Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 261/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2010

predbežne prerokoval sťažnosť L. K., R., vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , a a 2 a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 3. februára 2010, ako aj postupom Okresného súdu Lučenec v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. apríla 2010 doručená sťažnosť L. K. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , a a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 3. februára 2010, ako aj postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ

je v procesnom postavení povinného vo veci exekúcie oprávneného C., a. s., B.,

o vymoženie pohľadávky 51,12 € s príslušenstvom vedenej okresným súdom pod sp. zn.

. Okresný súd v predmetnej veci 16. novembra 2009 uznesením č. k.

-63 zamietol návrh sťažovateľa z 11. marca 2009 na „zastavenie exekúcie

podľa a a ods. 2 v znení neskorších

predpisov“. Sťažovateľ tvrdil, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo a napadnuté

rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. O odvolaní

sťažovateľa z 30. novembra 2009 rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 3. februára 2010 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil („Keďže Krajský súd... nezistil

dôvody svedčiace pre iný záver, ako v uznesení vyslovil okresný súd, napadnuté uznesenie

potvrdil ako vecne správne.“).

3. Sťažovateľ tvrdil, že v predmetnej exekučnej veci konajúce všeobecné súdy

svojím postupom a rozhodnutiami porušili ním označené základné práva zaručené

a právo zaručené dohovorom (body 2 a 4).

4. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„- Základné právo sťažovateľa na spravodlivou súdnu ochranu, právo na zákonnú

sudcu, právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1,

, a ods. 2 ... a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a základné právo aby jeho záležitosť bola spravodlivo

prejednaná nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a Protokolov na tento Dohovor

nadväzujúcich Dohovoru..., postupom a rozhodnutím Krajský súd... č. k. -97

porušené bolo.

- Uznesenie Krajský súd... č. k. -97 zo dňa 03. 02. 2010 sa zrušuje.

- Základné právo sťažovateľa na spravodlivou súdnu ochranu, právo na zákonnú

sudcu, právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1,

, a ods. 2 ... a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a základné právo aby jeho záležitosť bola spravodlivo

prejednaná nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch garantované v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... a Protokolov na tento Dohovor

nadväzujúcich Dohovoru..., postupom Okresného súdu vo veci č. k. porušené

bolo.

- Okresnému súdu... vo veci č. k. prikazuje konať bez zbytočných

prieťahov ústavne komfortným spôsobom.

- Krajský súd... a Okresný súd... sú povinný uhradiť spoločne a nerozdielne trovy

právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.

- L. K.... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,- EUR, ktorú

Krajský súd... a Okresný súd... sú povinný uhradiť spoločne a nerozdielne do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

5. Súčasne žiadal o vydanie predbežného opatrenia (aby ústavný súd „odložil

vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia krajského súdu...“ a okresnému

súdu „uložil, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia krajského

súdu...“). Taktiež požiadal „o ustanovenie právneho zástupcu – advokáta“ na zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom.

6. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil písomnosti, z ktorých pre posúdenie predmetu veci

(t. j. porušenie v sťažnosti uvedených základných práv a práv postupom a rozhodnutiami

v jeho exekučnej veci konajúcim súdom) majú relevantný význam:

1. odvolanie sťažovateľa a návrh na zastavenie exekúcie k uzneseniu

sp. zn. z 11. apríla 2009,

2. uznesenie okresného súdu č. k. -63 zo 16. novembra 2009,

3. odvolanie sťažovateľa z 30. novembra 2009,

4. uznesenie krajského súdu sp. zn. .

6.1 Sťažovateľ podaním z 11. marca 2009 (na písomnosti predloženej ústavnému

súdu je perom preškrtnutý mesiac 3. a novo napísaný mesiac 4., pozn.) označeným ako

„... Odvolanie... Návrh na zastavenie exekúcie“ adresovaným okresnému súdu

k sp. zn. podal ako povinný odvolanie „proti výroku uznesenia okresného

súdu... zo dňa 19. 03. 2009...“, ktorým bol udelený súhlas na zmenu súdneho exekútora

a ktorým bol nový exekútor súčasne poverený „vykonaním exekúcie na základe

vykonateľného platobného rozkazu okresného súdu... č. k. -7 zo dňa

06. 10. 1997 oprávneného... proti povinnému... na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť

51,12 eura so 17,5 % úrokom z omeškania...“. Ako odvolacie dôvody sťažovateľ uviedol:

„... v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo... rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“ Sťažovateľ navrhol, aby „súd...

napadnuté uznesenie... v celom rozsahu zrušil a na základe

a na základe písmeno f) a písmeno g) a ...

(zhodne s písmeno d) a písmeno e) exekúciu zastavil.“.

6.2 Okresný súd uznesením č. k. -63 zo 16. novembra 2009 „návrh

povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 11. 03. 2009“ zamietol. V úvode odôvodnenia

svojho rozhodnutia okresný súd najprv uviedol zásadné časti návrhu sťažovateľa, potom

sa zaoberal podstatnými skutkovými okolnosťami danej veci, z ktorých vyvodil svoj právny

záver o zamietnutí návrhu sťažovateľa. V tejto súvislosti uviedol:

„Písomným podaním zo dňa 11. 03. 2009 podal povinný odvolanie proti uzneseniu

Okresného súdu... zo dňa 19. 03. 2009 a zároveň navrhol zastavenie exekúcie... Uviedol,

že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo a rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že koncom marca 2009 sa dozvedel,

že jeho bežný účet... je zablokovaný. Banka mu oznámila, že účet je blokovaný na základe

exekučného príkazu... súdneho exekútora... Predmetom konania Okresného

súdu... je exekučné konanie na základe exekučného titulu -7 zo dňa

06. 10. 1997. Na základe návrhu toho istého oprávneného a na základe toho istého

exekučného titulu na Okresnom súde... č. k. E 544/00 bolo začaté konanie o výkon

rozhodnutia podľa až 351 Oprávnený v 6-mesačnej lehote od účinnosti

neoznámil súdu podanie návrhu na vykonanie exekúcie podľa

..., v začatom konaní riadne nepokračuje, súd preto uznesením

č. k. E 544/00-27 zo dňa 06. 06. 2006 výkon rozhodnutia zastavil... Tým bol výkon

rozhodnutia právoplatne skončený. Z uvedeného dôvodu podanie oprávneného zo dňa

19. 01. 2007 označené ako návrh na vykonanie exekúcie je podľa obsahu návrhom

na obnovu exekučného konania, čo zákon vylučuje. Nie je možné navrátenie do stavu, akoby

ešte nebol podaný návrh na súdny výkon rozhodnutia. Na základe toho po vydaní

rozhodnutia -7 zaniklo právo ním priznané. Nesprávny úradný postup

oprávneného vidí povinný tiež v tom, že oprávnený v návrhu označil bydlisko povinného

nesprávne... Oprávnený vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 01. 2007

zamlčal, že už raz podal návrh na súdny výkon rozhodnutia, ktorý bol právoplatne

skončený. Nesprávny úradný postup súdneho exekútora podľa názoru povinného spočíva

v tom, že súdny exekútor... nepostupoval podľa § 40 ods. 1 EP, keď oprávneného nevyzval,

aby návrh predložil v potrebnom počte rovnopisov..., nepostupoval podľa § 47 ods. 1, 2 EP,

lebo vydal exekučný príkaz bez toho, že by upovedomenie o začatí exekúcie spolu s návrhom

na vykonanie exekúcie povinnému účinne doručil. Tým oprávnenému odňal právo, aby

sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom, a aby mohol vzniesť námietky podľa § 50 EP...

Exekučný súd z pripojeného spisu Okresného súdu... sp. zn. E 544/00 zistil,

že uznesením č. k. E 544/00-11 zo dňa 23. 06. 2000 bol na základe právoplatného

a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu... sp. zn. zo dňa

06. 10. 1997 nariadený súdny výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí na uspokojenie

pohľadávky oprávneného vo výške 1 540,- Sk so 17,5 % úrokom..., trov predchádzajúceho

konania... a trov výkonu rozhodnutia...

Uznesením č. k. E 544/00-27 zo dňa 06. 06. 2006, právoplatným dňa 08. 06. 2006,

bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené podľa , , z dôvodu,

že oprávnený v 6-mesačnej lehote od účinnosti neoznámil súdu

podanie návrhu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

K zastaveniu konania o výkon rozhodnutia sp. zn. E 544/00 došlo z procesných

dôvodov v súvislosti so zmenou . Nakoľko oprávnený

v lehote 6 mesiacov od účinnosti ... neoznámil súdu podanie

návrhu na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti... súd v zmysle konanie zastavil. V tomto prípade

sa nejedná o prekážku veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata), ani o obnovu

exekučného konania, ako povinný uvádza v návrhu. Bolo totiž na vôli oprávneného, či bude

pokračovať v konaní o výkon rozhodnutia, a teda do 01. 03. 2006 oznámi súdu podanie

návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, alebo po právoplatnom zastavení

súdneho výkonu rozhodnutia podá osobitný návrh na vykonanie exekúcie zvolenému

súdnemu exekútorovi.

Z obsahu exekučného spisu pôvodného súdneho exekútora... sp. zn. EX 120/07 bolo

zistené, že súdny exekútor vydal dňa 15. 02. 2007 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré

však doposiaľ nebolo povinnému doručené do vlastných rúk. Upovedomenie bolo

doručované povinnému... Súdnemu exekútorovi sa však vrátila zásielka... Keďže

upovedomenie o začatí exekúcie doposiaľ povinnému nebolo doručené, nezačala mu ani

plynúť lehota na podanie námietok proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 EP a proti trovám

exekúcie podľa § 201 ods. 2 EP...

Súd si od súdneho exekútora vyžiadal príkazy na začatie exekúcie prikázaním

pohľadávky z účtu v banke, ktoré súdny exekútor vydal dňa 09. 03. 2009, a ktoré

sa nenachádzali v exekučnom spise. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že súdny

exekútor vydal dňa 09. 03. 2009 príkazy na začatie exekúcie, ktoré adresoval...

Z ustanovenia § 95 EP vyplýva, že súdny exekútor prikáže banke, ktorá vedie účet

povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu

v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného

a upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného

a povinného. Vydanie príkazu na začatie exekúcie sa teda neviaže na doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie. Príkaz na začatie exekúcie sa doručuje len banke, nie je

potrebné ho doručovať oprávnenému a povinnému. Dňom, keď sa banke doručil príkaz

na začatie exekúcie, stráca povinný právo na vyplatenie prostriedkov na účte až do výšky

vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstvo. Následne vydá súdny exekútor exekučný

príkaz... Exekučný príkaz sa doručuje oprávnenému, povinnému a banke. Banka je povinná

po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému,

ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.

Exekučný príkaz v tejto exekučnej veci zo strany súdneho exekútora doposiaľ vydaný

nebol.

Pokiaľ povinný uvádza, že súdny exekútor nepostupoval v zmysle § 40 EP, keď

oprávneného nevyzval na predloženie návrhu na vykonanie exekúcie v potrebnom počte

rovnopisov... súd poznamenáva, že žiadne ustanovenie Exekučného poriadku takúto

povinnosť oprávnenému ani súdnemu exekútorovi neukladá...

Exekučný spis súdneho exekútora... sp. zn. EX 120/2007 je doposiaľ pripojený

k súdnemu spisu. Príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa síce

v exekučnom spise nenachádzali, tieto však na žiadosť súdu pôvodný súdny exekútor...

doložil. Skutočnosť, že sa predmetné príkazy, hoci boli vydané, v exekučnom spise

nenachádzali, nerobí exekúciu neprípustnou...“

6.3 Sťažovateľ napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním z 30. novembra 2009:

„... proti výroku Uznesenia Okresného súdu... č. k. -63 zo dňa

16. 11. 2009..., ktorým súd Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 11. 03. 2009

zamietol... ako aj proti dôvodom rozhodnutia.“, v ktorom uviedol tieto okruhy odvolacích

dôvodov:

„... v konaní došlo k vadám uvedeným v ... v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo... účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom... súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil... konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci... súd prvého stupňa

neúplné zistil skutkový stav veci... rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci...“

Po prezentovaní svojich právnych názorov k jednotlivým okruhom odvolacích

dôvodov sťažovateľ uviedol:

„Na základe uvedených skutočností, nie sú splnené podmienky konania a v konaní

došlo k vadám, ktoré dodatočne nie je možné odstrániť, preto: Navrhujem, aby na základe

písmeno d) a písmeno e) a na základe písmeno f)

a písmeno g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil.“

6.4 O sťažovateľovom odvolaní (6.3) krajský súd rozhodol uznesením sp. zn.

z 3. februára 2010, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa všetci účastníci

sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. (Podľa odseku 2 každý má právo na právnu pomoc

v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku

konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.) Podľa každý má

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len

v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 3. februára 2010 boli porušené jeho v sťažnosti označené práva (bod 1).

II.A

11. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ predmetnou sťažnosťou najprv napadol

postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (teda aj jeho uznesenie

z 11. apríla 2009). Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z ,

ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnuté rozhodnutie okresného súdu (a postup

v konaní mu predchádzajúci), keďže proti nemu bol prípustný riadny opravný prostriedok,

ktorý sťažovateľ využil, a o odvolaní proti nemu rozhodol krajský súd ako súd odvolací

uznesením sp. zn. z 3. februára 2010. Z tohto dôvodu bolo potrebné

sťažnosť v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa

.

II.B

12. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 3. februára 2010, možno zo sťažnosti vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich

v sťažnosti označených práv postupom krajského súdu a jeho uznesením, ktorým potvrdil

prvostupňové rozhodnutie, t. j. stotožnil sa s faktickými a právnymi názormi a závermi tohto

súdu, ktoré však podľa názoru sťažovateľa vyplývalo z nedostatočne zisteného skutkového

stavu veci a jeho následného nesprávneho posúdenia (krajskému súdu najmä vytýkal,

že sa „náležite nevysporiadal s podstatnými námietkami z Návrhu na zastavenie exekúcie

v spojení s podaným odvolaním“). Podľa názoru sťažovateľa krajský súd svoje rozhodnutie

náležite a presvedčivo nezdôvodnil. Z uvedených dôvodov sťažovateľ tvrdil,

že „rozhodnutie súdu je arbitrárne“.

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru

13. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu (ako aj práva na spravodlivý proces) je umožniť každému

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. ), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie

je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho

posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je daná v prípade,

že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto

právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo

úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve (, ).

14. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva podľa

(resp. práva podľa dohovoru) označeným rozhodnutím

krajského súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená

právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba

posúdenie, či účinky výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím

o odvolaní sťažovateľa uznesením sp. zn. z 3. februára 2010 sú zlučiteľné

s označeným článkom (resp. dohovoru).

15. Po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu ústavný súd dospel

k záveru, že krajský súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako

vecne správne, náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca

z v konaní zistených skutkových záverov a na tomto základe vyvodených právnych záverov.

V odôvodnení krajský súd v podstatnom uviedol:

„Krajský súd... uznesenie okresného súdu... ako vecne správne potvrdil.

Zastaviť exekúciu je možné len z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone

v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, pričom súd skúma existenciu uvedených zákonných

dôvod buď na návrh alebo bez návrhu.

V danom prípade exekúcia je vedená v súlade so zákonom na podklade platobného

rozkazu Okresného súdu... č. k. -7 zo dňa 06. 10. 1997, ktorý je exekučným

titulom... Z obsahu spisu vyplýva, že na podklade uvedeného rozhodnutia bolo vedené

konanie pod sp. zn. E 544/00 o výkon rozhodnutia, ktoré okresný súd uznesením zo dňa

06. 06. 2006 zastavil... z procesných dôvodov, nakoľko oprávnený do 6 mesiacov

od účinnosti ... nepodal návrh na vykonanie exekúcie podľa

Exekučného poriadku.

Pokiaľ navrhovateľ... dôvodil, že... exekučné konanie sa začalo na podklade

rovnakého exekučného titulu ako konanie o výkon rozhodnutia, ktoré bolo zastavené

uznesením súdu zo dňa 06. 06. 2006, daná námietka nie je dôvodná. Krajský súd

nepovažoval za opodstatnené ani ďalšie výhrady povinného, najmä že oprávnený

nepredložil návrh na vykonanie exekúcie v potrebnom počte rovnopisov a exekučný súd

vydal príkaz na začatie exekúcie, hoci povinnému nebolo účinne doručené upovedomenie

o začatí exekúcie spolu s návrhom.

Povinným namietané okolnosti v odvolaní nespochybnili správnosť záverov

okresného súdu... S právnym posúdením veci okresným súdom sa stotožnil v celom rozsahu.

Je nesporné, že k zastaveniu konania o výkon rozhodnutia došlo v dôsledku zmeny právnej

úpravy, ktorá prostredníctvom ustanovenia určila oprávnenému. v konaní

o výkon rozhodnutia, aby v lehote do 6 mesiacov od účinnosti zmeny Občianskeho súdneho

poriadku, podal návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v rovnakej

lehote danú skutočnosť oznámil exekučnému súdu. Pokiaľ v zákonom predpokladanej lehote

uvedené podmienky oprávnený nesplnil, dôsledkom bolo zastavenie konania o výkon

rozhodnutia. Z nesplnenia tejto okolnosti nemožno dôvodiť záver, že sa jedná o prekážku

rozhodnutej veci, ktorá by oprávnenému, bránila, aby aj po uplynutí zákonom stanovej

lehoty podal iný osobitný návrh na vykonanie exekúcie zvolenému súdnemu exekútorovi...

Možno teda akceptovať záver, že bolo len na vôli oprávneného, aby po zastavení konania

o výkon rozhodnutia len z procesných dôvodov, znovu podal osobitný návrh na vykonanie

exekúcie zvolenému súdnemu exekútorovi... Pokiaľ upovedomenie súdneho exekútora

o začatí exekúcie zo dňa 15. 02. 2007 nebolo účinne doručené do vlastných rúk povinnému,

daná okolnosť nevylučuje, aby súdny exekútor vydal príkazy na začatie exekúcie podľa § 95

ods. 1 Exekučného poriadku. Vydanie príkazu na začatie exekúcie Exekučný poriadok

nepodmieňuje doručením upovedomenia o začatí exekúcie... Právo povinného namietať

vykonanie exekúcie v zákonnej lehote podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku zostalo

zachované. Postup podľa § 96 ods. 1 Exekučného poriadku bude dôvodný až po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie povinnému... Keďže krajský súd ani v ostatných povinným

namietaných skutočnostiach nezistil dôvody, svedčiace pre iný záver, ako v uznesení

vyslovil okresný súd, napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne...“

16. Predmetné rozhodnutie krajského súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné

aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo

aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(, ).

17. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že krajský súd

sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,

že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto

súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní.

18. Ústavný súd na záver poznamenáva, že dôvody uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 3. februára 2010 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje

dostatočne zistený skutkový stav, k čomu krajský súd dospel na základe vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný

nahrádzať (podobne aj , ). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je

a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

19. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

S prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to,

že obsahom základného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie) nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho

konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. , ,

, , ), ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2

okresným súdom a krajským súdom

20. Okresný súd mal podľa názoru sťažovateľa porušiť právo na zákonného sudcu

( ), lebo „... Odvolanie proti Uzneseniu vyššieho súdneho úradníka...

zo dňa 30. 11. 2009... smerovalo proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie

nepripúšťa. Zamietnutie Návrhu na zastavenie exekúcie nie je zastavenie exekúcie podľa §

57 ods. 1 Exekučného poriadku. Podaním odvolania Uznesenie vyššieho súdneho úradníka

Okresného súdu... došlo ku jeho zrušeniu zo zákona ( veta posledná )

a vo veci má rozhodnúť sudca Okresného súdu..., nebol dôvod na predloženie veci

odvolaciemu súdu.“.

Krajskému súdu vo vzťahu k porušeniu základného práva podľa

(„aby sa vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným

dôkazom“) sťažovateľ ďalej ešte vytýka, že „vo veci bolo nutné nariadiť pojednávanie...“,

že mu „bolo odopreté právo, aby sa mohol oboznámiť s obsahom exekučného spisu

Ex 120/2007...“, že mu „ani súdy, ani exekútorský úrad nedoručil žiadny návrh podania,

alebo vyjadrenie oprávneného... súd vykonal dokazovanie bez nariadenia pojednávania

aj s listinnými dôkazmi z exekučného spisu...“.

21. Ústavný súd konštatuje v zásade totožnosť sťažovateľovej argumentácie

(odôvodnenia) obsiahnutej v jeho odvolaní z 30. novembra 2009 a v ústavnej sťažnosti

z 21. apríla 2010. Sťažovateľ v oboch týchto podaniach vykonal pomerne rozsiahlu citáciu

na posúdenie veci sa vzťahujúcich/nevzťahujúcich právnych noriem (ustanovení ,

, , Exekučného poriadku, zákona

o zbierke zákonov Slovenskej republiky) a súčasne vykonal svoj vlastný výklad

(interpretáciu) týchto právnych noriem spolu s návrhom pre súdy, ako ich v jeho exekučnej

veci bolo potrebné (podľa jeho právneho názoru) aplikovať.

22. Aj keď na sťažovateľove námietky reagoval krajský súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia (bod 15), ústavný súd považuje za potrebné ešte (vo vzťahu k námietkam

sťažovateľa uvedeným v tejto časti jeho sťažnosti) citovať ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktoré vo veci konajúce súdy aplikovali pri určovaní

svojho procesného postupu a ktoré (ktorých obsah) dávajú jednoznačnú odpoveď na tú časť

sťažovateľových námietok, ktorá vyplývala z jeho vlastnej interpretácie týchto právnych

noriem:

Podľa odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa

(1) Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu

odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,

c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

(2) V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podľa

(1) Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne iba o základe prejednávanej veci,

odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť len o jeho základe.

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného

čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal

súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého

rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,

predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote

oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,

proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania

zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

23. Vychádzajúc z uvedeného (body 20 až 22) ústavný súd konštatuje absenciu

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi posudzovaným rozhodnutím krajského súdu

a namietaným porušením základných práv sťažovateľa podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1

.

24. Ústavný súd opätovne pripomína, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky (pozri

tiež body 13 a 14). Ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ

namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis

, ).

25. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd vykonal ústavne súladný výklad

platných právnych predpisov, ktorý nie je svojvoľný a nepopiera zmysel interpretovaných

a použitých právnych noriem. Skutkové a právne závery vyplývajúce z uznesenia krajského

súdu sa javia ako úplné a presvedčivé. V žiadnom prípade ich nemožno označiť

za arbitrárne či zjavne neodôvodnené. Nezodpovedá skutočnosti, že by krajský súd svoje

rozhodnutie odôvodnil iba s poukazom na správne zistenia okresného súdu. Práve naopak,

krajský súd podáva vlastné dôvody týkajúce sa zistených skutočností a ich právneho

posúdenia.

26. Z obsahu aj tejto časti sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa

s právnym názorom krajského súdu, resp. aj okresného súdu prezentovaným v odôvodnení

ich rozhodnutí. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil,

že skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,

nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným

(). Ústavný súd pripomína, že nejde o porušenie označených práv, ak súd

nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto

rozhodnutie v súlade s objektívnym právom. Ústavný súd z týchto dôvodov podľa

odmietol sťažnosť aj v tejto jej časti ako zjavne

neopodstatnenú.

27. Sťažovateľ namietal aj porušenie „základného práva na... súdne konanie bez

zbytočných prieťahov podľa ... a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1... dohovoru... postupom a rozhodnutím krajského

súdu č. k. -97...“, ako aj „... postupom okresného súdu vo veci

č. k. “.

28. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností ústavný súd konštatuje tento

chronologický priebeh konania všeobecných súdov o sťažovateľovom návrhu na zastavenie

exekúcie:

- 11. apríl 2009 – podanie sťažovateľa označené ako „... Návrh na zastavenie

exekúcie“ (bod 6.1),

- 11. jún 2009 – uznesenie okresného súdu zo 16. novembra 2009 o zamietnutí

návrhu (bod 6.2),

- 30. november 2009 – podanie sťažovateľa označené ako „Odvolanie“ (bod 6.3),

- 1. december 2009 – výzva okresného súdu splnomocnencovi sťažovateľa (Ing. Ľ.

S., P., Č.) na predloženie rovnopisu odvolania,

- 3. február 2010 – uznesenie krajského súdu z 3. februára 2010 (bod 6.4),

- 22. február 2010 – doručené uznesenie krajského súdu splnomocnencovi

sťažovateľa – nadobudnutie právoplatnosti uznesenia okresného súdu zo 16. novembra 2009

v spojení s uznesením krajského súdu z 3. februára 2010 (body 6.2 a 6.4).

29. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola doručená ústavnému súdu

26. apríla 2010 a namietané ostatné uznesenie vo veci konajúcich všeobecných súdov (body

6.2 a 6.4) bolo strane povinného doručené 22. februára 2010.

30. Ústavný súd poznamenáva, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej

porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch. V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (, ) alebo sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú (, , ,

).

31. S ohľadom na tieto skutočnosti (bod 29 a 30) neprichádza do úvahy, aby ústavný

súd namietaný postup všeobecných súdov mohol po prijatí návrhu na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa (). Z opísaného

priebehu konania možno uzatvoriť, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie

(z 11. apríla 2009) do nadobudnutia právoplatnosti (22. februára 2010) uznesenia okresného

súdu v spojení s uznesením odvolacieho súdu trvalo 10 mesiacov, čo je dĺžka konania

primeraná tomuto druhu konania pred všeobecnými súdmi. Vychádzajúc z uvedeného

ústavný súd konštatuje, že dvojinštantné konanie menovaných všeobecných súdov

v predmetnej sťažovateľovej veci netrvalo tak dlho a nevyznačovalo sa prieťahmi, ktoré

by bolo možno kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“. Z uvedeného dôvodu ústavný súd

sťažovateľovu sťažnosť aj v tejto jej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

32. Nad rámec uvedeného považuje ústavný súd za dôvodné uviesť, že podľa jeho

konštantnej judikatúry účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (m. m. ,

, , ). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane

zdôraznil, že v relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre

všetky súdne konania a ktorý, čo sa týka oblasti občianskeho súdneho konania, vyjadruje

predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, v ktorej

sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa môže

v konečnom dôsledku prejaviť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti (napr. ).

Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj názor (napr. ,

, , ), že ochrana základnému právu podľa

sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

(v tomto prípade všeobecným súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená

ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne podľa

ako zjavne neopodstatnenú (pozri bod 29).

33. Ďalším dôvodom odmietnutia sťažovateľovej sťažnosti (z dôvodu neprípustnosti)

bolo nevyužitie možnosti (sťažovateľ v sťažnosti neuviedol žiadnu skutočnosť a ani

nepredložil žiadnu písomnosť preukazujúcu opak) domáhať sa nápravy podaním sťažnosti

na prieťahy v konaní predsedovi všeobecného (okresného a krajského) súdu podľa

príslušných ustanovení o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“). Podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa

zákona o súdoch považuje ústavný súd za účinný prostriedok nápravy v zmysle stabilnej

judikatúry, ktorý je potrebný uplatniť (využiť) ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

34. Po odmietnutí sťažnosti ako celku nebol už právny dôvod zaoberať sa ostatnými

návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti (bod 4).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2010