Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 747/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., R., zastúpenej advokátkou JUDr. A. K., Č.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 31. mája 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra

2013 doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „navrhovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie

krajského súdu“) a jeho rozsudkom z 31. mája 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok

krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že „podaným návrhom sa domáhala,

aby odporcovia 1, 2 spoločne a nerozdielne boli zaviazaní odstrániť časť zo strechy svojho

rodinného domu č. 753, stojaceho na parcele C-KN 21 kataster územia R., ktorá časť

strechy presahuje na parcelu sťažovateľky C-KN 23 kataster územia R. a aby odporcovia

1, 2 boli zaviazaní k povinnosti na časť strechy ich rodinného domu a to zo strany, ktorá

susedí s parcelou sťažovateľky C-KN 23 kat. územia R., namontovať zachytávače snehu.

Rozsudkom Okresného súdu Čadca pod č. k. -326 zo dňa 24. 05. 2012,

ktorý bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa

31. 05. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 05. 08. 2013, nebolo rozhodnuté o

návrhu sťažovateľky, ktorým sa domáhala o odstránenie časti strechy z rodinného domu

č. 753 vo vlastníctve odporcov, presahujúcej na parcelu sťažovateľky, ale súdy po zistení, že

v roku 2004 odporcovia 1, 2 predĺžili strechu svojho rodinného domu a to aj nad parcelu

2

sťažovateľky, zriadili na presahujúcej časti 2,7 mvecné bremeno v zmysle § 135c ods. 3

a to za náhradu. Zriadenie vecného bremena v zmysle citovaného ustanovenia je možné

v prípade, ak stavebník je dobromyseľný a taktiež po splnení podmienok vydržania.

Odporcovia 1, 2 pri predĺžení strechy neboli dobromyseľní, lebo zmenu stavby domu

vykonali bez stavebného povolenia a zmena stavby im bola až dodatočne povolená.

Odporcovia 1, 2 pri predĺžení strechy mali vedomosť, že časť tejto zasahuje nad

pozemok vo vlastníctve sťažovateľky. Strechu predĺžili svojvoľne, teda neboli dobromyseľní

a súd mal rozhodnúť buď tak, že návrh na odstránenie strechy zamieta, alebo návrhu

sťažovateľky mal vyhovieť, lebo neboli preukázané dôvody na zriadenie vecného bremena.

Skutkovo aj zo znaleckých posudkov vyplynulo, že odstránenie presahujúcej časti strechy by

nemalo vplyv na estetiku a stabilitu rodinného domu. V konečnom dôsledku náklady

na odstránenie časti strechy by boli menšie, ako súdom určená náhrada za zriadenie

vecného bremena.“.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že „Druhým odsekom výroku I. prvostupňového súdu,

ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu bolo uložené sťažovateľke

okrem trpenia previsu strechy rodinného domu č. 753 postaveného na parcele C-KN 21 kat.

územie R. vo vlastníctve odporcov 1, 2 aj povinnosť trpieť právo vstupu odporcov 1, 2

na pozemok sťažovateľky, za účelom údržby rodinného domu č. 753, strechy, za účelom

opravy, odstránenia snehu na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere. Týmto výrokom ide

o vážny zásah do vlastníckeho práva sťažovateľky, lebo umožňuje vstup odporcov 1, 2

po celom pozemku a nie po vymedzenej časti. Teda odporcovia 1, 2 podľa tohto výroku by

sa mohli voľne pohybovať po celej parcele a to aj bez konkrétneho časového obmedzenia.

Pokiaľ by údržba domu vyžadovala nutnú opravu, túto by mali odporcovia 1, 2 preukázať

a mali by sa domáhať vstupu na pozemok sťažovateľky súdnou cestou a to po konkrétnej

časti pozemku a uviesť konkrétne časové obdobie, v ktorom by sa mala oprava vykonať.

Tým by sa zamedzilo zneužívanie vstupu odporcov na pozemok sťažovateľky, ako aj

sústavnosť tohto vstupu. Napokon tento výrok nemá ani zákonné opodstatnenie, lebo pre

nápravu vzťahov súd môže zriadiť vecné bremeno k stavbe podľa , ale nie

priestorovo a časovo vymedzený vstup nevlastníkov na pozemok vlastníka. Ohľadom vstupu

odporcov 1, 2 na pozemok sťažovateľky návrh podaný nebol, teda súd rozhodol o niečom,

čo predmetom sporu nebolo, čím porušil ustanovenie , lebo zo žiadneho

právneho predpisu nevyplýva, že by súd bez návrhu mohol rozhodovať o vstupe nevlastníka

na pozemok vlastníka. Napokon súd týmto výrokom povolil aj vstup odporcov 1, 2 za

účelom odstránenia snehu, ktorý nárazovo sa zosúva na pozemok sťažovateľky a to pozdĺž

celej strechy rodinného domu č. 753 vo vlastníctve odporcov 1, 2, čím je ohrozené zdravie

sťažovateľky. Tento nárazový zosuv súd neuznal a návrh sťažovateľky, ktorým sa domáhala

pozitívneho konania a to aby odporcovia 1, 2 boli zaviazaní namontovať zachytávače snehu

na sedlovej streche svojho rodinného domu č. 753 zamietol v podstate z dôvodu, že

sťažovateľka neumožnila vstup na svoj pozemok profesionálnemu pracovníkovi za účelom

namontovania zachytávačov snehu, čím si nesplnila povinnosť podľa ust.

a konala v rozpore s dobrými mravmi. Poukazujeme na to, že podľa znaleckého posudku

zachytávače nachádzajúce sa na sedlovej streche rodinného domu č. 753 v jednej rade sú

vytrhané nárazovým zosuvom snehu, pričom zachytávače snehu je potrebné namontovať

vo viacerých radoch strechy rodinného domu. Zachytávače snehu vzhľadom na montáž a to

vo viacerých radoch je možná len zo strechy rodinného domu č. 753, teda montáž

zachytávačov snehu si nevyžaduje vstup na pozemok sťažovateľky. Súd pri svojom

rozhodnutí nevychádzal ani zo znaleckých posudkov, ani zo zisteného skutkového stavu

a rozhodol jednostranne len v prospech odporcov 1, 2.“.

Sťažovateľka napokon zdôraznila, že „vidí porušenie svojho základného práva

v ochrane jej vlastníctva a jej zdravia, ktorá ochrana jej bola odňatá rozsudkom Okresného

súdu Čadca v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Žiline .

Súdy okrem toho, že o návrhu sťažovateľky o odstránenie časti strechy nerozhodli, ale

zriadil vecného bremeno na časti parcele C-KN 23 kat. územia R. vo vlastníctve

sťažovateľky, zaviazal sťažovateľku k povinnosti trpieť vstup na pozemok sťažovateľky a to

bez ohraničenia priestoru na vstup a bez konkrétneho časového vymedzenia, čím porušil

ochranu vlastníctva sťažovateľke, ktorá jej prináleží podľa SR. Súdy

mali preukázané, že zo sedlovej strechy sa nárazovo zosúva sneh na pozemok sťažovateľky

a týmto zosuvom je ohrozené jej zdravie a život, lebo po tejto časti sťažovateľka prechádza

k suchému WC, i napriek tomu súd neposkytol ochranu sťažovateľke v zmysle § 417 ods. 2

. Uvedenými rozsudkami bol povolený zásah odporcom 1, 2 do vlastníctva sťažovateľky,

pričom vlastníctvo je nedotknuteľné.“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka prostredníctvom svojej

splnomocnenej právnej zástupkyne domáha, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky V. K. rod. Z..., na súdnu a inú právnu ochranu podľa

SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a Rozsudkom Krajského súdu

v Žiline zo dňa 31. 05. 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 05. 2013 pod sp. zn.

zrušuje a prikazuje mu vo veci znovu konať a rozhodnúť.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke V. K. rod. Z. finančné zadosťučinenie vo výške

844,77 €, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný sťažovateľke vyplatiť do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke V. K. rod. Z. náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 275,94 €, ktorú sumu je Krajský súd Žilina povinný vyplatiť na účet

právnej zástupkyne JUDr. A. K. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd

nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú ustanovené v zákone Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok

odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne bez prítomnosti sťažovateľky prerokoval jej

návrh podľa , pričom zisťoval, či neexistujú dôvody

na jeho odmietnutie podľa .

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti podľa konštantnej judikatúry ide vtedy, keď

namietaným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu

a základným právom, ktorého porušenie sa namieta, prípadne z dôvodov, ktoré spočívajú

v osobitnostiach konania pred všeobecným súdom. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

považuje ústavný súd takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej opodstatnenosť

alebo neopodstatnenosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať

podľa o namietaných porušeniach alebo príslušnou

medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, ak je vylúčená

právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak účinky výkonu tejto právomoci

všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou

v príslušnej medzinárodnej zmluve ().

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

napokon nie je ani chrániť fyzické osoby a právnické osoby pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ich pred takými zásahmi do ich práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému

právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ), ako

aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Obdobne čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa

„právo na súd“, to znamená právo začať konanie na súde v „občianskoprávnych veciach“

ako jeden z jeho aspektov. K nemu pristupujú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o organizáciu, zloženie súdu a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve

na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru je zabezpečovaná zárukami

procesného a inštitucionálneho charakteru ().

Ústavný súd je oprávnený a povinný posúdiť neústavnosť konania, resp.

rozhodovania všeobecných súdov, t. j. či v konaní pred nimi nedošlo k porušeniu

ústavnoprávnych princípov konania ( až ). Reálne uplatnenie

a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech

v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania

implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah

opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky

tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom

reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného

procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich

uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu.

Sťažovateľka predložila ústavnému súdu rozsudok Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 24. mája 2012 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“)

a napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. z 31. mája 2013, ktorým bol

rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdený.

Predtým, než ústavný súd pristúpi k posúdeniu námietok sťažovateľky v danej veci,

je nevyhnuté uviesť, že aj keď sťažnosť podľa môže smerovať len proti

rozhodnutiu všeobecného súdu, ktorý v danej veci rozhodoval v poslednom stupni,

preskúmanie namietaného porušenia označených práv sťažovateľky predpokladá posúdenie

celého konania pred všeobecnými súdmi. V danej veci je táto požiadavka významná

aj z toho hľadiska, že krajský súd, ktorý namietaným rozsudkom rozhodoval o odvolaní

proti rozsudku okresného súdu, sa s uvedeným rozsudkom v plnom rozsahu stotožnil,

pričom pri odôvodnení svojho rozhodnutia postupoval v zmysle § 219 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V tejto súvislosti je preto namieste poukázať

na ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože

prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok

(porovnaj , , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa nestotožňuje s rozsudkom okresného

súdu a ani s napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý prvostupňový rozsudok ako

vecne správny v celom rozsahu potvrdil, pričom v sťažnosti namieta predovšetkým:

a) nesprávnu aplikáciu vzhľadom na zistený

skutkový stav,

b) skutočnosť že bolo rozhodnuté bez návrhu o tom, o čom nemalo byť rozhodnuté

( ),

c) že okresný súd a krajský súd pri rozhodovaní o veci nevychádzali zo znaleckých

posudkov a ani zo zisteného skutkového stavu.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. z 24. mája 2012 v daných

súvislostiach okrem iného uviedol, že „Pokiaľ ide o výrok 1), navrhovateľka žiadala uložiť

na čl. 1 odporcom povinnosť odstrániť časť strechy z ich rodinnému domu č. 753 o výmere

2

2,7 m, ktorá presahuje na pozemok navrhovateľky CKN 23 – zastavaná plocha, nádvorie

2

o výmere 361 m. kat. úz. Č., R. Návrh doplnila na čl. 25 a čl. 288. Na čl. 288 len upresnila

sporné body, v ktorých má byť strecha odstránená z rodinného domu č. 753 podľa

znaleckého posudku Ing. B., prílohy č. 2, bodoch 25, 22, 24, 25...

Predmetom sporu je uloženie povinnosti odstrániť časť stavby – strechy, ktorá

zasahuje do pozemku navrhovateľky.

Podľa súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa

jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Vec a súčasť veci tvoria v právnom slova zmysle jedinú vec, podliehajú jednotnému

právnemu režimu. Všetko, čo sa vzťahuje na hlavnú vec, vzťahuje sa aj na súčasť veci.

Súčasťou domu je strecha, pretože strecha podľa povahy veci patrí k rodinnému

domu a nemôže byť oddelená bez toho, že by sa tým vec (rodinný dom) neznehodnotil.

Znehodnotenie môže byť ekonomické, funkčné, estetické, resp. iné.

V danom prípade teda strecha rodinného domu č. 753 je neoddeliteľnou súčasťou

rodinného domu č. 753 a podlieha rovnakému právnemu režimu, teda nie režimu podľa

, ktorý sa aplikuje na vypratanie hnuteľných vecí, ale

režimu špeciálneho ustanovenia podľa , ktorý sa aplikuje

na nehnuteľnosti ako celok. Keď predmetom sporu je odstránenie časti strechy rodinného

domu č. 753, je predmetom sporu odstránenie časti nehnuteľnosti a bolo preto potrebné

aplikovať ...

Na uvedený skutkový stav súd z dôvodov už uvedených aplikoval § 135c Občianskeho

zákonníka (špeciálne ustanovenie k ).

Aj keď navrhovateľka v petite žiadala odstrániť časť strechy, súd podľa § 152 ods. 2

a bol viazaný len tou časťou návrhu, že žiada rozhodnúť o časti stavby –

streche na cudzom pozemku. Pri aplikácii súd nie je

viazaný návrhom navrhovateľky v nadväznosti na a , pretože

z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania. Súd môže ísť nad petit a môže

zriadiť vecné bremeno, aj keď to navrhovateľ nepožaduje. Na túto skutočnosť ako sporný

bod prípadu podľa poukázal súd v písomnej výzve doručenej právnym

zástupcom (čl. 282) zo dňa 5. 3. 2012.

Súd na daný vzťah neaplikoval nenariadil

odporcom odstrániť časť stavby – strechy, aj keď odporcovia ako stavebníci neboli

dobromyseľní v tom, že zasahujú do pozemku navrhovateľky. Odstránenie by nebolo

hospodársky účelné, ide o stavbu veľkej hodnoty, odstránením časti stavby by vznikli veľké

investičné výdavky, ktoré by ale neviedli k urovnaniu vzniknutého stavu, pretože by

dochádzalo k zatekaniu rodinného domu odporcov, jeho ďalšiemu znehodnocovaniu,

k zatekaniu vody zo strechy odporcov na pozemok navrhovateľky. Došlo by k znehodnoteniu

rodinného domu odporcov aj z estetického hľadiska, pretože by z celej strechy bolo

potrebné odstrániť časť strechy v tvare trojuholníka, ktorý zasahuje nad pozemok

navrhovateľky. Súd vychádzal aj z náročnosti technických prác, ktoré by museli byť

realizované. Súd vychádzal aj z toho, že aj pôvodný rodinný dom v časti stodoly (terajšej

garáže) zasahoval do pozemku navrhovateľky a táto skutočnosť bola dlhodobo medzi

susedmi nesporná. Vyriešenie sporu prinavrátením do pôvodného stavu odstránením časti

stavby strechy nepovažoval súd za účelné, objektívne možné. Súd poukazuje aj na tú

skutočnosť, že navrhovateľka zdôvodňovala naliehavosť odstránenia časti strechy

v príčinnej súvislosti s padaním snehu. Súd túto príčinnú súvislosť nezistil. Zásah spočíva

2

len vo výmere 2,7 moproti podstatne väčšej výmere celej strechy odporcov, ktorá má

sedlový sklon do pozemku navrhovateľky. Sneh zo strechy odporcov padá z celej strechy

a nielen z časti, ktorá predstavuje zásah do pozemku navrhovateľky. Nezasahujúca časť

strechy predstavuje podstatne väčšiu výmeru v porovnaní so zasahujúcou časťou strechy.

2

Odstránením časti strechy o výmere 2,7 mby nedošlo k odstráneniu padania snehu

zo strechy odporcov na pozemok navrhovateľky. Tým by nedošlo ani k odstráneniu

vzájomných susedských rozporov. Takéto riešenie súd preto nepovažoval za riešenie, ktoré

by navodilo právnu istotu a pokoj v susedských vzťahoch.

Súd neaplikoval ani , neprikázal časť stavby –

2

strechy o výmere 2,7 mdo vlastníctva navrhovateľky ako vlastníčky pozemku za náhradu.

Vlastníčka pozemku – navrhovateľka to nežiadala, nesúhlasila s tým, takéto riešenie je

nereálne, právne nevhodné. Súčasť stavby – strecha nemôže byť samostatným predmetom

občiansko-právnych vzťahov. Bolo by možné prikázať len vec (rodinný dom) spolu

2

so súčasťou (strechou). Vzhľadom k výmere zásahu 2,7 mstrechy súd nepovažoval toto

riešenie za spravodlivé, aby prikázal navrhovateľke vlastníctvo celej stavby odporcov

za náhradu, pretože v porovnaní s hodnotou celej stavby je tento zásah minimálny.

Súd na daný skutkový stav aplikoval .

Usporiadal pomery medzi vlastníkom pozemku a stavby tak, že zriadil za náhradu vecné

bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe – jej časti, streche.

Zriadil vecné bremeno k pozemku navrhovateľky v prospech odporcov v rozsahu, v ktorom

ich stavba zasahuje do pozemku navrhovateľky s tým, že v súvislosti s výkonom vlastníckeho

práva stavby bude povinná navrhovateľka trpieť právo odporcov obhospodarovať stavbu –

strechu, udržiavať, odhadzovať sneh v nevyhnutnom rozsahu a za nevyhnutný čas. Vecné

bremeno zriadil len v nevyhnutnom rozsahu a za náhradu v prospech vlastníka pozemku.

Právo prechodu, údržby odporcovia môžu využívať len v nevyhnutnom rozsahu.“.

Okresný súd v rozsudku ďalej uviedol:

„Pokiaľ ide o výrok 2 – povinnosť odporcov namontovať na strechu svojho

rodinného domu č. 753, ktorý susedí s parcelou navrhovateľky CKN 23 zachytávače snehu,

súd v tejto časti návrh zamietol.

Zo zápisnice z ohliadky zo dňa 29. 2. 2012 (čl. 271) mal zistené, že tvrdenia

navrhovateľky boli v tej rovine, že sneh z rodinného domu odporcov jej padá na chodník,

plot, hospodársku budovu, WC umiestnené na pozemku, a to z balkóna rodinného domu

odporcov.

Fotodokumentáciou z ohliadky mal súd preukázané, že sneh je v uvedených miestach

napadaný.

Objektívne nemôže byť pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že sneh je napadaný z tej

časti strechy odporcov, ktorá presahuje do pozemku navrhovateľov (od balkóna)

2

a v príčinnej súvislosti s týmto zásahom. Zásah je definovaný rozsahom 2,7 mv bodoch 22,

24, 25 prílohy 2 znaleckého posudku Ing. B.j A. č. 7/2008 zo dňa 28. 7. 2008. Chodník, plot,

hospodárska budova, WC sú lokalizované aj v iných miestach, ako je definovaný zásah

odporcov do vlastníckeho práva navrhovateľky. Tento zásah sa týka len pozemku

2

navrhovateľky, oplotenia navrhovateľky. Zásah o výmere 2,7 msa netýka chodníka,

hospodárskej budovy, WC. Táto časť susedí s časťou strechy odporcov, ktorá nepredstavuje

zásah do vlastníckeho práva navrhovateľky. Padanie snehu na pozemok navrhovateľky teda

2

nie je v príčinnej súvislosti so zásahom o výmere 2,7 mdo pozemku navrhovateľky v celom

rozsahu. Výmera strechy odporcov od pozemku navrhovateľky jej podstatne väčšia ako

2

výmera zásahu 2,7 m.

Padanie snehu na pozemok navrhovateľky je v príčinnej súvislosti so sedlovou

strechou odporcov, ktorá tam však bola aj na pôvodnom dome (fotodokumentácia z roku

1997 čl. 161 spisu) a v tom čase nespôsobovala konflikty medzi susedmi, hoci z č. l. 161 je

zrejmé, že strecha nemá žiadne zachytávače snehu...

Podľa je navrhovateľka povinná umožniť

odporcom vstup za účelom údržby (odpratávania snehu). Je zrejmé, že túto povinnosť

neplní, znemožňuje odporcom vstup na pozemok, ale následne poukazuje na napadaný sneh.

Sama marí svojím prístupom splnenie povinnosti odporcov odhádzať sneh padajúci z ich

strechy. Rovnako tak postupuje navrhovateľka aj v prípade, kedy v tomto rozsudočnom

návrhu žiada namontovať zachytávače snehu. Bola vyzvaná právnym zástupcom odporcov

dňa 18. 3. 2008 (č. l. 70) a 29. 2. 2012 (č. l. 274), aby sprístupnila profesionálnemu

pracovníkovi A. F. (čl. 275) v stanovených štyroch termínoch pozemok za účelom

namontovania zachytávačov snehu zo strany odporcov. Navrhovateľka svoju právnu

povinnosť podľa nesplnila, neposkytla potrebnú

súčinnosť, čím sama zmarila splnenie povinnosti zo strany odporcov, ktorej sa domáha

v súdnom konaní. Takýto postup navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3

a takému právu nemožno poskytnúť ochranu.

V tomto smere sa navrhovateľka odvoláva na znalecký posudok, podľa ktorého

zachytávače snehu sú nedostatočné a možno ich namontovať aj zo strechy odporcov. Tento

argument používa na preukázanie svojho tvrdenia, že právom neumožnila odporcom vstup

na strechu zo svojho pozemku za účelom namontovania zachytávačov snehu.

Súd uvedený argument navrhovateľky nevyhodnotil ako právne relevantný argument

v nadväznosti na v nadväznosti na Občianskeho

zákonníka a v nadväznosti na skutočnosť, tvrdenie odporcov, ktoré v konaní preukázali, že

neexistuje profesionálna firma v danej oblasti montovania zachytávačov snehu, ktorá by

bola ochotná odporcom realizovať výkon prác zapravenie zachytávačov zo strechy

odporcov, pretože všetci oslovení profesionálni pracovníci odmietli niesť zodpovednosť

za prípadnú škodu na krytine strechy. Plnenie zo strechy odporcov je teda objektívne

nemožné a plnenie povinnosti odporcov z pozemku navrhovateľky znemožnila samotná

navrhovateľka. Navrhovateľka v konaní nepreukázala opak. (V tomto smere súd poukazuje

aj na rozhodnutie stavebného úradu – Obce R. č. S510/R 599/2012 zo dňa 14. 3. 2012, ktorý

uložil navrhovateľke povinnosť strpieť údržbu domu odporcov, namontovanie zachytávačov.

Navrhovateľka rozhodnutie nerešpektovala, odvolala sa.)

Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že padanie snehu na dvor navrhovateľky nie je

len účinkom stavby odporcov, nie je v príčinnej súvislosti len s padaním snehu zo strechy

odporcov a nedostatočnými lapačmi snehu na streche odporcov. Súd zistil príčinnú

súvislosť s existenciou nadmerného množstva snehu na dvore navrhovateľky pri ohliadke

na mieste samom aj s tým, že vzdialenosť medzi strechami obidvoch domov je veľmi malá,

sneh padá na dvor navrhovateľky aj zo strechy navrhovateľky, aj z hospodárskej budovy

navrhovateľky, čo je zrejmé aj z fotodokumentácie z ohliadky, aj zo zápisnice z ohliadky.“

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil, pričom

v odôvodnení napadnutého rozsudku okrem iného uviedol:

«Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového

materiálu a vyhodnotením všetkého toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania

odvolatelia, navrhovateľka a odporcovia 1/, 2/ konštatuje, že prvostupňový súd

v dostatočnom a podrobnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci,

vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým

a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Preto s poukazom

na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu odvolací súd stotožnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti

jeho dôvodov. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným

na odôvodnenie rozhodnutia, pričom v tomto smere odvolací súd podotýka, že označenie

katastrálneho územia vo výroku rozsudku Č., R. je bližšie označenie a zidentifikovanie

nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, pričom rozhodnutie okresného súdu je

zapísateľnou listinou z hľadiska ustanovení katastrálneho

v úplnom znení v súlade s vyhláškou č. , ktorou sa vykonáva katastrálny

o geodézii a kartografii. Z toho dôvodu

nepovažoval odvolací súd za potrebné, aby sa opravoval rozsudok okresného súdu pokiaľ

sa týka katastrálneho územia a nepovažoval označenie katastrálneho územia za vadu

rozsudku.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh celého konania, stanoviská jednotlivých procesných

strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy,

ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté

právne závery okresný súd primerane a dôsledne vysvetlil. Tým odvolací súd poukazuje

aj na námietku zo strany navrhovateľky, že sa domáhala pozitívneho konania, aby

odporcovia 1/, 2/ opatrili strechu zachytávačmi snehu v zmysle § 417 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a nie ako to uviedol okresný súd podľa § 126 ods. 1.

Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne

závery okresného súdu nie sú v danom prípadne zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s

SR a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa

parametre zákonného ustanovenia a odôvodnenia rozsudku ( ).

Za porušenie základného práva zaručeného v SR v žiadnom prípade

nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

odvolateľov.

Pokiaľ prvostupňový súd rozhodoval o prvom nároku navrhovateľky, a to

o odstránení časti strechy z rodinného domu č. 753 vo vlastníctve odporcov, ktorá

presahuje na pozemok navrhovateľky C-KN č. 23, okresný súd správne a v súlade s ust.

riadil sa zrušeným výrokom odvolacieho súdu. Na danú vec aplikoval ust.

s tým, že vzťah ust. k

je vzťahom špeciálneho ustanovenia (

) k všeobecnému ustanoveniu ( Občianskeho

zákonníka).

Vlastník pozemku sa môže proti neoprávnenému stavebníkovi domáhať ochrany

na súde. Súd na návrh môže rozhodnúť tak, že podľa , ak

niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh

vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil

(ďalej len „vlastník stavby“) (ods. 1).

Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva

vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (ods. 2).

Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak,

najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho

práva k stavbe (ods. 3).

V danom prípade prvostupňový súd danú vec rozhodoval podľa ust. § 135c ods. 3

a v zmysle znaleckých posudkov Ing. A. B. a Ing. L. Š. rozhodol tak,

že zriadil vecné bremeno k časti nehnuteľnosti navrhovateľky parc. č. C-KN 23 kat. úz. R.,

2

zapísanej na LV č. 1115, vymedzenej grafickým plánom bodmi 22, 24, 25 o výmere 2,7 m.

Tento znalecký posudok zároveň súd ako prílohu pripojil k rozsudku, a táto príloha bude

tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku aj s tým, aby tento rozsudok bol zapísaný v katastri

nehnuteľností.

Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal spôsobom usporiadania pomerov medzi

účastníkmi, a to vlastníkom pozemku – navrhovateľkou a vlastníkmi stavby – odporcami

1/, 2/. S takýmto spôsobom vyriešenia pomerov medzi účastníkmi sa odvolací súd v plnom

rozsahu stotožnil.

Taktiež sa stotožnil aj s primeranou náhradou za zriadenie vecného bremena

a odôvodnením jej výšky prvostupňovým súdom. Odvolací súd v tomto smere poukazuje

na to, že problematika vecných bremien je pomerne zložitá najmä z pohľadu hraníc

aplikovateľnosti zákona v oblasti vecných bremien na konkrétny skutkový stav tak, ako to

bolo aj v súdenom prípade.

Odvolací súd sa stotožnil s tým, že dôkazy, ktoré doposiaľ boli vykonané v konaní

aj po zrušení rozhodnutí odvolacím a Najvyšším súdom SR, poskytovali dostatočný podklad

pre rozhodnutie okresného súdu. Podľa postojov navrhovateľky v konaní, ale aj odporcov

1/, 2/, okresný súd pokiaľ sa týka I. výroku rozsudku okresného súdu rozhodol vzhľadom

na okolnosti celej veci, ako aj dĺžku konania vecne a právne správne.

Pokiaľ prvostupňový súd rozhodoval o uložení povinnosti odporcom 1/, 2/

namontovať zachytávače snehu v časti strechy rodinného domu č. súp. 753 na parc. C-KN

č. 21 vo vlastníctve navrhovateľky, prvostupňový súd dôsledne zvážil všetko čo počas

konania vyšlo najavo, a to aj najmä vykonaním dôkazu ohliadky na mieste samom

a zabezpečením si listinných dôkazov a spisového materiálu Okresného súdu v Čadci sp. zn.

.

V tejto súvislosti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom

prvostupňového súdu so zdôraznením, že na danú vec prvostupňový súd aplikoval správny

právny predpis. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že súd I. stupňa nebol viazaný

spôsobom vyporiadania vzťahu medzi vlastníkmi neoprávnenej stavby a vlastníčkou

pozemku, ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nie je možný postup súdu podľa

ods. 1, 2 ust. , nakoľko vzhľadom na hodnotu stavby, ako aj

na to, že slúži na zabezpečenie bývania ako základné ústavného práva odporcov 1/, 2/, nie

je dôvodné rozhodnutie o odstránení časti stavby, a to aj s prihliadnutím na finančné

náklady.

S otázkou primeranej finančnej náhrady sa okresný súd správne vyporiadal, a túto

ustálil v nadväznosti na dôsledne zistený skutkový stav, a preto aj v tomto smere sa odvolací

súd s rozsudkom okresného súdu v plnom rozsahu stotožnil, a ako taký ho podľa ust. § 219

ods. 1, 2 potvrdil.»

Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti daného

prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie

(m. m. , ). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho

dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne

odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Ústavný súd na záver poznamenáva, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 31. mája 2013 je zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností daného prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle a nevyplýva z neho ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Napadnuté

rozhodnutie krajského súdu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a právnych

záverov, ku ktorým krajský súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov

a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať (podobne

aj , ). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť

ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, je toho názoru, že niet takej príčinnej

súvislosti medzi posudzovaným postupom a rozhodnutím krajského súdu a namietaným

porušením základného práva sťažovateľky podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru, ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia týchto práv po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie. S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia,

ako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom

účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. ,

, , , ), ústavný súd sťažnosť odmietol

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodovanie o zrušení napadnutého rozsudku

krajského súdu, o priznaní finančného zadosťučinenia, ako aj o úhrade trov konania je

podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127

ods. 2 prvá veta ), ústavný súd sa návrhom na rozhodnutie v tejto časti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013