Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 73/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Patrika Tůmu, I., v ktorej namieta porušenie jeho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v súvislosti s konaním o námietke zaujatosti podanej v trestnej veci

vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Patrika Tůmu o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára

2005 doručená sťažnosť Patrika Tůmu, I. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta

porušenie jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) v súvislosti s konaním o námietke zaujatosti podanej v trestnej veci vedenej

na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 13. januára 2004

sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 13. januára 2004, ktorým tento

súd podľa vyslovil, že predsedníčka senátu JUDr. E. R.

a sudca JUDr. V. D. nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci

obžalovaného sťažovateľa vedenej na tomto súde pod sp. zn. . Svoju sťažnosť

sťažovateľ písomne odôvodnil podaním, ktoré 15. januára 2004 zaslal najvyššiemu súdu.

Dňa 2. júla 2004 sťažovateľ zaslal Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej

len „MS SR“) „podnet na sťažnosť pre porušenie zákona“. Sťažovateľovi bola z MS SR

23. septembra 2004 doručená odpoveď, v ktorej mu bolo oznámené, že jeho „podnet“ bol

postúpený predsedovi najvyššieho súdu ako sťažnosť na prieťahy v konaní, pričom

o výsledku jeho šetrenia bude upovedomený priamo predsedom najvyššieho súdu.

Sťažovateľ však o výsledku šetrenia svojej sťažnosti na prieťahy do dňa podania ústavnej

sťažnosti predsedom najvyššieho súdu upovedomený nebol. Najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 19. októbra 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20. januára 2005,

o sťažnosti sťažovateľa z 13. januára 2004 rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol.

Podľa sťažovateľa o sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 13. januára 2004 najvyšší súd rozhodoval neprimerane dlho, a to od 13. januára 2004 do

19. októbra 2004, t. j. viac ako deväť mesiacov, a v prípade sťažnosti na prieťahy v konaní

najvyšší súd do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu „právoplatne nerozhodol“, pričom

uvedeným postupom podľa neho najvyšší súd porušil jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj právo podľa dohovoru.

V závere svojho podania sťažovateľ uviedol:

„V oboch prípadoch navrhujem po preskúmaní všetkých okolností vysloviť nález

porušenia práva na Súdnu a inú právnu pomoc konkretizovaného v článku 48 odsek 2

SR, respektíve práva na Spravodlivé súdne konanie (The right to a fair trial) a to

zbytočnými prieťahmi v konaní.

Ďalej navrhujem, aby mi Ústavný súd SR priznal finančné zadosťučinenie vo výške

30 000 Sk, slovom tridsaťtisíc slovenských korún za nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva

v psychickom zaťažení, nakoľko som na rozhodnutie v prvom aj v druhom prípade čakal

v ÚVV-Prešov respektíve ÚVTOS-Ilava, ako aj zdravotné ťažkosti, ktorými trpím.

Ďalej si uplatňujem nárok na náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR.“

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetnom je

namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v súvislosti s konaním o námietke

zaujatosti v trestnej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. , ako aj v súvislosti

s vybavovaním jeho sťažnosti na prieťahy z 2. júla 2004.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, , , ).

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle , nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto

článku (, ), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený

(, , , , , ,

).

Aj v prípade, ak by bol spisový materiál v predmetnej veci po podaní sťažnosti

13. januára 2004 (resp. po doručení doplnenia jej dôvodov 15. januára 2004) ihneď zaslaný

najvyššiemu súdu, ktorý v predmetnej veci rozhodol až 19. októbra 2004, mohlo by sa

hovoriť iba o jednorazovom prieťahu, ktorý nemôže dosahovať intenzitu porušenia

základného práva podľa , a to o to viac, ak najvyšší súd zrejme

v primeranej lehote reagoval na sťažovateľovu sťažnosť na prieťahy v konaní z 2. júla 2004,

ktorá je účinným prostriedkom nápravy na ochranu označeného práva, tým že v predmetnej

veci rozhodol (mutatis mutandis napr. , ).

Vo vzťahu k sťažovateľovým námietkam týkajúcim sa nečinnosti najvyššieho súdu

v súvislosti s vybavovaním jeho sťažnosti na prieťahy z 2. júla 2004 podľa § 17 zákona

Slovenskej národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky,

štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe

súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) ústavný súd

poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej postupom orgánu štátnej správy

súdov pri vybavovaní sťažností na prieťahy v konaní podaných účastníkmi súdneho konania

podľa § 17 zákona o štátnej správe súdov sa nevytvára žiadna možnosť porušiť jeho

základné právo (mutatis mutandis , ).

S ohľadom na tieto skutočnosti preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup

najvyššieho súdu v súvislosti s konaním o námietke zaujatosti v trestnej veci vedenej na

krajskom súde pod sp. zn. , ako aj v súvislosti s vybavovaním jeho sťažnosti na

prieťahy z 2. júla 2004 po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikoval ako porušenie označených práv sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú a vzhľadom na túto skutočnosť bolo už ďalej

bezpredmetné rozhodovať o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 9. marca 2005