Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 192/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka prerokoval sťažnosť R. D., M., a J. P., USA, zastúpených advokátom JUDr. J.

Č., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Michalovce v konaní

vedenom pod sp. zn. D 1367/99, a takto

rozhodol:

Základné právo R. D. a J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. D 1367/99,

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2010

doručená sťažnosť R. D., M., a J. P., USA (ďalej spolu len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátom JUDr. J. Č., K., v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. D 1367/99, .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v roku 1999 začalo na okresnom súde dedičské

konanie po J. P. (ďalej len „poručiteľ“) vedené pod sp. zn. D 1367/99, , ktoré

trvá viac ako 10 rokov a nie je právoplatne skončené.

Okresnému súdu bola 27. marca 2000 doručená žaloba o určenie neplatnosti závetu

poručiteľa smerujúca proti sťažovateľom, ktorá bola zaevidovaná pod sp. zn. .

V dôsledku podaných námietok zaujatosti a s tým súvisiacim neefektívnym a neúčelným

postupom okresného súdu sa konanie v predmetnej veci zbytočne predĺžilo na 6 rokov.

V predmetnej veci napokon rozhodoval Okresný súd Spišská Nová Ves, ktorý rozsudkom

sp. zn. z 31. júla 2006 žalobu zamietol. Krajský súd v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 25. apríla 2008 (právoplatným 16. júna

2008) na základe sťažovateľmi podaného odvolania rozsudok Okresného súdu Spišská

Nová Ves z 31. júla 2006 potvrdil.

Predmetná vec je v období po vrátení spisu z krajského súdu prerokovávaná notárom

JUDr. L. L. (ďalej len „súdny komisár“) a dosiaľ nie je skončená. Sťažovatelia žijú už viac

ako 10 rokov v stave právnej neistoty, nemôžu „disponovať so svojim zo závetu hnuteľným i

nehnuteľným majetkom a ostatným majetkom bytom v Michalovciach, užívať pozemky a

dom v Bežovciach, prenechať ich do užívania a brať nájom a prípadne predať

nehnuteľnosti, kde sú oprávnenými dedičmi zákonní dedičia tj, aj žalobca v II. rade, lebo

závet nerieši právo nájmu k družstevnému bytu v Michalovciach, vklady na vkladných

knižkách, akcie z kupónovej privatizácie a pod. Dochádza k znehodnocovaniu dedičstva

pred ich očami a cítia sa poškodzovaní nečinnosťou súdu, súdneho komisára, lebo vec sa

má vysporiadať úplne a nie čiastočne...“.

Na prieťahy v konaní poukázali sťažovatelia podaním z 18. februára 2009 a podaním

z 22. marca 2009. Okresný súd na tieto podania odpovedal listami zo 6. marca 2009

a 30. marca 2009, v ktorom im oznámil, že súdny komisár konajúci v ich veci je

práceneschopný a na ich podania im zašlú po doručení spisového materiálu v predmetnej

veci „kvalifikovanú odpoveď“. Sťažovatelia následne podaním z 9. júna 2009 „opätovne

urgovali kvalifikovanú odpoveď“, avšak bezvýsledne.

Vo vzťahu k právnej zložitosti veci sťažovatelia uviedli, že v predmetnom konaní

podľa nich nejde o vec právne zložitú a k prieťahom v predmetnom konaní došlo len

v dôsledku nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu bez ich zavinenia.

Sťažovatelia považovali za potrebné v sťažnosti taktiež poukázať na to, že

predlžovanie konania v uvedenej veci má vplyv na „náklady, ktoré mali v súvislosti

s cestami na pojednávanie a z Floridy na Slovensko a späť“, a taktiež má vplyv „na ich

zdravotný stav a tento sa prenáša aj do súrodeneckých a rodinných vzťahov a tieto sú

napäté a nie je možné ich 10 rokov poriešiť čo považujú za porušovanie ich základných

práv uvedených v predchádzajúcej časti a stav právnej neistoty naďalej trvá a nevidíme

lehotu, kedy sa už konečne usporiadajú tieto spory mojím mandantom skracujú život a majú

z toho citovú a zdravotnú ujmu, lebo väčšina rodiny žije v USA, vo Veľkej Británii a len časť

na Slovensku“.

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. D 1367/99, porušil ich

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru, prikáže

okresnému súdu v predmetnom konaní konať bez zbytočných prieťahov a prizná im

primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj náhradu trov konania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -11

z 27. mája 2010 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval predsedu okresného súdu, aby sa k nej vyjadril a súčasne oznámil, či trvá na

tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu listom sp. zn. z 21. júna 2010 doručeným

ústavnému súdu 23. júna 2010 predložil požadovaný spis sp. zn. D 1367/99, ,

avšak k sťažnosti sťažovateľov sa nevyjadril.

Právny zástupca sťažovateľov vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 2. júla 2010

uviedol, že súhlasí s prerokovaním veci bez nariadenia ústneho pojednávania.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľov aj predseda okresného súdu

ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, keďže od

neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a to postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. D 1367/99, .

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , I. ÚS

20/02).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že

úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi

možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd

().

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP a ako súčasť prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj

sťažnosť sťažovateľov.

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu zistil, že ide o dedičské konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. D 1367/99,

, pričom prerokovaním dedičstva bol poverený súdny komisár. Ústavný súd vo

vzťahu k predmetnej veci konštatoval, že tvorí štandardnú časť rozhodovacej činnosti

súdov, a preto ju nemožno posúdiť ako právne a skutkovo zložitú.

Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v konaní sp. zn. D 1367/99, , bolo správanie sťažovateľov ako

účastníkov tohto súdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľov, resp. ich

splnomocneného zástupcu ako aktívne, ktoré zásadným spôsobom neprispelo k dĺžke

konania pred okresným súdom.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo

k porušeniu uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že v činnosti okresného súdu

sa vyskytlo jedno obdobie krátkodobejšej nečinnosti, a to v čase od 30. decembra 2008, keď

bol notárovi doručený list vlastníctva z Katastrálneho úradu v Košiciach, Správa katastra

Sobrance, do 24. júla 2009, keď notár požiadal Okresné stavebné bytové družstvo

v Michalovciach o poskytnutie údajov o členskom podiele poručiteľa. Ústavný súd

neprihliadol na uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu, pretože súčasne išlo o obdobie

práceneschopnosti notára (od 12. januára 2009 do 1. júna 2009), a teda k prieťahom

v konaní došlo z objektívnych dôvodov.

Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu vedenom

pod sp. zn. D 1367/99, opakovane poukazuje aj na skutočnosť, že „ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru“ (, ). Nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa [

dohovoru (napr. , , )]. V prípade, keď ústavný súd zistí,

že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (, ) alebo

ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (, , ,

, , , ).

V nasledujúcom období okresný súd (súdny komisár) vykonal viacero procesných

úkonov. Ústavný súd po zohľadnení ich účelnosti a efektívnosti konštatuje, že okresný súd

v tomto období nebol nečinný a jeho postup smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty

sťažovateľov, o čom svedčí skončenie napadnutého konania osvedčením o dedičstve, ktoré

sa stalo právoplatným 3. mája 2010, teda vo veľmi krátkom časovom odstupe po podaní

sťažnosti ústavnému súdu (22. apríla 2010). Tým sa súčasne naplnil účel základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle .

Ako vyplýva z predloženého súdneho spisu, označené konanie v predmetnej veci

trvalo viac ako desať rokov a bolo ukončené vyporiadaním dedičstva po poručiteľovi

dohodou dedičov. Z celkovej doby tohto konania nemožno na ťarchu okresného súdu

započítať obdobie od 27. marca 2000 do 16. júna 2008, keď prebiehalo konanie o určenie

neplatnosti závetu poručiteľa iniciované jeho manželkou.

Ústavný súd navyše pripomína, že v konaní o dedičstve, pre prípad zbytočných

prieťahov dáva zákon ( ) k dispozícii súdu

právo odňať vec poverenému notárovi (ako súdnemu komisárovi), ak napriek

predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy. Výkon tohto opatrenia súdu

môže nepochybne iniciovať aj účastník konania. Z predloženého spisového materiálu

vyplýva, že sťažovatelia okresný súd o uvedený postup nežiadali.

Z uvedených dôvodov ústavný súd vo svojom rozhodnutí vyslovil, že základné právo

sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2

, ako aj ich právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. D 1367/99, porušené

nebolo.

Keďže sťažovatelia neboli v konaní pred ústavným súdom úspešní, ústavný súd im

nepriznal finančné zadosťučinenie, priznanie ktorého sa viaže na vyslovenie výroku

o porušení základného práva alebo slobody, a tiež im nepriznal ani úhradu trov konania

(podobne napr. , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010