Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 81/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť I. K., B., ktorou namieta porušenie a

Slovenskej republiky a porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 a čl. 46 ods. 1

a práva podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 5

a jeho výzvou z 23. októbra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. februára

2011 doručená sťažnosť I. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 1

a (ďalej len „“) a porušenie svojich základných

práv podľa a a práva podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

výzvou z 23. októbra 2010.

Vo svojej sťažnosti označil za porušovateľa svojich základných práv podľa

a práv podľa dohovoru okresný súd, ktorý ho 23. októbra 2010 vyzval, aby mu „preukázal

zostatok disponibilných finančných prostriedkov na svojich účtoch a tiež, aby... presne

špecifikoval na aký účel... využil svoje finančné prostriedky, ktoré... získal na základe

rozhodnutí ESĽP v Štrasburgu...“, pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti na oslobodenie od

súdnych poplatkov.

Následne sťažovateľ doručil okresnému súdu podanie, v ktorom predmetnú výzvu

označil „za nezákonnú, nekompetentnú, svojvoľnú a... provokačnú...“, pričom podanie aj

náležitým spôsobom odôvodnil, napriek tomu nedostal žiadnu odpoveď.

Z toho dôvodu sa s touto vecou 11. januára 2011 „obrátil na Úrad pre ochranu

osobných údajov SR do B., kde na moje veľké a nepríjemné prekvapenie som s tým vôbec

nepochodil, takže som nútený napísať tuto moju ďalšiu ústavnú sťažnosť...“.

Sťažovateľ je presvedčený o tom, že v jeho sťažnosti označené „základné a ľudské

práva garantované nielen našou a Dohovorom porušené boli... to, čo sa tu

prihodilo v mojom prípade skutočne znižuje moju ľudskú dôstojnosť...“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„... základné a ľudské práva I. K. podľa SR v spojení s a v

kontexte s jej čl. 1 a 12, ako aj čl. 8 a 3 Dohovoru neoprávneným úradným vyžadovaním

osobných údajov od neho zo strany Okresného súdu v Bardejove pri šetrení jeho pomerov

pre účely oslobodenia od súdnych poplatkov v právnej veci vedenej u tohto súdu pod č. k. 5

C 10/09 - jeho súdnou výzvou, zo dňa 23. X. 2010 porušené boli.

... priznáva I.K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 33 tis. € (slovom

tridsaťtritisíc eur), ktoré je mu Okresný súd v Bardejove povinný uhradiť do 2-och mesiacov

od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.

Ukladá Okresnému súdu v Bardejove uhradiť aj vzniklé trovy tohto súdneho konania,

a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto úst. nálezu.“

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že predmetom konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha

vrátenia časti nájomného. Sťažovateľ podal návrh na začatie konania 26. januára 2009 proti

Okresnému stavebnému bytovému družstvu v B. V predmetnom konaní podal sťažovateľ

návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením z

29. apríla 2009 tak, že toto oslobodenie od súdnych poplatkov sťažovateľovi nepriznal.

Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v

Prešove uznesením z 28. októbra 2010 sp. zn. tak, že zrušil uznesenie súdu

prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Následne okresný súd pre účely rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov vyzval sťažovateľa výzvou z 23. októbra 2010, aby preukázal svoje osobné,

majetkové a zárobkové pomery.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva podľa , a porušenie a 12 a porušenie práv podľa

a čl. 8 dohovoru, ktoré mal spôsobiť okresný súd výzvou z 23. októbra 2010, ktorou

sťažovateľa vyzval, aby preukázal svoje pomery pre účely rozhodnutia o jeho žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa (ďalej len

„OSP“).

Jednou zo zákonom ustanovených podmienok uplatnenia základného práva na súdnu

ochranu podľa o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“) je povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za návrh. K prekážkam brániacim uskutočneniu niektorých súdnych

konaní a vydaniu vecného rozhodnutia patrí aj nesplnenie si povinnosti navrhovateľa

zaplatiť súdny poplatok v prípadoch, keď zákon túto povinnosť navrhovateľovi ustanovuje

( ).

Výnimkou z pravidla ustanoveného v je inštitút

oslobodenia od súdnych poplatkov. rozlišuje vecné a osobné

oslobodenie od súdnych poplatkov ( ) a oslobodenie od

súdnych poplatkov rozhodnutím súdu ( ). V sú ustanovené podmienky,

za splnenia ktorých môže súd celkom alebo sčasti priznať účastníkovi oslobodenie od

súdnych poplatkov. Jednou z podmienok oslobodenia od súdnych poplatkov je skutočnosť,

že takéto oslobodenie odôvodňujú pomery účastníka, ktorý o oslobodenie požiadal.

Pomermi účastníka sa rozumejú celkové spoločenské a ekonomické podmienky, v ktorých

účastník žije, t. j. jeho zárobkové možnosti, majetkové pomery, počet osôb, ktoré je účastník

konania povinný zo zákona vyživovať, jeho odôvodnené potreby a výdavky, napr. súvisiace

s bývaním, zdravotným stavom a pod. Na rozhodnutie o žiadosti účastníka o oslobodenie od

súdnych poplatkov je súd povinný si zadovážiť dostatočný podklad, t. j. zistiť, či sú splnené

všetky podmienky podľa . Jednou z povinností súdu je preto aj skúmať, či

pomery účastníka konania odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Pre účely

zisťovania týchto skutočností súd môže vyzvať účastníka, aby preukázal výšku svojich

príjmov, svoje majetkové pomery, výšku svojich odôvodnených výdavkov, počet

vyživovaných osôb, prípadne môže požiadať iné štátne orgány o poskytnutie týchto

informácií, alebo sám zistí potrebné skutočnosti, napr. z verejne prístupných registrov

(kataster nehnuteľností a pod.). Účastník konania je povinný poskytnúť potrebnú súčinnosť

(napr. ) a zároveň je povinný strpieť primerané a relevantné skúmanie

svojich pomerov.

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. , , ).

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných

porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd

je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch

do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom neboli

zlučiteľné s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie

je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že postup okresného súdu pri

rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je svojvoľný

a teda arbitrárny, je v súlade s procesnoprávnymi predpismi (napr. § 138 a § 120 ods. 1

); postup okresného súdu je primeraný a adekvátny účelu, ktorý sleduje (zisťovanie

podkladov na rozhodnutie o oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov), aj keď ústavný

súd pripúšťa, že výzva okresného súdu z 23. októbra 2010 doručená sťažovateľovi

1. decembra 2010 nie je formulovaná vhodným spôsobom. Toto pochybenie okresného súdu

však podľa názoru ústavného súdu ale nemožno považovať za tak závažné, že by na jeho

základe bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie dospieť k záveru o porušení

základného práva sťažovateľa podľa , ani jeho základného práva podľa

a práv podľa a 8 dohovoru.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práv podľa

a čl. 8 dohovoru ústavný súd navyše považuje za potrebné upriamiť pozornosť na svoju

stabilizovanú judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd

zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného

charakteru, ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj

ústavnoprocesné princípy postupu vyplývajúce z až . Keďže ústavný súd

nezistil porušenie , nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľom

označeného základného práva podľa a práv podľa a dohovoru.

(obdobne napr. , , , ).

Postup okresného súdu je v rozsahu zákona a , je v súlade so zákonom

ustanoveným postupom, neporušuje žiaden z princípov právneho štátu, preto nemožno

vysloviť ani porušenie ; v konaní o sťažnostiach podľa

by bolo možné jeho porušenie vysloviť len v spojení s vyslovením porušenia

niektorého zo základných práv a slobôd.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu namietaným postupom okresného

súdu ústavný súd uvádza, že ustanovenia kvalifikuje stabilizovaná judikatúra

ústavného súdu ako všeobecné kritériá ochrany základných práv a slobôd, ktoré treba

vykladať a chápať ako ústavnú direktívu adresovanú predovšetkým orgánom pôsobiacim

v normotvornej činnosti všetkých stupňov a ktoré nemôžu plniť poslanie priamo

aplikovateľných ustanovení v individuálnych záležitostiach. Ich aplikácia je možná iba

v spojení s ochranou konkrétnych práv a slobôd uvedených v ústave. Ústavný súd nezistil,

že by postupom okresného súdu došlo k porušeniu označených základných práv sťažovateľa

podľa a práv podľa dohovoru. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne

relevantné skutočnosti, ktoré by aspoň čiastočne opodstatňovali úvahy o možnom porušení

(, ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil takú príčinnú súvislosť

medzi namietaným postupom okresného súdu a sťažovateľom namietaným porušením čl. 1

a a porušením jeho základných práv podľa a a práv

podľa čl. 3 a čl. 8 dohovoru, ktorá by signalizovala, že k ich porušeniu reálne mohlo dôjsť,

a preto ju odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2011