Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)IV. ÚS 111/2011
PDF · 194.85 KB
No categories available
IV. ÚS 111/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. V., S., R. V., Česká republika, a P. S., Ž.,
zastúpených advokátom JUDr. M. K., Ž., vo veci namietaného porušenia ich základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 38/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. V., R. V. a P. S. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. decembra
2010 doručená sťažnosť Ing. M. V. (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), R. V. a P. S. (spolu
ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 38/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli, že „sa domáhajú na Okresnom
súde Žilina žalobou, podanou 21. 02. 2008, určenia práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu. Dňa 21. 02. 2008 sťažovatelia podali žalobu na OS Žilina a navrhli vydať
predbežné opatrenie. Dňa 25. 03. 2008 Okresný súd uznesením rozhodol o návrhu
navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia. Na deň 05. 11. 2008 bolo nariadené
pojednávanie vo veci. Dňa 05. 11. 2008 pojednávanie vo veci s odročením na deň
01. 12. 2008. Dňa 05. 11. 2008 uznesením OS v Žiline pripustil zmenu návrhu na začatie
konania. Na deň 01. 12. 2008 súd určil termín pojednávania. Termín pojednávania určený
na deň 01. 12. 2008 bol zo strany súdu zrušený.
Okresný súd Žilina vytýčil termín pojednávania na deň 09. 02. 2011.
Po zrušení termínu pojednávania určeného na deň 01. 12. 2008 neboli vykonané
procesné úkony zo strany prvostupňového súdu až do určenia termínu pojednávania na deň
09. 02. 2011.“.
Keďže konanie vo veci nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovatelia navrhujú,
aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní ich sťažnosti a jej prijatí na ďalšie konanie
rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo sťažovateľov v rade 1 - 3 na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich
záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. zn.
8 C 38/2008 porušené bolo.
Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. 8 C 38/2008 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľom v rade 1 - 3 priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 eur
každému, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
Sťažovatelia sa domáhajú aj priznania úhrady trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde v danej
veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný
súd vo výzve z 5. januára 2011 upozornil právneho zástupcu sťažovateľov na skutočnosť, že
v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní
pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje
preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mali sťažovatelia právo
podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Súčasne ho
vyzval, aby mu predložil dôkaz o splnení predmetnej povinnosti, t. j. o podaní sťažnosti
na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.
Na uvedenú výzvu právny zástupca sťažovateľov odpovedal podaním doručeným
ústavnému súdu 24. januára 2011, v ktorom oznámil, že sťažovatelia v predmetnej veci
písomnú sťažnosť orgánu štátnej správy súdu podľa zákona o súdoch nepodali, ale
„sťažovateľ v rade 1 dňa 4. 11. 2010 ústne do zápisnice v kancelárii verejného ochranu
práv dal podnet ohľadne prieťahov v konaní vedenom OS Žilina sp. zn. 8 C 38/2008“.
V pripojenej fotokópii upovedomenia verejného ochrancu práv z 22. decembra 2010
o výsledkoch vybavenia podnetu sa okrem iného uvádza, že „Po posúdení chronológie
úkonov súdu som dospel k názoru, že postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod spisovou značkou 8 C/38/2008 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým
k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
V tejto súvislosti si dovolím podotknúť, že podstatou práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia súdu. Stav právnej neistoty sa neodstráni tým, že súd v konaní nariadi
pojednávanie, alebo že vykoná úkon. Stav právnej neistoty je odstránený až právoplatným
rozhodnutím súdu vo veci samej.
Z tohto dôvodu som požiadal podpredsedu Okresného súdu Žilina, aby vzhľadom
na výsledky vybavenia podnetu ako orgán riadenia a správy Okresného súdu Žilina
dohliadol na ďalšiu plynulosť konania vedeného spisovou značkou 8C/38/2008 tak, aby už
v ňom k ďalším obdobiam nečinnosti súdu nedošlo, a aby táto právna vec bola
v primeraných lehotách prejednaná a rozhodnutá.“.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
II. ÚS 55/98, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 363/2010).
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa zákona
o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,
ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom
na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Zákon
o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej
veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného
zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu
veci prešetriť všetky skutočnosti“.
Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním
sťažností zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení
na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči
zodpovedným osobám dôsledky“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v
tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Z už citovaného podania právneho zástupcu sťažovateľov vyplýva, že sťažovatelia
sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní predsedovi okresného súdu nepodali. Iba
sťažovateľ v 1. rade dal 4. novembra 2010 ústne do zápisnice v kancelárii verejného
ochranu práv podnet na prešetrenie prieťahov v napadnutom konaní. Ďalej z uvedeného
podania vyplýva, že sťažovateľovi v 1. rade bolo 29. decembra 2010 doručené
upovedomenie verejného ochrancu práv, v ktorom okrem iného bolo poukázané na to, že
11. novembra 2010 okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na 9. február 2011.
V pripojenom upovedomení o výsledkoch vybavenia podnetu z 22. decembra 2010 bolo
navyše sťažovateľovi v 1. rade oznámené, že verejný ochranca práv požiadal podpredsedu
okresného súdu, aby „dohliadol na ďalšiu plynulosť konania vedeného spisovou značkou
8 C/38/2008 tak, aby už v ňom k ďalším obdobiam nečinnosti súdu nedošlo, a aby táto
právna vec bola v primeraných lehotách prejednaná a rozhodnutá“.
Uvedený postup sťažovateľov, ale osobitne ani postup sťažovateľa v 1. rade
v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného súdu považovať za účinné
splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní u orgánu štátnej správy súdov
nahradzujúce sťažnosť orgánu štátnej správy súdu podľa zákona o súdoch. V nadväznosti
na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov
ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom
namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením
daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom
postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný
prostriedok ochrany svojich práv“ (III. ÚS 44/03).
Uvedené závery majú oporu aj v doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu,
súčasťou ktorej je právny názor, že prostriedok nápravy, ktorý sťažovateľ nemôže uplatniť
osobne a s ktorým sa ako právny účinok nespája priame odstránenie opodstatnene
namietnutého porušenia základného práva alebo slobody, nemá povahu účinného právneho
prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, teda takého právneho
prostriedku, ktorý musí sťažovateľ vyčerpať skôr, ako sa v konaní pred ústavným súdom
môže uchádzať o ochranu svojich práv podľa čl. 127 (m. m. II. ÚS 34/99, III. ÚS 146/03).
Ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03,
II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu niet
dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch
neumožnilo v danej veci účinnú ochranu základného práva sťažovateľov priznaného im
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti, z jej príloh a ani z vyjadrenia právneho
zástupcu sťažovateľov navyše nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti
podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľov z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, odmietol ich sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
neprípustnú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.
Nad rámec odôvodnenia ústavný súd poukazuje aj na to, že sťažnosť bola ústavnému
súdu doručená 24. januára 2011, teda v čase, keď sťažovatelia už mali vedomosť o ďalšom
postupe okresného súdu v napadnutom konaní, konkrétne o nariadení pojednávania
na 9. február 2011 (ktoré sa podľa zistenia ústavného súdu uskutočnilo, ale bolo odročené
z dôvodu nevyhnutnosti vykonania ďalšieho dokazovania). Z uvedeného vyplýva, že
sťažovatelia nevyčkali na ďalší priebeh konania, ale urýchlene uplatnili na ústavnom súde
sťažnosť, ktorou sa domáhali vyslovenia porušenia svojich práv v napadnutom konaní.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2011