Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 357/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právu ochranu podľa

a Listiny základných práv a slobôd

v spojení s , a uznesením

Okresnej prokuratúry Bratislava I č. k. -27 z 8. júna 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. B. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2009 doručená sťažnosť JUDr. M. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu a inú právu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) v spojení s , a uznesením

Okresnej prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -27

z 8. júna 2009.

2. Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že označeným uznesením z 8. júna

2009 prokurátor okresnej prokuratúry s poukazom na ustanovenie § 193 ods. 1 písm. c)

zamietol ako nedôvodnú sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

vyšetrovateľky Policajného zboru z 27. apríla 2009, ktorým proti nemu vzniesla obvinenie

podľa za trestný čin poškodzovania veriteľa podľa

ods. 2 písm. b) a ods. 5 písm. b) účinného v čase spáchania skutku

v štádiu pokusu podľa účinného v čase spáchania skutku (ďalej

aj „uznesenie vyšetrovateľky“).

3. Prijatiu uznesenia vyšetrovateľky podľa tvrdenia sťažovateľa predchádzalo

uzatvorenie mandátnej zmluvy z 20. januára 2004 medzi sťažovateľom (ako advokátom)

a spoločnosťou W. R., s. r. o. (ďalej len „W.“), ktorej predmetom bolo poskytovanie právnej

pomoci a na základe ktorej (a viacerých ďalších splnomocnení udelených spoločnosťou W.)

sťažovateľ poskytoval uvedenej spoločnosti právnu pomoc (poskytovanie právneho

poradenstva, spracúvanie podkladov od spoločnosti, pripravovanie a vyhotovovanie

právnych analýz a právnych podaní, právne zastupovanie spoločnosti pred viacerými

orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky vrátane súdov všetkých stupňov a ústavného

súdu). Spoločnosť W. mu odmenu za poskytnuté právne služby nevyplatila a 13. septembra

2005 písomne uznala svoj dlh za poskytnuté právne služby. V dôsledku vyhláseného

konkurzu na majetok spoločnosti W. si sťažovateľ ako konkurzný veriteľ 18. novembra

2005 riadne prihlásil svoju pohľadávku za poskytnuté právne služby, o ktorej do času

podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo právoplatne rozhodnuté.

4. Podľa názoru sťažovateľa namietané uznesenie z 8. júna 2009 prokurátor

odôvodnil len všeobecným konštatovaním, že „postup vyšetrovateľa bol v danom štádiu

trestného konania správny a v plnom súlade so zákonom“. Prokurátor v odôvodnení svojho

rozhodnutia ďalej uviedol, že „z... dôkazov vyplýva, že hoci JUDr. M. B. právne služby

v sume 5.913.145,70 Sk spoločnosti W. R., s. r. o. nikdy nefakturoval, uplatnil si takúto

pohľadávku v konkurznom konaní. Všetci vypočutí svedkovia pritom popierajú, že by právne

služby v takomto rozsahu poskytol, keďže nikdy nikomu špecifikáciu ním poskytnutých

služieb nepredložil. Samotný JUDr. M. B. v postavení svedka odmietol rozsah

poskytovaných služieb špecifikovať s odvolaním sa na ochranu záujmov klienta, a to

i napriek tomu, že ho samotný klient o takúto špecifikáciu žiadal. Uvedené skutočnosti

dostatočne odôvodňujú podozrenie, že pohľadávka uplatnená JUDr. M. B. je fiktívna, a že

jeho cieľom bolo obohatiť sa na úkor ostatných veriteľov spoločnosti W. R., s. r. o.“.

5. Sťažovateľ vo vzťahu k už uvedenému uzneseniu (bod 4) namieta najmä to, že

a) „Uvedené konštatovania prokurátora vychádzajú zo zjavne nedostatočne zisteného

skutkového stavu veci a z nesprávnych právnych úvah“,

b) „Tvrdenie prokurátora, že všetci vypočutí svedkovia popierajú poskytnutie právnych

služieb v uplatnenom rozsahu je nepravdivé“ (napr. svedkyňa PhDr. E. H., konateľka

spoločnosti W.),

c) „Rovnako nepravdivé je aj tvrdenie prokurátora, že sťažovateľ špecifikáciu

poskytnutých právnych služieb nikdy nikomu neposkytol“,

d) «Aj konštatovanie prokurátora, že „pohľadávka JUDr. M. B. je fiktívna“ je

v zjavnom rozpore so skutkovým aj právnym stavom veci».

6. Na základe už uvedenej a ďalšej skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej

v sťažnosti sťažovateľ zastáva názor, že namietaným uznesením okresnej prokuratúry

z 8. júna 2009 boli porušené jeho a listinou chránené práva, a preto navrhuje, aby

ústavný súd vo veci sťažnosti takto rozhodol:

„Základné právo JUDr. M. B. na súdnu a inú právu ochranu podľa článku 46 ods. 1

... a článku 36 ods. 1 Listiny..., v spojení s článkom 1 ods. 1, článkom 2 ods. 2

a článkom 152 ods. 4 ... uznesením Okresnej prokuratúry... č. k. -27

z 8. júna 2009 porušené bolo.

Uznesenie Okresnej prokuratúry... č. k. -27 z 8. júna 2009 zrušuje a vec jej

vracia na ďalšie konanie.

Okresná prokuratúra... je povinná uhradiť JUDr. M. B.. trovy právneho zastúpenia na účet

jeho právnej zástupkyne Mgr. M. L., advokátky, do desiatich dní od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd podľa môže na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na

ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Z vyplýva, že

systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy

a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len

subsidiárne.

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ). Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo alebo samotným rozhodnutím, došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť

teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné, a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, mutatis mutandis

, , , ).

10. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní preskúmať, či uznesením okresnej prokuratúry č. k. -27 z 8. júna

2009 (bod 2, 3 a 4), ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

vyšetrovateľky o vznesení obvinenia proti jeho osobe, boli porušené označené základné

práva sťažovateľa.

11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti

rozhodnutiu okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti proti vzneseniu obvinenia, t. j.

v okolnostiach danej veci proti orgánu prípravného konania, pričom ústavnému súdu bola

sťažnosť doručená v štádiu prípravného konania, t. j. v tom štádiu trestného konania, keď

o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa meritórne

zatiaľ všeobecné súdy nerozhodovali.

12. Ústavný súd pri predbežnom prerokúvaní sťažnosti sťažovateľa dospel k záveru,

že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému, a príp.

aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom vznesení obžaloby) ako obžalovanému

v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie

svojich základných práv a slobôd garantovaných , ku ktorým malo podľa jeho

názoru dôjsť v dôsledku protiprávneho postupu vyšetrovateľky a prokurátora okresnej

prokuratúry v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude (je)

oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade

podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých

právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu

vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci

sťažovateľa v štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr.

, alebo ), t. j. aj skutočností, ktoré vytýka

sťažovateľ voči namietanému uzneseniu prokurátora okresnej prokuratúry v predloženej

sťažnosti.

13. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie predstavuje od

svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov

činných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce

pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1

. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou

podľa namietať porušenia chránených základných práv

a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.

14. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal (má) v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na ochranu svojich základných práv,

ktoré mali byť porušené postupom a označeným rozhodnutím prokurátora. Za daných

okolností podľa názoru ústavného súdu neexistuje ústavný dôvod na to, aby ústavný súd

vstupoval v predmetnej trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov.

Naopak, skutočnosť, že všeobecné súdy môžu podľa platného právneho poriadku

sťažovateľovi poskytnúť účinnú ochranu chránených práv a slobôd, vylučuje

právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25

ods. 2 z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

15. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.

zo 17. marca 2009, ústavný súd primerane významu tejto námietky poukazuje na odlišnú

situáciu, ktorú ústavný súd posudzoval („... okresná prokuratúra na námietky sťažovateľa...

fakticky nereagovala“), ako aj na skutočnosť, že rozhodovacia prax ústavného súdu je

v právnych záveroch uvedených v bodoch 11 až 14 doteraz nezmenená (§ 6 zákona

o ústavnom súde), a teda je stabilná.

16. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009