Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 421/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2010

doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a ákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sa týka konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

, ktoré začalo žalobou podanou sťažovateľom 1. júna 2007, ktorou žiadal

vysloviť „neplatnosť hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov“. Sťažovateľ namieta zbytočné

prieťahy v konaní a uvádza, že „Okresný súd Bratislava II je nečinný..., keď vo veci nič

nevykonal za dobu 3-roky“. Nesúhlasí s postupom okresného súdu, ktorý ho neoslobodil

od súdnych poplatkov a uložil mu zaplatiť súdny poplatok. Domnieva sa, že konanie je

oslobodené od súdnych poplatkov.

Ďalej sťažovateľ uvádza:

„Na druhej strane sudkyne páchajú trestný čin zneužívania právomoci verejného

činiteľa, keď brutálne vymáhajú súdny poplatok od sťažovateľa...

... Namiesto konania vo veci samej sa zákonná sudkyňa začala venovať výpalníctvu

súdnych poplatkov od dňa 15.08.2007 a šikanovať, hoci táto žaloba je oslobodená od

poplatkov...

Zákonná sudkyňa... opakovane neoslobodila sťažovateľa od poplatkov dňa

10.10.2007, čo potvrdil protizákonným rozhodnutím odvolací súd... v konaní -47

dňa 31.01.2008. Mimoriadne dovolanie bolo GP SR zmarené. Došlo k zmene zákonnej

sudkyne,... začala zase výpalníctvom poplatkov výzvou z dňa 10.10.2008. Sťažovateľ

nezaplatil poplatok, nakoľko nemá žiadne peniaze, ale je aj oslobodený od poplatkov...

ďalšia zákonná sudkyňa ... zastavila konanie dňa 05.12.2008.

Sťažovateľ žiada k sťažnosti pripojiť spis , v ktorom sú kópie. Chybné

rozhodnutie opätovne potvrdil odvolací súd... ďalším protizákonným rozhodnutím

-101 z dňa 27.02.2009.

Sťažovateľ žiada k sťažnosti pripojiť konanie . Sťažovateľ podal

dovolanie dňa 20.04.2009, ale Mgr. A. Č. neustanovila advokáta na dovolacie konanie a

tým toto konanie zmarila .

Dňa 03.08.2009 bola podaná sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní

a sťažnosť na odmietanie zabezpečiť dôkazy.

Výzvou z dňa 30.03.2010 zase súd vypaľuje poplatok. Okresný súd BA II ako zmyslov

zbavený vypaľuje súdne poplatky, hoci vec je oslobodená od poplatkov...“

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Okresný súd Bratislava II v konaní porušuje základné práva D. B.

garantované , a

medzinárodného dohovoru.

Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 10.000 EUR

v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu Ústavného súdu a trovy advokáta.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu konať vo veci samej bez

ďalších prieťahov a šikanovania. Ústavný sud oslobodzuje D. B. od súdnych poplatkov.“

Sťažovateľ žiadal o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom

z dôvodu, že od mája 2006 je bez príjmov a od roku 2001 je v plnej miere invalidný.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa

a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa

postup všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (, , ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v alebo práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle alebo ako porušenie práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. ).

Zo súdneho spisu ústavný súd zistil, že okresnému súdu bola 1. júna 2007 doručená

žaloba sťažovateľa o neplatnosť hlasovania na domovej schôdzi 24. mája 2007. Okresný

súd 15. augusta 2007 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a na predloženie

listinných dôkazov – list vlastníctva k bytu a dôkaz o zvolení za domového dôverníka.

Sťažovateľ doručil 24. augusta 2007 žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný

súd následne 5. septembra 2007 odoslal sťažovateľovi tlačivo – Potvrdenie o osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch. Dňa 10. septembra 2007 sťažovateľ odpovedal na

výzvu s tým, že „odmieta behať po úradoch a zháňať potvrdenia“, odvoláva sa na iné

konania, v ktorých bol oslobodený od súdnych poplatkov. Dňa 10. októbra 2007 okresný

súd uznesením č. k. -39 rozhodol tak, že sťažovateľovi nepriznal oslobodenie

od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie 22. októbra

2007, na základe ktorého bola vec 25. októbra 2007 doručená Krajskému súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 31. januára 2008 krajský súd

rozhodol uznesením č. k. -47 tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu. Dňa

16. apríla 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť Okresnej prokuratúry Bratislava II

na zapožičanie spisu pre účely vybavenia podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, pričom prokurátor okresnej prokuratúry

prebral spis 21. apríla 2008. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vrátila spis

30. júna 2008 okresnému súdu.

Dňa 3. júla 2008 bola vec pridelená inému zákonnému sudcovi z dôvodu vylúčenia

pôvodného zákonného sudcu, na ktorého podal sťažovateľ trestné oznámenie pre zločin

zasahovania do nezávislosti súdu podľa a , a tiež vzhľadom

na obsah podaní sťažovateľa v súdnom konaní. Okresný súd 10. októbra 2008 vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku pod hrozbou zastavenia konania. Sťažovateľ

odpovedal na výzvu podaním 28. októbra 2008, ktoré obsahovalo urážlivé výroky, odkaz na

iné konania, v ktorých bol oslobodený od súdnych poplatkov, a k podaniu priložil doklady

odôvodňujúce jeho žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 20. novembra 2008 bola vec pridelená inému zákonnému sudcovi, z dôvodu

vylúčenia pôvodného zákonného sudcu pre zaujatosť. Okresný súd uznesením č. k. 17

C/103/2007-94 z 5. decembra 2008 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho

poplatku sťažovateľom. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 15. decembra 2008

odvolanie, na základe ktorého bol spis 22. januára 2009 doručený krajskému súdu na

rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd rozhodol 27. februára 2009 uznesením č. k.

-101 tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu. Sťažovateľ 20. apríla 2009

podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktorého súčasťou bola žiadosť

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa .

Okresný súd uznesením č. k. -123 zo 16. júna 2009 rozhodol tak, že

neustanovil sťažovateľovi zástupcu z radu advokátov pre dovolacie konanie. Proti tomuto

uzneseniu podal sťažovateľ 13. júla 2009 odvolanie, na základe ktorého bol spis 18. augusta

2009 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd rozhodol

30. septembra 2009 uznesením č. k. -139 tak, že potvrdil uznesenie

okresného súdu zo 16. júna 2009 a sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov. Sťažovateľ podal 4. novembra 2009 dovolanie proti uzneseniu krajského súdu

z 30. septembra 2009.

Dňa 13. novembra 2009 bola vec prikázaná inému zákonnému sudcovi z dôvodu

zaujatosti pôvodného zákonného sudca pre súdny spor so sťažovateľom, ktorý podal na

sudcu trestné oznámenie a navrhol ho pozbaviť spôsobilosti na právne úkony a tiež podal

žalobu o ochranu osobnosti.

Dňa 8. decembra 2009 bola vec opäť prikázaná inému zákonnému sudcovi z dôvodu

zaujatosti predchádzajúceho zákonného sudcu pre súdny spor so sťažovateľom, ktorý proti

sudcovi podal žalobu o ochranu osobnosti. Okresný súd 8. januára 2010 vyzval sťažovateľa

uznesením č. k. -152 na doplnenie dovolania zo 4. novembra 2009.

Sťažovateľ podal 4. januára 2010 opakovanú žiadosť o ustanovenie advokáta. Krajský súd

rozhodol 26. februára 2010 uznesením č. k. -169 tak, že sudca okresného súdu

nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

. Okresný súd vyzval 30. marca 2010 sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za dovolanie. Dňa 28. júla 2010 okresný súd uznesením č. k. -185

zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za dovolanie sťažovateľom. Dňa

20. augusta 2010 podal sťažovateľ odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

z 28. júla 2010, pričom jeho obsah je urážlivý.

Predmetom namietaného konania je vyslovenie neplatnosti hlasovania na domovej

schôdzi 24. mája 2007. Z prehľadu konania vyplýva, že konanie doteraz trvá tri roky a štyri

mesiace. V tomto období okresný súd a krajský súd v zásade nepristúpili k meritórnemu

prerokovaniu návrhu na začatie konania. Všeobecné súdy sa svojím doterajším postupom

zamerali na riešenie procesných otázok – zaplatenie súdneho poplatku za návrh, zisťovanie,

či sťažovateľ spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1

, a odstraňovanie nedostatkov podaní sťažovateľa.

V priebehu konania došlo štyrikrát k zmene zákonného sudcu z dôvodu ich vylúčenia pre

zaujatosť. Hlavným dôvodom zaujatosti vylúčených sudcov bol postup sťažovateľa voči

týmto sudcom, ktorý podal na uvedených sudcov trestné oznámenie, prípadne podal návrhy

a žaloby podľa . Postup všeobecných súdov v doterajšom

priebehu konania bol v zásade plynulý.

Na doterajší priebeh konania malo vplyv aj správanie sťažovateľa, ktorý síce

vystupoval v konaní aktívne, avšak jeho postup v zásade nemožno hodnotiť ako

konštruktívny a vecný, viaceré jeho podania mali urážlivý charakter. Je potrebné zdôrazniť

aj správanie sťažovateľa mimo konania vedeného pod sp. zn. , ktoré

spočívalo v podávaní trestných oznámení, žalôb a návrhov proti konajúcim sudcom

okresného súdu. Aj bez hlbšej znalosti veci sa javí, že v prípade sťažovateľa ide o zjavne

šikanózne využitie práva na súdnu ochranu (napr. v prípade návrhu na pozbavenie

spôsobilosti na právne úkony konajúceho sudcu). Toto konanie sťažovateľa malo vplyv na

priebeh konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , pretože

vyvolávalo viacnásobnú potrebu výmeny zákonných sudcov.

Na základe týchto skutočností ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu

vo veci sa v predmetnom konaní nevyznačoval takými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , alebo by znamenal

porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s namietaným porušením práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, napriek tomu, že

konanie doteraz trvá približne tri a pol roka. Ústavný súd zobral do úvahy skutočnosť, že

rozhodovanie o procesných otázkach – napr. o poplatkovej povinnosti účastníka konania,

o odstraňovaní nedostatkov podania a pod., o ktorých je podľa príslušných procesných

kódexov [napr. ] všeobecný súd povinný rozhodnúť ešte

pred vlastným prerokovaním a rozhodnutím o merite veci, je okolnosťou, na ktorú sa musí

prihliadať pri posudzovaní tvrdenia o porušení základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takáto okolnosť v zásade bráni súdu konať

a rozhodnúť vo veci samej, a tým splniť účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (, ). Využitie možností daných sťažovateľovi na

uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (napr. ). Sťažovateľ v napadnutom konaní pred okresným

súdom nepochybne prispel k celkovej dĺžke konania svojím prístupom, ktorý viedol

k viacnásobnej výmene zákonných sudcov a k riešeniu výlučne procesných otázok.

Všetky uvedené zistenia viedli ústavný súd k záveru, že doterajší priebeh a stav

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. nesignalizujú možnosť

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť vo veci sťažovateľa porušenie jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, a preto sťažnosť

v tejto časti odmietol po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú (§ 25

ods. 2 ).

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Z obsahu sťažnosti a jej petitu je zrejmé, že sťažovateľ namieta aj porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. . Z obsahu sťažnosti

nevyplývajú konkrétne skutočnosti v konaní okresného súdu prípadne v jeho rozhodnutiach,

ktorými malo dôjsť k namietanému porušeniu označených článkov a dohovoru.

Z prehľadu spisu o doterajšom priebehu konania je zrejmé, že okresný súd sa zaoberal len

procesnými otázkami a v tejto súvislosti vydal viaceré procesné rozhodnutia. Všetky

rozhodnutia okresného súdu boli predmetom preskúmania krajským súdom na základe

odvolaní sťažovateľa, ktoré proti týmto rozhodnutiam podal. Rozhodnutie okresného súdu

č. k. -185 z 28. júla 2010 bude predmetom odvolacieho konania, pretože

proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie 20. augusta 2010, ktoré v čase

rozhodovania ústavného súdu ešte nebolo prerokované krajským súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa totiž spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že podľa je systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že

ústavný súd zásadne nemá právomoc rozhodovať o návrhoch, o ktorých je oprávnený podľa

platných právnych predpisov rozhodovať iný (všeobecný) súd.

Sťažovateľ tým, že podal odvolania proti rozhodnutiam okresného súdu, sám uznal,

že mal k dispozícii opravný prostriedok v systéme všeobecného súdnictva. Vychádzajúc

z týchto záverov ústavný súd nezistil žiadny ústavný dôvod na to, aby sa v tejto veci neriadil

princípom subsidiarity svojej právomoci, ktorý je ustanovený v , a preto

aplikujúc tento článok a odmietol sťažnosť

v tejto časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci (, ).

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní, ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2010