Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 194/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť N. N., B., a Ž. V., Kanada, zastúpených advokátkou JUDr.

Z. B., B., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 19 ods.

1, , 3 a 4 a a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu

Bratislava III č. k. -324 z 24. novembra 2008 a jemu predchádzajúcim

postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -396 z 12. januára

2010 a jemu predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť N. N. a Ž. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2010

doručená sťažnosť N. N., B., a Ž. V., Kanada (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátkou JUDr. Z. B., B., ktorou namietali porušenie svojich základných práv zaručených

v , , , 3 a 4 a

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 17 a čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k.

-324 z 24. novembra 2008 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a jemu

predchádzajúcim postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -396

z 12. januára 2010 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim

postupom.

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva: „Rozsudkom Okresného súdu

Bratislava III, č. k. -324, 1307201983, zo dňa 24. 11. 2008, prvostupňový súd

v právnej veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 26. 07. 2005 uzatvorenej medzi

sťažovateľmi 1/ a 2/ na strane predávajúcich a odporkyňou v tomto konaní na strane

kupujúcej, s povolením jej vkladu Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu pod sp. zn.

V 3075/05 dňa 19. 08. 2005 určil, že predmetná kúpna zmluva je neplatná. O trovách

konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozsudku. Odporkyňa v súdnom konaní sa proti

rozsudku prvostupňového súdu v zákonnej lehote odvolala a Krajský súd v Bratislave

v odvolacom konaní rozsudkom č. k. -397 zo dňa 12. 01. 2010 rozhodol tak, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh na určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy uzavretej dňa 26. 07. 2005, zamietol.“

Podľa sťažovateľov „V konaní prvostupňového súdu ako aj súdu odvolacieho

a porušením našich práv, je podľa nášho názoru jednoznačne preukázaná príčinná

súvislosť. Ako sťažovatelia sme boli v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými

zákonom pozbavení vlastníckeho práva k bytu č. 16 na III. poschodí bytového domu... v B.,

súp. č. 1307, stojaci na parc. č. 11360/1, kat. úz. N. M., ako aj podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo

veľkosti 4642/190198, zapísaný na L V č. 3311, vedenom Správou katastra pre...“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Sťažnosti sťažovateľov 1/ a 2/ zo dňa 26. 04. 2010, sa vyhovuje.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zisťuje, že v konaní Okresného súdu Bratislava

III, sp. zn. v spojení s konaním na Krajskom súdu v Bratislave, sp. zn.

, boli porušené základné práva sťažovateľov, N. N. a Ž. V., a to v zmysle Čl. 12

ods. 1, Čl. 19 ods. 1, Čl. 20 ods. 1, Čl. 20 ods. 3, Čl. 20 ods. 4, Čl. 21 ods. 1

Slovenskej republiky, ako aj Čl. 17 a Čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje právoplatný rozsudok Okresného súdu

Bratislava III, č. k. -324 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -396 a vracia vec Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava III vo veci

znova konať tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv v zmysle Čl. 12 ods. 1, Čl. 19

ods. 1, Čl. 20 ods. 1, Čl. 20 ods. 3, Čl. 20 ods. 4, Čl. 21 ods. 1 ,

ako aj Čl. 17 a Čl. 18 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh (sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Sťažovatelia v sťažnosti namietali porušenie svojich základných práv podľa čl. 12

ods. 1, , , 3 a 4 a a práv podľa a

dohovoru rozsudkom okresného súdu a rozsudkom krajského súdu a im predchádzajúcim

postupom.

Sťažovatelia sa návrhom podaným okresnému súdu 9. septembra 2005 domáhali

určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Okresný súd rozsudkom žalobe vyhovel a rozhodol, že

kúpna zmluva je neplatná. Na základe odvolania podaného odporkyňou krajský súd

rozsudkom rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh na určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy zamietol. Zmeňujúci rozsudok odôvodnil tým, že sťažovatelia nemali na určení

neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Z vplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý mu umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 19 ods. 1,

, 3 a 4 a a práv podľa a dohovoru

rozsudkom okresného súdu a jemu predchádzajúcim postupom

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv rozsudkom okresného súdu

a domáhajú sa jeho zrušenia. V prípade, že neboli spokojní s rozsudkom okresného súdu,

a to aj napriek tomu, že ich návrhu vyhovel mali možnosť tento rozsudok napadnúť

odvolaním. Vzhľadom na to, že sťažovatelia podali proti rozhodnutiu okresného súdu

opravný prostriedok, bolo potrebné sťažnosť v tejto časti vzhľadom na princíp subsidiarity

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 19 ods. 1,

, 3 a 4, a práv podľa a dohovoru rozsudkom

krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa, je založená na „zásade diformity“ (t. j. rozdielnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvého stupňa). Z uvedeného dôvodu

bolo proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie prípustné, pretože rozhodnutia

vydané okresným súdom a krajským súdom boli „vecne“ rozdielne.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovatelia mali k dispozícii účinný právny prostriedok

na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej

republiky, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov aj v tejto časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Podľa ustálenej judikatúry všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym

porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým nepochybne patria

aj základné práva vyplývajúce z , , 3 a 4 a , ak

toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy vyplývajúce z až . O prípadnom porušení sťažovateľmi

označených práv by bolo teda možné uvažovať len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu

primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných

princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich porušením (napr.

alebo ).

Ústavný súd viazaný petitom sťažnosti konštatuje, že sťažovatelia namietajú, že

napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo „len“ k porušeniu ich základných práv podľa

, , 3 a 4 a , t. j. bez spojenia s namietaným

porušením základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyplývajúcich z čl. 46 až

. Podľa uvedenej judikatúry ústavného súdu k samostatnému porušeniu práv

označených sťažovateľmi rozsudkom krajského súdu nemôže dôjsť, čo samo osebe zakladá

dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažovatelia ďalej namietajú aj porušenie čl. 17 a čl. 18 dohovoru, ktorý obsahuje

výkladové pravidlo vo vzťahu k aplikácii jednotlivých článkov dohovoru. Tým, že

sťažovatelia nenamietali porušenie práv upravených dohovorom, ktoré môže ústavný súd

posudzovať v konaní podľa , nemôže ústavný súd rozhodovať

samostatne o prípadnom porušení čl. 17 a čl. 18 dohovoru bez primárneho rozhodovania

o porušení niektorého z práv upravených dohovorom. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo

možné odmietnuť aj túto časť sťažnosti sťažovateľov z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

Vo vzťahu k porušeniu rozsudkom krajského súdu a jemu

predchádzajúcim postupom ústavný súd uvádza, že kvalifikuje stabilizovaná

judikatúra ústavného súdu ako všeobecné ustanovenia, ktoré treba vykladať a chápať ako

ústavné direktívy adresované predovšetkým orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti

všetkých stupňov a ktoré nemôžu plniť poslanie priamo aplikovateľných ustanovení

v individuálnych záležitostiach. Jeho aplikácia je možná iba v spojení s ochranou

konkrétnych práv a slobôd uvedených v ústave. Aj keď sťažovatelia namietajú porušenie

, , 3 a 4 a , avšak bez spojenia s namietaným

porušením základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyplývajúcich z čl. 46

až , bolo možné sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti odmietnuť pre zjavnú

neopodstatnenosť.

Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, že sťažnosť sťažovateľov by nebola

odmietnutá z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu, bolo by ju možné odmietnuť aj

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2010