Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)IV. ÚS 156/09
PDF · 361.58 KB
No categories available
IV. ÚS 156/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 19. augusta 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti F. P., F., zastúpeného advokátkou JUDr. T. V., K., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach
v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 5 K 162/2002 takto
rozhodol:
1. Základné právo F. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 K 162/2002 p o r u š e n é b o l o .
2. Krajskému súdu v Košiciach p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
5 K 162/2002 konal bez zbytočných prieťahov.
3. F. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 600 € [slovom tisícšesťsto
eur (48 201,60 Sk)], ktoré mu j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť trovy
konania F. P. v sume 245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov
(7 401,96 Sk)] na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. V., K., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume
245,70 € [slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov (7 401,96 Sk)] na účet
Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v štátnej
pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
IV. ÚS 156/09 z 28. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť F. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
5 K 162/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ poukázal na nečinnosť krajského súdu v napadnutom konaní zdôrazňujúc
najmä neefektívne a nedostatočné využitie jeho zákonných oprávnení vo vzťahu k správcovi
konkurznej podstaty, čím s poukazom na neúmerne dlhý priebeh napadnutého konania došlo
podľa jeho názoru k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Krajský súd podaním sp. zn. 1 Spr V/235/2009 doručeným ústavnému súdu
25. marca 2009 predložil k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol:
„Podaním, ktoré bolo doručené konkurznému súdu 28. 4. 2008 si uplatnil veriteľ F.
P. pohľadávku proti podstate vo výške 342.642,- Sk na základe rozsudku Krajského súdu v
Prešove v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 28 C 396/05. Správca
konkurznej podstaty podaním z 3. 7. 2008 uznal pohľadávku veriteľa ako pohľadávku proti
podstate. Okrem pohľadávky proti podstate si veriteľ F. P. prihlásil do prieskumného
pojednávania konaného dňa 21. 5. 2003 pohľadávku vo výške 1 538 310,- Sk, ktorá bola
správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá, o pravosti uvedenej pohľadávky
rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 4 Cbi 30/2003 z 27. 9. 2005 tak, že
určil, že uvedená pohľadávka je oprávnená so zaradením do 1. triedy.
Dňa 6. 6. 2008 JUDr. J. J. oznámil súdu na základe opatrenia súdu z 12. 5. 2008, že
dôvodom nepodania konečnej správy je skutočnosť, že bývalý správca JUDr. P. mu
neodovzdal účtovné doklady. Uznesením z 10. 6. 2008 uložil konkurzný súd JUDr. P.
poriadkovú pokutu vo výške 2 000,- Sk. JUDr. P. účtovné doklady novému správcovi,
napriek uloženej pokute neodovzdal.
Dňa 18. 8. 2008 uskutočnil konkurzný súd výsluch JUDr. P. a uložil mu, aby v lehote
15 dní odovzdal všetky doklady JUDr. J. JUDr. P. povinnosť uloženú súdom nesplnil. Dňa
3. 10. 2008 súd vyzval JUDr. J., aby špecifikoval doklady, ktoré mu neboli JUDr. P.
odovzdané.
Dňa 8. 10. 2008 bol na konkurznom súde spísaný záznam s JUDr. J., ktorý uviedol,
že mu neboli odovzdané účtovné doklady za obdobie rokov 2002 až 2004, t. j. za obdobie,
keď funkciu správcu vykonával JUDr. P.
Opätovne boli na Krajský súd v Košiciach predvolaní JUDr. P. a JUDr. J., a to dňa
16. 10. 2008 a bolo uložené JUDr. P. predložil účtovné doklady do 15 dní. Keďže JUDr. P.
ani po tomto termíne účtovné doklady neodovzdal novému správcovi, konkurzný súd dňa 31.
10. 2008 podal podnet na Okresné riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície
Košice pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia konkurzného konania bývalým
správcom konkurznej podstaty.
Dňa 1. 12. 2008 oznámil JUDr. P. súdu, že 28. 10. 2008 a 25. 11. 2008 odovzdal
všetky účtovné doklady JUDr. J. Na výzvu súdu JUDr. J. reagoval a dňa 15. 12. 2008
oznámil, že po podrobnom preskúmaní dokladov zistil, že nesedia stavy príjmov a výdavkov
za obdobie, kedy vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty JUDr. P. a pre tieto
nedostatky nemôže predložiť súdu konečnú správu.
Vzhľadom na vzniknutú situáciu uznesením zo 17. 2. 2009 bola opätovne uložená
JUDr. P. poriadková pokuta, a to vo výške 829,85 €.
Správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 12. 5. 2008 oznámil konkurznému
súdu, že z finančných prostriedkov, ktoré boli získané z predaja majetku úpadcu (ktorý bol
založený) nebude možné uspokojiť ani len oddelených veriteľov (§ 28 ZKV).
Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty, že v prípade, keď mu budú odovzdané
všetky účtovné doklady, je pripravený predložiť súdu konečnú správu, je možné usudzovať,
že už neexistuje ďalší majetok, ktorý by bolo možné v konkurznom konaní speňažiť.
Považujeme za potrebné zdôrazniť, že v konkurznom konaní platí zásada pomerného
uspokojenia všetkých veriteľov, a preto veriteľov možno uspokojiť až po schválení konečnej
správy a po vydaní rozvrhového uznesenia. Pokiaľ ide o pohľadávku proti podstate, túto
možno uspokojiť kedykoľvek (osobou, ktorá môže vykonať uspokojenie je len správca a nie
súd, lebo na správcu prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty), aj pre
pohľadávky proti podstate platí poradie ustanovené zákonom a súd nemá možnosť nariadiť
správcovi, kedy má realizovať vyplatenie pohľadávok proti podstate, preto je mylný názor
prezentovaný sťažovateľom, že by mal Krajský súd v Košiciach vydať uznesenie, podľa
ktorého by správca konkurznej podstaty bol povinný vykonať rozsudky na pohľadávky ním
prihlásené. Takýto postup konkurzného súdu by bol v rozpore so zákonom.“
Správca konkurznej podstaty na základe žiadosti ústavného súdu v informácii
z 1. apríla 2009 okrem iného uviedol, že „K uspokojeniu veriteľov dochádza až
po nadobudnutí právoplatnosti rozvrhového uznesenia, ktoré vychádza zo schválenej
konečnej správy.
To znamená, že v tomto štádiu konkurzu, kedy ešte nebola podaná konečná správa je
možné uspokojovať len pohľadávky proti podstate, avšak aj tieto pohľadávky sa uspokojujú
podľa poradia určeného zákonom.
Keďže v súčasnosti sa ukončuje vypracovanie konečnej správy, rozhodol som, že by
nebolo účelné vyplácať pohľadávky skôr, ako nadobudne právoplatnosť rozvrhové
uznesenie.“.
Sťažovateľ v doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 20. mája 2009 okrem
iného poukázal na to, že „V podaní zo dňa 11. 2. 2008 som ústavnému súdu uviedol, že
11 rokov trvalo konanie na Okresnom súde v Prešove v konaní sp. zn. 14 C 236/94, pokiaľ
došlo k vydaniu právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorým mi bola priznaná
náhrada mzdy vo výške Sk 1 538 310,- a ďalšia náhrada mzdy mi bola priznaná
právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp. zn. 28 C 396/2005
z 27. 6. 2007 vo výške Sk 354 643,-. Napriek tomu do dnešného dňa som tieto pohľadávky
nevymohol. Návrh na exekučné konanie, aby som dosiahol vymoženie súdom priznanej
náhrady mzdy, som už nemohol podať, pretože bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka
K., s. r. o., P.
Na Krajskom súde v Košiciach sa vedie pod sp. zn. 5 K 162/2002 konkurzné konanie
na základe návrhu dlžníka z 2. 10. 2002 K., s. r. o., P. Dňa 16. 12. 2002 bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. P.
Na schôdzi dňa 28. 4. 2004 došlo k zbaveniu funkcie doterajšieho správcu a do funkcie
nového správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J.
Ja, ako veriteľ som prihlásil do prieskumného pojednávania konaného dňa
21. 5. 2003 pohľadávku vo výške Sk 1 538 310,-, ktorá bola však správcom konkurznej
podstaty popretá a o pravosti tejto pohľadávky rozhodol Krajský súd v Košiciach
rozsudkom 4 Cb 30/2003 z 27. 9. 2005 tak, že určil, že pohľadávka je oprávnená
so zaradením do I. triedy. Podaním zo dňa 28. 4. 2008 som si uplatil pohľadávku proti
podstate vo výške Sk 342 642,-, ktorá bola správcom konkurznej podstaty podaním
z 3. 7. 2008 uznaná ako pohľadávka veriteľa proti podstate. Na zdĺhavý postup konkurzného
konania, na prieťahy v tomto konaní som sa sťažoval a v odpovedi na moju sťažnosť
z 23. 8. 2007 mi predseda krajského súdu dňa 28. 12. 2007 odpovedal, že predmetné
konkurzné konanie je v záverečnej fáze konania a správca konkurznej podstaty pripravuje
konečnú správu. Do dnešného dňa zrejme konečná správa nebola správcom konkurznej
podstaty vypracovaná, čím nemohlo byť vydané ani rozvrhové uznesenie, aj keď
od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka uplynulo takmer 7 rokov...
Som toho názoru, že konkurzné konanie sp. zn. 5 K 162/2002 na Krajskom súde
v Košiciach je v rozpore s účelom ústavou zaručeného práva na konanie bez zbytočných
prieťahov, nakoľko ani po uplynutí neúmerne dlhej doby, súd vo veci právoplatne
nerozhodol a neodstránil moju právnu neistotu. Skutočnosť, že v predmetnom konkurznom
konaní dochádza k prieťahom, vyvoláva u mňa psychický stav neistoty a očakávania, mám
pocit i krivdy už dlhšiu dobu a ťažko sa s tým pocitom krivdy vyrovnávam, najmä tým, že sa
zasiahlo do môjho práva na mzdu ako súčasti pracovno právnych nárokov voči
zamestnávateľovi. Negatívne sa odráža tento pocit právnej neistoty i pocit nespravodlivosti
na mojom zdravotnom stave.
Na prieťahy v konkurznom konaní som sa sťažoval písomne predsedovi Krajského
súdu v Košiciach dňa 23. 8. 2007, 23. 10. 2008, 11. 2. 2009, osobne dňa 6. 6. 2008,
4. 7. 2008, 3. 10. 2008, kedy bol so mnou príslušným sudcom spísaný úradný záznam.
Sťažnosti neboli uznané ako dôvodné napriek tomu, že v konkurznom konaní odvolaný
správca konkurznej podstaty JUDr. P. nerešpektoval výzvu súdu z 7. 6. 2005 na odovzdanie
účtovných dokladov a tieto neodovzdal do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti t. j. do
11. 2. 2009, takže počas tejto doby novo ustanovený správca konkurznej podstaty nemohol
konať tak, ako mu to ukladá zák. č. 328/91 Zb.“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že
v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 5 K 162/2002 jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy porušené bolo,
a ďalej žiada, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v jeho právnej veci bez
zbytočných prieťahov.
Okrem vyslovenia porušenia označeného práva v napadnutom konaní sťažovateľ
žiada, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 497 909 €
(15 000 000 Sk), ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Pretože s upustením od verejného pojednávania v predmetnej veci súhlasil len jeden
z účastníkov konania (krajský súd) a sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu
16. júla 2009 na jeho konaní trval, ústavný súd ho nariadil bez ohľadu na to, či so zreteľom
na okolnosti danej veci, predmet konania a stanoviská účastníkov k nemu možno „očakávať
ďalšie objasnenie veci“.
Ústne pojednávanie nariadené v tejto veci na 19. august 2009 sa konalo len za účasti
sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne. Krajský súd, ktorému bolo predvolanie na verejné
pojednávanie doručené 29. júla 2009, sa na pojednávanie neustanovil a svoju neúčasť
neospravedlnil.
Právna zástupkyňa sťažovateľa, resp. sťažovateľ na pojednávaní neuviedli žiadne
nové relevantné skutočnosti, ktoré by ústavnému súdu už neboli známe z obsahu spisového
materiálu v označenej veci, zo sťažnosti, z príloh k nej pripojených a z vyjadrení
a oznámení účastníkov konania.
II.
Priebeh napadnutého konania, ktoré začalo 16. decembra 2002, keď krajský súd
uznesením sp. zn. 5 K 162/2002 vyhlásil konkurz na majetok obchodnej spoločnosti K.,
s. r. o., P. (ďalej len „úpadca“), až do 19. decembra 2007 je podrobne opísaný v písomnom
stanovisku krajského súdu z 21. decembra 2007 o stave a priebehu napadnutého konania
adresovanom verejnému ochrancovi práv, v ktorom je uvedená nasledujúca chronológia
procesných úkonov:
„10. 4. 2003 - referát samosudkyne - nariadenie prieskumného pojednávania
a schôdze veriteľov na deň 21. 5. 2003 o 9.30 hod...
6. 5. 2003 - referát samosudkyne - výzva správcovi konkurznej podstaty, aby sa
vyjadril či majetok bol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu...
12. 5. 2003 - zoznam prihlášok pohľadávok konkurzných veriteľov odovzdaných
správcovi konkurznej podstaty dňa 12. 5. 2003
20. 5. 2003 - podanie správcu konkurznej podstaty - plán speňaženia, súpis
konkurznej podstaty, doplnenie súpisu konkurznej podstaty
21. 5. 2003 - Zápisnica o schôdzi konkurzných veriteľov
21. 5. 2003 - Zápisnica o prieskumnom pojednávaní
21. 5. 2003 - referát samosudkyne - sťažnosť F. P. zaslaná správcovi na vyjadrenie
23. 6. 2003 - vyjadrenie správcu konkurznej podstaty k sťažnosti F. P.
4. 7. 2003 - referát samosudkyne - výzva adresovaná Ž. v P. (§ 19 ods. 2 ZKV)
11. 7. 2003 - podanie predsedu Krajského súdu v Košiciach - postúpenie sťažnosti
F. P. na ďalší procesný postup do spisu 5 K 162/2002 podľa § 12 ZKV
14. 8. 2003 - Opatrenie - v dôsledku úmrtia sudkyne JUDr. J. T. sa prerozdeľujú
spisy
28. 7. 2004 - 1. kolo speňažovania majetku úpadcu, znalecký posudok č. 151/2002...
9. 9. 2004 - referát samosudkyne - zvolanie schôdze konkurzných veriteľov na deň
28. 9. 2004...
27. 9. 2004 - správa správcu konkurznej podstaty JUDr. P. o stave a doterajšom
priebehu konkurzného konania
28. 9. 2004 - Zápisnica o schôdzi konkurzných veriteľov
28. 9. 2004 - Uznesenie - ustanovuje JUDr. J. do funkcie nového správcu konkurznej
podstaty
18. 10. 2004 - odvolanie JUDr. P. voči uzneseniu o ustanovení nového správcu...
21. 10. 2004 - Žiadosť JUDr. J. o poskytnutie súčinnosti
5. 11. 2004 - predloženie spisu Najvyššiemu súdu SR
18. 1. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - opakované kolo
21. 1. 2005 - Uznesenie NS SR - odmieta odvolanie JUDr. P.
1. 2. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 2. kolo...
14. 2. 2005 - Upovedomenie a výzva veriteľom, ktorých pohľadávky boli
na prieskumnom pojednávaní popreté správcom konkurznej podstaty
18. 2. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 3. kolo...
28. 2. 2005 - referát samosudkyne - zaslanie oznámenia od ... zdravotnej poisťovne...
správcovi konkurznej podstaty JUDr. J.
7. 3. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 4. kolo
20. 5. 2005 - Žiadosť správcu JUDr. J. o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení
Dokladov...
31. 5. 2005 - opätovná žiadosť správcu JUDr. J. o poskytnutie súčinnosti
31. 5. 2005 - žiadosť správcu JUDr. J. o vydanie opatrenia na predaj majetku
úpadcu
2. 6. 2005 - Opatrenie - súhlas s predajom majetku úpadcu mimo dražby pre R.,
s. r. o., P.
7. 6. 2005 - Uznesenie Krajského súdu v Košiciach - uloženie povinnosti JUDr. P.
predložiť všetky doklady úpadcu správcovi JUDr. J. ...
24. 6. 2005 - Opatrenie - súhlas s vydaním výťažku oddelenému veriteľovi S., s. r. o.,
P.
1. 7. 2005 - podanie JUDr. P. - protokol o odovzdaní a prevzatí agendy úpadcu
21. 9. 2005 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 5. kolo...
13. 2. 2006 - výzva správcovi konkurznej podstaty - aký postup navrhuje, keďže
Daňový úrad P. neudelil súhlas s predajom majetku úpadcu
7. 4. 2006 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 6. kolo
12. 6. 2006 - referát samosudkyne - výzva správcovi JUDr. J. či veriteľský výbor a
oddelený veriteľ dal súhlas na predaj majetku úpadcu...
10. 8. 2006 - referát samosudkyne - prípis správcovi, aby sa vyjadril, či veriteľský
výbor a oddelený veriteľ dal súhlas na predaj majetku úpadcu...
26. 10. 2006 - Opatrenie - uloženie správcovi JUDr. J., aby predložil súdu v lehote
15 dní oznámenie záložného veriteľa k predaju...
23. 11. 2006 - Uznesenie - zvoláva schôdzu konkurzných veriteľov na deň
12. 12. 2006
23. 11. 2006 - referát samosudkyne - prípis správcovi JUDr. J., aby predložil súdu
vyjadrenie záložného veriteľa a taktiež aby pripravil na schôdzu veriteľov písomný návrh na
ďalší postup pri speňažovaní majetku úpadcu...
12. 12. 2006 - Zápisnica o schôdzi konkurzných veriteľov...
20. 3. 2007 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - 7. kolo...
28. 3. 2007 - referát samosudkyne vyššiemu súdnemu úradníkovi na prípravu
konceptu opatrenia na predaj majetku úpadcu...
3. 7. 2007 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - IV. kolo...
27. 8. 2007 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami - V. kolo...
30. 10 .2007 - Zápisnica o výsledkoch oboznámenia sa s ponukami – VII. kolo
30. 10. 2007 - referát samosudkyne - prípis bývalému správcovi JUDr. P., aby si
vyúčtoval svoju odmenu a výdavky za dobu pôsobenia vo funkcii správcu konkurznej
podstaty...
29. 11. 2007 - podanie bývalého správcu JUDr. P. - oznámenie, že doklady predloží
súdu v lehote 7 dní...
18. 12. 2007 - Úradný záznam - prejednanie sťažnosti a podanie vyjadrenia
k sťažnosti správcom JUDr. J.
18. 12. 2007 - referát samosudkyne vyššiemu súdnemu úradníkovi na prípravu
konceptu opatrenia na predaj majetku úpadcu
18. 12. 2007 - Opatrenie - súhlas s predajom pohľadávok úpadcu pre J. K., P.“
Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že ďalší priebeh napadnutého
konania bol takýto:
- spis bol s účinnosťou od 4. januára 2008 pridelený novej zákonnej sudkyni
JUDr. D. B.,
- odpoveď krajského súdu z 15. januára 2008 na sťažnosť veriteľa C., a. s.,
- v prílohe podania doručeného krajskému súdu 28. apríla 2008 sťažovateľ predložil
fotokópiu rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Co 156/2007, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 28 C 396/2005-66 z 27. júna 2007 vo veci priznanej
náhrady mzdy v sume 354 643 Sk,
- výzva krajského súdu z 30. apríla 2008 správcovi konkurznej podstaty JUDr. J.
(ďalej iba „súčasný SKP“), aby sa vyjadril k pohľadávke sťažovateľa (vyjadrenie SKP bolo
krajskému súdu doručené 12. mája 2008),
- krajský súd opatrením z 12. mája 2008 pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty
vyzval súčasného SKP na predloženie správy o postupe pri speňažovaní majetku,
- súčasný SKP podaním doručeným 6. júna 2008 predložil krajskému súdu
požadovanú správu,
- krajský súd uznesením z 10. júna 2008 uložil JUDr. P. (ďalej len „pôvodný SKP“)
poriadkovú pokutu 2 000 Sk z dôvodu neodovzdania dokumentácie úpadcu súčasnému
SKP,
- súčasný SKP v liste doručenom krajskému súdu 3. júla 2008 uznal pohľadávku
sťažovateľa ako oprávnenú pohľadávku proti podstate,
- zo zápisnice spísanej na krajskom súde 18. augusta 2008 vyplýva, že krajský súd
uložil pôvodnému SKP, aby v lehote 15 dní zápisnične odovzdal dokumentáciu novému
SKP,
- súčasný SKP vo vyjadrení doručenom krajskému súdu 10. septembra 2008 oznámil,
že akceptuje prihlášku pohľadávky Ž. P. a jej uspokojenie bude riešené v rámci rozvrhu,
- okresný súd 3. októbra 2008 vyzval súčasného SKP, aby v lehote 7 dní špecifikoval
doklady, ktoré mu neboli odovzdané pôvodným SKP,
- z úradného záznamu spísaného na krajskom súde 8. októbra 2008 vyplýva, že
pôvodný SKP dosiaľ súčasnému SKP neodovzdal chýbajúce doklady,
- 13. októbra 2008 bola krajskému súdu doručená od súčasného SKP „špecifikácia
neodovzdaných dokladov úpadcu 5 K 162/2002“,
- z úradného záznamu spísaného na krajskom súde 16. októbra 2008 vyplýva, že
krajský súd uložil pôvodnému SKP predložiť súčasnému SKP všetky účtovné doklady
úpadcu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty,
- 3. novembra 2008 bol Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach
doručený z krajského súdu „Podnet na trestné oznámenie“ pre „podozrenie z trestného
činu marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania v zmysle § 242 Trestného
zákona“,
- pôvodný SKP podaním doručený krajskému súdu 1. decembra 2008 oznámil, že
všetky požadované doklady boli súčasnému SKP odovzdané 25. novembra 2008,
- krajský súd prípisom z 2. decembra 2008 vyzval súčasného SKP, aby v lehote
10 dní doručil krajskému súdu konečnú správu,
- 15. decembra 2008 bolo krajskému súdu doručené oznámenie súčasného SKP,
v ktorom uviedol, že po preskúmaní doručených podkladov zistil nedostatky, v dôsledku
čoho nie je možné vypracovať a predložiť konečnú správu v určenej lehote,
- krajský súd uznesením zo 17. februára 2009 uložil pôvodnému SKP opakovane
poriadkovú pokutu v sume 829,85 €,
- 5. marca 2009 bolo krajskému súdu doručené oznámenie súčasného SKP, v ktorom
uviedol, že pôvodný SKP mu prisľúbil „doriešiť nesúlad“ v predložených podkladoch
do 15. marca 2009 a za splnenia tejto podmienky bude možné doručiť vypracovanú konečnú
správu najneskôr do 30. apríla 2009,
- 19. marca 2009 bolo krajskému súdu doručené odvolanie pôvodného SKP proti
uzneseniu zo 17. februára 2009, ktorým mu bola uložená poriadková pokuta.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského
súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 5 K 162/2002, ktorého je sťažovateľ
účastníkom ako veriteľ pohľadávky, došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Podľa názoru ústavného súdu konkurzné konanie vzhľadom na jeho predmet,
špecifickú skutkovú a právnu povahu možno zásadne vždy hodnotiť ako právne i fakticky
zložitú vec (napr. III. ÚS 92/03, II. ÚS 85/04) a z obsahu súvisiaceho spisu krajského súdu
vyplýva, že preskúmavané konanie nebolo v tomto smere výnimkou. V okolnostiach daného
prípadu bolo potrebné zohľadniť aj to, že zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) na dosiahnutie
svojho cieľa, t. j. pomerného uspokojenia veriteľov z dlžníkovho majetku, ktorý je
v úpadku, upravoval mnohé vzťahy do značnej miery odlišne od všeobecnej úpravy
obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku (ďalej len „OSP“)
Konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 5 K 162/2002 ústavný súd posudzoval
v intenciách právnej úpravy obsiahnutej v zákone o konkurze a vyrovnaní, pretože podľa
prechodného ustanovenia § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého čl. I nadobudol účinnosť 1. januára 2006,
konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona,
ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil
žiadnu skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky,
či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa
opakovaným sťažnosťami domáhal informácií o stave konkurzného konania a žiadal
o urýchlenie jeho priebehu.
3. Napokon ústavný súd skúmal, či v napadnutom konaní krajský súd svojou
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou spôsobil zbytočné prieťahy, a tým porušil
označené základné právo sťažovateľa.
Podľa právneho názoru ústavného súdu ústava nevyníma z povinnosti všeobecných
súdov konať bez zbytočných prieťahov žiadne konanie, v ktorom sa poskytuje súdna
ochrana právam fyzických osôb alebo právnických osôb (I. ÚS 70/98, III. ÚS 199/02).
Správca konkurznej podstaty nie je v konkurznom konaní v pozícii účastníka
konania, ale je len osobou na konaní zúčastnenou (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7 Obo 109/2001), pričom pri výkone svojej funkcie je povinný
postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením
povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd (§ 8 ods. 2 zákona o konkurze
a vyrovnaní).
Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup správcu
konkurznej podstaty v konkurznom konaní je daná rozsahom jeho oprávnení, ktoré
mu zákon vo vzťahu k tomuto subjektu konkurzného konania priznáva (najmä § 12 a § 8
ods. 4 a 5 zákona o konkurze a vyrovnaní).
S ohľadom na uvedené možno v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu
hovoriť o prieťahoch v konkurznom konaní vtedy, ak súd vôbec nevyužije vo vzťahu
k správcovi konkurznej podstaty tie prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie účinnej
a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne ak k ich použitiu siahne
až vtedy, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu minimalizovaný alebo vylúčený
(mutatis mutandis I. ÚS 57/97, III. ÚS 199/02).
Úlohou ústavného súdu nie je však stanovovať namiesto konkurzného súdu
optimálny postup v danej veci, ale posúdiť, či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú
vzhľadom na okolnosti prípadu akceptovateľné z pohľadu ústavou garantovaného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov.
Pokiaľ ide o skúmaný postup krajského (konkurzného) súdu, ústavný súd
po preskúmaní príčinnej súvislosti, efektívnosti a pružnosti konania krajského súdu
na jednej strane a záujmu na naplnení základného práva účastníkov konkurzného konania
(teda aj sťažovateľa) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na strane druhej
dospel k záveru, že krajský súd vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty nepostupoval
efektívne ani dostatočne razantne.
Ústavný súd pri hodnotení činnosti krajského súdu zobral síce do úvahy skutočnosti,
že pre konanie, ktoré nasleduje po vyhlásení konkurzu (§ 13 zákon o konkurze a vyrovnaní),
je typické speňaženie konkurznej podstaty, čo bolo v okolnostiach danej veci pomerne
zložité a časovo náročné, rovnako bral do úvahy aj veľký počet veriteľov a ich oprávnených
nárokov, no na druhej strane podľa zistenia ústavného súdu pôvodný správca konkurznej
podstaty po odvolaní z funkcie uznesením krajského súdu z 28. septembra 2004 (týmto
uznesením bol súčasne vymenovaný nový správca konkurznej podstaty) ani dosiaľ riadne
neodovzdal kompletnú agendu novému správcovi konkurznej podstaty, čo v konečnom
dôsledku neumožňuje vypracovať konečnú správu, ktorá podmieňuje skončenie
napadnutého konania. Krajský súd napriek uvedenému poriadkovú pokutu pôvodnému
správcovi konkurznej podstaty uložil až uznesením z 10. júna 2008, teda takmer
po 4 rokoch, a opakovanú poriadkovú pokutu uznesením zo 17. februára 2009, teda
po ďalších takmer 6 mesiacoch. Takýto nedostatočne dôrazný postup krajského súdu podľa
názoru ústavného súdu spôsobil významné spomalenie priebehu napadnutého konania.
Podľa § 12 zákona o konkurze a vyrovnaní je konkurzný súd oprávnený vyžiadať si
od správcu konkurznej podstaty správu a vysvetlenie, nahliadať do jeho účtov a vykonávať
potrebné zisťovania. Správcovi môže uložiť, aby si vyžiadal na určité otázky názor
veriteľského výboru alebo správcovi môže dať pokyny sám.
Z analýzy procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania ústavný
súd zistil, že krajský súd si vyžiadal od správcu konkurznej podstaty predloženie správy
o postupe pri speňažovaní majetku iba jedenkrát, a to opatrením z 12. mája 2008 (po viac
ako 5 rokoch od začatia konkurzného konania), čo nesvedčí o dostatočnom využití
procesných prostriedkov dohľadu zverených mu ustanovením § 12 zákona o konkurze
a vyrovnaní.
Berúc do úvahy túto skutočnosť, no najmä neefektívny a nedostatočne razantný
postup krajského súdu proti správcovi konkurznej podstaty v súvislosti so zabezpečením
odovzdania agendy odvolaného správcu konkurznej podstaty novému správcovi, ústavný
súd konštatuje, že postupom krajského súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn.
5 K 162/2002 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto krajskému súdu prikázal,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ nachádza domáhajúc sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, finančné zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný
ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného
súdu.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 497 909 €
(15 000 000 Sk) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že
prieťahy v konaní v ňom vyvolali psychický stav neistoty a pocit nespravodlivosti, čo sa
negatívne odrazilo aj na jeho zdravotnom stave.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu zdôrazňujúc, že finančné zadosťučinenie neslúži na uspokojenie nároku
(pohľadávky) sťažovateľa uplatneného v rámci označeného konkurzného konania.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konkurzného konania krajského súdu vedeného pod
sp. zn. 5 K 162/2002 a berúc do úvahy najmä špecifické črty tohto konania, konkrétne
okolnosti daného prípadu, ale aj skutočnosť, že preskúmavané konkurzné konanie nebolo
do rozhodnutia ústavného súdu skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 600 €
(48 201,60 Sk) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi
v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. T.
V. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch
podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá
bola 695,41 € (20 949,92 Sk). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie
a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 € (3 491,60 Sk), t. j. za dva
úkony 231,80 € (6 983,21 Sk). Spolu s režijným paušálom 2 x 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
bola úhrada priznaná v celkovej sume 245,70 € (7 401,96 Sk).
Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd o sťažovateľom uplatnených trovách
konania tak, ako to je uvedené v bodoch 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. augusta 2009