Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 412/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. S. – V. M., H., zastúpeného advokátom Mgr.

M. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20

ods. 1 , ako aj práv podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 23. júna 2010 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 22. mája 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. S. – V. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2010

doručená sťažnosť Ing. M. S. – V. M., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. M. B., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl.

20 ods. 1 (ďalej len „“), ako aj práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 23. júna 2010 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a rozsudkom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 22. mája

2009 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

„Dňa 07. 05. 1999 som podal žalobu na Okresný súd... v právnej veci žalobcu

Ing. M. S. – V. M. c/a S. S., a. s. o zaplatenie 224.089,34 Sk (7.438,42 EUR) s

príslušenstvom, ktorou som sa domáhal náhrady spôsobenej škody z titulu bezdôvodného

obohatenia sa žalovaného, ku ktorému došlo tým, že žalovaný odpísal z môjho

podnikateľského účtu v rozpore s dohodnutými zmluvnými podmienkami, bez môjho

vedomia a súhlasu a bez toho aby ma na to vopred vyzval žalovanú istinu. Okresný súd

Bratislava I rozhodol v mojej veci rozsudkom dňa 27. 06. 2001 tak, že moju žalobu v celom

rozsahu zamietol. Proti tomuto rozsudku som podal odvolanie na Krajský súd v Bratislave,

kde tento odvolací súd v uznesení zo dňa 13. 02. 2002 rozsudok Okresného súdu Bratislava

1 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie...

Následne vo veci opätovne prebehlo konanie na Okresnom súde... rozsudkom zo dňa

22. 05. 2009 opätovne moju žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom v odôvodnení

rozsudku uviedol, že žaloba nie je dôvodná, pretože uskutočnením spätnej úhrady nevzniklo

na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, lebo táto bola použitá na uspokojenie škody

žalobcu.

Okresný súd sa nezaoberal a teda ani nevysporiadal v celom rozsahu s vadami ktoré

mu vytýkal Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 13. 02. 2002 a keďže na základe aj

týchto skutočností prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, podal som proti tomuto

rozsudku odvolanie.“

Krajský súd svojím rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu.

Sťažovateľ je toho názoru, že okresný súd aj krajský súd svoje rozhodnutia

neodôvodnili „...v zmysle , že ich postup a rozhodnutia sú v rozpore

s predchádzajúcim rozhodnutím Krajského súdu, že z odôvodnenia ich rozhodnutí

nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Domnievam sa, že právne závery oboch súdov

sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, že sú aj v rozpore s obsahom

súdneho spisu ako aj v rozpore s princípom spravodlivosti a teda, že ich postup v súdnom

konaní a prijaté rozhodnutia popreli moje právo na spravodlivý proces a teda že tieto

rozhodnutia sú v rozpore s a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a rovnako tak že boli porušené aj moje práva

na ochranu majetku podľa a Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“.

Sťažovateľ v sťažnosti tiež uvádza: „Dňa 31. 08. 2010 som... podal v tejto veci

dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v spojení s právom na ochranu majetku podľa

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo

porušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 06. 2010 v konaní vedenom

pod sp. zn. v právnej veci žalobcu Ing. M. S. – V. M. c/a S. S., a. s. o

zaplatenie 7.438,42 EUR s príslušenstvom a o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. v právnej veci žalobcu Ing. M. S. – V. M. c/a S. S., a. s. o

zaplatenie 7.438,42 EUR s príslušenstvom ako aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava l

zo dňa 22. 05. 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. v právnej veci žalobcu

Ing. M. S. – V. M. c/a S. S., a. s. o zaplatenie 7.438,42 EUR s príslušenstvom porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 06. 2010 v konaní vedenom pod

sp. zn. v právnej veci žalobcu Ing. M. S. – V. M. c/a S. S., a. s. o zaplatenie

7.438,42 EUR s príslušenstvom a o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. v právnej veci žalobcu Ing. M. S. – V. M. c/a S. S., a. s. o zaplatenie

7.438,42 EUR s príslušenstvom ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. 05.

2009 v konaní vedenom pod sp. zn. v právnej veci žalobcu Ing. M. S. – V.

M. c/a S. S., a. s. o zaplatenie 7.438,42 EUR s príslušenstvom sa zrušujú a vec sa vracia

Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR, ktoré sú

Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava I povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi sa priznávajú trovy konania - právneho zastúpenia vo výške 303,30

EUR s DPH, ktoré sú Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava I povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť na účet na účet právneho zástupcu sťažovateľa... do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu rozsudkom

okresného súdu a rozsudkom krajského súdu.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu rozsudkom

okresného súdu

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený podať proti rozsudku okresného súdu

odvolanie, o čom sťažovateľ vedel, odvolanie podal a krajský súd o ňom rozsudkom

rozhodol. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii účinný právny prostriedok na

ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd, čo vylučuje

právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných a iných práv rozsudkom

okresného súdu z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu rozsudkom

krajského súdu

Už spomínaná zásada subsidiarity je okrem iného aj odrazom princípu minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní

o sťažnosti podľa preskúmavané ().

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal vo svojej veci

dovolanie ešte predtým (t. j. 31. augusta 2010), ako podal sťažnosť ústavnému súdu podľa

(5. októbra 2010). V okolnostiach daného prípadu tak sťažovateľ

podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa vedome vytvoril

stav, keď by o jej veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu [Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací a ústavný súd], čo

v podmienkach právneho štátu, ktorý rešpektuje princíp právnej istoty, nie je ústavne

aprobovateľné, pretože by tým mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej

istej veci. Vzhľadom na to, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci sťažovateľa

predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažnosti

ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu o poslednom procesnom

prostriedku, ktorý bol sťažovateľom využitý, ako predčasné.

Ústavný súd sa v ostatnom období aj pod vplyvom judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) odklonil od svojej predchádzajúcej judikatúry

a v súčasnosti vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr. ,

), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolanie) a súbežne podanej sťažnosti podľa či. 127 ods. 1 je takáto sťažnosť

považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd už v tejto súvislosti taktiež judikoval (napr. , ,

, ), že lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná v zásade za zachovanú aj vo vzťahu

k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne

okolnosti vecí zjavne vylučujú. Preto nie je odôvodnené, aby sťažovateľ v prípade, ak podal

dovolanie, zároveň podal aj sťažnosť podľa , pretože aj za predpokladu,

že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa

smerujúcu proti rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu tiež rozsudok ESĽP

z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť

č. 46129/99, jeho body 51, 53, 54).

Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľa pred rozhodnutím

najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania

všeobecných súdov. V prípade, ak by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu,

mohlo by to viesť k predĺženiu konania o sťažnosti a navádzalo by to potenciálnych

sťažovateľov k obdobnému postupu, aký zvolil v danom prípade sťažovateľ, t. j

k paralelnému podávaniu sťažnosti ústavnému súdu zároveň s podaním dovolania, čo

vzhľadom na už uvedené nie je opodstatnené.

Z týchto dôvodov sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale

podľa zásady ratione temporis ju v časti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojich

základných práv podľa a a práv podľa dohovoru

a čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu, pri predbežnom prerokovaní

odmietol ako neprípustnú podľa v spojení s .

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010