Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 388/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. Ch., P., zastúpeného spoločnosťou JUDr. M. L. –

advokát, s. r. o., P., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. L., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Ch. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2010

doručená sťažnosť M. Ch., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou JUDr. M.

L. – advokát, s. r. o., P., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. L.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti, ako aj zo spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že

sťažovateľ doručil 11. júna 2007 Okresnému súdu Prievidza návrh na vydanie platobného

rozkazu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 974 550 Sk s príslušenstvom. Okresný súd

Prievidza postúpil vec 15. júna 2007 okresnému súdu a následne 18. júla 2007 bol spis

pridelený zákonnému sudcovi.

Uznesením č. k. -29 z 23. októbra 2007 vyzval okresný súd

sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania a zároveň ho poučil o jeho procesných

právach a povinnostiach. Písomným podaním z 13. novembra 2007 sťažovateľ doplnil

návrh na začatie konania a požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie

právneho zástupcu z radov advokátov. Dňa 14. novembra 2007 vykonal okresný súd

šetrenie osobných, majetkových a zárobkových pomerov sťažovateľa a následne mu

uznesením č. k. -42 z 12. decembra 2007 nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov a neustanovil mu právneho zástupcu z radov advokátov. Proti tomuto

rozhodnutiu podal sťažovateľ 14. januára 2008 odvolanie. Okresný súd predložil spis

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na účely rozhodnutia o odvolaní 15.

januára 2008. Krajský súd uznesením č. k. -59 z 27. februára 2008 zrušil

odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uznesením č. k. -63 z 2. apríla 2008 okresný súd priznal sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov, ustanovil mu právneho zástupcu z radov advokátov

a zároveň zaslal odporcovi návrh na začatie konania na vyjadrenie.

Písomným podaním doručeným okresnému súdu 1. decembra 2008 požiadal

sťažovateľ o pripustenie zmeny petitu návrhu na začatie konania, pričom upravil výšku

požadovanej istiny a tiež upresnil právny titul, na základe ktorého sa domáha svojho práva.

Dňa 11. decembra 2008 sa za prítomnosti oboch procesných strán uskutočnilo vo

veci pojednávanie, na ktorom okresný súd pripustil zmenu petitu a po vypočutí účastníkov

konania a prítomného svedka ho odročil pre účely vyžiadania písomných podkladov od S.

Po zadovážení potrebných dokladov uskutočnil okresný súd ďalšie pojednávanie 12. mája

2009. Po prerokovaní veci rozhodol, že doplní dokazovanie nariadením znaleckého

dokazovania a pojednávanie odročil na neurčito.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že 25. januára 2010 došlo v uvedenej

právnej veci k zmene zákonného sudcu. Sťažovateľ podaním z 29. januára 2010 urgoval

okresný súd v súvislosti s ustanovením znalca. Zo spisu vyplýva, že v období od 5. marca

2010 do 12. júla 2010 vykonával okresný súd úkony súvisiace so zadovažovaním zdravotnej

dokumentácie a kompletizáciou podkladov na nariadenie znaleckého dokazovania.

Dňa 8. júla 2010 bola doručená predsedníčke okresného súdu sťažnosť, ktorou

sťažovateľ namietal prieťahy vo veci vedenej pod sp. zn. . Predsedníčka

okresného súdu odpovedala na sťažnosť prípisom zo 16. júla 2010, v ktorom okrem iného

konštatovala, že prieťahy majú objektívny charakter, pretože boli spôsobné najmä zmenou

zákonného sudcu v uvedenom konaní. Uviedla, že po prešetrení veci dospela k záveru, že

sťažnosť je dôvodná, a sťažovateľovi sa v mene súdu ospravedlnila. Zo spisu vyplýva, že

ostatným úkonom okresného súdu vo veci bolo nariadenie znaleckého dokazovania

uznesením č. k. -179 z 31. augusta 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „vidí porušenie svojho ústavného práva

v neprimeraných časových prieťahoch spôsobených nečinnosťou súdu a to najmä:

- v čase od 12. 5. 2009, kedy sa konalo zatiaľ posledné pojednávanie vo veci až

doteraz nebol súdom ustanovený znalec z odboru zdravotníctvo, ktorý mal vypracovať

posudok k úrazu spôsobenému sťažovateľovi, hoci Okresný súd Bratislava I na základe

svojho uznesenia zo dňa 12. 5. 2009 sa zaviazal doplniť dokazovanie ustanovením tohto

znalca,

- v čase od 12. 5. 2009, kedy sa konalo zatiaľ posledné pojednávanie vo veci až

doteraz Okresný súd Bratislava I nevytýčil v predmetnej veci ďalšie pojednávanie, vo veci

sa v podstate nekoná už takmer 14 mesiacov v čase od podania návrhu na začatie konania,

teda od 11. 06. 2007 až doteraz, čo predstavuje obdobie viac ako tri roky nebolo v právnej

veci rozhodnuté na prvostupňovom súde, t. j. na Okresnom súde Bratislava I.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I v konaní pod spis. zn.

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa M. Ch., bytom P. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené .

2. Okresnému súdu Bratislava 1 sa v konaní pod spis. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi M. Ch., P. primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- eur (slovom: päťtisíc euro), ktoré je Okresný súd

Bratislava I povinný uhradiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi M. Ch., bytom P.

náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný uhradiť do 15

dní od doručenia tohto nálezu na účet advokátskej kancelárie JUDr. M. L. - advokát, s. r.

o. so sídlom:..., zast. JUDr. M. L., konateľ, advokát, číslo účtu... vedený v... v sume, ktorá

bude vyčíslená do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia.“

Uplatňovanú výšku finančného zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ tým, že „je na

základe Rozhodnutia S. zo dňa 13. 03. 2008 invalidný dôchodca s poklesom schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %. V dôsledku úrazu, ktorý utrpel sťažovateľ

počas poistenej cesty do zahraničia, na základe čoho si uplatňuje u odporcu v predmetnej

veci žalované poistné plnenie sa u sťažovateľa v súvislosti s opakujúcimi sa epileptickými

stavmi začali prejavovať poruchy správania, depresie, fóbie, v dôsledku ktorých sa stal

sťažovateľ invalidným.

Dlhotrvajúce súdne konanie, keď do troch rokov od podania návrhu na začatie

konania nebolo na prvostupňovom súde rozhodnuté vo veci, resp. nečinnosť Okresného

súdu Bratislava I spôsobuje sťažovateľovi len ďalšie psychické problémy a komplikovanie

jeho nepriaznivého zdravotného stavu.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

(napr. ).

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre vychádza z toho, že ojedinelá nečinnosť

súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný

súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. . , ).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré možno

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť odmietne ako

zjavne neopodstatnenú (napr. , , , ).

Za ojedinelú nečinnosť v namietanom konaní považuje ústavný súd obdobie od mája

2009 do marca 2010. V tomto období možno hovoriť o nečinnosti okresného súdu

z organizačných, resp. personálnych dôvodov, pretože došlo k zmene zákonného sudcu

v konaní. Hoci táto skutočnosť nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť

okresného súdu, ústavný súd vzal do úvahy skutočnosť, že nový zákonný sudca začal

bezprostredne po pridelení veci efektívne vykonávať úkony smerujúce k nariadeniu

znaleckého dokazovania, pričom po obstaraní listinných dokladov ho uznesením

č. k. -179 z 31. augusta 2010 aj nariadil.

Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že postup okresného súdu v doterajšom

priebehu namietaného konania síce nie je síce optimálny, ale nevyznačuje sa takými

významnými prieťahmi, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48

ods. 2 , a to aj napriek tomu, že trvá tri roky a štyri mesiace.

S ohľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania, majúc na zreteli jeho druh,

povahu a doterajší priebeh, ústavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru dospel

k záveru, že v danom prípade nemožno postup okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného

v , a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia považoval ústavný súd za potrebné

uviesť, že vo svojej doterajšej judikatúre opakovane vyslovuje, že v prípadoch sťažností

podľa , v ktorých je namietané porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , vyžaduje, aby

sťažovatelia preukázali využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 3 ods. 7 a § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného

všeobecného súdu. Podanie takejto sťažnosti ústavný súd totiž zásadne považuje za účinný

prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu

ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). Preto podanie sťažnosti podľa príslušných ustanovení

zákona o súdoch ústavný súd považuje za jeden z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa

, a teda podmienku konania vo veci individuálnej ochrany základných

práv a slobôd pred ústavným súdom.

V danom prípade bola sťažnosť sťažovateľa z 28. júna 2010 na prieťahy v konaní

doručená okresného súdu až 8. júla 2010, t. j. dva dni po doručení sťažnosti ústavnému súdu

(6. júla 2010), čo sa javí ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by

inak taká sťažnosť mohla mať, ak by bola predsedníčke okresného súdu poskytnutá

primeraná (rozumná) lehota na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej

(m. m. , , , ). Ústavný súd totiž vo

svojej doterajšej judikatúre zdôrazňuje, že po podaní sťažnosti podľa príslušných ustanovení

zákona o súdoch je potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného nečinnosťou

alebo neefektívnou činnosťou (, , ). V tejto

súvislosti ústavný súd poznamenáva, že uvedená skutočnosť by v okolnostiach

sťažovateľovej veci mohla zakladať aj dôvod odmietnutia sťažnosti pre neprípustnosť (§ 25

ods. 2 v spojení s ).

Na záver ústavný súd považoval za potrebné dodať, že v prípade, ak bude v ďalšom

postupe okresného súdu v namietanom konaní dochádzať k neospravedlniteľnej nečinnosti

alebo neefektívnej činnosti, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby sa sťažnosťou podľa

opätovne uchádzal o ochranu svojho základného práva podľa

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010