Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 414/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu a na

pomoc v hmotnej núdzi podľa a 2 , základného

práva na súdnu ochranu podľa , základného práva

na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa a

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, zákazu ponižujúceho zaobchádzania podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13, zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára

2009 doručená a 25. januára 2010 doplnená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na primerané hmotné

zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu a na pomoc v hmotnej núdzi podľa čl. 39 ods. 1

a 2 (ďalej len „“), základného práva na súdnu ochranu

podľa , základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , zákazu ponižujúceho zaobchádzania podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, zákazu diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Z obsahu sťažnosti a jeho doplnenia najmä vyplynulo:

„Sťažovateľ podal žalobu dňa 28. 01. 2005 a dodnes je vec na

rovnakom bode, zákonná sudkyňa vykonala iba niekoľko obštrukčných úkonov. ...

Zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. O. D., ktorá vedela že sťažovateľ je v prekérnej

finančnej situácii, ale z neznámeho dôvodu začala priam zúrivo konať proti D. B.

Spočiatku bol sťažovateľ oslobodený od poplatkov, pritom sa touto časťou veci vôbec

nemusel zaoberať a mal ustanoveného advokáta JUDr. J. B...

Keď sa JUDr. J. B. začal javiť ako advokát silný, tak sudkyňa nariadila zrušenie

oslobodenia aj ustanovenia advokáta a javila záujem prejednávať veci iba so sťažovateľom,

ktorý nemá potuchy o právach v sociálnej oblasti.

Sťažovateľ odmietal pojednávať osamote a opakovane žiadal ustanovenie advokáta

JUDr. J. B., ktorý má skopírovaný celý súdny spis a má prehľad vo veci. ...

Ustanovenie advokáta OS BA I zrušil uznesením -195 a oslobodenie od

súdnych poplatkov zrušil uznesením -196, čo je rozhodnutie čisto protizákonné!

Odvolací súd - Krajský súd Bratislava - senát JUDr. M. Š. potvrdil uznesenia

prvostupňového súdu uznesením -219, teda opäť rozhodol PROTIZÁKONNE

s tým, že žalobcu neoslobodil od súdnych poplatkov. TÝMTO BOLO PORUŠENÉ

ZÁKLADNÉ PRÁVO čl. 13 dohovoru - PRÁVO NA UČINNÝ OPRAVNÝ PROSTRIEDOK! .

Krajský súd Bratislava ... v konaní -219 senát JUDr. M. Š., ktorý potvrdil

uvedeným uznesením zo dňa 29. 12. 2006 neoslobodenie sťažovateľa od súdnych poplatkov,

teda vydal proti čím porušil základné

právo garantované čl. 6 ods. 1 právo na spravodlivé konanie a dodržiavanie zákonov

a čl. 13 právo na účinný opravný prostriedok. Rovnako bolo porušené aj čl. 3 - s nikým sa

nesmie zaobchádzať ponižujúco, teda vedome porušovať existujúci zákon, či už

prvostupňovým alebo odvolacím súdom. Týmto sa napokon stalo, že po rokoch iná zákonná

sudkyňa Mgr. D. D. opakovane chybne rozhodla, a neoslobodila sťažovateľa od poplatkov a

tento sa opäť musel odvolávať - sťažovateľ je HRUBO ŠIKANOVANÝ a zaťahovaný do

zbytočných odvolacích konaní, ktoré plnia jednu úlohu: SPÔSOBUJÚ CHRONICKÚ

FRUSTRÁCIU a táto ničí zdravie sťažovateľa. ...

V súdnom spise sú dôkazy o tom, že sťažovateľ je plne invalidný od roku 2001, je

nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku. O zárobok v zdravotníctve prišiel v roku 1996 - keď

mu TRESTNÝM ČINOM BOL ZNIČENÝ ZRAK - -59 na OS Žilina, keď páchateľ

bol súdom uznaný za vinného.

S. p. nevidí dôvod na vyplácanie invalidného dôchodku, hoci je sťažovateľ plne

invalidný 9-rokov a nemá nijakú možnosť túto skrivodlivosť zvrátiť, jeho zdravotný stav sa

nezlepší, iba sa zhoršuje. ...

Zákonná sudkyňa Mgr. D. D. sa pridala k JUSTIČNEJ PERSEKÚCII a uznesením

-340 zo dňa 20. 08. 2009 opakovane odmietla oslobodenie od poplatkov a

neustanovila advokáta, teda znovu úmyselne porušila zákon, pretože zákon oslobodzuje od

poplatkov sťažovateľa zo zákona (bez ďalšej diskusii medzi žalobcom a sudcom) a má nárok

na advokáta, pretože sťažovateľ sa sám nedokáže chrániť pred porušovaním základných

práv súdom! Teda JUSTIČNÁ TYRANIA pokračuje. ...“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava porušili základné práva D. B.

garantované , a a

dohovoru, právo na spravodlivé konanie a právo na účinný (nie protizákonný) opravný

prostriedok.

Generálna prokuratúra SR porušila právo D. B. čl. 6 ods. 1 - právo na spravodlivé

konanie a čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok - zmarenie mimoriadneho

dovolania.

Ústavný sud Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu Bratislava

-219 zo dňa 29. 12. 2006, vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na konanie

bez prieťahov. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu konanie ukončiť v lehote 30 dní od

dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu, Ústavný súd ustanovuje na konanie

JUDr. J. B., B.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 30.000 Eur,

Krajský súd Bratislava je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 60.000 Eur a

Generálna prokuratúra SR je povinná zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 60.000 Eur, všetci

sú povinní zaplatiť v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. V prípade

omeškania sú povinní zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 17.6% ročne z dlžnej sumy od

dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu za opakovane

protizákonné rozhodnutie -340 a za ignorovanie sťažnosti proti prieťahom keď

v roku 2008 bola sťažnosť dôvodná, ale v roku 2009 už nie, sumu vo výške 60.000 Eur

v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu ÚS SR, v prípade aj úroky z omeškania vo výške

17.6% ročne z dlžnej sumy od dna povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

Zákonná sudkyňa JUDr. O. D. a Mgr. D. D. a senát JUDr. M. Š. sú povinní sa

písomne ospravedlniť D. B. jasne a zrozumiteľne, v lehote 15 dní pod hrozbou povinnosti

zaplatiť ďalších 10.000 Eur pre nesplnenie povinnosti - ale zaplatia ako fyzické osoby,

každá ktorá nesplní uvedenú povinnosť.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje S. p.... vyrubenie invalidného dôchodku

MUDr. D. B. vo výške dvojnásobku životného minima mesačne so spätnou platnosťou

nadobudnutia plnej invalidity od 16. 08. 2001, poisťovňa je povinná vybaviť vec v lehote 5

dní od dňa doručenia Nálezu.“

2. Sudca spravodajca Lajos Mészáros oznámil dôvody svojho vylúčenia v danej veci,

avšak uznesením ústavného súdu č. k. -6 zo 7. októbra 2009 bolo rozhodnuté,

že menovaný sudca ústavného súdu nie je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v tejto

veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta predovšetkým porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis

).

Zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , ktorý si na účely posúdenia

prijateľnosti sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd zadovážil, vyplýva, že posudzované

súdne konanie sa začalo 28. januára 2005, keď sťažovateľ podal na okresnom súde neúplný

žalobný návrh proti Slovenskej republike–Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“ alebo „ministerstvo práce a sociálnych vecí“)

na „náhradu škody - nemajetkovej ujmy - vo výške 10 000 000 Sk“ s príslušenstvom. Dňa

31. januára 2005 súd vyzval sťažovateľa na predloženie „Potvrdenia o majetkových

pomeroch“ a súčasne ho vyzval na doloženie kópií príloh k návrhu na začatie konania. Dňa

14. februára 2005 sťažovateľ doručil súdu požadované dokumenty. Okresný súd uznesením

č. k. -98 z 28. júla 2005 priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov

na celé konanie. Uvedeného dňa súd vyzval odporcu, aby sa do 30 dní od doručenia

písomne vyjadril k návrhu. Odporca uvedenú výzvu prevzal 5. augusta 2005, avšak na túto

nereagoval. Dňa 24. novembra 2005 súd nariadil vo veci pojednávanie na 31. január 2006,

ktoré sa aj uskutočnilo a bolo odročené na 31. marec 2006. Dňa 6. februára 2006 súd

uznesením č. k. -159 ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu v konaní pred

okresným súdom. Uvedeného dňa súd vyzval odporcu, aby zaujal písomné stanovisko

k návrhu sťažovateľa prednesenému na pojednávaní, a súčasne vyzval S. p. (ďalej len

„S. p.), aby poskytla súdu súčinnosť. Dňa 27. februára 2006 S. p. oznámila súdu, že ešte nie

je právoplatne rozhodnuté o žiadosti sťažovateľa o invalidný dôchodok. Dňa 31. marca

2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 1. jún 2006 s tým, že

právny zástupca sťažovateľa bol vyzvaný na doplnenie návrhu, ku ktorému došlo 20. apríla

2006. Dňa 26. mája 2006 odporca doručil súdu svoje vyjadrenie „k opravenej a doplnenej

žalobe“. Dňa 1. júna 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

6. október 2006. Dňa 2. júna 2006 okresný súd vyzval Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo spravodlivosti“) a S. p., aby sa vyjadrili

k procesnému návrhu sťažovateľa. Dňa 13. septembra 2006 okresný súd uznesením č. k.

-195 zrušil svoje uznesenie č. k. -159 o ustanovení právneho zástupcu

sťažovateľovi a toho istého dňa uznesením č. k. -196 zrušil svoje uznesenie č. k.

-98 o oslobodení sťažovateľa od platenia súdnych poplatkov. Dňa 2. októbra 2006

sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu č. k. -195 a taktiež

proti uzneseniu č. k. -196. Dňa 17. októbra 2006 bol spis doručený krajskému

súdu, aby rozhodol o odvolaniach sťažovateľa. Dňa 29. decembra 2006 krajský súd svojím

uznesením č. k. -219 napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -196

(súdne poplatky) potvrdil. Dňa 28. augusta 2007 krajský súd svojím uznesením č. k.

-236 napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. -195 (právny

zástupca) potvrdil. Dňa 5. októbra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa

20. novembra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. marec 2008, ktoré sa aj

uskutočnilo a bolo odročené na neurčito. Dňa 20. marca 2008 bolo vo veci nariadené

pojednávanie na 20. jún 2008. Dňa 7. apríla 2008 okresný súd uznesením č. k. 8 C 17/05-

259 pripustil do konania ďalších účastníkov, a to S. p. a ministerstvo spravodlivosti. Dňa

30. mája 2008 sťažovateľ svojím podaním požiadal súd o „opätovné ustanovenie

advokáta“. Dňa 20. júna 2008 bolo pojednávanie odročené na neurčito. Dňa 16. septembra

2008 bol spis sp. zn. pripojený k spisu sp. zn. . Dňa 11. decembra

2008 zákonná sudkyňa JUDr. O. D. oznámila predsedníčke okresného súdu, že sa v danej

veci cíti zaujatá, a preto predsedníčka súdu opatrením č. 84/08 odňala vec JUDr. O. D. a vec

bola elektronickou podateľňou pridelená JUDr. E. T., opatrením predsedníčky súdu č. 85/08

však vec bola vrátená JUDr. O. D. Dňa 16. marca 2009 sťažovateľ požiadal súd

o vykonanie znaleckého dokazovania. Dňa 2. apríla 2009 bola vec elektronickou

podateľňou pridelená Mgr. D. D. Dňa 6. mája 2009 sa súd dopytoval u právneho zástupcu

sťažovateľa, či nemá námietky proti jeho zastupovaniu v ďalšom konaní, vyzval

sťažovateľa, aby oznámil a zdokladoval svoje aktuálne majetkové a zárobkové pomery. Dňa

19. mája 2009 právny zástupca sťažovateľa oznámil súdu, že v ďalšom konaní odmieta

zastupovať sťažovateľa vzhľadom na svoju pracovnú zaťaženosť. Dňa 20. augusta 2009

okresný súd uznesením č. k. -340 sťažovateľovi oslobodenie od súdnych

poplatkov nepriznal a neustanovil mu advokáta na právne zastupovanie v napadnutom

konaní. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 31. augusta 2009 odvolanie. Po zadovážení

stanovísk odporcov bol spis 2. novembra 2009 predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o odvolaní sťažovateľa. Dňa 13. marca 2010 sudkyňa krajského súdu JUDr. Ľ. B. vzniesla

námietku svojej predpojatosti, pretože ju sťažovateľ žaluje o ochranu osobnosti. Dňa

23. marca 2010 predsedníčka krajského súdu opatrením sp. zn. Spr. 3010/2010 prikázala,

aby namiesto JUDr. Ľ. B. bol náhodným výberom určený iný člen senátu. Dňa 6. apríla

2010 sudkyne krajského súdu Mgr. S. P. a JUDr. D. K. tiež vzniesli námietku svojej

predpojatosti, pretože ich sťažovateľ žaluje o ochranu osobnosti. Dňa 27. apríla 2010 bol

spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), aby

rozhodol o uvedených námietkach predpojatosti. Po vrátení spisu bol 18. mája 2010 na

krajskom súde určený senát náhodným výberom bez sudcov, ktorí namietali svoju

predpojatosť v danej veci. Dňa 8. júna 2010 krajský súd uznesením č. k. -364

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Dňa 11. júna 2010 bol spis vrátený

okresnému súdu.

Ústavný súd konštatuje, že z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo

súdneho spisu sp. zn. , je zrejmé, že okresný súd postupoval v danej veci

v podstate plynule, snažil sa odstrániť prekážky konania, pretože konanie sa začalo na

okresnom súde podaním neúplného a nepresného návrhu. Sťažovateľovi bol pôvodne

ustanovený právny zástupca v konaní pred okresným súdom, napriek tomu k upresneniu

podania (najmä vo vzťahu k účastníkom) došlo až 20. apríla 2006. Okrem toho sa

sťažovateľ voči konajúcim sudcom (aj v odvolacích konaniach) správal tak, že neustále

namietal ich zaujatosť alebo vyvolal situáciu, keď zákonní sudcovia museli oznamovať

svoju predpojatosť (podával žaloby o ochranu osobnosti), nehľadiac na to, že často

bezohľadne urážal zákonných sudcov. Napr. o jednej sudkyni sa vyjadril tak, že „je

nespôsobilá na výkon súdnictva...“, preto sťažovateľ žiadal „o začatie disciplinárneho

konania... tejto beštii v talári. Za odmenu môže čistiť WC na celom súde, ale jazykom“.

Napokon na adresu zákonnej sudkyne okresného súdu a krajského súdu doslova napísal:

„Žiadam zastreliť uvedené osoby...“

Z uvedených skutočností prima facie vyplýva, že k predĺženiu napadnutého konania

prispel predovšetkým samotný sťažovateľ tým, že podal neúplný návrh a neskôr napádal

konajúcich sudcov, ktorí museli uplatňovať voči nemu právnu obranu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím postupom

sám znemožnil okresnému súdu (a tiež krajskému súdu) plynulo konať, pretože konanie

v súlade s predpokladá tiež žalobný návrh, ktorý spĺňa zákonom

ustanovené náležitosti, pričom v danom prípade tieto podmienky splnené neboli (mutatis

mutandis , ).

Okrem uvedeného sťažovateľ opakovane požiadal súd o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred okresným súdom a využil aj právne prostriedky nápravy, na čo mal

právo, avšak z týchto dôvodov musel počítať aj s predĺžením napadnutého konania.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Postup okresného súdu v danej veci sa

v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

2. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. neumožňuje zmeškanie tejto

kogentnej lehoty odpustiť (napr. ).

Sťažovateľ namieta porušenie označených práv, najmä základného práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v a práva na spravodlivý súdny

proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

- uznesením okresného súdu č. k. -195 z 13. septembra 2006 (zrušenie

ustanovenia právneho zástupcu sťažovateľovi), ktoré v spojení s uznesením krajského súdu

č. k. -236 nadobudlo právoplatnosť 26. februára 2008,

- uznesením okresného súdu č. k. -196 z 13. septembra 2006 (zrušenie

oslobodenia sťažovateľa od platenia súdnych poplatkov), ktoré v spojení s uznesením

krajského súdu č. k. -219 nadobudlo právoplatnosť 26. februára 2008.

Sťažovateľ síce tvrdí, že uvedené rozhodnutie krajského súdu mu „nebolo nikdy doručené“,

avšak nahliadnutím do súvisiaceho spisu bolo zistené (vyplýva to z doručenky pripojenej

k č. l. 222, pozn.), že uznesenie krajského súdu č. k. -219 z 29. decembra 2006

bolo sťažovateľovi doručené 13. marca 2007 a jeho právnemu zástupcovi 26. februára 2008.

Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (12. februára

2009), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v ,

ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti

v súvislosti s uvedenými uzneseniami okresného súdu v spojení s rozhodnutiami krajského

súdu. Z uvedených dôvodov bolo potrebné v tejto časti sťažnosť posúdiť ako návrh podaný

oneskorene.

3. Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že proti uzneseniu č. k. -340

z 20. augusta 2009 sťažovateľ podal odvolanie 31. augusta 2009, o ktorom prislúcha

rozhodovať odvolaciemu Krajskému súdu v Bratislave, preto vzhľadom na princíp

subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného , ústavný súd nemá právomoc

preskúmavať postup a toto rozhodnutie okresného súdu, pretože jeho postup a rozhodnutie

preskúmal alebo preskúma krajský súd na základe odvolania sťažovateľa (sťažovateľ pritom

súvisiace rozhodnutie krajského súdu vo svojej ústavnej sťažnosti nenapadol). Z tohto

dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti (teda vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu

č. k. -340) odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

4. Ak sťažovateľ v petite svojej sťažnosti uvádza, že Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) porušila jeho práva podľa čl. 6

ods. 1 a podľa čl. 13. dohovoru, pretože jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

nevyhovela, ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ generálnu prokuratúru ani neoznačil

za účastníka tohto konania a okrem toho mimoriadne dovolanie ani nemožno považovať za

účinný prostriedok nápravy sťažovateľa, a teda k porušeniu týchto práv v okolnostiach

danej veci ani nemohlo dôjsť, preto pripadalo do úvahy odmietnutie jeho sťažnosti v tejto

časti pre zjavnú neopodstatnenosť.

5. Ústavný súd napokon vo vzťahu ku krajne urážlivým vyjadreniam sťažovateľa

v súvislosti s jeho predmetnou ústavnou sťažnosťou poukazuje na judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej „V zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako

neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých

faktoch a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk.“ (Řehák v. Česká

republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubo neslušného a urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže byť návrh

odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy ochrany ústavnosti

nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými

v jeho podaniach prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža ústavný súd, všeobecné

súdy a jednotlivých sudcov, a to v rozpore s princípom zachovávania slušnosti, úcty

k ústavnému súdu, k všeobecnému súdu a jeho sudcom.

Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu bolo možné označiť aj za

zneužitie práva na podanie sťažnosti a odmietnuť ju pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2010