Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-827-2019.pdf
PDF · 95.5 KB
Case nature
Subarea
8Ek/827/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, proti povinnému: H. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Y. XXXX/XX, XXX XX Y., o vymoženie sumy 27 005,41 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/827/2019 zo dňa 1. augusta 2019, takto
rozhodol:
Sťažnosť oprávneného zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 8Ek/827/2019 zo dňa 1. augusta 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 2 813,64 Eur.
2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 05. 2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky v sume 27 005,41 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.: 19Csp/27/2018 - 157 zo dňa 11. 06. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 04. 08. 2018 a vykonateľnosť dňa 08. 08. 2018 a uznesenia Okresného súdu Michalovce č.k.: 19Csp/27/2018 - 166 zo dňa 03. 10. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 10. 2018. V návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnený uvedený postupník v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 06. 2018 uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,zmluva“) medzi postupcom Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 (ďalej len „postupca“) a postupníkom: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803 (ďalej len „postupník“). Súd ďalej zistil, že v exekučných tituloch - rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.: 19Csp/27/2018 - 157 zo dňa 11. 06. 2018, a uznesení Okresného súdu Michalovce č.k.: 19Csp/27/2018
- 166 zo dňa 03. 10. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. 10. 2018 a vykonateľnosť dňa 25. 10. 2018 vystupoval ako žalobca postupca (Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951). Súd mal na podklade zisteného skutkového stavu za preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 15. 06. 2018 došlo k postúpeniu spornej časti príslušenstva vymáhanej pohľadávky v podobe nákladov spojených s jej uplatnením v konaní vedeným Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 19CSp/27/2018 na postupníka (v tomto konaní oprávneného) ešte pred vydaním exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Michalovce č.k.: 19Csp/27/2018 - 166 zo dňa 03. 10. 2018 (ďalej len ,,uznesenie“ alebo ,,exekučný titul“), v ktorom napriek postúpeniu pohľadávky je uvedený ako žalobca postupca (Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951). Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania exekučného titulu už postupca nebol nositeľom hmotnoprávneho nároku (veriteľom), pretože ešte pred jeho vydaním postupca účinne postúpil pohľadávku oprávnenému (postupníkovi). Takýto prevod práva, ku ktorému došlo pred vydaním predmetného exekučného titulu, sa však neprejavil v procesnom nástupníctve a v správnom vyriešení
otázky vecnej legitimácie v čase, keď súd rozhodoval o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Podľa záverov súdu k prechodu práv a povinností v exekučnom konaní je možné prihliadať iba vtedy, ak nastal po vydaní exekučného titulu. Ak teda došlo k sukcesii pred vydaním vykonávaného rozhodnutia bez toho, že by z nej príslušný orgán v konaní vyvodil zodpovedajúce závery, nie je možné pochybenie v otázke procesného nástupníctva alebo „vecnej legitimácie“ naprávať v exekučnom konaní. Keďže v danom prípade k prevodu práv vo vzťahu k uplatňovanému nároku na náhradu trov konania došlo ešte počas základného konania, bolo potrebné právne nástupníctvo riešiť v základnom konaní zámenou účastníkov, k čomu však nedošlo, pričom súdna prax nehovorí o tom, že by uznesenie o výške trov nemalo váhu exekučného titulu. Na podklade meritórneho rozhodnutia, kde je rozhodnuté len o nároku na trovy exekúcie, nie je možné viesť exekúciu na trovy konania, keďže vtom čase nie je výška náhrady trov konania judikovaná. V prípade, ak by sa v exekučnom konaní zohľadňovala aj sukcesia, ku ktorej došlo pred vydaním exekučného titulu, malo by to za následok neprípustnú nápravu rozhodnutia vydaného v sporovom konaní. Súd tak dospel k záveru, že v predmetnej veci označený oprávnený nie je nositeľom práva vyplývajúceho z exekučného titulu, t.j. nemá aktívnu legitimáciu na vymáhanie predmetného nároku v časti trov základného konania.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, v ktorej žiadal, aby súd zrušil napadnuté uznesenie a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v zmysle podaného návrhu. Nesúhlasil s názorom súdu, že prechod práva pred vydaním rozhodnutia o náhrade trov konania v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 19Csp/27/2018 predstavuje pochybenie v základnom konaní. O výške náhrady trov konania totiž v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) rozhoduje súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (v danej veci rozsudok Okresného súdu Michalovce, č. k. 19Csp/27/2018-157 z 11.06.2018). Ak teda k prevodu práva došlo po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, avšak pred vydaním rozhodnutia o výške náhrady trov konania, takéto postúpenie sa už nemôže prejaviť v procesnom nástupníctve, nakoľko toto nie je možné realizovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ako vyplýva z ust. § 80 ods. 1 CSP, o zmene žalobcu z dôvodu prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti môže byť rozhodnuté len za konania, t. j. nikdy nie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (uvedené celkom jednoznačne vyplýva zo spojenia „o ktorých sa koná“, ktoré je potrebné vyložiť tak, že konanie sa nemohlo právoplatne skončiť). Ak teda nastane situácia, ako nastala aj v posudzovanom prípade, t. j. že po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej dôjde k postúpeniu pohľadávky, potom je zo strany postupcu nemožné navrhnúť, aby na jeho miesto do konania vstúpil postupník, nakoľko konanie už bolo právoplatne skončené (bez ohľadu na skutočnosť, že súdny úradník ešte nerozhodol o výške náhrady trov konania).
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa §245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
8. V zmysle § 250 ods. 1CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
10. Oprávnený sa návrhom na vykonania exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia sumy 27005,41 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 23187,95 Eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 3 817,46 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 23187,95 Eur od 12.04.2018 do zaplatenia, trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (vrátane trov právneho zastúpenia) v sume 2813,64 Eur a trov exekúcie.
11. Ako podklad pre vymoženie požadovaných plnení oprávnený súdu predložil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.: 19Csp/27/2018 - 157 zo dňa 11. 06. 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 04. 08. 2018 a vykonateľnosť dňa 08. 08. 2018 a uznesenie Okresného súdu Michalovce č.k.: 19Csp/27/2018
- 166 zo dňa 03. 10. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 10. 2018.
12. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k.: 19Csp/27/2018 - 157 zo dňa 11. 06. 2018 súd v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 (ďalej len „Prima banka Slovensko, a.s.“), proti žalovanej H. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Y. XX, XXX XX Y. (ďalej len „H. Pospíšilová“) o zaplatenie 24 187,95 Eur s príslušenstvom, rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie istiny 1.000,- EUR zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23.187,95 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 24.267,95 Eur od 25.2.2015 do 29.9.2015 vo výške 725,25 Eur, 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 24.187,95 Eur od 30.9.2015 do 11.4.2018 vo výške 3.092,21 Eur, 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 23.187,95 Eur od 12.4.2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov konania, ktoré je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný.
13. Uznesením Okresného súdu Michalovce č.k.: 19Csp/27/2018 - 166 zo dňa 03. 10. 2018 súd v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s. proti žalovanému H. T., o zaplatenie 24 187,95 EUR s príslušenstvom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 2 813,64 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu do 15 dní od doručenia uznesenia.
14. Oprávnený ďalej exekučnému súdu v rámci svoje povinnosti preukázať prechod práva z exekučného titulu na jeho osobu podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú dňa 15. 06. 2018 medzi spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. ako postupcom (ktorá vystupovala na strane žalobcu v konaní vedeným Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 19Csp/27/208) a oprávneným ako postupníkom, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok uvedených v Prílohe 1 tejto Zmluvy aj spolu s ich príslušenstvom a právami s nimi spojenými. Podľa prílohy 1 tejto zmluvy predmetom prevodu bola aj pohľadávka pod poradovým číslom 1715, identifikovaná nasledovne: „číslo účtu/úveru 611427, klient č. 224021, klient RČ 9155119248, Produkt SPU, Meno klienta H. T., E. ulica J. Y. XX, E. T. a mesto XXXXX Y., H. narodenia prípadne dátum registrácie firmy, živnosti 11.5.1991, Dátum otvorenia účtu/ uzavretia zmluvy 18.11.2013, výška pohľadávky k 16.05.2018 38 212,89, Istina v čase odovzdania 24 267,95, Úrok v čase odovzdania 13 944,94, Splatnosť pohľadávky (dátum zosplatnenia) 25.2.2015. Dátum poskytnutia sumy (pri produkte úver) 18.11.2013, Výška čerpania (celková poskytnutá suma) 25 000,00.“ Účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. právne účinky postúpenia pohľadávky, nastali podľa dohody zmluvných strán dňom úhrady odplaty zo strany postupníka podľa tejto zmluvy, kde postupník sa v čl. III. ods. 2 tejto zmluvy zaviazal zaplatiť odplatu do 7 dní odo dňa jej uzavretia.
15. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený predložil aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 06. 2018 adresované povinnej.
16. Z obsahu predloženého rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.: 19Csp/27/2018 - 157 zo dňa 11. 06. 2018 súd zistil, že súd v tomto konaní v rámci zistenia skutkového stavu ustálil, že dňa 18.11.2013 uzavreli strany sporu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalobca označil č. 611427, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru zo strany žalobcu žalovanému vo výške 25 000,00 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe 14,24% a úroku z omeškania 5,5% ročne. Žalobca využil svoje právo a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom zo dňa 6.2.2015. Dlžná istina úveru predstavovala 24 267,95 EUR.
17. Na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 06. 2018 a rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.: 19Csp/27/2018 - 157 zo dňa 11. 06. 2018 aj sťažnostný súd v konaní považoval za dostatočne osvedčené, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní, keďže táto bola v zmluve resp. v jej prílohách identifikovaná dostatočne určito, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému dlžníkovi.
18. V posudzovanom prípade bol sťažnostný súd povinný na podklade podanej sťažnosti oprávneného zodpovedať otázku, či v dôsledku postúpenia vymáhanej pohľadávky prešlo na oprávneného aj právo domáhať sa vymoženia príslušenstva tejto pohľadávky v podobe nákladov spojených s jej uplatnením v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 19Csp/27/2018.
19. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že postupník nadobúda prevádzanú pohľadávku do svojho majetku odvodeným spôsobom. Z toho vyplýva, že mu pohľadávka prináleží v stave, v akom sa nachádzala v čase jej postúpenia, teda v okamihu, kedy sa cesia stala účinnou. Právna úprava postúpenia pohľadávky vychádza z princípu, že postúpením pohľadávky sa povinnosť dlžníka mení len čo do osoby veriteľa, obsah dlžníkovho záväzku zostáva nezmenený. Hovoríme o zásade identity pohľadávky. Zásada identity pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Príslušenstvo, ktoré prechádza na postupníka spolu s pohľadávkou, je príslušenstvom v zmysle zákonnej definície podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda zahŕňa úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Postupník nadobúda príslušenstvo v rozsahu, v akom sa nachádzalo v čase účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, tzn. úroky a úroky z omeškania dospelé v okamihu účinnosti postúpenia pohľadávky a rovnako tak náklady spojené s uplatnením pohľadávky, avšak len za predpokladu, že už cedentovi vznikli.
20. Z obsahu predložených listín vyplýva, že účinnosť zmluvy o postúpení vymáhanej pohľadávky podľa vôle jej kontrahentov nastala najneskôr do 7 dní od jej uzavretia, kedy najneskôr malo dôjsť k zaplateniu dohodnutej odplaty. Keďže zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá dňa 15. 06. 2018, jej účinnosť nastala najneskôr dňa 22. 06. 2018. Oprávnený iný dátum účinnosti konštatovanej zmluvy o postúpení pohľadávok súdu neosvedčil.
21. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k.: 19Csp/27/2018 - 157 zo dňa 11. 06. 2018 súd okrem iného priznal spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s. voči H. T. aj nárok na náhradu trov konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04. 08. 2018. Správne boli potom v záhlaví rozsudku uvedení ako žalobca Prima banka Slovensko, a.s., a ako žalovaná H. T., keďže pre prijatie tohto rozhodnutia bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), pričom zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá až po jeho vyhlásení dňa 15. 06. 2018 a jej účinky nastali najneskôr dňa 22. 06. 2018. Súd ďalej pri posúdení sporných otázok v konaní vychádzal z aktuálnej právnej úpravy rozhodovania o trovách konania, kedy podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom podľa odseku 2 tohto ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Okresný súd Michalovce rozsudkom č.k.: 19Csp/27/2018 - 157 zo dňa 11. 06. 2018 rozhodol o nároku na náhradu trov konania a následne uznesením č.k.: 19Csp/27/2018 - 166 zo dňa 03. 10. 2018 rozhodoval už len o jeho výške. Súd na základe zisteného skutkového stavu musel prisvedčil názoru oprávneného, že v čase rozhodovania súdu o výške trov bolo konanie právoplatne skončené (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04. 08. 2018) a preto v tomto štádiu konania už nebolo možné rozhodovať o zmene na strane žalobcu podľa § 80 CSP, keďže po právoplatnom skončení konania už nie je možné rozhodovať o zmene jeho subjektov, zdôrazňujúc, že predmetom rozhodovania Okresného súdu Michalovce v jeho uzn. 19Csp/27/2018 - 166 zo dňa 03. 10. 2018 bolo rozhodovanie už len o výške právoplatne priznaného nároku na náhradu trov konania. Súd v tejto súvislosti pripomína, že exekučným titulom vo vzťahu k vymáhaným trovám základného konanie nie je len rozhodnutie súdu o ich výške, ale aj rozhodnutie vo veci samej, ktorým bol priznaný oprávnenému subjektu nárok na ich náhradu. Nie je preto možné, aby na strane žalobcu a žalovaného v rozhodnutí súdu vo veci samej a v rozhodnutí súdu o výške náhrady trov konania vystupovali rôzne subjekty. Súd v napadnutom uznesení vychádzal zo súdnou praxou akceptovaného názoru, že pokiaľ k postúpeniu pohľadávky došlo pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej, takémuto postúpeniu už nie je možné v štádiu exekučného konania pripísať žiadnu relevanciu, pretože táto skutočnosť sa mala odraziť v rozhodnutí vo veci samej, kde súd musí reflektovať zmeny vo vecnej legitimácii, pričom exekučný súd je posúdením vecnej legitimácie súdom v základnom konaní
viazaný. Keďže však v posudzovanom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky vrátane jej existujúceho príslušenstva až po vyhlásení rozsudku, na daný prípad tieto závery nie je možné aplikovať. Sťažnostný súd na podklade zisteného skutkového stavu ale dospel k záveru, že v čase účinnosti postúpenia nebolo predmetom postúpenia príslušenstvo pohľadávky v podobe trov základného konania, pretože v čase postúpenia o ich priznaní postupcovi voči dlžníkovi (povinnej) nebolo právoplatne rozhodnuté. Náklady súdneho konania sa v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka považujú za náklady spojené s uplatnením pohľadávky, avšak ide o nárok, ktorý má základ v procesnom práve a preto je jeho vznik viazaný na právoplatné rozhodnutie súdu. Je tomu tak z dôvodu, že pohľadávka z titulu náhrady trov vo svojej podstate predstavuje pohľadávku sui generis oproti pohľadávkam vzniknutým napr. z titulu existencie záväzkovo právneho vzťahu alebo zodpovednostného vzťahu, pri ktorých možno hovoriť o tzv. dospelej alebo splatnej pohľadávke. V prípade pohľadávky vzniknutej z titulu náhrady trov konania takýto stupeň jej vývoja neexistuje. Preto do doby, kedy o nároku na náhradu trov konania nebolo právoplatne rozhodnuté, nemožno hovoriť o existencii tejto časti príslušenstva pohľadávky, keďže rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania má nadobudnutím jeho právoplatnosti vo vzťahu k tomuto príslušenstvu pohľadávky konštitutívny charakter (k tomu porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 109/2018 zo dňa 28. 03. 2019, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 209/09-9 zo dňa 11. júna 2009, závery Ústavného súdu Českej republiky v jeho rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 3923/11 zo dňa 29. 03. 2012). K účinkom postúpenia vymáhanej pohľadávky došlo po vyhlásení rozsudku (ktorým súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania), avšak ešte pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, teda ešte pred vznikom nároku postupcu na náhradu trov základného konania voči dlžníkovi a preto táto časť príslušenstva pohľadávky v čase účinnosti jej postúpenia na oprávneného ešte neexistovala a preto ani nemohla byť na oprávneného spolu s pohľadávkou platne postúpená. Preto sťažnostný súd dospel k záveru, že oprávnený v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku dostatočne neosvedčil, že naňho prešlo aj právo domáhať sa vymoženia nákladov spojených s uplatnením vymáhanej pohľadávky. Pokiaľ potom súd v napadnutom uznesení s poukazom na znenie § 36 Exekučného poriadku zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 2 813,64 Eur, takéto uznesenie je potom potrebné (aj keď pre iné dôvody) považovať za vecne správne. Súd ďalej v tejto súvislosti pripomína, že sťažnosť proti dôvodom uznesenia nie je prípustná (§ 239 ods. 2 CSP).
22. Odkazujúc na svoj predchádzajúci výklad a zistené skutočnosti súd sťažnosť oprávneného v súlade s ust. § 250 ods. 1 CSP pre jej nedôvodnosť zamietol. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku), súd nemal medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania a preto výrok o trovách konania v danom prípade považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
23. V exekučnom konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala v právnom posúdení veci a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie. Súd preto o podanej sťažnosti rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP). Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).