Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 63/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

31. decembra 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 1. júna 2007 podal okresnému súdu

proti Stavebnému bytovému družstvu Bratislava II návrh „o neplatnosť hlasovania

na domovej schôdzi dňa 24. 05. 2007“.

Dňa 15. augusta 2008 sťažovateľ podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť

na zbytočné prieťahy a machinácie, na ktorú mu podpredsedníčka okresného súdu

odpovedala.

Dňa 15. októbra 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na doplnenie

dôkazov.

Dňa 5. decembra 2008 okresný súd uznesením č. k. -94 rozhodol

o zastavení konania z dôvodu, že sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok na výzvu okresného

súdu aj napriek tomu, že bol o dôsledkoch nezaplatenia súdneho poplatku poučený.

V nadväznosti na doručenie tohto rozhodnutia (11. decembra 2008) sťažovateľ žiadosťou

z 12. decembra 2008 doručenou okresnému súdu 15. decembra 2008 žiadal o zabezpečenie

dôkazov do spisu a v ten istý deň doručil okresnému súdu odvolanie proti jeho uzneseniu

č. k. -94 z 5. decembra 2008.

Sťažovateľ považuje za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a jeho práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosť okresného súdu, uvádza, že okrem šikanovania

a opakovaného porušovania základných práv okresný súd nevykonal nič, naopak, tým, že si

nevyžiadal relevantné doklady, pácha vedome trestnú činnosť.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„II.a. Okresný súd Bratislava II v konaní porušuje základné práva

sťažovateľa D. B. garantované a

medzinárodného dohovoru o základných ľudských právach.

II.b. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie -94 zo dňa

05. 12. 2008 a prikazuje súdu konať bez ďalších prieťahov v konaní a obštrukcií v zmysle

spravodlivého súdneho konania.

II.c. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške

200.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.d. Trovy advokáta zaplatí Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní.“

Sťažovateľ súčasne požiadal o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným

súdom.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa už 7. júla 2008 obrátil na ústavný súd

so sťažnosťou, v ktorej požadoval vysloviť porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a aj práva

na spravodlivé prejednanie svojej záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v označenom

konaní okresného súdu z dôvodu, že okresný súd je vo veci nečinný.

Ústavný súd túto sťažnosť uznesením č. k. -6 zo 14. októbra 2008

odmietol pre neprípustnosť, pretože sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedníčke okresného súdu 27. júna 2008, t. j. krátko pred doručením sťažnosti

ústavnému súdu (7. júla 2008), pričom ústavný súd konštatoval, že sťažovateľ od podania

sťažnosti na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu neposkytol tomuto súdu

dostatočný časový priestor pre to, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho

nečinnosťou, a preto sťažnosť doručenú ústavnému súdu považoval za podanú predčasne.

Ústavný súd pritom konštatoval, že namietané konanie na okresnom súde trvalo do podania

sťažnosti ústavnému súdu iba 13 mesiacov. Túto dobu ústavný súd zásadne nepovažuje

za dobu relevantne zasahujúcu do základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných

prieťahov (). Súčasne však ústavný súd uviedol, že dlhšie obdobie nečinnosti

všeobecného súdu, prípadne iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu),

ktoré by boli v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru,

by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Dlhšie obdobie (táto otázka

závisí od povahy veci), by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočných

prieťahov v súdnom konaní.

Sťažovateľ doručil v nadväznosti na uvedené ďalšiu sťažnosť ústavnému súdu

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v označenom konaní ani nie dva mesiace

po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia č. k. -6.

Z príloh, ktoré sťažovateľ predložil ústavnému súdu s touto sťažnosťou, vyplýva,

že podal predsedníčke okresného súdu 15. augusta 2008 a 16. septembra 2008 ďalšie

sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. , na ktoré dostal

od podpredsedníčky okresného súdu odpoveď z 22. septembra 2008, že sú nedôvodné.

Dňa 12. októbra 2008 doručil sťažovateľ okresnému súdu návrh na doplnenie dôkazov.

Okresný súd uznesením z 5. decembra 2008, ktoré sťažovateľ prevzal 11. decembra

2008, konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku, proti ktorému (uzneseniu) podal

sťažovateľ 12. decembra 2008 odvolanie. Znamená to, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už sťažovateľ vedel, že okresný súd vo veci rozhodol a sťažovateľ

sa už aj proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu odvolal. Odvolanie bolo predložené

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 20. januára 2009.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských

právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Sťažovateľ pritom namieta

porušenie tohto svojho práva z dôvodu, že okresný súd je vo veci nečinný.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej subsidiárnej právomoci uvádza, že v časti

sťažnosti, ktorá sa týka namietaného porušenia práva sťažovateľa na spravodlivé

prejednanie jeho záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažovateľ má k dispozícii opravné

prostriedky v systéme všeobecného súdnictva, na prerokovanie tejto časti sťažnosti nemá

právomoc, a preto ju odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na spravodlivé

prejednanie svojej záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu nečinnosti okresného

súdu, ústavný súd uvádza, že ak by táto nečinnosť mala byť dôvodom na vyslovenie

porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mala by mať intenzitu

prekračujúcu dĺžku doterajšej doby namietaného konania 18 mesiacov, navyše nemalo

by ísť o vec, o ktorej už okresný súd v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu rozhodol.

Preto je sťažnosť v tejto časti z tohto dôvodu zjavne neopodstatnená.

Čo sa týka namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ústavný súd k tomu uvádza,

že namietané konanie na okresnom súde trvalo do podania sťažnosti ústavnému súdu

18 mesiacov. Túto dobu ústavný súd (ak navyše okresný súd konal počas tohto obdobia

o procesných otázkach, ako to vyplýva z úkonov účastníkov konania uvedených

v sťažnosti) zásadne nepovažuje za dobu, ktorá by signalizovala možnosť vyslovenia

porušenia základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (napr. m. m. ). Preto ústavný súd túto časť

sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti. Zjavne neopodstatnená je táto časť sťažnosti aj z toho dôvodu,

že okresný súd konanie sp. zn. zastavil a sťažovateľ podal proti rozhodnutiu

o zastavení konania odvolanie ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, ktoré okresný

súd 20. januára 2009, t. j. v zásade v lehote jedného mesiaca, bez zbytočného odkladu

predložil krajskému súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2008