Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)II. ÚS 287/2010
PDF · 387.1 KB
No categories available
II. ÚS 287/2010
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa
Mészárosa o sťažnosti Ing. J. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. P. H., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.
24 C 18/96 takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 p o r u š e n é
b o l o .
2. Ing. J. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Ing. J. K. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 €
(slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Košice
I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. P. H., K., do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 287/2010-34 zo 17. júna 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom podaným okresnému súdu 5. januára
1996 sa v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 sťažovateľ domáhal rozvodu manželstva
a úpravy práv a povinností rozvedených manželov k ich maloletým deťom pochádzajúcim
z manželstva, a to na čas do rozvodu, ako aj po rozvode. Sťažovateľ v sťažnosti pripisuje
zodpovednosť za vzniknuté prieťahy najmä okresnému súdu, ktorý podľa neho vykonáva aj
neefektívne ba až „absurdné“ procesné úkony, ktoré podľa jeho názoru nevedú
k meritórnemu rozhodnutiu veci.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„Porušenie základného práva sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote sťažovateľ odôvodňuje
konaním súdu, ktorý za dobu 14 rokov nebol schopný vo veci rozvodu manželstva vyniesť
meritórne rozhodnutie. Táto doba je neprimerane dlhá aj keď zo strany sťažovateľa
v rokoch 1997 až 2000 došlo k podaniu procesných úkonov (vznesenie námietky zaujatosti
voči sudkyni K. a dvom súdnym znalcom) ktoré spôsobili rozhodovanie o ním navrhnutých
procesných úkonoch, v trvaní niekoľkých týždňov, tieto procesné úkony v žiadnom prípade
nemohli byť príčinou neprimerane dlhého konania vo veci v lehote 14 rokov.
Od dosiahnutia plnoletosti J. K. ml. ... súd rozhoduje len o výživnom na jeho osobu
do dosiahnutia plnoletosti (dlžné výživné) a za 5 rokov a 4 mesiace v tejto veci nerozhodol,
čo je neprimerane dlhá doba a podľa sťažovateľa ide na vrub konajúceho súdu.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na
ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:
„Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v
článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v
článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení
protokolov čl. 3,5 a 8 bolo postupom Okresného súdu Košice I... vo veci vedenej pod sp. zn.
24 C 18/96 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo
výške 10 000 eur, ktoré sú odporcovia povinný zaplatiť do 15 dní. ...
Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 44/2010 zo 4. augusta 2010,
sťažovateľ stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 28. augusta 2010
a jeho právny zástupca listom z 21. septembra 2010.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:
„Po právnej stránke prejednávaná vec patrí k štandardnej agende a vo väčšine
prípadov sudcovia v takýchto sporoch rozhodujú vo veľmi krátkych časových úsekoch.
Tento prípad je výnimočný a to pre skutkovú zložitosť a pre samotné správanie sa
účastníkov konania..
Toho času je už vec právoplatne skončená (rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 8 CoP/303/2009-821 nadobudol právoplatnosť 9. 4. 2010).
K celkovej dĺžke konania prispeli aj niekoľkonásobné personálne zmeny v osobe
zákonného sudcu, znalecké dokazovania, nariaďovanie predbežných opatrení a
zabezpečovanie množstva dôkazných materiálov. Vyskytli sa aj obdobia kedy bol súd dlhšiu
dobu nečinný, resp. jeho postup nemožno stále hodnotiť ako celkom efektívny.
Ak hodnotím konanie ako celok, ktoré trvalo skoro 15 rokov, bolo postupom súdov do
určitej miery porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavného súdu SR.
Pri priznávaní finančného zadosťučinenia navrhujem zohľadniť aj prístup účastníkov
konania k zisťovaniu skutkového stavu, včasného označovania dôkazov a predkladaniu
dôkazných materiálov a účelnému a efektívnemu využívaniu rôznych procesných
prostriedkov.
Súhlasím, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
2.2 Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu tiež uviedol:
„S týmto vyjadrením predsedu súdu nemožno súhlasiť. Vo vyjadrení vôbec neuviedol
v čom vidí výnimočnosť prípadu. Ak podľa neho bol výnimočný, potom výnimočnosť mal
konkretizovať. Určite nebol výnimočný v takom rozsahu a vtom, aby konanie trvalo
15 rokov. V konaní sp. zn. 24 C 18/96 treba rozlišovať dve časové obdobia. Prvé obdobie od
podania návrhu dňa 5. 1. 1996 do vynesenia rozsudku dňa 6. 2. 2004. Druhé od vynesenia
rozsudku 7. 2. 2004 apríla 2010 to je od nadobudnutia plnoletosti J. K. ml. do
právoplatného skončenia konania.
Prvé obdobie – od podania návrhu 5. 1. 1996 do 6. 2. 2004.
V tomto období sa v osobe zákonného sudcu vystriedali celkom tri osoby. Prvá súdna
osoba JUDr. K. v konaní neurobila nič, čo by viedlo k hospodárnemu a rýchlemu ukončeniu
konania v primeranej lehote a tým k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. ...
Využívanie akýchkoľvek zákonných procesných úkonov účastníkmi konania na svoju
obhajobu a preukázanie svojich tvrdení, resp. popretia tvrdení druhej strany z dôvodov
dodržania kontradiktórnosti konania, nie je v žiadnom prípade spôsobovanie
neopodstatnených prieťahov v konaní účastníkmi konania. Súd bol zo zákona povinný o
procesných návrhoch účastníkov konania rozhodnúť v primeranej lehote, čo ale nebolo vo
veľa prípadoch dodržané, (napr. o námietke zaujatosti podanej sťažovateľom dňa 17. 10.
1997 rozhodoval Krajský súd do 13. 3. 1998, to je takmer 5 mesiacov)...
Čo sa týka znaleckého dokazovania, je pravda, že sťažovateľ vzniesol námietku
zaujatosti voči osobe JUDr. B. – súdneho znalca, táto bola súdom akceptovaná, preto doba,
(ak sa dá doba o ktorej sa rozhoduje o námietke zaujatosti voči znalcovi považovať za
neopodstatnené prieťahy v konaní) za ktorú sa o oprávnenej námietke rozhodovalo, nemôže
ísť na vrub sťažovateľa.
Čo sa týka druhej znalkyne PhDr. C. táto osoba bola ešte v roku 1996 privolaná k
výsluchu maloletého J. K. na Okresnom úrade Košice III v rámci priestupkového konania,
pani M., nie ako znalkyňa, ale ako psychologička mne z neznámych dôvodov. Vtedy sa
správala arogantne a povýšenecky voči mojej osobe, na čo som sa ohradil, a syn pred ňou
vtedy odmietol vypovedať a nebol by vypovedal (podľa jeho vyjadrenia v roku 1999) ani v
rámci znaleckého dokazovania. Z tohto dôvodu som ho nechcel vystaviť ďalšej traume pre
touto osobou.
Sťažovateľ netrval na zverení maloletého dieťaťa do výchovy a navrhoval súdu aby
rešpektoval slobodnú vôľu a rozhodnutie dieťaťa u ktorého z rodičov chce ostať na čas po
rozvode, a trval z tohto dôvodu na vypočutí maloletého súdom, takého správanie
sťažovateľa nemožno považovať za robenie obštrukcií, nakoľko sa domáhal vykonania len
zákonných úkonov...
Je pravdou, že účastníci konania v tomto období navrhovali celý rad procesných
úkonov ale treba poznamenať, že všetky procesné úkony ktoré navrhli boli v súlade
s občiansko – súdnym poriadkom a navrhovali ich na svoju obhajobu, resp. na vyvrátenie
tvrdení druhej strany, čo je v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania. Preto
nemožno procesné návrhy účastníkov konania, ktoré vznášali v súlade so zákonom
a zásadou kontradiktórnosti konania považovať za návrhy, ktoré spôsobovali
neopodstatnené prieťahy v konaní. Bolo zákonnou povinnosťou konajúceho súdu sa s nimi
vysporiadať v primeranej lehote, čo nie vždy konajúci súd robil. ...
Obdobie od 7. 2. 2004 do apríla 2010
Toto obdobie bolo obdobím plnoletosti J. K. nar. ... Za toto obdobie súd nezákonne
odmietol rozhodnúť o výživnom, na maloleté dieťa ktoré nadobudlo plnoletosť počas
konania, čím si rozhodovanie výrazne zjednodušil. Toto obdobie je charakteristické tým, že
súd nekonal efektívne, hospodárne s cieľom konanie, (ktoré trvalo 8 rokov), čo najrýchlejšie
ukončiť. Majetkové a zárobkové pomery obidvoch rodičov do doby vynesenia rozsudku 24 C
18/96 mal súd zistené v konaní ktoré prebiehalo do vynesenia rozsudku sp. zn. 24 C 18/96
zo dňa 16. 5. 2001, preto stačilo aby súd zistil majetkové pomery rodičov za obdobie od 16.
5. 2001 do 5. 2. 2004 v konaní v tomto období, čo ale neurobil a zisťoval ich od roku 2004
do apríla 2010, to je vyše 6 rokov. ...
Konajúci súd za toto obdobie doslova plytval časom robil úkony, ktoré z hľadiska
zistenia skutkového stavu nemali žiadny zmysel. Napr. zisťoval adresy občianskych združení
s ktorými sťažovateľ nezištne spolupracoval, zisťoval adresy a mená štatutárnych zástupcov
týchto združení, a ich členov, žiadal od nich ekonomickú dokumentácia (E.), a pod. Súd tak
konal aj napriek tomu, že sťažovateľ vypovedal, že, v rozhodnom období nespolupracoval so
všetkými združeniami, združenia s ktorými v rozhodnom čase nespolupracoval
konkretizoval. Tiež uviedol, s ktorými OZ spolupracoval nezištne. Súd jeho výpoveď nebral
do úvahy. Súd žiadal aj zo zahraničia adresy občianskych združení, napr. od Ministerstva
vnútra Českej republiky, čím len konania zbytočne preťahoval. ...
Konanie súdu za toto obdobie bolo podľa sťažovateľa absurdným a bolo ukážkovým
príkladom spôsobovania neopodstatnených prieťahov len zo strany súdu a honbou na
čarodejnicu. Za toto obdobie súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zmenili skutkový stav
veci (o majetkových a zárobkových pomeroch sťažovateľa) ktorý by mal významný vplyv na
konečné rozhodnutie súdu oproti stavu v roku 2004. ...
Súhlasím aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku uviedol:
«Okresný súd Košice I vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 08. 2010 priznal pri 15
ročnom trvaní sporu 24 C 18/96, že „... bolo postupom súdu do určitej miery porušené
základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavného súdu SR“, ale pravdepodobne
myslel Ústavu SR. Každopádne však priznal porušenie.
Sťažovateľ oznamuje, že súhlasí, aby... Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti, pretože dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za
nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
II.
Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 24 C 18/96:
- 5. január 1996 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na rozvod manželstva
s odporkyňou s tým, že sťažovateľ navrhoval zveriť maloletú dcéru do výchovy odporkyne
a maloletého syna do výchovy jemu,
- 24. apríl 1996 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. jún 1996,
- 8. máj 1996 – okresný súd uznesením určil maloletým deťom za kolízneho opatrovníka
Obvodný úrad Košice 3 (ďalej len „opatrovník“),
- 27. máj 1996 – odporkyňa sa vyjadrila k návrhu sťažovateľa tak, že vyjadrila súhlas
s rozvodom manželstva, avšak nesúhlasila so zverením maloletého syna do výchovy
sťažovateľa,
- 10. jún 1996 – z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bolo pojednávanie odročené
na 19. november 1996,
- 2. október 1996 – opatrovník sa vyjadril k rodinným pomerom účastníkov s tým, že
v súvislosti so zverením maloletých navrhol nariadiť znalecké dokazovanie v odbore
pedopsychológie,
- 19. november 1996 – po vypočutí odporkyne a sťažovateľa, ktorý vyjadril nespokojnosť
so spôsobom vedenia pojednávania a zároveň uviedol, že „vznesie námietku zaujatosti“,
bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu postúpenia spisu Krajskému súdu v
Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie „o vznesených námietkach čo do
spôsobu vedenia konania“,
- 9. december 1996 – zákonná sudkyňa sa vyjadrila, že si nie je istá, či môže vo veci
nezaujato rozhodnúť, pretože sťažovateľ spochybňoval každý jej procesný úkon
a podozrieval ju zo zaujatosti,
- 13. december 1996 – spis bol predložený krajskému súdu,
- 6. február 1997 – krajský súd uznesením sp. zn. 20 Nc 12/96 rozhodol, že zákonná
sudkyňa nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na okresnom súde pod
sp. zn. 24 C 18/96,
- 13. február 1997 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 19. marec 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 13. máj 1997,
- 9. máj 1997 – sťažovateľ žiadal vykonať opravu a doplnenie zápisnice z pojednávania
19. novembra 1996,
- 12. máj 1997 – sťažovateľ zmenil petit v súvislosti so zverením maloletých do výchovy po
rozvode tak, že to necháva na rozhodnutí maloletých,
- 13. máj 1997 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely
nariadenia znaleckého dokazovania „na výhodnejšie prostredie pre maloleté deti“, a tiež
odporkyňa mala oznámiť adresu svedkyne,
- 24. máj 1997 – odporkyňa sa vyjadrila k predmetu konania s tým, že ako dôkaz navrhla
vyžiadať správu o psychiatrickom vyšetrení sťažovateľa,
- 27. august 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 1997,
- 29. september 1997 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito na
účely predvolania odporkyňou navrhovanej svedkyne,
- 2. október 1997 – sťažovateľ sa vyjadril ku konaniu a súčasne predložil záverečnú správu
o svojom vyšetrení v psychiatrickej ambulancii,
- 17. október 1997 – sťažovateľ uplatnil námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni,
- 30. október 1997 – spis bol predložený krajskému súdu na konanie o námietke zaujatosti,
- 29. január 1998 – krajský súd uznesením sp. zn. 16 Nc 67/97 rozhodol, že zákonná
sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia veci,
- 12. marec 1998 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 1. júl 1998 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie v odbore klinickej
psychológie detí, pričom znalecký posudok mal znalec predložiť do 30 dní od doručenia
uznesenia,
- 9. júl 1998 – spis bol zaslaný súdnemu znalcovi,
- 17. júl 1998 – sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti ustanovenému súdnemu
znalcovi,
- 28. júl 1998 – okresný súd uznesením zmenil osobu ustanoveného súdneho znalca
a pôvodne ustanovený súdny znalec okresnému súdu oznámil, že na ním určený termín
vyšetrenia sa účastníci konania nedostavili a že nariadil nový termín vyšetrenia na 6. august
1998,
- 5. august 1998 – okresný súd žiadal od pôvodne ustanoveného súdneho znalca, aby vrátil
súdny spis,
- 10. august 1998 – pôvodne ustanovený súdny znalec oznámil, že môže spracovať znalecký
posudok len na odporkyňu, pretože sťažovateľ sa nedostavil na vyšetrenie a bráni v tom aj
maloletému,
- 19. august 1998 – okresný súd opätovne žiadal od pôvodne ustanoveného súdneho znalca
vrátiť spis s tým, že došlo k zmene znalca; súčasne sa sťažovateľ vyjadril ku konaniu s tým,
že nesúhlasí so znaleckým dokazovaním, pretože podľa neho je nadbytočné, keďže zmenil
svoj pôvodný návrh, ktorým sa domáhal, aby bol maloletý zverený do jeho starostlivosti a
ponechal to na vyjadrení maloletého, pričom však trval na tom, aby bol maloletý
vypočúvaný iba v jeho prítomnosti,
- 24. september 1998 – pôvodne ustanovený súdny znalec oznámil okresnému súdu, že spis
zatiaľ nevráti, pretože predsedovi krajského súdu zaslal nesúhlasné stanovisko so svojím
odvolaním na základe námietky zaujatosti sťažovateľa,
- 28. september 1998 – okresný súd telefonicky žiadal znalca o vrátenie spisu,
- 9. október 1998 – pôvodne ustanovený súdny znalec si vyúčtoval trovy,
- 4. november 1998 – novoustanovená súdna znalkyňa vrátila spis okresnému súdu, pretože
sťažovateľ sa striktne odmietal podrobiť vyšetreniu a bránil v tom aj maloletému,
- 16. november 1998 – okresný súd vrátil spis súdnej znalkyni s tým, že ak by sa sťažovateľ
opätovne nedostavil na vyšetrenie, má to oznámiť okresnému súdu, okresný súd zároveň
upozornil aj sťažovateľa, aby súdnej znalkyni poskytol súčinnosť, pretože bez znaleckého
posudku nemôže rozhodnúť vo veci,
- 17. november 1998 – odporkyňa žiadala, aby okresný súd použil proti sťažovateľovi
všetky donucovacie prostriedky s cieľom, aby sa dostavil na vyšetrenie k znalcovi,
- 18. január 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. február 1999 s tým, že
sťažovateľ mal na pojednávanie zabezpečiť aj prítomnosť maloletého, okresný súd zároveň
predvolal aj súdnu znalkyňu, aby vypočula maloletého,
- 21. január 1999 – sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na nevyhovenie
mu vykonať opravu v zápisnici z pojednávania,
- 3. február 1999 – súdna znalkyňa oznámila, že sa dostaví na pojednávanie,
- 19. február 1999 – po vypočutí účastníkov vrátane maloletého bolo pojednávanie odročené
na neurčito na účely vykonania už nariadeného znaleckého dokazovania s tým, že
sťažovateľovi bude za nedostavenie sa k znalkyni uložená poriadková pokuta,
- 22. november 1999 – súdna znalkyňa oznámila okresnému súdu, že na psychologické
vyšetrenie sa dostavila iba odporkyňa, avšak sťažovateľ sa opakovane bez ospravedlnenia
na určené termíny (24. marec 1999, 13. apríl 1999, 22. apríl 1999, 6. máj 1999, 27. máj
1999) nedostavil a tiež bránil vykonaniu vyšetrenia u maloletého,
- 8. marec 2000 – okresný súd nariadil prejednávanie na 26. apríl 2000 s tým, že účastníci
budú dokladovať svoje príjmy,
- 29. marec 2000 – okresný súd vyžiadal od základnej školy správu o maloletom,
- 10. apríl 2000 – okresnému súdu bol doručený posudok základnej školy na maloletého,
- 26. apríl 2000 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 17. máj 2000 na
účely vypočutia maloletého a opatrovníka,
- 16. máj 2000 – sťažovateľ predložil okresnému súdu kópiu jeho podania z 20. júna 1999,
ktorým vzniesol námietku zaujatosti proti súdnej znalkyni, toto podanie sa nemalo
nachádzať v spise, a tiež predložil dôkaz o prospechu maloletej dcéry,
- 17. máj 2000 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že
bude vykonané znalecké dokazovanie „na zistenie vhodnosti výchovného prostredia
dieťaťa“ s tým, že sťažovateľ sa mal vyjadriť, ktorý zo znalcov zapísaných v zozname
znalcov by bol pre neho prijateľný,
- 18. október 2000 – odporkyňa urgovala rýchlosť konania,
- 16. február 2001 – okresný súd vyžiadal zo školy správu o maloletom,
- 9. marec 2001 – okresnému súdu bol doručený posudok školy na maloletého, podľa
ktorého so školou spolupracoval iba sťažovateľ,
- 14. marec 2001 – okresnému súdu bola doručená správa o príjme odporkyne,
- 15. marec 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. marec 2001 (sťažovateľ si
predvolanie nevyzdvihol v odbernej lehote) a súčasne vyžiadal od zamestnávateľa
odporkyne správu o jej príjme,
- 28. marec 2001 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania bolo pojednávanie odročené
na 16. máj 2001 s tým, že sťažovateľ bude povinný priniesť potvrdenie o jeho dani
z príjmov a opatrovník správu o výchovnom prostredí maloletých,
- 7. máj 2001 – opatrovník oznámil okresnému súdu, že ním vyžiadanú správu nemohol
spracovať, pretože sťažovateľ nereaguje na výzvy a maloletý odmietol s opatrovníkom
komunikovať, a preto navrhol vykonať znalecké dokazovanie v odbore klinickej
psychológie detí,
- 16. máj 2001 – okresný súd vyhlásil na pojednávaní rozsudok, ktorým manželstvo
účastníkov rozviedol a maloletého zveril do výchovy sťažovateľa, pričom odporkyňa mu
mala prispievať na výživu,
- 6. júl 2001 – odporkyňa sa odvolala proti výroku rozsudku, ktorým bol maloletý zverený
do výchovy sťažovateľa,
- 30. júl 2001 – okresný súd zaslal odvolanie odporkyne na vyjadrenie sťažovateľovi
a opatrovníkovi,
- 5. október 2001 – po opakovaných pokusoch boli rozsudok a odvolanie odporkyne
doručené sťažovateľovi,
- 9. október 2001 – sťažovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporkyne,
- 19. október 2001 – spis bol predložený krajskému súdu,
- 11. január 2002 – okresnému súdu bol doručený návrh odporkyne na vydanie predbežného
opatrenia na zverenie maloletého do jej výchovy na čas do rozhodnutia o odvolaní, a to
z dôvodu, že maloletý sa pokúsil o samovraždu,
- 18. január 2002 – okresný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletého do
výchovy odporkyne,
- 12. február 2002 – sťažovateľ sa odvolal proti predbežnému opatreniu,
- 10. máj 2002 – krajský súd uznesením sp. zn. 18 Co 438/01 zrušil v odvolaním napadnutej
časti rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie,
- 1. august 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu s tým, že okresný súd má okrem iného
nariadiť znalecké dokazovanie,
- 2. október 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. november 2002,
- 4. november 2002 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito
s tým, že opatrovník predloží správu o výchovných podmienkach maloletých u odporkyne,
- 18. november 2002 – opatrovník podal vyžiadanú správu,
- 17. december 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. január 2003,
- 27. január 2003 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie na účely nariadenia
znaleckého dokazovania odročené na neurčito s tým, že od školy bude žiadaný posudok na
maloletého; súčasne sťažovateľ žiadal opraviť zápisnicu z pojednávania konaného v tento
deň,
- 13. február 2003 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie v odbore
psychológie pre účely psychologického vyšetrenia účastníkov,
- 27. február 2003 – odporkyňa vyjadrila nespokojnosť s ustanovením znalkyne zo zoznamu
znalcov krajského súdu mimo obvodu okresného súdu, pretože podľa nej aj v zozname
znalcov príslušného krajského súdu bolo zapísaných dostatok znalcov z príslušného odboru,
- 18. marec 2003 – okresný súd dopytoval odporkyňu, či jej podanie z 27. februára 2003 je
odvolaním proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania,
- 24. marec 2003 – odporkyňa oznámila, že jej podanie z 27. februára 2003 nie je
odvolaním, pretože uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania je uznesením o vedení
konania, proti ktorému odvolanie nie je prípustné,
- 28. marec 2003 – okresný súd uznesením nevyhovel návrhu sťažovateľa na opravu
zápisnice a súčasne zaslal spis súdnej znalkyni,
- 9. apríl 2003 – odporkyňa urgovala plynulosť konania,
- 10. júl 2003 – odporkyňa urgovala plynulosť konania,
- 18. júl 2003 – okresný súd vyzval znalkyňu, aby predložila znalecký posudok,
- 12. august 2003 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok, podľa ktorého
znalkyňa odporúčala zveriť maloletého do výchovy odporkyne, sťažovateľ sa odmietol
podrobiť psychologickému vyšetreniu, takže na neho znalecký posudok ani nebol
spracovaný,
- 19. august 2003 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom
a znalkyni priznal znalečné; súčasne okresný súd vyzval účastníkov, aby predložili
potvrdenie o ich aktuálnom príjme, a školu, aby zaslala posudok na maloletého,
- 27. august 2003 – odporkyňa reagovala na výzvu,
- 3. september 2003 – sťažovateľ reagoval na výzvu a zároveň sa vyjadril k znaleckému
posudku s tým, že žiadal, aby mu bol maloletý zverený do starostlivosti,
- 12. september 2003 – sťažovateľ oznámil výšku svojho príjmu; súčasne bol okresnému
súdu doručený posudok školy na maloletého,
- 23. október 2003 – okresný súd žiadal súdnu znalkyňu, aby zaslala okresnému súdu
zásielku, ktorou bol sťažovateľ opakovane predvolaný na znalecké vyšetrenie a ktorá jej
bola vrátená ako nedoručená, a tiež aby oznámila dátum vyšetrenia odporkyne,
- 31. október 2003 – sťažovateľ predložil návrhy na dokazovanie,
- 24. november 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zdokladoval svoj príjem,
ktorého výšku iba oznámil, a na zdokladovanie príjmu vyzval aj odporkyňu,
- 25. november 2003 – okresný súd uznesením návrh sťažovateľa na zabezpečenie dôkazov
zamietol, súčasne nariadil pojednávanie na 17. december 2003,
- 8. december 2003 – odporkyňa zdokladovala svoj aktuálny príjem,
- 12. december 2003 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu z 25. novembra 2003,
- 15. december 2003 – sťažovateľ namietal zaujatosť zákonnej sudkyne, súčasne
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu pracovných povinností,
- 17. december 2003 – pojednávanie bolo z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti odročené
na neurčito,
- 18. december 2003 – spis bol zaslaný krajskému súdu,
- 7. január 2004 – sťažovateľ namietal zaujatosť zákonných sudkýň krajského súdu,
- 4. február 2004 – okresnému súdu bol doručený návrh odporkyne na vydanie predbežného
opatrenia, ktorým by bol sťažovateľ zaviazaný platiť na výživné maloletého,
- 7. september 2004 – zákonné sudkyne krajského súdu sa vyjadrili, že sa cítia byť zaujaté
vo veci sťažovateľa, a spis bol zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“),
- 22. september 2004 – najvyšší súd uznesením sp. zn. 5 Nc 26/04 rozhodol, že sudkyne
krajského súdu nie sú vylúčené z prerokovania veci,
- 18. október 2004 – spis bol vrátený krajskému súdu,
- 29. október 2004 – krajský súd uznesením sp. zn. 17 NcC 6/04 rozhodol, že zákonná
sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia veci, súčasne
uznesením sp. zn. 16 CoP 628/03 zrušil uznesenie okresného súdu z 25. novembra 2003 ako
bezdôvodne vydané,
- 4. november 2004 – okresný súd uznesením zamietol návrh odporkyne zo 4. februára 2004
na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zaviazal sťažovateľa prispievať na výživu
maloletého do právoplatného rozhodnutia vo veci,
- 20. december 2004 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 8. jún 2005 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu z 19. augusta 2003, ktorým bolo
znalkyni priznané znalečné,
- 16. jún 2005 – spis bol postúpený krajskému súdu,
- 31. január 2006 – krajský súd uznesením sp. zn. 7 CoP 307/05 potvrdil uznesenie
okresného súdu z 19. augusta 2003,
- 3. apríl 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 28. júl 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. október 2006 a účastníkov vyzval,
aby zdokladovali svoje aktuálne príjmy, a odporkyňu, aby preukázala náklady na
maloletého,
- 20. september 2006 – odporkyňa reagovala na výzvu okresného súdu,
- 2. október 2006 – kvôli neprítomnosti účastníkov (sťažovateľ nemal vykázané doručenie
predvolania) bolo pojednávanie odročené na 20. november 2006,
- 20. november 2006 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 15. január
2007 pre účely vyžiadania súvisiacich súdnych spisov, predvolania kolíznej opatrovníčky
a predloženia dokladov o príjme sťažovateľa,
- 3. január 2007 – okresný súd oznámil účastníkom, že pojednávanie nariadené na 15. január
2007 sa odročuje na 1. február 2007,
- 26. január 2007 – sťažovateľ daňovými priznaniami zdokladoval svoje príjmy,
- 1. február 2007 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 12. marec 2007
pre účely zdokladovania všetkých príjmov sťažovateľa,
- 7. február 2007 – okresný súd žiadal od daňového úradu zaslanie daňových priznaní
sťažovateľa, ako aj daňových priznaní spoločnosti, pre ktoré sťažovateľ vykonával práce na
základe dohôd, a tiež od nich žiadal aj tieto dohody; súčasne okresný súd žiadal od
príslušného katastrálneho úradu oznámiť, na základe akej právnej skutočnosti sa sťažovateľ
stal spoluvlastníkom označenej nehnuteľnosti; zároveň si okresný súd zadovážil potrebné
fotokópie zo spisov sp. zn. 22 C 39/04 a sp. zn. 3 T 39/06,
- 16. február 2007 – okresnému súdu boli doručené daňové priznania sťažovateľa a tiež mu
bolo oznámené, že jedna zo spoločností, pre ktoré sťažovateľ pracoval na dohodu, nepodala
daňové priznanie,
- 20. február 2007 – okresnému súdu boli doručené daňové priznania druhej zo spoločností,
pre ktoré sťažovateľ pracoval na dohodu,
- 23. február 2007 – katastrálny úrad reagoval na výzvu okresného súdu,
- 7. marec 2007 – odporkyňa sa vyjadrila k sporu a zaslala doklady o svojich príjmoch
a výdavkoch,
- 12. marec 2007 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 23. apríl 2007 na
účely ďalšieho dokazovania (vyžiadať správu od daňového úradu o všetkých dokladoch
týkajúcich sa sťažovateľa, vyžiadať správu od školy, ako aj z nemocnice o maloletom,
vyžiadať správu z bytového družstva o nákladoch na byt sťažovateľa, vyžiadať stanovy
spoločnosti, pre ktorú sťažovateľ vykonával práce, a pod.),
- 15. marec 2007 – okresný súd urobil všetky dopyty v súlade so závermi z pojednávania,
- 21. marec 2007 – okresnému súdu bola doručená správa z nemocnice o maloletom,
- 22. marec 2007 – spis bol zapožičaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,
- 27. marec 2007 – okresnému súdu bola doručená správa od daňového úradu,
- 28. marec 2007 – okresnému súdu boli doručené vyžiadané stanovy spoločnosti,
- 16. apríl 2007 – okresnému súdu bola doručená správa z bytového družstva,
- 19. apríl 2007 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 23. apríla 2007
kvôli práceneschopnosti a žiadal pojednávanie preložiť na iný deň,
- 23. apríl 2007 – pojednávanie bolo odročené na 28. máj 2007 z dôvodu ospravedlnenej
neprítomnosti sťažovateľa,
- 26. apríl 2007 – okresnému súdu bola doručená správa zo školy maloletého,
- 28. máj 2007 – kvôli práceneschopnosti sudkyne bolo pojednávanie odročené na 21. jún
2007,
- 6. jún 2007 – právna zástupkyňa odporkyne žiadala o zmenu nariadeného termínu
pojednávania z dôvodu naplánovanej dovolenky,
- 21. jún 2007– pojednávanie bolo odročené na 17. september 2007 z dôvodu neprítomnosti
účastníkov konania (sťažovateľ nemal vykázané doručenie predvolania),
- 10. júl 2007 – okresný súd si vyžiadal potrebné listiny od katastrálneho úradu, bytového
podniku, ako aj od spoločností, pre ktoré sťažovateľ vykonával práce na základe dohôd,
a tiež si dal pripojiť súvisiace súdne spisy,
- 20. júl 2007 – katastrálny úrad reagoval na výzvu okresného súdu a zaslal LV o vlastníctve
sťažovateľa,
- 31. júl 2007 – okresný súd dopytom v realitných kanceláriách zisťoval trhovú cenu
nehnuteľností; súčasne bola okresnému súdu doručená správa od jedného z občianskych
združení, v ktorom bol angažovaný sťažovateľ (E.),
- 6. august 2007 – bytový podnik odpovedal na výzvu okresného súdu,
- 21. august 2007 – realitná kancelária G. odpovedala na výzvu okresného súdu,
- 24. august 2007 – realitná kancelária F., s. r. o., odpovedala na výzvu okresného súdu,
- 12. september 2007 – sťažovateľ oznámil, že od väčšiny občianskych združení, v ktorých
bol angažovaný, nemal žiadny príjem, a tie príjmy, ktoré mal, nevedel zdokladovať,
- 14. september 2007 – sťažovateľ navrhol dôkazy, ktoré je potrebné podľa neho vykonať,
- 17. september 2007 – pojednávanie bolo odročené na 12. november 2007 na účely
ďalšieho dokazovania (predvolanie svedkyne, vyžiadanie správy od bytového podniku
tentokrát o byte odporkyne, vyžiadanie súdneho spisu o výživnom na maloletú, urgovanie
realitných kancelárií, ktoré nereagovali na výzvu okresného súdu, predloženie dokladov
sťažovateľom o jemu poskytnutých pôžičkách, zistenie adries občianskych združení,
v ktorých bol sťažovateľ angažovaný, a pod.),
- 25. september 2007 – okresný súd expedoval výzvy v zmysle záverov z pojednávania,
- 3. október 2007 – realitná kancelária F., s. r. o., odpovedala na výzvu okresného súdu,
- 5. október 2007 – okresnému súdu bol oznámený príjem odporkyne,
- 10. október 2007 – dopytovaný finančný ústav oznámil okresnému súdu, či mali u neho
účastníci vedené účty,
- 15. október 2007 – okresnému súdu bola oznámená adresa jedného z občianskych
združení,
- 18. október 2007 – bytový podnik reagoval na výzvu okresného súdu,
- 29. október 2007 – sťažovateľ sa vyjadril k dopytu o jeho príjme,
- 2. november 2007 – okresnému súdu bolo oznámené, že ním označené subjekty nie sú
medzi občianskymi združeniami evidované, a tiež sťažovateľ predložil zmluvy o jemu
poskytnutých pôžičkách,
- 8. november 2007 – predvolaná svedkyňa sa domáhala vysvetlenia, prečo bola predvolaná,
- 12. november 2007 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito
z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na stáž na krajský súd s tým, že sťažovateľ mal
predložiť záznamy o svojom zdravotnom stave a odporkyňa mala predložiť prehľad
transakcií na jej sporožírovom účte,
- 23. november 2007 – okresný súd žiadal mestskú časť K. o oznámenie trhovej ceny v jej
katastrálnom území,
- 13. december 2007 – mestská časť reagovala na výzvu okresného súdu,
- 21. január 2008 – sudkyňa okresného súdu, ktorej vec bola pridelená na prerokovanie,
namietala svoju zaujatosť,
- 22. január 2008 – predseda okresného súdu pridelil vec na prerokovanie inej sudkyni,
- 23. január 2008 – aj ďalšia sudkyňa okresného súdu namietala svoju zaujatosť z dôvodu,
že už bola pre zaujatosť vylúčená z prerokovania inej sťažovateľovej veci,
- 25. január 2008 – opatrením predsedu okresného súdu bola vec pridelená ďalšej sudkyni,
- 13. marec 2008 – spis bol na požiadanie zapožičaný krajskému súdu k sp. zn.
- 16. apríl 2008 – okresný súd žiadal od krajského súdu vrátenie spisu,
- 21. apríl 2008 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 27. máj 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. júl 2008,
- 20. jún 2008 – odporkyňa zaslala výpisy o transakciách na sporožírovom účte,
- 26. jún 2008 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka pre sťažovateľa, ktorý si
ju neprebral v odbernej lehote,
- 1. júl 2008 – právna zástupkyňa odporkyne ospravedlnila svoju neúčasť, ako aj neúčasť
odporkyne na pojednávaní,
- 2. júl 2008 – pre neprítomnosť účastníkov bolo pojednávanie odročené na 16. september
2008,
- 11. august 2008 – sťažovateľ predložil svoju zdravotnú dokumentáciu,
- 16. september 2008 – po vypočutí odporkyne v neprítomnosti sťažovateľa, ktorý
neospravedlnil svoju neprítomnosť, bolo pojednávanie odročené na 11. november 2008,
pričom sťažovateľovi malo byť uložené, aby oznámil adresu svedkyne, a odporkyni, aby
dokladovala platby sťažovateľa adresované maloletému,
- 26. september 2008 – odporkyňa zaslala požadované kópie poštových poukážok,
- 4. november 2008 – sťažovateľ oznámil adresu svedkyne,
- 11. november 2008 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito pre
účely predvolania svedkyne a predloženia dokladu sťažovateľom o jeho zvolení za
štatutárneho zástupcu spoločnosti E. s tým, že spis bude na základe dožiadania zapožičaný
najvyššiemu súdu,
- 16. január 2009 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka adresovaná svedkyni,
ktorá si zásielku neprevzala v odbernej lehote, pričom svedkyňa sa mala vyjadriť k tomu,
koľko pôžičiek poskytla sťažovateľovi,
- 30. január 2009 – sťažovateľ žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,
- 12. február 2009 – spis bol z najvyššieho súdu vrátený okresnému súdu,
- 4. marec 2009 – spis bol zapožičaný krajskému súdu k sp. zn. 8 Cop 355/08,
- 24. apríl 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 2. jún 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. júl 2009,
- 4. jún 2009 – okresný súd si zabezpečil fotokópie zo spisu sp. zn. 22 C 39/04 vo veci
návrhu maloletého proti sťažovateľovi na určenie výživného,
- 2. júl 2009 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené pre účely vyhlásenia
rozhodnutia na 6. júl 2009,
- 6. júl 2009 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým na čas do plnoletosti
zveril maloletého do výchovy odporkyne a sťažovateľa zaviazal platiť výživné,
- 10. august 2009 – odporkyňa sa odvolala proti rozsudku,
- 13. august 2009 – okresný súd zaslal odvolanie odporkyne na vyjadrenie sťažovateľovi,
- 24. august 2009 – maloletý sa odvolal proti rozsudku,
- 26. august 2009 – okresný súd zaslal odvolanie maloletého na vyjadrenie sťažovateľovi,
- 27. august 2009 – sťažovateľ sa odvolal proti rozsudku,
- 11. september 2009 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa na vyjadrenie právnej
zástupkyni odporkyne a maloletého,
- 14. september 2009 – sťažovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporkyne,
- 29. september 2009 – právna zástupkyňa odporkyne sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa,
- 5. október 2009 – spis bol zaslaný krajskému súdu,
- 24. február 2010 – krajský súd rozsudkom sp. zn. 8 CoP 303/09 sčasti zastavil, sčasti
odmietol a sčasti potvrdil rozsudok okresného súdu (v spojení rozsudky nadobudli
právoplatnosť 9. apríla 2010),
- 16. marec 2010 – spis bol vrátený okresnému súdu.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne
orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet
a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na
organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 o rozvode manželstva a o úprave práv
a povinností k maloletým došlo k porušeniu základného práva a práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených v ústave a dohovore.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6
ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka
konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd pripúšťa určitú možnosť
faktickej zložitosti veci súvisiacu najmä s potrebou posúdenia skutočností, na ktoré boli
potrebné odborné znalosti a kvôli ktorým okresný súd opakovane nariadil znalecké
dokazovanie. Podľa právneho názoru ústavného súdu však faktická zložitosť veci nezbavuje
sudcu ústavnej zodpovednosti za včasné vyriešenie sporu (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 251/05)
a nemožno ňou v žiadnom prípade ospravedlniť viac ako 14 rokov trvajúce konanie. Pokiaľ
však ide o otázku právnej zložitosti veci, ústavný súd je tohto názoru, že vzhľadom na
predmet konania ide o prípad bežnej a ustálenej rozhodovacej súdnej praxe.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní,
či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených
práv. Pri vyhodnotení tohto bodu ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal značný
podiel na celkovom predĺžení konania, tak ako to ústavný súd mimochodom už v minulosti
aj konštatoval vo svojom rozhodnutí o sťažnosti matky maloletého č. k. II. ÚS 231/03-28
zo 4. marca 2004. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ vyjadril ostrý nesúhlas už s
týmto skorším konštatovaním ústavného súdu, ústavný súd považoval na tomto mieste za
potrebné detailnejšie poukázať na správanie sťažovateľa, ktoré prispelo k predĺženiu
konania bez toho, aby ho bolo možné pripočítať súčasne aj na ťarchu okresného súdu.
Sťažovateľ svoju námietku proti uvedenému skoršiemu záveru ústavného súdu
vyslovenému v súvislosti s jeho podielom na predĺžení skúmaného konania odôvodnil tým,
že on nemohol prispieť k predĺženiu konania, pretože iba využíval svoje procesné
oprávnenia účastníka konania priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, s ktorými sa
okresný súd mal povinnosť vysporiadať, čo podľa sťažovateľa okresný súd neurobil. Podľa
sťažovateľa to bol práve okresný súd, ktorý zapríčinil predĺženie konania, keďže opakovane
nariaďoval znalecké dokazovania týkajúce sa vyšetrenia jeho maloletého syna, a to aj
napriek tomu, že sťažovateľ zmenil svoj pôvodný žalobný návrh tak, že už netrval, aby mu
bol maloletý zverený do výchovy, ale žiadal zveriť ho do výchovy toho z rodičov, ktorého si
zvolí sám maloletý. Vzhľadom na uvedené bolo podľa sťažovateľa zbytočné nariaďovať
znalecké dokazovanie a postačovalo iba vypočuť maloletého, u ktorého z rodičov chce byť.
Pokiaľ teda ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napr.
podávaním námietok zaujatosti proti zákonnej sudkyni (19. novembra 1996, 17. októbra
1997 a 15. decembra 2003), ako aj proti ustanovenému súdnemu znalcovi (17. júla 1998)
síce uplatnil procesné právo účastníka konania, avšak v tejto súvislosti musí sám sťažovateľ
strpieť a počítať s tým, že vybavenie týchto jeho procesných podaní trvalo nejaký ten čas,
v dôsledku čoho sa predĺžilo aj samotné konanie, keďže predĺženie konania z tohto dôvodu
nemožno bez ďalšieho zistenia aj o evidentnej nečinnosti okresného súdu pripočítať na
ťarchu okresného súdu (nečinnosť okresného súdu pri ich vybavovaní nebola zistená).
Okrem toho v súvislosti s námietkami zaujatosti uplatňovanými sťažovateľom ústavný súd
tiež poukazuje na skutočnosť, že tento procesný prostriedok by mal byť účastníkom konania
využívaný efektívne, t. j. jeho využívanie by malo byť odôvodnené zákonnými dôvodmi.
V danom prípade však sťažovateľ namietal, resp. spochybňoval nezaujatosť zákonnej
sudkyne zväčša z dôvodu jeho nesúhlasu s ňou riadeným priebehom konania, resp. s ňou
vydanými rozhodnutiami, čo v zmysle príslušných zákonných ustanovení nemôže byť samo
osebe dôvodom, ktorým môže účastník konania úspešne spochybňovať nezaujatosť
zákonného sudcu v jeho veci. Ústavný súd síce uznáva, že sťažovateľ sám nemá právnické
vzdelanie a ani nebol v konaní pred okresným súdom právne zastúpený, takže mu tieto
skutočnosti nemuseli byť známe, avšak sťažovateľ sa nepoučil ani po prvom súdnom
rozhodnutí vo veci jeho námietky zaujatosti, kde bol na tieto skutočnosti upozornený.
Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že skúmané konanie sa predĺžilo aj preto, že
okresný súd nesprávne, resp. neefektívne organizoval priebeh konania, pretože nariaďoval
znalecké dokazovania na vyšetrenie maloletého, a to aj napriek tomu, že podľa sťažovateľa
postačovalo, aby okresný súd iba priamo vypočul maloletého, ústavný súd konštatuje, že
bez ohľadu na procesné návrhy účastníkov konania je vecou a úlohu zákonného sudcu, aby
organizoval súdne konanie, a teda aby sám riadil aj rozsah a charakter vykonávaného
dokazovania tak, aby mal náležite preukázané dôvody svojho rozhodnutia. V danom prípade
považoval okresný súd za nevyhnutné, aby pre účely zistenia vhodného výchovného
prostredia pre maloletého bolo znalcom vykonané vyšetrenie sťažovateľa, odporkyne, ako aj
maloletého. Vzhľadom na potrebu eliminácie prípadne možného ovplyvnenia rozhodnutia
maloletého niektorým z rodičov, a z tohto plynúcu potrebu objektívneho
a nezainteresovaného zistenia najvhodnejšieho riešenia v záujme maloletého, o ktorom
samotné dieťa vo veku maloletosti ešte nemôže mať nezaujatú predstavu, sa postup
okresného súdu nejaví ako svojvoľný alebo nedôvodný. Sťažovateľ však napriek
nariadenému znaleckému dokazovaniu vykonanie tohto dokazovania úmyselne
„bojkotoval“ a na vyšetrenie znalcom sa nielenže nedostavil sám, ale vo vykonaní
vyšetrenia znalcom bránil aj maloletému. Sťažovateľ sa opakovane nedostavoval
k okresným súdom určenému znalcovi (v chronológii pozri – 10. august 1998, 19. august
1998, 4. november 1998, 22. november 1999, keď znalkyňa okresnému súdu oznámila, že
sťažovateľ sa nedostavil na vyšetrenie a bránil v tom aj maloletému v týchto termínoch –
24. marec 1999, 13. apríl 1999, 22. apríl 1999, 6. máj 1999 a 27. máj 1999). Vzhľadom na
uvedené ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím prístupom k okresným súdom nariadenému
znaleckému dokazovaniu úplne zmaril prvé nariadené znalecké dokazovanie, ktoré trvalo od
1. júla 1998, keď bolo nariadené – do 22. novembra 1999, keď znalkyňa vrátila spis
okresnému súdu bez vypracovania znaleckého posudku z dôvodu neposkytnutia súčinnosti
sťažovateľom. V dôsledku uvedeného sa tak konanie neefektívne predĺžilo o viac ako jeden
rok a tri mesiace. Napokon okresný súd po tomto neúspešnom znaleckom dokazovaní a na
naliehanie sťažovateľa i bez spracovania znaleckého posudku vyhlásil vo veci 16. mája
2001 rozsudok, ktorý bol napokon zrušený v odvolacom konaní, pričom jedným z krajským
súdom uvedených dôvodov bolo nevykonanie znaleckého dokazovania. Okrem toho
ústavný súd podotýka, že okresný súd mal snahu vyjsť sťažovateľovi v ústrety, keďže mu
ešte pre vyhlásením rozsudku dal 17. mája 2000 možnosť vyjadriť sa, ktorý zo znalcov
zapísaných v zozname znalcov by bol pre neho prijateľný, avšak sťažovateľ na túto výzvu
okresného súdu nereagoval. Aj napriek uvedenému, ako aj napriek tomu, že maloletý sa mal
v období po vyhlásení rozsudku pokúsiť o samovraždu (v chronológii pozri 11. január
2002), sťažovateľ nerešpektoval ani ďalšie okresným súdom nariadené znalecké
dokazovanie na účely zistenia najvhodnejšieho výchovného prostredia v záujme maloletého
a opätovne sa nedostavil k znalcovi, takže napokon bol okresnému súdu 12. augusta 2003
predložený znalecký posudok, avšak bez posudku na sťažovateľa, ktorý sa odmietol
podrobiť vyšetreniu znalcom.
Okrem uvedeného ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.
24 C 18/96 tiež zistil, že sťažovateľ bránil maloletému aj v styku s jemu okresným súdom
ustanoveným kolíznym opatrovníkom (7. máj 2001), v dôsledku čoho okresný súd tiež
nemohol získať všetky podklady na svoje rozhodnutie. Sťažovateľ tiež neposkytol
okresnému súdu dostatočnú súčinnosť pri zisťovaní jeho majetkových a zárobkových
pomerov na účely rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k maloletému. Okresný súd napr.
uložil sťažovateľovi povinnosť vydokladovať svoje príjmy 19. augusta 2003, avšak
sťažovateľ 12. septembra 2003 ich výšku okresnému súdu iba oznámil bez listinných
dôkazov, preto bol okresný súd nútený opätovne 24. novembra 2003 vyzvať sťažovateľa,
aby svoje príjmy aj vydokladoval. Obdobne z titulu uplynutia času okresný súd 28. júla
2006 uložil sťažovateľovi, aby zdokladoval svoje aktuálne príjmy, avšak na túto výzvu
sťažovateľ nereagoval, a aj z tohto dôvodu bolo odročené pojednávanie konané
20. novembra 2006, pričom sťažovateľ napokon predložil svoje daňové priznania až
26. januára 2007, t. j. viac ako päť mesiacov od výzvy okresného súdu. Sťažovateľ bol tiež
okresným súdom 12. novembra 2007 vyzvaný, aby predložil svoju zdravotnú dokumentáciu
(keďže sa nedostavoval k znalcom), avšak sťažovateľ ju okresnému súdu predložil až po
takmer 9 mesiacoch, a to 11. augusta 2008. Okrem toho ústavný súd tiež zistil, že
sťažovateľ sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie 16. septembra 2008.
3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom konaní
a v tejto súvislosti zistil dve obdobia nečinnosti, počas ktorých okresný súd nekonal
spôsobom plynulo smerujúcim k meritórnemu rozhodnutiu veci. Okresný súd bol nečinný
deväť mesiacov, a to v čase od 17. mája 2000, keď sa konalo pojednávanie, do 16. februára
2001, keď okresný súd vyžiadal správu zo školy maloletého. Viac ako päť mesiacov bol
okresný súd nečinný aj v období od 20. decembra 2004, keď bol spis z krajského súdu
vrátený okresnému súdu, do 8. júna 2005, keď ďalší procesný úkon realizoval účastník
konania, ktorý podnietil okresný súd k ďalšej aktivite. Okresný súd bol tak celkovo nečinný
v trvaní viac ako jeden rok a dva mesiace, pričom iné výrazné obdobia nečinnosti
v skúmanom postupe okresného súdu ústavný súd nezistil.
Ústavný súd však zistil že v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 bol postup
okresného súdu aj neefektívny. Zo súdneho spisu napr. vyplynulo, že pojednávanie konané
13. mája 1997 bolo odročené na účely nariadenia znaleckého dokazovania, avšak toto bolo
nariadené až 1. júla 1998, pričom je potrebné, samozrejme, zohľadniť, že v tomto období sa
spis nachádzal aj na krajskom súde (viac ako štyri mesiace) z dôvodu rozhodovania
o námietke zaujatosti proti zákonnej sudkyni uplatnenej sťažovateľom. Podľa názoru
ústavného súdu okresný súd málo koordinovane postupoval aj pri zisťovaní príjmov
účastníkov konania a tiež na zabezpečenie súčinnosti zo strany účastníkov konania v záujme
plynulosti konania nevyužil jemu dostupné zákonné poriadkové opatrenia.
Ústavný súd poznamenáva, že dobu, počas ktorej sa spis z dôvodu odvolacieho
konania alebo z dôvodu konania o námietkach zaujatosti nachádzal na krajskom súde
a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych
dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 18/96 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia.
IV.
4. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa v petite sťažnosti nedomáhal vyslovenia príkazu
okresnému súdu konať v napádanom konaní bez zbytočných prieťahov, ako aj vzhľadom na
to, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 24 C 18/96 bolo už 9. apríla 2010
právoplatne skončené, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľa bola
týmto odstránená a nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal
bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
10 000 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd
preto najmä vzhľadom na celkovú dĺžku konania uznal za odôvodnené priznať
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde v sume 3 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku
tohto rozhodnutia.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.
S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov
konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2010 (prevzatie a príprava
zastúpenia a zaslanie stanoviska k vyjadreniu okresného súdu) v sume 254,88 € vrátane
režijného paušálu tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia. Ústavný súd
nepriznal sťažovateľovi úhradu trov za podanie sťažnosti ústavnému súdu, pretože tú podal
sám sťažovateľ 11. januára 2010.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. septembra 2010