Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 287/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa o sťažnosti Ing. J. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. P. H., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Ing. J. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. J. K. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 254,88 €

(slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Košice

I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. P. H., K., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-34 zo 17. júna 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom podaným okresnému súdu 5. januára

1996 sa v konaní vedenom pod sp. zn. sťažovateľ domáhal rozvodu manželstva

a úpravy práv a povinností rozvedených manželov k ich maloletým deťom pochádzajúcim

z manželstva, a to na čas do rozvodu, ako aj po rozvode. Sťažovateľ v sťažnosti pripisuje

zodpovednosť za vzniknuté prieťahy najmä okresnému súdu, ktorý podľa neho vykonáva aj

neefektívne ba až „absurdné“ procesné úkony, ktoré podľa jeho názoru nevedú

k meritórnemu rozhodnutiu veci.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Porušenie základného práva sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote sťažovateľ odôvodňuje

konaním súdu, ktorý za dobu 14 rokov nebol schopný vo veci rozvodu manželstva vyniesť

meritórne rozhodnutie. Táto doba je neprimerane dlhá aj keď zo strany sťažovateľa

v rokoch 1997 až 2000 došlo k podaniu procesných úkonov (vznesenie námietky zaujatosti

voči sudkyni K. a dvom súdnym znalcom) ktoré spôsobili rozhodovanie o ním navrhnutých

procesných úkonoch, v trvaní niekoľkých týždňov, tieto procesné úkony v žiadnom prípade

nemohli byť príčinou neprimerane dlhého konania vo veci v lehote 14 rokov.

Od dosiahnutia plnoletosti J. K. ml. ... súd rozhoduje len o výživnom na jeho osobu

do dosiahnutia plnoletosti (dlžné výživné) a za 5 rokov a 4 mesiace v tejto veci nerozhodol,

čo je neprimerane dlhá doba a podľa sťažovateľa ide na vrub konajúceho súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na

ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v

článku 48 ods. 2 SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v

článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení

protokolov čl. 3,5 a 8 bolo postupom Okresného súdu Košice I... vo veci vedenej pod sp. zn.

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo

výške 10 000 eur, ktoré sú odporcovia povinný zaplatiť do 15 dní. ...

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi trovy tohto konania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. zo 4. augusta 2010,

sťažovateľ stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 28. augusta 2010

a jeho právny zástupca listom z 21. septembra 2010.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

„Po právnej stránke prejednávaná vec patrí k štandardnej agende a vo väčšine

prípadov sudcovia v takýchto sporoch rozhodujú vo veľmi krátkych časových úsekoch.

Tento prípad je výnimočný a to pre skutkovú zložitosť a pre samotné správanie sa

účastníkov konania..

Toho času je už vec právoplatne skončená (rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -821 nadobudol právoplatnosť 9. 4. 2010).

K celkovej dĺžke konania prispeli aj niekoľkonásobné personálne zmeny v osobe

zákonného sudcu, znalecké dokazovania, nariaďovanie predbežných opatrení a

zabezpečovanie množstva dôkazných materiálov. Vyskytli sa aj obdobia kedy bol súd dlhšiu

dobu nečinný, resp. jeho postup nemožno stále hodnotiť ako celkom efektívny.

Ak hodnotím konanie ako celok, ktoré trvalo skoro 15 rokov, bolo postupom súdov do

určitej miery porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavného súdu SR.

Pri priznávaní finančného zadosťučinenia navrhujem zohľadniť aj prístup účastníkov

konania k zisťovaniu skutkového stavu, včasného označovania dôkazov a predkladaniu

dôkazných materiálov a účelnému a efektívnemu využívaniu rôznych procesných

prostriedkov.

Súhlasím, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu tiež uviedol:

„S týmto vyjadrením predsedu súdu nemožno súhlasiť. Vo vyjadrení vôbec neuviedol

v čom vidí výnimočnosť prípadu. Ak podľa neho bol výnimočný, potom výnimočnosť mal

konkretizovať. Určite nebol výnimočný v takom rozsahu a vtom, aby konanie trvalo

15 rokov. V konaní sp. zn. treba rozlišovať dve časové obdobia. Prvé obdobie od

podania návrhu dňa 5. 1. 1996 do vynesenia rozsudku dňa 6. 2. 2004. Druhé od vynesenia

rozsudku 7. 2. 2004 apríla 2010 to je od nadobudnutia plnoletosti J. K. ml. do

právoplatného skončenia konania.

Prvé obdobie – od podania návrhu 5. 1. 1996 do 6. 2. 2004.

V tomto období sa v osobe zákonného sudcu vystriedali celkom tri osoby. Prvá súdna

osoba JUDr. K. v konaní neurobila nič, čo by viedlo k hospodárnemu a rýchlemu ukončeniu

konania v primeranej lehote a tým k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. ...

Využívanie akýchkoľvek zákonných procesných úkonov účastníkmi konania na svoju

obhajobu a preukázanie svojich tvrdení, resp. popretia tvrdení druhej strany z dôvodov

dodržania kontradiktórnosti konania, nie je v žiadnom prípade spôsobovanie

neopodstatnených prieťahov v konaní účastníkmi konania. Súd bol zo zákona povinný o

procesných návrhoch účastníkov konania rozhodnúť v primeranej lehote, čo ale nebolo vo

veľa prípadoch dodržané, (napr. o námietke zaujatosti podanej sťažovateľom dňa 17. 10.

1997 rozhodoval Krajský súd do 13. 3. 1998, to je takmer 5 mesiacov)...

Čo sa týka znaleckého dokazovania, je pravda, že sťažovateľ vzniesol námietku

zaujatosti voči osobe JUDr. B. – súdneho znalca, táto bola súdom akceptovaná, preto doba,

(ak sa dá doba o ktorej sa rozhoduje o námietke zaujatosti voči znalcovi považovať za

neopodstatnené prieťahy v konaní) za ktorú sa o oprávnenej námietke rozhodovalo, nemôže

ísť na vrub sťažovateľa.

Čo sa týka druhej znalkyne PhDr. C. táto osoba bola ešte v roku 1996 privolaná k

výsluchu maloletého J. K. na Okresnom úrade Košice III v rámci priestupkového konania,

pani M., nie ako znalkyňa, ale ako psychologička mne z neznámych dôvodov. Vtedy sa

správala arogantne a povýšenecky voči mojej osobe, na čo som sa ohradil, a syn pred ňou

vtedy odmietol vypovedať a nebol by vypovedal (podľa jeho vyjadrenia v roku 1999) ani v

rámci znaleckého dokazovania. Z tohto dôvodu som ho nechcel vystaviť ďalšej traume pre

touto osobou.

Sťažovateľ netrval na zverení maloletého dieťaťa do výchovy a navrhoval súdu aby

rešpektoval slobodnú vôľu a rozhodnutie dieťaťa u ktorého z rodičov chce ostať na čas po

rozvode, a trval z tohto dôvodu na vypočutí maloletého súdom, takého správanie

sťažovateľa nemožno považovať za robenie obštrukcií, nakoľko sa domáhal vykonania len

zákonných úkonov...

Je pravdou, že účastníci konania v tomto období navrhovali celý rad procesných

úkonov ale treba poznamenať, že všetky procesné úkony ktoré navrhli boli v súlade

s občiansko – súdnym poriadkom a navrhovali ich na svoju obhajobu, resp. na vyvrátenie

tvrdení druhej strany, čo je v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania. Preto

nemožno procesné návrhy účastníkov konania, ktoré vznášali v súlade so zákonom

a zásadou kontradiktórnosti konania považovať za návrhy, ktoré spôsobovali

neopodstatnené prieťahy v konaní. Bolo zákonnou povinnosťou konajúceho súdu sa s nimi

vysporiadať v primeranej lehote, čo nie vždy konajúci súd robil. ...

Obdobie od 7. 2. 2004 do apríla 2010

Toto obdobie bolo obdobím plnoletosti J. K. nar. ... Za toto obdobie súd nezákonne

odmietol rozhodnúť o výživnom, na maloleté dieťa ktoré nadobudlo plnoletosť počas

konania, čím si rozhodovanie výrazne zjednodušil. Toto obdobie je charakteristické tým, že

súd nekonal efektívne, hospodárne s cieľom konanie, (ktoré trvalo 8 rokov), čo najrýchlejšie

ukončiť. Majetkové a zárobkové pomery obidvoch rodičov do doby vynesenia rozsudku 24 C

18/96 mal súd zistené v konaní ktoré prebiehalo do vynesenia rozsudku sp. zn.

zo dňa 16. 5. 2001, preto stačilo aby súd zistil majetkové pomery rodičov za obdobie od 16.

5. 2001 do 5. 2. 2004 v konaní v tomto období, čo ale neurobil a zisťoval ich od roku 2004

do apríla 2010, to je vyše 6 rokov. ...

Konajúci súd za toto obdobie doslova plytval časom robil úkony, ktoré z hľadiska

zistenia skutkového stavu nemali žiadny zmysel. Napr. zisťoval adresy občianskych združení

s ktorými sťažovateľ nezištne spolupracoval, zisťoval adresy a mená štatutárnych zástupcov

týchto združení, a ich členov, žiadal od nich ekonomickú dokumentácia (E.), a pod. Súd tak

konal aj napriek tomu, že sťažovateľ vypovedal, že, v rozhodnom období nespolupracoval so

všetkými združeniami, združenia s ktorými v rozhodnom čase nespolupracoval

konkretizoval. Tiež uviedol, s ktorými spolupracoval nezištne. Súd jeho výpoveď nebral

do úvahy. Súd žiadal aj zo zahraničia adresy občianskych združení, napr. od Ministerstva

vnútra Českej republiky, čím len konania zbytočne preťahoval. ...

Konanie súdu za toto obdobie bolo podľa sťažovateľa absurdným a bolo ukážkovým

príkladom spôsobovania neopodstatnených prieťahov len zo strany súdu a honbou na

čarodejnicu. Za toto obdobie súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zmenili skutkový stav

veci (o majetkových a zárobkových pomeroch sťažovateľa) ktorý by mal významný vplyv na

konečné rozhodnutie súdu oproti stavu v roku 2004. ...

Súhlasím aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku uviedol:

«Okresný súd Košice I vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 08. 2010 priznal pri 15

ročnom trvaní sporu , že „... bolo postupom súdu do určitej miery porušené

základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavného súdu SR“, ale pravdepodobne

myslel Ústavu SR. Každopádne však priznal porušenie.

Sťažovateľ oznamuje, že súhlasí, aby... Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti, pretože dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitostí v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. :

- 5. január 1996 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na rozvod manželstva

s odporkyňou s tým, že sťažovateľ navrhoval zveriť maloletú dcéru do výchovy odporkyne

a maloletého syna do výchovy jemu,

- 24. apríl 1996 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. jún 1996,

- 8. máj 1996 – okresný súd uznesením určil maloletým deťom za kolízneho opatrovníka

Obvodný úrad Košice 3 (ďalej len „opatrovník“),

- 27. máj 1996 – odporkyňa sa vyjadrila k návrhu sťažovateľa tak, že vyjadrila súhlas

s rozvodom manželstva, avšak nesúhlasila so zverením maloletého syna do výchovy

sťažovateľa,

- 10. jún 1996 – z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne bolo pojednávanie odročené

na 19. november 1996,

- 2. október 1996 – opatrovník sa vyjadril k rodinným pomerom účastníkov s tým, že

v súvislosti so zverením maloletých navrhol nariadiť znalecké dokazovanie v odbore

pedopsychológie,

- 19. november 1996 – po vypočutí odporkyne a sťažovateľa, ktorý vyjadril nespokojnosť

so spôsobom vedenia pojednávania a zároveň uviedol, že „vznesie námietku zaujatosti“,

bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu postúpenia spisu Krajskému súdu v

Košiciach (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie „o vznesených námietkach čo do

spôsobu vedenia konania“,

- 9. december 1996 – zákonná sudkyňa sa vyjadrila, že si nie je istá, či môže vo veci

nezaujato rozhodnúť, pretože sťažovateľ spochybňoval každý jej procesný úkon

a podozrieval ju zo zaujatosti,

- 13. december 1996 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 6. február 1997 – krajský súd uznesením sp. zn. rozhodol, že zákonná

sudkyňa nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na okresnom súde pod

sp. zn. ,

- 13. február 1997 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 19. marec 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 13. máj 1997,

- 9. máj 1997 – sťažovateľ žiadal vykonať opravu a doplnenie zápisnice z pojednávania

19. novembra 1996,

- 12. máj 1997 – sťažovateľ zmenil petit v súvislosti so zverením maloletých do výchovy po

rozvode tak, že to necháva na rozhodnutí maloletých,

- 13. máj 1997 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely

nariadenia znaleckého dokazovania „na výhodnejšie prostredie pre maloleté deti“, a tiež

odporkyňa mala oznámiť adresu svedkyne,

- 24. máj 1997 – odporkyňa sa vyjadrila k predmetu konania s tým, že ako dôkaz navrhla

vyžiadať správu o psychiatrickom vyšetrení sťažovateľa,

- 27. august 1997 – okresný súd nariadil pojednávanie na 29. september 1997,

- 29. september 1997 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito na

účely predvolania odporkyňou navrhovanej svedkyne,

- 2. október 1997 – sťažovateľ sa vyjadril ku konaniu a súčasne predložil záverečnú správu

o svojom vyšetrení v psychiatrickej ambulancii,

- 17. október 1997 – sťažovateľ uplatnil námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni,

- 30. október 1997 – spis bol predložený krajskému súdu na konanie o námietke zaujatosti,

- 29. január 1998 – krajský súd uznesením sp. zn. rozhodol, že zákonná

sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia veci,

- 12. marec 1998 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 1. júl 1998 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie v odbore klinickej

psychológie detí, pričom znalecký posudok mal znalec predložiť do 30 dní od doručenia

uznesenia,

- 9. júl 1998 – spis bol zaslaný súdnemu znalcovi,

- 17. júl 1998 – sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti ustanovenému súdnemu

znalcovi,

- 28. júl 1998 – okresný súd uznesením zmenil osobu ustanoveného súdneho znalca

a pôvodne ustanovený súdny znalec okresnému súdu oznámil, že na ním určený termín

vyšetrenia sa účastníci konania nedostavili a že nariadil nový termín vyšetrenia na 6. august

1998,

- 5. august 1998 – okresný súd žiadal od pôvodne ustanoveného súdneho znalca, aby vrátil

súdny spis,

- 10. august 1998 – pôvodne ustanovený súdny znalec oznámil, že môže spracovať znalecký

posudok len na odporkyňu, pretože sťažovateľ sa nedostavil na vyšetrenie a bráni v tom aj

maloletému,

- 19. august 1998 – okresný súd opätovne žiadal od pôvodne ustanoveného súdneho znalca

vrátiť spis s tým, že došlo k zmene znalca; súčasne sa sťažovateľ vyjadril ku konaniu s tým,

že nesúhlasí so znaleckým dokazovaním, pretože podľa neho je nadbytočné, keďže zmenil

svoj pôvodný návrh, ktorým sa domáhal, aby bol maloletý zverený do jeho starostlivosti a

ponechal to na vyjadrení maloletého, pričom však trval na tom, aby bol maloletý

vypočúvaný iba v jeho prítomnosti,

- 24. september 1998 – pôvodne ustanovený súdny znalec oznámil okresnému súdu, že spis

zatiaľ nevráti, pretože predsedovi krajského súdu zaslal nesúhlasné stanovisko so svojím

odvolaním na základe námietky zaujatosti sťažovateľa,

- 28. september 1998 – okresný súd telefonicky žiadal znalca o vrátenie spisu,

- 9. október 1998 – pôvodne ustanovený súdny znalec si vyúčtoval trovy,

- 4. november 1998 – novoustanovená súdna znalkyňa vrátila spis okresnému súdu, pretože

sťažovateľ sa striktne odmietal podrobiť vyšetreniu a bránil v tom aj maloletému,

- 16. november 1998 – okresný súd vrátil spis súdnej znalkyni s tým, že ak by sa sťažovateľ

opätovne nedostavil na vyšetrenie, má to oznámiť okresnému súdu, okresný súd zároveň

upozornil aj sťažovateľa, aby súdnej znalkyni poskytol súčinnosť, pretože bez znaleckého

posudku nemôže rozhodnúť vo veci,

- 17. november 1998 – odporkyňa žiadala, aby okresný súd použil proti sťažovateľovi

všetky donucovacie prostriedky s cieľom, aby sa dostavil na vyšetrenie k znalcovi,

- 18. január 1999 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. február 1999 s tým, že

sťažovateľ mal na pojednávanie zabezpečiť aj prítomnosť maloletého, okresný súd zároveň

predvolal aj súdnu znalkyňu, aby vypočula maloletého,

- 21. január 1999 – sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na nevyhovenie

mu vykonať opravu v zápisnici z pojednávania,

- 3. február 1999 – súdna znalkyňa oznámila, že sa dostaví na pojednávanie,

- 19. február 1999 – po vypočutí účastníkov vrátane maloletého bolo pojednávanie odročené

na neurčito na účely vykonania už nariadeného znaleckého dokazovania s tým, že

sťažovateľovi bude za nedostavenie sa k znalkyni uložená poriadková pokuta,

- 22. november 1999 – súdna znalkyňa oznámila okresnému súdu, že na psychologické

vyšetrenie sa dostavila iba odporkyňa, avšak sťažovateľ sa opakovane bez ospravedlnenia

na určené termíny (24. marec 1999, 13. apríl 1999, 22. apríl 1999, 6. máj 1999, 27. máj

1999) nedostavil a tiež bránil vykonaniu vyšetrenia u maloletého,

- 8. marec 2000 – okresný súd nariadil prejednávanie na 26. apríl 2000 s tým, že účastníci

budú dokladovať svoje príjmy,

- 29. marec 2000 – okresný súd vyžiadal od základnej školy správu o maloletom,

- 10. apríl 2000 – okresnému súdu bol doručený posudok základnej školy na maloletého,

- 26. apríl 2000 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 17. máj 2000 na

účely vypočutia maloletého a opatrovníka,

- 16. máj 2000 – sťažovateľ predložil okresnému súdu kópiu jeho podania z 20. júna 1999,

ktorým vzniesol námietku zaujatosti proti súdnej znalkyni, toto podanie sa nemalo

nachádzať v spise, a tiež predložil dôkaz o prospechu maloletej dcéry,

- 17. máj 2000 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že

bude vykonané znalecké dokazovanie „na zistenie vhodnosti výchovného prostredia

dieťaťa“ s tým, že sťažovateľ sa mal vyjadriť, ktorý zo znalcov zapísaných v zozname

znalcov by bol pre neho prijateľný,

- 18. október 2000 – odporkyňa urgovala rýchlosť konania,

- 16. február 2001 – okresný súd vyžiadal zo školy správu o maloletom,

- 9. marec 2001 – okresnému súdu bol doručený posudok školy na maloletého, podľa

ktorého so školou spolupracoval iba sťažovateľ,

- 14. marec 2001 – okresnému súdu bola doručená správa o príjme odporkyne,

- 15. marec 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. marec 2001 (sťažovateľ si

predvolanie nevyzdvihol v odbernej lehote) a súčasne vyžiadal od zamestnávateľa

odporkyne správu o jej príjme,

- 28. marec 2001 – z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania bolo pojednávanie odročené

na 16. máj 2001 s tým, že sťažovateľ bude povinný priniesť potvrdenie o jeho dani

z príjmov a opatrovník správu o výchovnom prostredí maloletých,

- 7. máj 2001 – opatrovník oznámil okresnému súdu, že ním vyžiadanú správu nemohol

spracovať, pretože sťažovateľ nereaguje na výzvy a maloletý odmietol s opatrovníkom

komunikovať, a preto navrhol vykonať znalecké dokazovanie v odbore klinickej

psychológie detí,

- 16. máj 2001 – okresný súd vyhlásil na pojednávaní rozsudok, ktorým manželstvo

účastníkov rozviedol a maloletého zveril do výchovy sťažovateľa, pričom odporkyňa mu

mala prispievať na výživu,

- 6. júl 2001 – odporkyňa sa odvolala proti výroku rozsudku, ktorým bol maloletý zverený

do výchovy sťažovateľa,

- 30. júl 2001 – okresný súd zaslal odvolanie odporkyne na vyjadrenie sťažovateľovi

a opatrovníkovi,

- 5. október 2001 – po opakovaných pokusoch boli rozsudok a odvolanie odporkyne

doručené sťažovateľovi,

- 9. október 2001 – sťažovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporkyne,

- 19. október 2001 – spis bol predložený krajskému súdu,

- 11. január 2002 – okresnému súdu bol doručený návrh odporkyne na vydanie predbežného

opatrenia na zverenie maloletého do jej výchovy na čas do rozhodnutia o odvolaní, a to

z dôvodu, že maloletý sa pokúsil o samovraždu,

- 18. január 2002 – okresný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zveril maloletého do

výchovy odporkyne,

- 12. február 2002 – sťažovateľ sa odvolal proti predbežnému opatreniu,

- 10. máj 2002 – krajský súd uznesením sp. zn. zrušil v odvolaním napadnutej

časti rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie,

- 1. august 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu s tým, že okresný súd má okrem iného

nariadiť znalecké dokazovanie,

- 2. október 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. november 2002,

- 4. november 2002 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito

s tým, že opatrovník predloží správu o výchovných podmienkach maloletých u odporkyne,

- 18. november 2002 – opatrovník podal vyžiadanú správu,

- 17. december 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 27. január 2003,

- 27. január 2003 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie na účely nariadenia

znaleckého dokazovania odročené na neurčito s tým, že od školy bude žiadaný posudok na

maloletého; súčasne sťažovateľ žiadal opraviť zápisnicu z pojednávania konaného v tento

deň,

- 13. február 2003 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie v odbore

psychológie pre účely psychologického vyšetrenia účastníkov,

- 27. február 2003 – odporkyňa vyjadrila nespokojnosť s ustanovením znalkyne zo zoznamu

znalcov krajského súdu mimo obvodu okresného súdu, pretože podľa nej aj v zozname

znalcov príslušného krajského súdu bolo zapísaných dostatok znalcov z príslušného odboru,

- 18. marec 2003 – okresný súd dopytoval odporkyňu, či jej podanie z 27. februára 2003 je

odvolaním proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania,

- 24. marec 2003 – odporkyňa oznámila, že jej podanie z 27. februára 2003 nie je

odvolaním, pretože uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania je uznesením o vedení

konania, proti ktorému odvolanie nie je prípustné,

- 28. marec 2003 – okresný súd uznesením nevyhovel návrhu sťažovateľa na opravu

zápisnice a súčasne zaslal spis súdnej znalkyni,

- 9. apríl 2003 – odporkyňa urgovala plynulosť konania,

- 10. júl 2003 – odporkyňa urgovala plynulosť konania,

- 18. júl 2003 – okresný súd vyzval znalkyňu, aby predložila znalecký posudok,

- 12. august 2003 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok, podľa ktorého

znalkyňa odporúčala zveriť maloletého do výchovy odporkyne, sťažovateľ sa odmietol

podrobiť psychologickému vyšetreniu, takže na neho znalecký posudok ani nebol

spracovaný,

- 19. august 2003 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom

a znalkyni priznal znalečné; súčasne okresný súd vyzval účastníkov, aby predložili

potvrdenie o ich aktuálnom príjme, a školu, aby zaslala posudok na maloletého,

- 27. august 2003 – odporkyňa reagovala na výzvu,

- 3. september 2003 – sťažovateľ reagoval na výzvu a zároveň sa vyjadril k znaleckému

posudku s tým, že žiadal, aby mu bol maloletý zverený do starostlivosti,

- 12. september 2003 – sťažovateľ oznámil výšku svojho príjmu; súčasne bol okresnému

súdu doručený posudok školy na maloletého,

- 23. október 2003 – okresný súd žiadal súdnu znalkyňu, aby zaslala okresnému súdu

zásielku, ktorou bol sťažovateľ opakovane predvolaný na znalecké vyšetrenie a ktorá jej

bola vrátená ako nedoručená, a tiež aby oznámila dátum vyšetrenia odporkyne,

- 31. október 2003 – sťažovateľ predložil návrhy na dokazovanie,

- 24. november 2003 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zdokladoval svoj príjem,

ktorého výšku iba oznámil, a na zdokladovanie príjmu vyzval aj odporkyňu,

- 25. november 2003 – okresný súd uznesením návrh sťažovateľa na zabezpečenie dôkazov

zamietol, súčasne nariadil pojednávanie na 17. december 2003,

- 8. december 2003 – odporkyňa zdokladovala svoj aktuálny príjem,

- 12. december 2003 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu z 25. novembra 2003,

- 15. december 2003 – sťažovateľ namietal zaujatosť zákonnej sudkyne, súčasne

ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu pracovných povinností,

- 17. december 2003 – pojednávanie bolo z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti odročené

na neurčito,

- 18. december 2003 – spis bol zaslaný krajskému súdu,

- 7. január 2004 – sťažovateľ namietal zaujatosť zákonných sudkýň krajského súdu,

- 4. február 2004 – okresnému súdu bol doručený návrh odporkyne na vydanie predbežného

opatrenia, ktorým by bol sťažovateľ zaviazaný platiť na výživné maloletého,

- 7. september 2004 – zákonné sudkyne krajského súdu sa vyjadrili, že sa cítia byť zaujaté

vo veci sťažovateľa, a spis bol zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“),

- 22. september 2004 – najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol, že sudkyne

krajského súdu nie sú vylúčené z prerokovania veci,

- 18. október 2004 – spis bol vrátený krajskému súdu,

- 29. október 2004 – krajský súd uznesením sp. zn. rozhodol, že zákonná

sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia veci, súčasne

uznesením sp. zn. zrušil uznesenie okresného súdu z 25. novembra 2003 ako

bezdôvodne vydané,

- 4. november 2004 – okresný súd uznesením zamietol návrh odporkyne zo 4. februára 2004

na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zaviazal sťažovateľa prispievať na výživu

maloletého do právoplatného rozhodnutia vo veci,

- 20. december 2004 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 8. jún 2005 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu z 19. augusta 2003, ktorým bolo

znalkyni priznané znalečné,

- 16. jún 2005 – spis bol postúpený krajskému súdu,

- 31. január 2006 – krajský súd uznesením sp. zn. potvrdil uznesenie

okresného súdu z 19. augusta 2003,

- 3. apríl 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 28. júl 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. október 2006 a účastníkov vyzval,

aby zdokladovali svoje aktuálne príjmy, a odporkyňu, aby preukázala náklady na

maloletého,

- 20. september 2006 – odporkyňa reagovala na výzvu okresného súdu,

- 2. október 2006 – kvôli neprítomnosti účastníkov (sťažovateľ nemal vykázané doručenie

predvolania) bolo pojednávanie odročené na 20. november 2006,

- 20. november 2006 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 15. január

2007 pre účely vyžiadania súvisiacich súdnych spisov, predvolania kolíznej opatrovníčky

a predloženia dokladov o príjme sťažovateľa,

- 3. január 2007 – okresný súd oznámil účastníkom, že pojednávanie nariadené na 15. január

2007 sa odročuje na 1. február 2007,

- 26. január 2007 – sťažovateľ daňovými priznaniami zdokladoval svoje príjmy,

- 1. február 2007 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 12. marec 2007

pre účely zdokladovania všetkých príjmov sťažovateľa,

- 7. február 2007 – okresný súd žiadal od daňového úradu zaslanie daňových priznaní

sťažovateľa, ako aj daňových priznaní spoločnosti, pre ktoré sťažovateľ vykonával práce na

základe dohôd, a tiež od nich žiadal aj tieto dohody; súčasne okresný súd žiadal od

príslušného katastrálneho úradu oznámiť, na základe akej právnej skutočnosti sa sťažovateľ

stal spoluvlastníkom označenej nehnuteľnosti; zároveň si okresný súd zadovážil potrebné

fotokópie zo spisov sp. zn. a sp. zn. ,

- 16. február 2007 – okresnému súdu boli doručené daňové priznania sťažovateľa a tiež mu

bolo oznámené, že jedna zo spoločností, pre ktoré sťažovateľ pracoval na dohodu, nepodala

daňové priznanie,

- 20. február 2007 – okresnému súdu boli doručené daňové priznania druhej zo spoločností,

pre ktoré sťažovateľ pracoval na dohodu,

- 23. február 2007 – katastrálny úrad reagoval na výzvu okresného súdu,

- 7. marec 2007 – odporkyňa sa vyjadrila k sporu a zaslala doklady o svojich príjmoch

a výdavkoch,

- 12. marec 2007 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 23. apríl 2007 na

účely ďalšieho dokazovania (vyžiadať správu od daňového úradu o všetkých dokladoch

týkajúcich sa sťažovateľa, vyžiadať správu od školy, ako aj z nemocnice o maloletom,

vyžiadať správu z bytového družstva o nákladoch na byt sťažovateľa, vyžiadať stanovy

spoločnosti, pre ktorú sťažovateľ vykonával práce, a pod.),

- 15. marec 2007 – okresný súd urobil všetky dopyty v súlade so závermi z pojednávania,

- 21. marec 2007 – okresnému súdu bola doručená správa z nemocnice o maloletom,

- 22. marec 2007 – spis bol zapožičaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,

- 27. marec 2007 – okresnému súdu bola doručená správa od daňového úradu,

- 28. marec 2007 – okresnému súdu boli doručené vyžiadané stanovy spoločnosti,

- 16. apríl 2007 – okresnému súdu bola doručená správa z bytového družstva,

- 19. apríl 2007 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 23. apríla 2007

kvôli práceneschopnosti a žiadal pojednávanie preložiť na iný deň,

- 23. apríl 2007 – pojednávanie bolo odročené na 28. máj 2007 z dôvodu ospravedlnenej

neprítomnosti sťažovateľa,

- 26. apríl 2007 – okresnému súdu bola doručená správa zo školy maloletého,

- 28. máj 2007 – kvôli práceneschopnosti sudkyne bolo pojednávanie odročené na 21. jún

2007,

- 6. jún 2007 – právna zástupkyňa odporkyne žiadala o zmenu nariadeného termínu

pojednávania z dôvodu naplánovanej dovolenky,

- 21. jún 2007– pojednávanie bolo odročené na 17. september 2007 z dôvodu neprítomnosti

účastníkov konania (sťažovateľ nemal vykázané doručenie predvolania),

- 10. júl 2007 – okresný súd si vyžiadal potrebné listiny od katastrálneho úradu, bytového

podniku, ako aj od spoločností, pre ktoré sťažovateľ vykonával práce na základe dohôd,

a tiež si dal pripojiť súvisiace súdne spisy,

- 20. júl 2007 – katastrálny úrad reagoval na výzvu okresného súdu a zaslal LV o vlastníctve

sťažovateľa,

- 31. júl 2007 – okresný súd dopytom v realitných kanceláriách zisťoval trhovú cenu

nehnuteľností; súčasne bola okresnému súdu doručená správa od jedného z občianskych

združení, v ktorom bol angažovaný sťažovateľ (E.),

- 6. august 2007 – bytový podnik odpovedal na výzvu okresného súdu,

- 21. august 2007 – realitná kancelária G. odpovedala na výzvu okresného súdu,

- 24. august 2007 – realitná kancelária F., s. r. o., odpovedala na výzvu okresného súdu,

- 12. september 2007 – sťažovateľ oznámil, že od väčšiny občianskych združení, v ktorých

bol angažovaný, nemal žiadny príjem, a tie príjmy, ktoré mal, nevedel zdokladovať,

- 14. september 2007 – sťažovateľ navrhol dôkazy, ktoré je potrebné podľa neho vykonať,

- 17. september 2007 – pojednávanie bolo odročené na 12. november 2007 na účely

ďalšieho dokazovania (predvolanie svedkyne, vyžiadanie správy od bytového podniku

tentokrát o byte odporkyne, vyžiadanie súdneho spisu o výživnom na maloletú, urgovanie

realitných kancelárií, ktoré nereagovali na výzvu okresného súdu, predloženie dokladov

sťažovateľom o jemu poskytnutých pôžičkách, zistenie adries občianskych združení,

v ktorých bol sťažovateľ angažovaný, a pod.),

- 25. september 2007 – okresný súd expedoval výzvy v zmysle záverov z pojednávania,

- 3. október 2007 – realitná kancelária F., s. r. o., odpovedala na výzvu okresného súdu,

- 5. október 2007 – okresnému súdu bol oznámený príjem odporkyne,

- 10. október 2007 – dopytovaný finančný ústav oznámil okresnému súdu, či mali u neho

účastníci vedené účty,

- 15. október 2007 – okresnému súdu bola oznámená adresa jedného z občianskych

združení,

- 18. október 2007 – bytový podnik reagoval na výzvu okresného súdu,

- 29. október 2007 – sťažovateľ sa vyjadril k dopytu o jeho príjme,

- 2. november 2007 – okresnému súdu bolo oznámené, že ním označené subjekty nie sú

medzi občianskymi združeniami evidované, a tiež sťažovateľ predložil zmluvy o jemu

poskytnutých pôžičkách,

- 8. november 2007 – predvolaná svedkyňa sa domáhala vysvetlenia, prečo bola predvolaná,

- 12. november 2007 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito

z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne na stáž na krajský súd s tým, že sťažovateľ mal

predložiť záznamy o svojom zdravotnom stave a odporkyňa mala predložiť prehľad

transakcií na jej sporožírovom účte,

- 23. november 2007 – okresný súd žiadal mestskú časť K. o oznámenie trhovej ceny v jej

katastrálnom území,

- 13. december 2007 – mestská časť reagovala na výzvu okresného súdu,

- 21. január 2008 – sudkyňa okresného súdu, ktorej vec bola pridelená na prerokovanie,

namietala svoju zaujatosť,

- 22. január 2008 – predseda okresného súdu pridelil vec na prerokovanie inej sudkyni,

- 23. január 2008 – aj ďalšia sudkyňa okresného súdu namietala svoju zaujatosť z dôvodu,

že už bola pre zaujatosť vylúčená z prerokovania inej sťažovateľovej veci,

- 25. január 2008 – opatrením predsedu okresného súdu bola vec pridelená ďalšej sudkyni,

- 13. marec 2008 – spis bol na požiadanie zapožičaný krajskému súdu k sp. zn.

,

- 16. apríl 2008 – okresný súd žiadal od krajského súdu vrátenie spisu,

- 21. apríl 2008 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 27. máj 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. júl 2008,

- 20. jún 2008 – odporkyňa zaslala výpisy o transakciách na sporožírovom účte,

- 26. jún 2008 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka pre sťažovateľa, ktorý si

ju neprebral v odbernej lehote,

- 1. júl 2008 – právna zástupkyňa odporkyne ospravedlnila svoju neúčasť, ako aj neúčasť

odporkyne na pojednávaní,

- 2. júl 2008 – pre neprítomnosť účastníkov bolo pojednávanie odročené na 16. september

2008,

- 11. august 2008 – sťažovateľ predložil svoju zdravotnú dokumentáciu,

- 16. september 2008 – po vypočutí odporkyne v neprítomnosti sťažovateľa, ktorý

neospravedlnil svoju neprítomnosť, bolo pojednávanie odročené na 11. november 2008,

pričom sťažovateľovi malo byť uložené, aby oznámil adresu svedkyne, a odporkyni, aby

dokladovala platby sťažovateľa adresované maloletému,

- 26. september 2008 – odporkyňa zaslala požadované kópie poštových poukážok,

- 4. november 2008 – sťažovateľ oznámil adresu svedkyne,

- 11. november 2008 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na neurčito pre

účely predvolania svedkyne a predloženia dokladu sťažovateľom o jeho zvolení za

štatutárneho zástupcu spoločnosti E. s tým, že spis bude na základe dožiadania zapožičaný

najvyššiemu súdu,

- 16. január 2009 – okresnému súdu bola vrátená nedoručená zásielka adresovaná svedkyni,

ktorá si zásielku neprevzala v odbernej lehote, pričom svedkyňa sa mala vyjadriť k tomu,

koľko pôžičiek poskytla sťažovateľovi,

- 30. január 2009 – sťažovateľ žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 12. február 2009 – spis bol z najvyššieho súdu vrátený okresnému súdu,

- 4. marec 2009 – spis bol zapožičaný krajskému súdu k sp. zn. ,

- 24. apríl 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 2. jún 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. júl 2009,

- 4. jún 2009 – okresný súd si zabezpečil fotokópie zo spisu sp. zn. vo veci

návrhu maloletého proti sťažovateľovi na určenie výživného,

- 2. júl 2009 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené pre účely vyhlásenia

rozhodnutia na 6. júl 2009,

- 6. júl 2009 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým na čas do plnoletosti

zveril maloletého do výchovy odporkyne a sťažovateľa zaviazal platiť výživné,

- 10. august 2009 – odporkyňa sa odvolala proti rozsudku,

- 13. august 2009 – okresný súd zaslal odvolanie odporkyne na vyjadrenie sťažovateľovi,

- 24. august 2009 – maloletý sa odvolal proti rozsudku,

- 26. august 2009 – okresný súd zaslal odvolanie maloletého na vyjadrenie sťažovateľovi,

- 27. august 2009 – sťažovateľ sa odvolal proti rozsudku,

- 11. september 2009 – okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa na vyjadrenie právnej

zástupkyni odporkyne a maloletého,

- 14. september 2009 – sťažovateľ sa vyjadril k odvolaniu odporkyne,

- 29. september 2009 – právna zástupkyňa odporkyne sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa,

- 5. október 2009 – spis bol zaslaný krajskému súdu,

- 24. február 2010 – krajský súd rozsudkom sp. zn. sčasti zastavil, sčasti

odmietol a sčasti potvrdil rozsudok okresného súdu (v spojení rozsudky nadobudli

právoplatnosť 9. apríla 2010),

- 16. marec 2010 – spis bol vrátený okresnému súdu.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o rozvode manželstva a o úprave práv

a povinností k maloletým došlo k porušeniu základného práva a práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených v ústave a dohovore.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v

ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd pripúšťa určitú možnosť

faktickej zložitosti veci súvisiacu najmä s potrebou posúdenia skutočností, na ktoré boli

potrebné odborné znalosti a kvôli ktorým okresný súd opakovane nariadil znalecké

dokazovanie. Podľa právneho názoru ústavného súdu však faktická zložitosť veci nezbavuje

sudcu ústavnej zodpovednosti za včasné vyriešenie sporu (napr. , )

a nemožno ňou v žiadnom prípade ospravedlniť viac ako 14 rokov trvajúce konanie. Pokiaľ

však ide o otázku právnej zložitosti veci, ústavný súd je tohto názoru, že vzhľadom na

predmet konania ide o prípad bežnej a ustálenej rozhodovacej súdnej praxe.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní,

či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených

práv. Pri vyhodnotení tohto bodu ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal značný

podiel na celkovom predĺžení konania, tak ako to ústavný súd mimochodom už v minulosti

aj konštatoval vo svojom rozhodnutí o sťažnosti matky maloletého č. k. -28

zo 4. marca 2004. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ vyjadril ostrý nesúhlas už s

týmto skorším konštatovaním ústavného súdu, ústavný súd považoval na tomto mieste za

potrebné detailnejšie poukázať na správanie sťažovateľa, ktoré prispelo k predĺženiu

konania bez toho, aby ho bolo možné pripočítať súčasne aj na ťarchu okresného súdu.

Sťažovateľ svoju námietku proti uvedenému skoršiemu záveru ústavného súdu

vyslovenému v súvislosti s jeho podielom na predĺžení skúmaného konania odôvodnil tým,

že on nemohol prispieť k predĺženiu konania, pretože iba využíval svoje procesné

oprávnenia účastníka konania priznané mu , s ktorými sa

okresný súd mal povinnosť vysporiadať, čo podľa sťažovateľa okresný súd neurobil. Podľa

sťažovateľa to bol práve okresný súd, ktorý zapríčinil predĺženie konania, keďže opakovane

nariaďoval znalecké dokazovania týkajúce sa vyšetrenia jeho maloletého syna, a to aj

napriek tomu, že sťažovateľ zmenil svoj pôvodný žalobný návrh tak, že už netrval, aby mu

bol maloletý zverený do výchovy, ale žiadal zveriť ho do výchovy toho z rodičov, ktorého si

zvolí sám maloletý. Vzhľadom na uvedené bolo podľa sťažovateľa zbytočné nariaďovať

znalecké dokazovanie a postačovalo iba vypočuť maloletého, u ktorého z rodičov chce byť.

Pokiaľ teda ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napr.

podávaním námietok zaujatosti proti zákonnej sudkyni (19. novembra 1996, 17. októbra

1997 a 15. decembra 2003), ako aj proti ustanovenému súdnemu znalcovi (17. júla 1998)

síce uplatnil procesné právo účastníka konania, avšak v tejto súvislosti musí sám sťažovateľ

strpieť a počítať s tým, že vybavenie týchto jeho procesných podaní trvalo nejaký ten čas,

v dôsledku čoho sa predĺžilo aj samotné konanie, keďže predĺženie konania z tohto dôvodu

nemožno bez ďalšieho zistenia aj o evidentnej nečinnosti okresného súdu pripočítať na

ťarchu okresného súdu (nečinnosť okresného súdu pri ich vybavovaní nebola zistená).

Okrem toho v súvislosti s námietkami zaujatosti uplatňovanými sťažovateľom ústavný súd

tiež poukazuje na skutočnosť, že tento procesný prostriedok by mal byť účastníkom konania

využívaný efektívne, t. j. jeho využívanie by malo byť odôvodnené zákonnými dôvodmi.

V danom prípade však sťažovateľ namietal, resp. spochybňoval nezaujatosť zákonnej

sudkyne zväčša z dôvodu jeho nesúhlasu s ňou riadeným priebehom konania, resp. s ňou

vydanými rozhodnutiami, čo v zmysle príslušných zákonných ustanovení nemôže byť samo

osebe dôvodom, ktorým môže účastník konania úspešne spochybňovať nezaujatosť

zákonného sudcu v jeho veci. Ústavný súd síce uznáva, že sťažovateľ sám nemá právnické

vzdelanie a ani nebol v konaní pred okresným súdom právne zastúpený, takže mu tieto

skutočnosti nemuseli byť známe, avšak sťažovateľ sa nepoučil ani po prvom súdnom

rozhodnutí vo veci jeho námietky zaujatosti, kde bol na tieto skutočnosti upozornený.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že skúmané konanie sa predĺžilo aj preto, že

okresný súd nesprávne, resp. neefektívne organizoval priebeh konania, pretože nariaďoval

znalecké dokazovania na vyšetrenie maloletého, a to aj napriek tomu, že podľa sťažovateľa

postačovalo, aby okresný súd iba priamo vypočul maloletého, ústavný súd konštatuje, že

bez ohľadu na procesné návrhy účastníkov konania je vecou a úlohu zákonného sudcu, aby

organizoval súdne konanie, a teda aby sám riadil aj rozsah a charakter vykonávaného

dokazovania tak, aby mal náležite preukázané dôvody svojho rozhodnutia. V danom prípade

považoval okresný súd za nevyhnutné, aby pre účely zistenia vhodného výchovného

prostredia pre maloletého bolo znalcom vykonané vyšetrenie sťažovateľa, odporkyne, ako aj

maloletého. Vzhľadom na potrebu eliminácie prípadne možného ovplyvnenia rozhodnutia

maloletého niektorým z rodičov, a z tohto plynúcu potrebu objektívneho

a nezainteresovaného zistenia najvhodnejšieho riešenia v záujme maloletého, o ktorom

samotné dieťa vo veku maloletosti ešte nemôže mať nezaujatú predstavu, sa postup

okresného súdu nejaví ako svojvoľný alebo nedôvodný. Sťažovateľ však napriek

nariadenému znaleckému dokazovaniu vykonanie tohto dokazovania úmyselne

„bojkotoval“ a na vyšetrenie znalcom sa nielenže nedostavil sám, ale vo vykonaní

vyšetrenia znalcom bránil aj maloletému. Sťažovateľ sa opakovane nedostavoval

k okresným súdom určenému znalcovi (v chronológii pozri – 10. august 1998, 19. august

1998, 4. november 1998, 22. november 1999, keď znalkyňa okresnému súdu oznámila, že

sťažovateľ sa nedostavil na vyšetrenie a bránil v tom aj maloletému v týchto termínoch –

24. marec 1999, 13. apríl 1999, 22. apríl 1999, 6. máj 1999 a 27. máj 1999). Vzhľadom na

uvedené ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím prístupom k okresným súdom nariadenému

znaleckému dokazovaniu úplne zmaril prvé nariadené znalecké dokazovanie, ktoré trvalo od

1. júla 1998, keď bolo nariadené – do 22. novembra 1999, keď znalkyňa vrátila spis

okresnému súdu bez vypracovania znaleckého posudku z dôvodu neposkytnutia súčinnosti

sťažovateľom. V dôsledku uvedeného sa tak konanie neefektívne predĺžilo o viac ako jeden

rok a tri mesiace. Napokon okresný súd po tomto neúspešnom znaleckom dokazovaní a na

naliehanie sťažovateľa i bez spracovania znaleckého posudku vyhlásil vo veci 16. mája

2001 rozsudok, ktorý bol napokon zrušený v odvolacom konaní, pričom jedným z krajským

súdom uvedených dôvodov bolo nevykonanie znaleckého dokazovania. Okrem toho

ústavný súd podotýka, že okresný súd mal snahu vyjsť sťažovateľovi v ústrety, keďže mu

ešte pre vyhlásením rozsudku dal 17. mája 2000 možnosť vyjadriť sa, ktorý zo znalcov

zapísaných v zozname znalcov by bol pre neho prijateľný, avšak sťažovateľ na túto výzvu

okresného súdu nereagoval. Aj napriek uvedenému, ako aj napriek tomu, že maloletý sa mal

v období po vyhlásení rozsudku pokúsiť o samovraždu (v chronológii pozri 11. január

2002), sťažovateľ nerešpektoval ani ďalšie okresným súdom nariadené znalecké

dokazovanie na účely zistenia najvhodnejšieho výchovného prostredia v záujme maloletého

a opätovne sa nedostavil k znalcovi, takže napokon bol okresnému súdu 12. augusta 2003

predložený znalecký posudok, avšak bez posudku na sťažovateľa, ktorý sa odmietol

podrobiť vyšetreniu znalcom.

Okrem uvedeného ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

tiež zistil, že sťažovateľ bránil maloletému aj v styku s jemu okresným súdom

ustanoveným kolíznym opatrovníkom (7. máj 2001), v dôsledku čoho okresný súd tiež

nemohol získať všetky podklady na svoje rozhodnutie. Sťažovateľ tiež neposkytol

okresnému súdu dostatočnú súčinnosť pri zisťovaní jeho majetkových a zárobkových

pomerov na účely rozhodnutia o vyživovacej povinnosti k maloletému. Okresný súd napr.

uložil sťažovateľovi povinnosť vydokladovať svoje príjmy 19. augusta 2003, avšak

sťažovateľ 12. septembra 2003 ich výšku okresnému súdu iba oznámil bez listinných

dôkazov, preto bol okresný súd nútený opätovne 24. novembra 2003 vyzvať sťažovateľa,

aby svoje príjmy aj vydokladoval. Obdobne z titulu uplynutia času okresný súd 28. júla

2006 uložil sťažovateľovi, aby zdokladoval svoje aktuálne príjmy, avšak na túto výzvu

sťažovateľ nereagoval, a aj z tohto dôvodu bolo odročené pojednávanie konané

20. novembra 2006, pričom sťažovateľ napokon predložil svoje daňové priznania až

26. januára 2007, t. j. viac ako päť mesiacov od výzvy okresného súdu. Sťažovateľ bol tiež

okresným súdom 12. novembra 2007 vyzvaný, aby predložil svoju zdravotnú dokumentáciu

(keďže sa nedostavoval k znalcom), avšak sťažovateľ ju okresnému súdu predložil až po

takmer 9 mesiacoch, a to 11. augusta 2008. Okrem toho ústavný súd tiež zistil, že

sťažovateľ sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie 16. septembra 2008.

3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom konaní

a v tejto súvislosti zistil dve obdobia nečinnosti, počas ktorých okresný súd nekonal

spôsobom plynulo smerujúcim k meritórnemu rozhodnutiu veci. Okresný súd bol nečinný

deväť mesiacov, a to v čase od 17. mája 2000, keď sa konalo pojednávanie, do 16. februára

2001, keď okresný súd vyžiadal správu zo školy maloletého. Viac ako päť mesiacov bol

okresný súd nečinný aj v období od 20. decembra 2004, keď bol spis z krajského súdu

vrátený okresnému súdu, do 8. júna 2005, keď ďalší procesný úkon realizoval účastník

konania, ktorý podnietil okresný súd k ďalšej aktivite. Okresný súd bol tak celkovo nečinný

v trvaní viac ako jeden rok a dva mesiace, pričom iné výrazné obdobia nečinnosti

v skúmanom postupe okresného súdu ústavný súd nezistil.

Ústavný súd však zistil že v konaní vedenom pod sp. zn. bol postup

okresného súdu aj neefektívny. Zo súdneho spisu napr. vyplynulo, že pojednávanie konané

13. mája 1997 bolo odročené na účely nariadenia znaleckého dokazovania, avšak toto bolo

nariadené až 1. júla 1998, pričom je potrebné, samozrejme, zohľadniť, že v tomto období sa

spis nachádzal aj na krajskom súde (viac ako štyri mesiace) z dôvodu rozhodovania

o námietke zaujatosti proti zákonnej sudkyni uplatnenej sťažovateľom. Podľa názoru

ústavného súdu okresný súd málo koordinovane postupoval aj pri zisťovaní príjmov

účastníkov konania a tiež na zabezpečenie súčinnosti zo strany účastníkov konania v záujme

plynulosti konania nevyužil jemu dostupné zákonné poriadkové opatrenia.

Ústavný súd poznamenáva, že dobu, počas ktorej sa spis z dôvodu odvolacieho

konania alebo z dôvodu konania o námietkach zaujatosti nachádzal na krajskom súde

a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych

dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa v petite sťažnosti nedomáhal vyslovenia príkazu

okresnému súdu konať v napádanom konaní bez zbytočných prieťahov, ako aj vzhľadom na

to, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo už 9. apríla 2010

právoplatne skončené, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota sťažovateľa bola

týmto odstránená a nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal

bez zbytočných prieťahov [ ].

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto najmä vzhľadom na celkovú dĺžku konania uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde v sume 3 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2010 (prevzatie a príprava

zastúpenia a zaslanie stanoviska k vyjadreniu okresného súdu) v sume 254,88 € vrátane

režijného paušálu tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia. Ústavný súd

nepriznal sťažovateľovi úhradu trov za podanie sťažnosti ústavnému súdu, pretože tú podal

sám sťažovateľ 11. januára 2010.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. septembra 2010