Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 370/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti F., s. r. o., K., zastúpenej

advokátom JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

- okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti F., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra

2009 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti F., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. R. K., K., ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Sťažovateľ je účastníkom konania o zaplatenie 7.537,18 € (221.642,30 Sk)

vedeného na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. . Návrh na začatie

konania bol pôvodne doručený Okresnému súdu Košice I. dňa 29. 06. 1999...

Od uvedeného dátumu sťažovateľ nezaznamenal nijaký úkon. Až z odpovede

Okresného súdu Košice I. zo dňa 02. 03. 2004 na jeho žiadosť z 26. 02. 2004 sa sťažovateľ

dozvedel, že spis bol ešte dňa 02. 12. 2002 postúpený na Okresný súd Košice - okolie

z dôvodu miestnej príslušnosti...

Vo veci bolo síce nariadených niekoľko pojednávaní, tie však neviedli k efektívnemu

vybaveniu veci, v dôsledku čoho doteraz nedošlo k vydaniu rozhodnutia vo veci samej…

Sťažovateľ… podal prostredníctvom právneho zástupcu dňa 19. 08. 2009… sťažnosť

predsedovi Okresného súdu Košice - okolie na prieťahy v konaní a požiadal ho o zjednanie

nápravy v smere uzavretia tejto záležitosti...

Sťažovateľ… úplne stratil dôveru, že v prípade akéhokoľvek porušenia práva je tu

garancia nápravy zo strany autority, akou by mal byť súd, že tento bude rozhodovať

v súlade sústavou a zákonmi, a že o jeho právnom nároku bude rozhodnuté v primeranej

lehote tak, aby bola zabezpečená jeho právna istota, čo sa však v opisovanom prípade

vôbec nestalo.

Keďže je právna istota jedným zo základných atribútov právneho štátu a nakoľko

bola dôvera sťažovateľa v právnu istotu závažným spôsobom narušená, sťažovateľovi tak

vznikla morálna ujma spočívajúca v pocitoch nedôvery v súdny systém a jeho účinnosť.

Sťažovateľ preto žiada, aby Ústavný súd rozhodol o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia sťažovateľovi, ako náhrady vyššie uvedenej nemajetkovej ujmy,

pričom za primerané finančné zadosťučinenie považuje sumu 3.320 €. Poukazuje pritom na

skutočnosť, že od postúpenia veci z Okresného súdu Košice I. prešla bez akéhokoľvek

výsledku doba takmer siedmich rokov a Okresný súd Košice - okolie nezjednal nápravu.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa podľa , prvá veta Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd… nečinnosťou Okresného súdu Košice -

okolie v konaní sp. zn.: porušené bolo.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Košice - okolie, aby v konaní sp. zn.: 14C

470/2002 bezodkladne konal.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.320 €, ktoré mu

je Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Okresný súd Košice – okolie je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania do

troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu ústavný súd zistil tento predmet a správanie

účastníkov konania, ako aj postup okresného súdu v posudzovanom konaní:

Návrhom na začatie konania podaným 29. júna 1999 Okresnému súdu Košice I sa

sťažovateľka domáhala od odporcov zaplatenia sumy 221 642,30 Sk s príslušenstvom

z titulu ceny prác na rekonštrukcii domu vo V. M. Konanie bolo vedené Okresným súdom

Košice I pod sp. zn. .

Sťažovateľka na základe výzvy Okresného súdu Košice I z 18. júna 2000 na

zaplatenie súdneho poplatku tento uhradila v auguste 2000.

Ďalším úkonom Okresného súdu Košice I bolo doručovanie návrhu na začatie

konania na vyjadrenie odporcom vo februári 2002 a v dôsledku neúspešného doručovania

pre zmenu adresy odporcov (z adresy v obvode Okresného súdu Košice I na adresu Severná

165, V. M., v obvode okresného súdu) jej opakované doručovanie. Odporcovia sa k návrhu

vyjadrili 11. septembra 2002 a súčasne namietli miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice

I pre konanie vo veci.

Spis bol následne postúpený z dôvodu miestnej príslušnosti okresnému súdu, ktorý

vo veci koná od 4. decembra 2002 a konanie vedie pod sp. zn. .

V období od januára 2003 do januára 2004 okresný súd dožiadaniami Obecnému

úradu vo V. M. preveroval, odkedy bývajú odporcovia v obci bez ohľadu na dátum, kedy

boli prihlásení na trvalý pobyt, a to pre za účely preverenia danosti miestnej príslušnosti

okresného súdu.

Okresný súd na základe podnetu odporcov doručeného 17. marca 2004 v priebehu

celého konania preveroval stav konaní týkajúcich sa nárokov v súvislosti s rekonštrukciou

domu vo V. M.

Prvé pojednávanie vo veci sa konalo 16. septembra 2004 a bolo odročené na neurčito

z dôvodu preverenia čiastočnej úhrady žalovanej sumy pred podaním návrhu na začatie

konania. Dňa 15. júna 2006 okresný súd urgoval všetkých účastníkov na predloženie

dôkazov na preverenie čiastočnej úhrady žalovanej sumy. V nadväznosti na to sťažovateľka

zobrala čiastočne späť svoj návrh (z dôvodu čiastočnej úhrady žalovanej sumy pred

podaním návrhu na začatie konania), odporcovia na výzvu okresného súdu oznámili, že

so späťvzatím súhlasia a okresný súd uznesením z 1. februára 2007 zastavil konanie v časti

o zaplatenie sumy 103 493 Sk.

Ďalšie štyri pojednávania vo veci sa konali 19. apríla 2007, 24. mája 2007, 5. júna

2007 a 19. júla 2007 a boli odročené bez prerokovania veci z dôvodu ospravedlnenej

neprítomnosti advokátky sťažovateľky pre kolíziu termínov pojednávaní, pre

práceneschopnosť, resp. pre pobyt na dovolenke.

K prerokovaniu veci došlo na nasledujúcich dvoch pojednávaniach konaných

12. októbra 2007 (odročené na preverenie platieb v súvislosti s rekonštrukciou domu vo V.

M.) a 29. novembra 2007 (odročené s uložením povinnosti sťažovateľke na špecifikáciu

právneho dôvodu svojich nárokov a odporcom na zdokladovanie realizovaných platieb).

Sťažovateľka sa v nadväznosti na závery pojednávaní vyjadrila 23. januára 2008

a odporcovia 14. mája 2008.

Pojednávania nariadené na 9. júl 2008 a 16. september 2008 boli odročené bez

prerokovania veci z dôvodu ospravedlnenia advokátky sťažovateľky pre kolíziu termínov

pojednávaní, resp. pre pobyt mimo územia Slovenskej republiky.

Na pojednávaní konanom 27. októbra 2008 bolo sťažovateľke uložené do troch dní

označiť ďalšie návrhy na dokazovanie. Advokátka sťažovateľky ich predložila

12. novembra 2008 a súčasne žiadala o odročenie ďalšieho pojednávania nariadeného na

14. november 2008 z dôvodu, že sa jej a sťažovateľke nepodarilo zistiť adresu

navrhovaného svedka.

Pojednávania nariadené na 14. november 2008 a 19. február 2009 boli odročené bez

prerokovania veci z dôvodu ospravedlnenia advokátky sťažovateľky.

Ďalšie pojednávanie sa konalo 26. marca 2009 a 15. apríla 2009, na ktorom okresný

súd rozhodol rozsudkom č. k. -198 z 15. apríla 2009 (ďalej len „rozsudok

okresného súdu“) tak, že odporcom uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľke sumu 129,75 €

s úrokmi, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na

náhradu trov konania.

Dňa 19. augusta 2009 sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na

prieťahy v konaní a 4. septembra 2009 doručila sťažnosť ústavnému súdu.

Po doručení sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľka aj odporcovia podali odvolania

proti rozsudku okresného súdu (7. septembra 2009 sťažovateľka a 14. septembra 2009

odporcovia). Okresný súd 2. novembra 2009 vo veci vydal opravné uznesenie, ktorým

označil v rozsudku zastúpenie odporcu v 1. rade odporkyňou v 2. rade, vyzval účastníkov na

zaplatenie súdnych poplatkov za podané odvolania a zaslal im odvolania navzájom na

vyjadrenie. Následne bol spis predložený ústavnému súdu.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za

dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2, ).

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán,

ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľka podala

4. septembra 2009 a sťažnosť na prieťahy v konaní bola predsedovi okresného súdu

doručená 19. augusta 2009, t. j. necelý mesiac pred podaním sťažnosti ústavnému súdu,

posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch zo strany

sťažovateľky iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak

takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú)

lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne

, , ).

Ústavný súd posúdil aj prípadnú danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré

by odôvodňovali postup podľa , a to najmä vzhľadom

na doterajšiu dĺžku namietaného konania.

Ústavný súd po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu okresného súdu dospel

k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania do takej miery prispela aj sťažovateľka (svojou

pasivitou pri promtnom označení a predložení dôkazov, uplatňovaním si nárokov, ktoré boli

uspokojené už pred začatím konania a opakovanou neúčasťou sťažovateľky, resp. jej

právnej zástupkyne na pojednávaniach), že ani nesporne neprimerane dlhé trvanie

posudzovaného konania nie je možné hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre

upustenie od splnenia podmienky relevantného (a nie len formálneho) vyčerpania

opravných prostriedkov pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa názoru ústavného súdu okrem uvedeného je daný dôvod aj na odmietnutie

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť, a to napriek doterajšej dĺžke posudzovaného

konania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu) nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

Napriek tomu, že posudzované konanie trvalo neprimerane dlho, podľa názoru

ústavného súdu správanie sťažovateľky zastúpenej advokátkou do takej miery prispelo

k jeho celkovej dĺžke, a preto nie je daná možnosť vysloviť porušenie označených práv

sťažovateľky namietaným postupom okresného súdu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva podľa dohovoru to, že musí smerovať proti

aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do označeného základného práva

sťažovateľa. Ak v čase, keď sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, nedochádza

k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú podľa (napr. ).

Sťažovateľka podala ústavnému súdu sťažnosť, ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď

okresný súd už vo veci rozhodol svojím rozsudkom a vykonával už len ďalšie úkony

súvisiace s písomným vyhotovením a doručovaním rozsudku a po podaní sťažnosti úkony

v súvislosti s odvolaniami podanými účastníkmi konania. Tieto úkony boli okresným súdom

vykonávané priebežne, a preto ústavný súd dospel k záveru, že v tomto štádiu konania už

nemohlo dochádzať k porušovaniu označených základných a iných práv sťažovateľky.

Ústavný súd preto podľa sťažnosť odmietol ako

neprípustnú so zreteľom na nesplnenie podmienky konania podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, ako aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009