Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 156/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-71

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 19. augusta 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti F. P., F., zastúpeného advokátkou JUDr. T. V., K., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Krajského súdu v Košiciach

v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo F. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Košiciach p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. F. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 600 € [slovom tisícšesťsto

eur (48 201,60 Sk)], ktoré mu j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy

konania F. P. v sume 245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov

(7 401,96 Sk)] na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. V., K., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume

245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,96 Sk)] na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v štátnej

pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 28. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť F. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ poukázal na nečinnosť krajského súdu v napadnutom konaní zdôrazňujúc

najmä neefektívne a nedostatočné využitie jeho zákonných oprávnení vo vzťahu k správcovi

konkurznej podstaty, čím s poukazom na neúmerne dlhý priebeh napadnutého konania došlo

podľa jeho názoru k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

Krajský súd podaním sp. zn. 1 Spr doručeným ústavnému súdu

25. marca 2009 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol:

„Podaním, ktoré bolo doručené konkurznému súdu 28. 4. 2008 si uplatnil veriteľ F.

P. pohľadávku proti podstate vo výške 342.642,- Sk na základe rozsudku Krajského súdu v

Prešove v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. . Správca

konkurznej podstaty podaním z 3. 7. 2008 uznal pohľadávku veriteľa ako pohľadávku proti

podstate. Okrem pohľadávky proti podstate si veriteľ F. P. prihlásil do prieskumného

pojednávania konaného dňa 21. 5. 2003 pohľadávku vo výške 1 538 310,- Sk, ktorá bola

správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá, o pravosti uvedenej pohľadávky

rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. z 27. 9. 2005 tak, že

určil, že uvedená pohľadávka je oprávnená so zaradením do 1. triedy.

Dňa 6. 6. 2008 JUDr. J. J. oznámil súdu na základe opatrenia súdu z 12. 5. 2008, že

dôvodom nepodania konečnej správy je skutočnosť, že bývalý správca JUDr. P. mu

neodovzdal účtovné doklady. Uznesením z 10. 6. 2008 uložil konkurzný súd JUDr. P.

poriadkovú pokutu vo výške 2 000,- Sk. JUDr. P. účtovné doklady novému správcovi,

napriek uloženej pokute neodovzdal.

Dňa 18. 8. 2008 uskutočnil konkurzný súd výsluch JUDr. P. a uložil mu, aby v lehote

15 dní odovzdal všetky doklady JUDr. J. JUDr. P. povinnosť uloženú súdom nesplnil. Dňa

3. 10. 2008 súd vyzval JUDr. J., aby špecifikoval doklady, ktoré mu neboli JUDr. P.

odovzdané.

Dňa 8. 10. 2008 bol na konkurznom súde spísaný záznam s JUDr. J., ktorý uviedol,

že mu neboli odovzdané účtovné doklady za obdobie rokov 2002 až 2004, t. j. za obdobie,

keď funkciu správcu vykonával JUDr. P.

Opätovne boli na Krajský súd v Košiciach predvolaní JUDr. P. a JUDr. J., a to dňa

16. 10. 2008 a bolo uložené JUDr. P. predložil účtovné doklady do 15 dní. Keďže JUDr. P.

ani po tomto termíne účtovné doklady neodovzdal novému správcovi, konkurzný súd dňa 31.

10. 2008 podal podnet na Okresné riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície

Košice pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia konkurzného konania bývalým

správcom konkurznej podstaty.

Dňa 1. 12. 2008 oznámil JUDr. P. súdu, že 28. 10. 2008 a 25. 11. 2008 odovzdal

všetky účtovné doklady JUDr. J. Na výzvu súdu JUDr. J. reagoval a dňa 15. 12. 2008

oznámil, že po podrobnom preskúmaní dokladov zistil, že nesedia stavy príjmov a výdavkov

za obdobie, kedy vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty JUDr. P. a pre tieto

nedostatky nemôže predložiť súdu konečnú správu.

Vzhľadom na vzniknutú situáciu uznesením zo 17. 2. 2009 bola opätovne uložená

JUDr. P. poriadková pokuta, a to vo výške 829,85 €.

Správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 12. 5. 2008 oznámil konkurznému

súdu, že z finančných prostriedkov, ktoré boli získané z predaja majetku úpadcu (ktorý bol

založený) nebude možné uspokojiť ani len oddelených veriteľov (§ 28 ZKV).

Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty, že v prípade, keď mu budú odovzdané

všetky účtovné doklady, je pripravený predložiť súdu konečnú správu, je možné usudzovať,

že už neexistuje ďalší majetok, ktorý by bolo možné v konkurznom konaní speňažiť.

Považujeme za potrebné zdôrazniť, že v konkurznom konaní platí zásada pomerného

uspokojenia všetkých veriteľov, a preto veriteľov možno uspokojiť až po schválení konečnej

správy a po vydaní rozvrhového uznesenia. Pokiaľ ide o pohľadávku proti podstate, túto

možno uspokojiť kedykoľvek (osobou, ktorá môže vykonať uspokojenie je len správca a nie

súd, lebo na správcu prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty), aj pre

pohľadávky proti podstate platí poradie ustanovené zákonom a súd nemá možnosť nariadiť

správcovi, kedy má realizovať vyplatenie pohľadávok proti podstate, preto je mylný názor

prezentovaný sťažovateľom, že by mal Krajský súd v Košiciach vydať uznesenie, podľa

ktorého by správca konkurznej podstaty bol povinný vykonať rozsudky na pohľadávky ním

prihlásené. Takýto postup konkurzného súdu by bol v rozpore so zákonom.“

Správca konkurznej podstaty na základe žiadosti ústavného súdu v informácii

z 1. apríla 2009 okrem iného uviedol, že „K uspokojeniu veriteľov dochádza až

po nadobudnutí právoplatnosti rozvrhového uznesenia, ktoré vychádza zo schválenej

konečnej správy.

To znamená, že v tomto štádiu konkurzu, kedy ešte nebola podaná konečná správa je

možné uspokojovať len pohľadávky proti podstate, avšak aj tieto pohľadávky sa uspokojujú

podľa poradia určeného zákonom.

Keďže v súčasnosti sa ukončuje vypracovanie konečnej správy, rozhodol som, že by

nebolo účelné vyplácať pohľadávky skôr, ako nadobudne právoplatnosť rozvrhové

uznesenie.“.

Sťažovateľ v doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 20. mája 2009 okrem

iného poukázal na to, že „V podaní zo dňa 11. 2. 2008 som ústavnému súdu uviedol, že

11 rokov trvalo konanie na Okresnom súde v Prešove v konaní sp. zn. , pokiaľ

došlo k vydaniu právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorým mi bola priznaná

náhrada mzdy vo výške Sk 1 538 310,- a ďalšia náhrada mzdy mi bola priznaná

právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn.

z 27. 6. 2007 vo výške Sk 354 643,-. Napriek tomu do dnešného dňa som tieto pohľadávky

nevymohol. Návrh na exekučné konanie, aby som dosiahol vymoženie súdom priznanej

náhrady mzdy, som už nemohol podať, pretože bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka

K., s. r. o., P.

Na Krajskom súde v Košiciach sa vedie pod sp. zn. konkurzné konanie

na základe návrhu dlžníka z 2. 10. 2002 K., s. r. o., P. Dňa 16. 12. 2002 bol vyhlásený

konkurz na majetok dlžníka a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. P.

Na schôdzi dňa 28. 4. 2004 došlo k zbaveniu funkcie doterajšieho správcu a do funkcie

nového správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J.

Ja, ako veriteľ som prihlásil do prieskumného pojednávania konaného dňa

21. 5. 2003 pohľadávku vo výške Sk 1 538 310,-, ktorá bola však správcom konkurznej

podstaty popretá a o pravosti tejto pohľadávky rozhodol Krajský súd v Košiciach

rozsudkom z 27. 9. 2005 tak, že určil, že pohľadávka je oprávnená

so zaradením do I. triedy. Podaním zo dňa 28. 4. 2008 som si uplatil pohľadávku proti

podstate vo výške Sk 342 642,-, ktorá bola správcom konkurznej podstaty podaním

z 3. 7. 2008 uznaná ako pohľadávka veriteľa proti podstate. Na zdĺhavý postup konkurzného

konania, na prieťahy v tomto konaní som sa sťažoval a v odpovedi na moju sťažnosť

z 23. 8. 2007 mi predseda krajského súdu dňa 28. 12. 2007 odpovedal, že predmetné

konkurzné konanie je v záverečnej fáze konania a správca konkurznej podstaty pripravuje

konečnú správu. Do dnešného dňa zrejme konečná správa nebola správcom konkurznej

podstaty vypracovaná, čím nemohlo byť vydané ani rozvrhové uznesenie, aj keď

od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka uplynulo takmer 7 rokov...

Som toho názoru, že konkurzné konanie sp. zn. na Krajskom súde

v Košiciach je v rozpore s účelom zaručeného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov, nakoľko ani po uplynutí neúmerne dlhej doby, súd vo veci právoplatne

nerozhodol a neodstránil moju právnu neistotu. Skutočnosť, že v predmetnom konkurznom

konaní dochádza k prieťahom, vyvoláva u mňa psychický stav neistoty a očakávania, mám

pocit i krivdy už dlhšiu dobu a ťažko sa s tým pocitom krivdy vyrovnávam, najmä tým, že sa

zasiahlo do môjho práva na mzdu ako súčasti pracovno právnych nárokov voči

zamestnávateľovi. Negatívne sa odráža tento pocit právnej neistoty i pocit nespravodlivosti

na mojom zdravotnom stave.

Na prieťahy v konkurznom konaní som sa sťažoval písomne predsedovi Krajského

súdu v Košiciach dňa 23. 8. 2007, 23. 10. 2008, 11. 2. 2009, osobne dňa 6. 6. 2008,

4. 7. 2008, 3. 10. 2008, kedy bol so mnou príslušným sudcom spísaný úradný záznam.

Sťažnosti neboli uznané ako dôvodné napriek tomu, že v konkurznom konaní odvolaný

správca konkurznej podstaty JUDr. P. nerešpektoval výzvu súdu z 7. 6. 2005 na odovzdanie

účtovných dokladov a tieto neodovzdal do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti t. j. do

11. 2. 2009, takže počas tejto doby novo ustanovený správca konkurznej podstaty nemohol

konať tak, ako mu to ukladá zák. č. 328/91 Zb.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že

v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa porušené bolo,

a ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v jeho právnej veci bez

zbytočných prieťahov.

Okrem vyslovenia porušenia označeného práva v napadnutom konaní sťažovateľ

žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 497 909 €

(15 000 000 Sk), ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Pretože s upustením od verejného pojednávania v predmetnej veci súhlasil len jeden

z účastníkov konania (krajský súd) a sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu

16. júla 2009 na jeho konaní trval, ústavný súd ho nariadil bez ohľadu na to, či so zreteľom

na okolnosti danej veci, predmet konania a stanoviská účastníkov k nemu možno „očakávať

ďalšie objasnenie veci“.

Ústne pojednávanie nariadené v tejto veci na 19. august 2009 sa konalo len za účasti

sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne. Krajský súd, ktorému bolo predvolanie na verejné

pojednávanie doručené 29. júla 2009, sa na pojednávanie neustanovil a svoju neúčasť

neospravedlnil.

Právna zástupkyňa sťažovateľa, resp. sťažovateľ na pojednávaní neuviedli žiadne

nové relevantné skutočnosti, ktoré by ústavnému súdu už neboli známe z obsahu spisového

materiálu v označenej veci, zo sťažnosti, z príloh k nej pripojených a z vyjadrení

a oznámení účastníkov konania.

II.

Priebeh napadnutého konania, ktoré začalo 16. decembra 2002, keď krajský súd

uznesením sp. zn. vyhlásil konkurz na majetok obchodnej spoločnosti K.,

s. r. o., P. (ďalej len „úpadca“), až do 19. decembra 2007 je podrobne opísaný v písomnom

stanovisku krajského súdu z 21. decembra 2007 o stave a priebehu napadnutého konania

adresovanom verejnému ochrancovi práv, v ktorom je uvedená nasledujúca chronológia

procesných úkonov:

„10. 4. 2003 - referát samosudkyne - nariadenie prieskumného pojednávania

a schôdze veriteľov na deň 21. 5. 2003 o 9.30 hod...

6. 5. 2003 - referát samosudkyne - výzva správcovi konkurznej podstaty, aby sa

vyjadril či majetok bol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu...

12. 5. 2003 - zoznam prihlášok pohľadávok konkurzných veriteľov odovzdaných

správcovi konkurznej podstaty dňa 12. 5. 2003

20. 5. 2003 - podanie správcu konkurznej podstaty - plán speňaženia, súpis

konkurznej podstaty, doplnenie súpisu konkurznej podstaty

21. 5. 2003 - Zápisnica o schôdzi konkurzných veriteľov

21. 5. 2003 - Zápisnica o prieskumnom pojednávaní

21. 5. 2003 - referát samosudkyne - sťažnosť F. P. zaslaná správcovi na vyjadrenie

23. 6. 2003 - vyjadrenie správcu konkurznej podstaty k sťažnosti F. P.

4. 7. 2003 - referát samosudkyne - výzva adresovaná Ž. v P. (§ 19 ods. 2 ZKV)

11. 7. 2003 - podanie predsedu Krajského súdu v Košiciach - postúpenie sťažnosti

F. P. na ďalší procesný postup do spisu podľa § 12 ZKV

14. 8. 2003 - Opatrenie - v dôsledku úmrtia sudkyne JUDr. J. T. sa prerozdeľujú

spisy

28. 7. 2004 - 1. kolo speňažovania majetku úpadcu, znalecký posudok č. 151/2002...

9. 9. 2004 - referát samosudkyne - zvolanie schôdze konkurzných veriteľov na deň

28. 9. 2004...

27. 9. 2004 - správa správcu konkurznej podstaty JUDr. P. o stave a doterajšom

priebehu konkurzného konania

28. 9. 2004 - Zápisnica o schôdzi konkurzných veriteľov

28. 9. 2004 - Uznesenie - ustanovuje JUDr. J. do funkcie nového správcu konkurznej

podstaty

18. 10. 2004 - odvolanie JUDr. P. voči uzneseniu o ustanovení nového správcu...

21. 10. 2004 - Žiadosť JUDr. J. o poskytnutie súčinnosti

5. 11. 2004 - predloženie spisu Najvyššiemu súdu SR

18. 1. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - opakované kolo

21. 1. 2005 - Uznesenie NS SR - odmieta odvolanie JUDr. P.

1. 2. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 2. kolo...

14. 2. 2005 - Upovedomenie a výzva veriteľom, ktorých pohľadávky boli

na prieskumnom pojednávaní popreté správcom konkurznej podstaty

18. 2. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 3. kolo...

28. 2. 2005 - referát samosudkyne - zaslanie oznámenia od ... zdravotnej poisťovne...

správcovi konkurznej podstaty JUDr. J.

7. 3. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 4. kolo

20. 5. 2005 - Žiadosť správcu JUDr. J. o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení

Dokladov...

31. 5. 2005 - opätovná žiadosť správcu JUDr. J. o poskytnutie súčinnosti

31. 5. 2005 - žiadosť správcu JUDr. J. o vydanie opatrenia na predaj majetku

úpadcu

2. 6. 2005 - Opatrenie - súhlas s predajom majetku úpadcu mimo dražby pre R.,

s. r. o., P.

7. 6. 2005 - Uznesenie Krajského súdu v Košiciach - uloženie povinnosti JUDr. P.

predložiť všetky doklady úpadcu správcovi JUDr. J. ...

24. 6. 2005 - Opatrenie - súhlas s vydaním výťažku oddelenému veriteľovi S., s. r. o.,

P.

1. 7. 2005 - podanie JUDr. P. - protokol o odovzdaní a prevzatí agendy úpadcu

21. 9. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 5. kolo...

13. 2. 2006 - výzva správcovi konkurznej podstaty - aký postup navrhuje, keďže

Daňový úrad P. neudelil súhlas s predajom majetku úpadcu

7. 4. 2006 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 6. kolo

12. 6. 2006 - referát samosudkyne - výzva správcovi JUDr. J. či veriteľský výbor a

oddelený veriteľ dal súhlas na predaj majetku úpadcu...

10. 8. 2006 - referát samosudkyne - prípis správcovi, aby sa vyjadril, či veriteľský

výbor a oddelený veriteľ dal súhlas na predaj majetku úpadcu...

26. 10. 2006 - Opatrenie - uloženie správcovi JUDr. J., aby predložil súdu v lehote

15 dní oznámenie záložného veriteľa k predaju...

23. 11. 2006 - Uznesenie - zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov na deň

12. 12. 2006

23. 11. 2006 - referát samosudkyne - prípis správcovi JUDr. J., aby predložil súdu

vyjadrenie záložného veriteľa a taktiež aby pripravil na schôdzu veriteľov písomný návrh na

ďalší postup pri speňažovaní majetku úpadcu...

12. 12. 2006 - Zápisnica o schôdzi konkurzných veriteľov...

20. 3. 2007 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 7. kolo...

28. 3. 2007 - referát samosudkyne vyššiemu súdnemu úradníkovi na prípravu

konceptu opatrenia na predaj majetku úpadcu...

3. 7. 2007 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - IV. kolo...

27. 8. 2007 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - V. kolo...

30. 10 .2007 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami – VII. kolo

30. 10. 2007 - referát samosudkyne - prípis bývalému správcovi JUDr. P., aby si

vyúčtoval svoju odmenu a výdavky za dobu pôsobenia vo funkcii správcu konkurznej

podstaty...

29. 11. 2007 - podanie bývalého správcu JUDr. P. - oznámenie, že doklady predloží

súdu v lehote 7 dní...

18. 12. 2007 - Úradný záznam - prejednanie sťažnosti a podanie vyjadrenia

k sťažnosti správcom JUDr. J.

18. 12. 2007 - referát samosudkyne vyššiemu súdnemu úradníkovi na prípravu

konceptu opatrenia na predaj majetku úpadcu

18. 12. 2007 - Opatrenie - súhlas s predajom pohľadávok úpadcu pre J. K., P.“

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že ďalší priebeh napadnutého

konania bol takýto:

- spis bol s účinnosťou od 4. januára 2008 pridelený novej zákonnej sudkyni

JUDr. D. B.,

- odpoveď krajského súdu z 15. januára 2008 na sťažnosť veriteľa C., a. s.,

- v prílohe podania doručeného krajskému súdu 28. apríla 2008 sťažovateľ predložil

fotokópiu rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ktorým bol potvrdený

rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -66 z 27. júna 2007 vo veci priznanej

náhrady mzdy v sume 354 643 Sk,

- výzva krajského súdu z 30. apríla 2008 správcovi konkurznej podstaty JUDr. J.

(ďalej iba „súčasný SKP“), aby sa vyjadril k pohľadávke sťažovateľa (vyjadrenie SKP bolo

krajskému súdu doručené 12. mája 2008),

- krajský súd opatrením z 12. mája 2008 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty

vyzval súčasného SKP na predloženie správy o postupe pri speňažovaní majetku,

- súčasný SKP podaním doručeným 6. júna 2008 predložil krajskému súdu

požadovanú správu,

- krajský súd uznesením z 10. júna 2008 uložil JUDr. P. (ďalej len „pôvodný SKP“)

poriadkovú pokutu 2 000 Sk z dôvodu neodovzdania dokumentácie úpadcu súčasnému

SKP,

- súčasný SKP v liste doručenom krajskému súdu 3. júla 2008 uznal pohľadávku

sťažovateľa ako oprávnenú pohľadávku proti podstate,

- zo zápisnice spísanej na krajskom súde 18. augusta 2008 vyplýva, že krajský súd

uložil pôvodnému SKP, aby v lehote 15 dní zápisnične odovzdal dokumentáciu novému

SKP,

- súčasný SKP vo vyjadrení doručenom krajskému súdu 10. septembra 2008 oznámil,

že akceptuje prihlášku pohľadávky Ž. P. a jej uspokojenie bude riešené v rámci rozvrhu,

- okresný súd 3. októbra 2008 vyzval súčasného SKP, aby v lehote 7 dní špecifikoval

doklady, ktoré mu neboli odovzdané pôvodným SKP,

- z úradného záznamu spísaného na krajskom súde 8. októbra 2008 vyplýva, že

pôvodný SKP dosiaľ súčasnému SKP neodovzdal chýbajúce doklady,

- 13. októbra 2008 bola krajskému súdu doručená od súčasného SKP „špecifikácia

neodovzdaných dokladov úpadcu “,

- z úradného záznamu spísaného na krajskom súde 16. októbra 2008 vyplýva, že

krajský súd uložil pôvodnému SKP predložiť súčasnému SKP všetky účtovné doklady

úpadcu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,

- 3. novembra 2008 bol Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach

doručený z krajského súdu „Podnet na trestné oznámenie“ pre „podozrenie z trestného

činu marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania v zmysle § 242 Trestného

zákona“,

- pôvodný SKP podaním doručený krajskému súdu 1. decembra 2008 oznámil, že

všetky požadované doklady boli súčasnému SKP odovzdané 25. novembra 2008,

- krajský súd prípisom z 2. decembra 2008 vyzval súčasného SKP, aby v lehote

10 dní doručil krajskému súdu konečnú správu,

- 15. decembra 2008 bolo krajskému súdu doručené oznámenie súčasného SKP,

v ktorom uviedol, že po preskúmaní doručených podkladov zistil nedostatky, v dôsledku

čoho nie je možné vypracovať a predložiť konečnú správu v určenej lehote,

- krajský súd uznesením zo 17. februára 2009 uložil pôvodnému SKP opakovane

poriadkovú pokutu v sume 829,85 €,

- 5. marca 2009 bolo krajskému súdu doručené oznámenie súčasného SKP, v ktorom

uviedol, že pôvodný SKP mu prisľúbil „doriešiť nesúlad“ v predložených podkladoch

do 15. marca 2009 a za splnenia tejto podmienky bude možné doručiť vypracovanú konečnú

správu najneskôr do 30. apríla 2009,

- 19. marca 2009 bolo krajskému súdu doručené odvolanie pôvodného SKP proti

uzneseniu zo 17. februára 2009, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého je sťažovateľ

účastníkom ako veriteľ pohľadávky, došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Podľa názoru ústavného súdu konkurzné konanie vzhľadom na jeho predmet,

špecifickú skutkovú a právnu povahu možno zásadne vždy hodnotiť ako právne i fakticky

zložitú vec (napr. , ) a z obsahu súvisiaceho spisu krajského súdu

vyplýva, že preskúmavané konanie nebolo v tomto smere výnimkou. V okolnostiach daného

prípadu bolo potrebné zohľadniť aj to, že o konkurze a vyrovnaní

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) na dosiahnutie

svojho cieľa, t. j. pomerného uspokojenia veriteľov z dlžníkovho majetku, ktorý je

v úpadku, upravoval mnohé vzťahy do značnej miery odlišne od všeobecnej úpravy

obsiahnutej v (ďalej len „OSP“)

Konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. ústavný súd posudzoval

v intenciách právnej úpravy obsiahnutej v zákone o konkurze a vyrovnaní, pretože podľa

prechodného ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého čl. I nadobudol účinnosť 1. januára 2006,

konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona,

ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil

žiadnu skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky,

či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa

opakovaným sťažnosťami domáhal informácií o stave konkurzného konania a žiadal

o urýchlenie jeho priebehu.

3. Napokon ústavný súd skúmal, či v napadnutom konaní krajský súd svojou

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou spôsobil zbytočné prieťahy, a tým porušil

označené základné právo sťažovateľa.

Podľa právneho názoru ústavného súdu nevyníma z povinnosti všeobecných

súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie, v ktorom sa poskytuje súdna

ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb (, ).

Správca konkurznej podstaty nie je v konkurznom konaní v pozícii účastníka

konania, ale je len osobou na konaní zúčastnenou (rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ), pričom pri výkone svojej funkcie je povinný

postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením

povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd (§ 8 ods. 2 zákona o konkurze

a vyrovnaní).

Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup správcu

konkurznej podstaty v konkurznom konaní je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré

mu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 12 a § 8

ods. 4 a 5 zákona o konkurze a vyrovnaní).

S ohľadom na uvedené možno v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu

hovoriť o prieťahoch v konkurznom konaní vtedy, ak súd vôbec nevyužije vo vzťahu

k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej

a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne

až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený

(mutatis mutandis , ).

Úlohou ústavného súdu nie je však stanovovať namiesto konkurzného súdu

optimálny postup v danej veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú

vzhľadom na okolnosti prípadu akceptovateľné z pohľadu garantovaného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov.

Pokiaľ ide o skúmaný postup krajského (konkurzného) súdu, ústavný súd

po preskúmaní príčinnej súvislosti, efektívnosti a pružnosti konania krajského súdu

na jednej strane a záujmu na naplnení základného práva účastníkov konkurzného konania

(teda aj sťažovateľa) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na strane druhej

dospel k záveru, že krajský súd vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty nepostupoval

efektívne ani dostatočne razantne.

Ústavný súd pri hodnotení činnosti krajského súdu zobral síce do úvahy skutočnosti,

že pre konanie, ktoré nasleduje po vyhlásení konkurzu (§ 13 zákon o konkurze a vyrovnaní),

je typické speňaženie konkurznej podstaty, čo bolo v okolnostiach danej veci pomerne

zložité a časovo náročné, rovnako bral do úvahy aj veľký počet veriteľov a ich oprávnených

nárokov, no na druhej strane podľa zistenia ústavného súdu pôvodný správca konkurznej

podstaty po odvolaní z funkcie uznesením krajského súdu z 28. septembra 2004 (týmto

uznesením bol súčasne vymenovaný nový správca konkurznej podstaty) ani dosiaľ riadne

neodovzdal kompletnú agendu novému správcovi konkurznej podstaty, čo v konečnom

dôsledku neumožňuje vypracovať konečnú správu, ktorá podmieňuje skončenie

napadnutého konania. Krajský súd napriek uvedenému poriadkovú pokutu pôvodnému

správcovi konkurznej podstaty uložil až uznesením z 10. júna 2008, teda takmer

po 4 rokoch, a opakovanú poriadkovú pokutu uznesením zo 17. februára 2009, teda

po ďalších takmer 6 mesiacoch. Takýto nedostatočne dôrazný postup krajského súdu podľa

názoru ústavného súdu spôsobil významné spomalenie priebehu napadnutého konania.

Podľa § 12 zákona o konkurze a vyrovnaní je konkurzný súd oprávnený vyžiadať si

od správcu konkurznej podstaty správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať

potrebné zisťovania. Správcovi môže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor

veriteľského výboru alebo správcovi môže dať pokyny sám.

Z analýzy procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania ústavný

súd zistil, že krajský súd si vyžiadal od správcu konkurznej podstaty predloženie správy

o postupe pri speňažovaní majetku iba jedenkrát, a to opatrením z 12. mája 2008 (po viac

ako 5 rokoch od začatia konkurzného konania), čo nesvedčí o dostatočnom využití

procesných prostriedkov dohľadu zverených mu ustanovením § 12 zákona o konkurze

a vyrovnaní.

Berúc do úvahy túto skutočnosť, no najmä neefektívny a nedostatočne razantný

postup krajského súdu proti správcovi konkurznej podstaty v súvislosti so zabezpečením

odovzdania agendy odvolaného správcu konkurznej podstaty novému správcovi, ústavný

súd konštatuje, že postupom krajského súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v , a preto krajskému súdu prikázal,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ nachádza domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný

ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 497 909 €

(15 000 000 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že

prieťahy v konaní v ňom vyvolali psychický stav neistoty a pocit nespravodlivosti, čo sa

negatívne odrazilo aj na jeho zdravotnom stave.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu zdôrazňujúc, že finančné zadosťučinenie neslúži na uspokojenie nároku

(pohľadávky) sťažovateľa uplatneného v rámci označeného konkurzného konania.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konkurzného konania krajského súdu vedeného pod

sp. zn. a berúc do úvahy najmä špecifické črty tohto konania, konkrétne

okolnosti daného prípadu, ale aj skutočnosť, že preskúmavané konkurzné konanie nebolo

do rozhodnutia ústavného súdu skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 600 €

(48 201,60 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi

v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. T.

V. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá

bola 695,41 € (20 949,92 Sk). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 € (3 491,60 Sk), t. j. za dva

úkony 231,80 € (6 983,21 Sk). Spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

bola úhrada priznaná v celkovej sume 245,70 € (7 401,96 Sk).

Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd o sťažovateľom uplatnených trovách

konania tak, ako to je uvedené v bodoch 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2009