiaľ v uznesení, ktorým došlo k pripusteniu zámeny účastníkov súd prvého stupňa

nerozhodol o trovách pôvodného žalobcu, pôvodný žalobca v lehote 15 dní od doručenia

tohto uznesenia mal právo podať návrh na rozhodnutie o trovách konania, keďže takýto

návrh podaný nebol a súd prvého stupňa svoje uznesenie v zákonom určenej lehote

nedoplnil bez návrhu, v tomto štádiu konania už nebolo možné rozhodovať o trovách

pôvodného žalobcu z dôvodu uplynutia zákonom určenej lehoty.

Z uvedených dôvodov bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne

správny podľa potvrdený.“

V nadväznosti na citované ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju

ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípade medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

Ústavný súd preskúmal kľúčovú argumentáciu krajského súdu, na ktorej je založené

napadnuté rozhodnutie, a konštatoval, že nie je arbitrárne ani zjavne neodôvodnené, a teda

je z ústavného hľadiska akceptovateľné. Krajský súd riadne preskúmal odvolaním

napadnutý rozsudok okresného súdu, vysporiadal sa s tvrdeným dôvodom odvolania a vec

podľa jeho názoru správne právne posúdil. Rozhodnutím krajského súdu tak v žiadnom

prípade nemohlo byť porušené právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces.

S prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to,

že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho

konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. , ,

, , ), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími

požiadavkami formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009