Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 430/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť M. Ch., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., Ž.,

pre namietané porušenie jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 25

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Ch. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2013

doručená sťažnosť M. Ch., M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že:

«... podáva sťažnosť vo veci porušenia jeho základného práva domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods.

1... SR a práva na prejednanie jeho veci spravodlivo podľa Dohovoru...

postupom Krajského súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. ...

Sťažovateľovi bolo doručené uznesenie NS SR zo dňa 29. 05. 2013 sp. zn.

dňa 12. 06. 2013. Týmto uznesením Najvyšší súd SR zrušuje rozsudok

Krajského súdu v Žiline z 08. 03. 2012 č. k. -71 a vec mu vracia na ďalšie

konanie. V odôvodnení uvedeného uznesenia sa okrem iného uvádza: „Krajský súd síce

v rozsudku konštatoval nezrozumiteľnosť podaní navrhovateľa, avšak navrhovateľa

nevyzval na doplnenie návrhu na začatie konania a neozrejmil si teda dostatočne, ktoré

rozhodnutie odporkyne je predmetom súdneho prieskumu.“ ...

Sťažovateľ sa svojím návrhom z 25. 05. 2011 domáhal preskúmania rozhodnutia

odporkyne v pôvodnom konaní. Doposiaľ o tomto návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté.

Z tohto dôvodu sťažovateľ namieta aj porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote.»

V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že:

„Základné právo sťažovateľa M. Ch. domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jeho veci spravodlivo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu Žilina

v konaní vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

Krajskému súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi M. Ch. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- eur,

ktoré je Krajský súd Žilina povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajský súd Žilina je povinný uhradiť sťažovateľovi M. Ch. trovy konania

v sume 275,94 eur na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. M. K., Ž,... do 2 mesiacov

po právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje, že táto napriek tomu,

že je zastúpený právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom, ktoré sú ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 písm. b)

.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce

ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené advokátom.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody.

Z uvedeného vyplýva, že uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj obsahových náležitostí sťažnosti. Až na zákonom

presne definované výnimky je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania, pričom

viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia,

ktorého sa sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa

sťažovatelia domáhajú v petite svojej sťažnosti. Petit musí byť vymedzený presne, určito

a zrozumiteľne (v súlade s a ), teda takým

spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci

(, , ).

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa sa vyznačuje zmätočnosťou svojho

obsahu, ktorá vyúsťuje do nedostatku jednej zo zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

požadovanej ustanovením , ktorou je logické,

kompaktné a dostatočne určité odôvodnenie návrhu vo vzťahu k právam, vyslovenia

porušenia ktorých sa sťažovateľ v petite domáha. Odôvodneniu sťažnosti sťažovateľa takáto

kvalita zjavne chýba, pretože ten porušenie svojich práv krajským súdom v podstate

žiadnym spôsobom neodôvodnil, keď neuviedol, aké aspekty práva na spravodlivý súdny

proces zaručeného a dohovoru namieta, a nekonkretizoval

ani postup krajského súdu (napr. jeho nekonanie, opomenutie, neefektívnu činnosť,

nerozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo iný spôsob), ktorým malo dôjsť

k porušeniu jeho základného práva zaručeného .

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme

klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady ().

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podaní sťažovateľov nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa vykazuje

na prvý pohľad závažné nedostatky brániace jej prijatiu na ďalšie konanie, preto ju podľa

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

2. Námietku porušenia práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 46 ods. 1

a dohovoru sťažovateľ odvodzuje výlučne od pochybenia krajského súdu

spočívajúceho v tom, že ho v zmysle nevyzval

na doplnenie jeho nezrozumiteľného podania.

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci, teda aj všeobecných súdov v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú.

Keďže pochybenie krajského súdu bolo konštatované už Najvyšším súdom

Slovenskej republiky (ako súdom odvolacím), ktorý je v zmysle princípu subsidiarity

vyplývajúceho z kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ),

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol aj pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie.

3. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ sa sťažovateľ domnieval, že v predmetnom

konaní dochádza k zbytočným prieťahom, mal možnosť využiť právny prostriedok ochrany

jeho základného práva podľa , ktorým je sťažnosť na prieťahy v súdnom

konaní podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napriek tomu, že právny zástupca

sťažovateľa bol v minulosti () upozornený na to, že vyčerpanie uvedeného

prostriedku je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany označeného práva, podanie takejto

sťažnosti v napadnutom konaní preukázané nebolo. Nevyčerpanie tohto právneho

prostriedku ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je dôvodom odmietnutia

sťažnosti v tejto časti aj ako neprípustnej (m. m. , ,

).

Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími

procesnými návrhmi sťažovateľa v nej uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2013