Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 476/2015
PDF · 429.83 KB
No categories available
II. ÚS 476/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Advokátska kancelária, Rožňavská 2,
Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Národnej protikorupčnej jednotky Národnej
kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
v konaní vedenom pod ČVS: PPZ 282/NKA PK BA 2012 a postupom prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom
pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom vyšetrovateľa Národnej protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry
Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len
„vyšetrovateľ Policajného zboru“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ 282/NKA PK BA
2012 a postupom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „dozorujúci prokurátor“) v konaní vedenom
pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «Dňa 16.06.2010 bolo uznesením vyšetrovateľa
Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja
proti korupcii Bratislava (v súčasnosti Národná kriminálna agentúra PPZ SR, Národná
protikorupčná jednotka, expozitúra Bratislava), ČVS: PPZ 53/BPK B 2010 Sr. začaté
trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskych
spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 TZ v jednočinnom súbehu s trestným činom
subvenčného podvodu podľa ust. § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ.
Dňa 29.06.2010 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka Ondrejku.
Dňa 20.07.2010 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedka Ondrejku...
Dňa 31.08.2010 vyšetrovateľ pribral do konania znaleckú organizáciu...
Dňa 27.01.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej
správy spisový materiál občianskeho združenia EUREA...
Dňa 31.01.2011 vyšetrovateľ znaleckej organizácii odovzdal písomné podklady
k vypracovaniu znaleckého posudku.
Dňa 02.02.2011 vyšetrovateľ znaleckej organizácii odovzdal ďalšie písomné
podklady k vypracovaniu znaleckého posudku...
Dňa 01.02.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od Ministerstva školstva SR písomné podklady.
Dňa 02.02.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od občianskeho združenia EUREA písomné
podklady.
Dňa 04.02.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od občianskeho združenia Turnaj Mladých
Fyzikov písomné podklady.
Dňa 21.2.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od daňového úradu daňové priznania.
Dňa 21.02.2011 a 22.02.2011 vyšetrovateľ znaleckej organizácii odovzdal ďalšie
písomné podklady k vypracovaniu znaleckého posudku...
Dňa 11.04.2011 vyšetrovateľ požiadal o doplnenie znaleckého posudku...
Dňa 06.09.2011 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedka
Dňa 06.09.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne
Dňa 06.09.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne
Dňa 10.10.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka
Dňa 02.05.2012 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne
Dňa 03.05.2012 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedkyne
Dňa 04.05.2012 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka
Dňa 18.05.2012 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne
Dňa 06.06.2012 vyšetrovateľ vypočul svedkyňu
Dňa 02.07.2012 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedka
Dňa 21.08.2012 vyšetrovateľ vypočul svedkyňu
Dňa 14.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne
Dňa 19.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka
Dňa 22.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka .
Dňa 27.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne
Dňa 24.10.2013 vyšetrovateľ uznesením ČVS: PPZ 282/NKA PK BA 2012
sťažovateľovi vzniesol obvinenie pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 TZ v jednočinnom súbehu s trestným
činom subvenčného podvodu podľa ust. § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ...
Dňa 6.11.2013 sťažovateľ podal proti obvineniu sťažnosť.
Dňa 11.12.2013 prokurátor ÚŠP uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia
zrušil...
Dňa 15.01.2014 vyšetrovateľ opätovne vzniesol obvinenie...
Dňa 23.1.2014 prokurátor ÚŠP uznesenie vyšetrovateľa zrušil a nahradil vlastným
uznesením, ktorým vzniesol obvinenie.
Dňa 28.3.2014 prokurátor vykonal výsluch obvineného...
Dňa 15.5.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka
Dňa 15.5.2014 prokurátor vykonal výsluch svedkyne
Dňa 19.5.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka
Dňa 9.6.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka
Dňa 4.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedkyne
Dňa 5.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedkyne
Dňa 6.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka
Dňa 19.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka
Dňa 20.8.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka
Dňa 11.9.2014 prokurátor vykonal výsluch svedkyne
Dňa 12.9.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka
Dňa 12.9.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka
Dňa 17.9.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka
Dňa 13.11.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka
Dňa 14.11.2014 prokurátor vykonal výsluch svedka
Dňa 9.2.2015 prokurátor vykonal výsluch svedka
Dňa 17.2.2015 prokurátor vykonal výsluch obvineného...
Podľa ust. § 209 ods. 2 Trestného poriadku: „Vyšetrovanie obzvlášť závažných
zločinov je potrebné skončiť do šiestich mesiacov od vznesenia obvinenia; v ostatných
prípadoch do štyroch mesiacov.“
Od začatia trestného stíhania uplynulo 4,5 roka a od vznesenia obvinenia 1,5 roka,
napriek tomu nie je prípravné konanie ukončené, či už zastavením trestného stíhania alebo
podaním obžaloby. Aktivita vyšetrovateľov a prokurátora, ktorý po vznesení obvinenia začal
sám vykonávať vyšetrovacie úkony, bola prerušovaná dlhšími obdobiami nečinnosti.
Vyšetrovanie je tak od počiatku postihnuté prieťahmi. Vo všeobecnosti síce možno
povedať, že nejde o skutkovo úplne jednoduchú vec, avšak netreba zabúdať, že UBPK, dnes
Národná protikorupčná jednotka, je vyšetrovacou zložkou určenou, a personálne aj
materiálne adekvátne vybavenou, na vyšetrovanie mimoriadne skutkovo a právne
náročných trestných vecí, takže z pohľadu typickej agendy Národnej protikorupčnej
jednotky ide o vec jednoduchú, skutkovo aj právne skôr banálnu, ktorej vyšetrovanie by
nemalo vyžadovať veľké úsilie. Vyšetrovatelia však potrebné úsilie nevynaložili...
Sťažovateľ vyšetrovanie nemaril a na výsluchy sa riadne dostavoval, rovnako sa
riadne na výsluchy dostavoval aj jeho obhajca. Sťažovateľ teda k prieťahom vôbec
neprispel.
Zákonná lehota na skončenie vyšetrovania po vznesení obvinenia v zmysle ust. § 209
ods. 2 Trestného poriadku bola prekročená 5 násobne. Trestný poriadok síce neurčuje
lehotu pre prípravné konanie od jeho začatia do vznesenia obvinenia, aj pre toto štádium
prípravného konania platí povinnosť konať bez prieťahov, pričom ani táto časť prípravného
konania by nemala trvať dlhšie ako prípravné konanie po vznesení obvinenia. Účelom
prípravného konania pred vznesením obvinenia (tzv. stíhanie vo veci) je zistenie, či možno
vysloviť predbežný záver, že protiprávneho konania sa mala dopustiť konkrétna osoba.
Posúdenie uvedenej otázky síce môže byt' niekedy časovo náročné, čo však nebol prípad
sťažovateľa, kedy identita konajúcich osôb bola od počiatku známa a známymi boli aj
skutočnosti, pre ktoré bolo nakoniec vznesené obvinenie. Vo svetle uvedeného sa doba
skoro 3 rokov pripadajúca na prípravné konanie pred vznesením obvinenia javí ako
neprimerane dlhá, pričom na vyhotovovanie znaleckého posudku pripadalo 8 mesiacov. Za
nečinnosť znalca však nesie zodpovednosť orgán, ktorý ho do konania pribral, nie priamo
znalec.
Nečinnosťou vyšetrovateľa aj dozorujúceho prokurátora tak došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd...
Sťažovateľ dňa 25.2.2015 podal Generálnej prokuratúre SR podnet na preskúmanie
postupu vyšetrovania. Vzhľadom na celkovú dobu trestného konania a niekoľkonásobné
prekročenie zákonnej lehoty na skončenie vyšetrovania však už týmto podnetom nemožno
odstrániť utrpenú ujmu na právach, ani získať kompenzáciu za porušenie práv, ale aj
prípadné skonštatovanie porušenia práv bude mať iba formálny význam...
Vzhľadom na celkovú dobu konania, nečinnosť vyšetrovateľa aj dozorujúceho
prokurátora a správanie sťažovateľa, ktorý k prieťahom neprispel, ako aj s prihliadnutím na
predmet konania, ktorým je vyšetrovanie trestného činu trestaného trestom odňatia slobody
v sadzbe neumožňujúcej podmienečný odklad výkonu trestu, považuje sťažovateľ
za primerané finančné zadosťučinenie za utrpenú ujmu na jeho základnom práve sumu
30.000, €.».
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Národnej
protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru
Ministerstva vnútra SR v konaní vedenom pod ČVS: PPZ 282/NKA PK BA 2012
a postupom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v konaní
vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000, €,
ktoré sú mu povinní vyplatiť:
a) Ministerstvo vnútra SR vo výške 15.000, €;
b) Generálna prokuratúra SR vo výške 15.000, €.
3. Národnej protikorupčnej jednotke Národnej kriminálnej agentúry Prezídia
Policajného zboru Ministerstva vnútra SR a Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry SR prikazuje konať bez prieťahov.
4. Ministerstvo vnútra SR a Generálna prokuratúra SR sú povinní spoločne
a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia k rukám jeho advokáta
do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 24. júna 2015 doplnil listinné
dôkazy. Doručil „Podnet na preskúmanie postupu vyšetrovania“ z 23. februára 2015, ktorý
prostredníctvom svojho právneho zástupcu adresoval Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“).
Dozorujúci prokurátor sťažovateľa podaním zo 4. marca 2015 upovedomil o vybavení
jeho podnetu. V upovedomení najmä uviedol, že jeho podanie preveril, pričom dospel
k záveru, že „Vyšetrovanie je vedené pod riadnym dozorom nad zákonnosťou prípravného
konania vykonávaného prokurátorom, ktorý sa s prihliadnutím na viacnásobnú výmenu
vyšetrovateľa počas trestného stíhania popri rozhodnutí o vznesení obvinenia aj osobne
zúčastňoval výsluchov predvolávaných osôb pred vyšetrovateľom a ich vedenie počas
úkonu, súc oprávnený v zmysle § 230 ods. 2 písm. c/ Trestného poriadku, aj prevzal.
V postupe vyšetrovateľa som počas trestného stíhania nezistil iné porušenia zákona, a preto
Váš podnet odkladám bez prijatia nejakého prokurátorského opatrenia.“.
K časti sťažnosti sťažovateľa vzťahujúcej sa na postup dozorujúceho prokurátora
v jeho trestnej veci zaujal stanovisko špeciálny prokurátor. Uviedol najmä:
„V trestnej veci obv. , Vám na základe Vášho podania
z 23.02.2015 so žiadosťou o preskúmanie postupu vyšetrovania, doručeného Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR dňa 26.02.2015 a postúpeného
príslušným dozorujúcim prokurátorom oznamujem, že v časti preskúmania postupu
prokurátora som podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. v platnom znení o prokuratúre
po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu nezistil žiadne prieťahy v prípravnom
konaní ani nejaké porušenia zákona príslušným prokurátorom.
Dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v predmetnej trestnej veci
vykonávaný JUDr. Marekom Sivákom bol a je realizovaný plynulo a v súlade so zákonom.
V danej veci bolo začaté trestné stíhanie dňa 16.06.2010 a počas nasledovných troch rokov
sa v konaní o danej veci vystriedali traja vyšetrovatelia. Od tretieho štvrťroka 2013 v danej
veci koná v poradí už štvrtý vyšetrovateľ a dozorujúci prokurátor po zistení opakovaného
pochybenia pri rozhodovaní vyšetrovateľa toto odstránil a druhýkrát zrušené rozhodnutie
vyšetrovateľa o vznesení obvinenia nahradil svojim uznesením z 23.01.2014. Okrem toho
aktívny dozor prokurátora je preukázaný aj následnými jeho účasťami pri vykonávaných
viacerých výsluchoch, ktorých vedenie prokurátor osobne prevzal od vyšetrovateľa
spisuvšieho zápisnice. Príslušný prokurátor tak postupoval v plnom rozsahu v súlade
so zákonnými zásadami trestného konania upravenými v ust. § 2 Trestného poriadku,
s využívaním oprávnení prokurátora upravených v ust. § 230 Trestného poriadku.“
Na sťažovateľov opakovaný podnet na preskúmanie postupu vyšetrovateľa
a dozorujúceho prokurátora z 23. marca 2015 generálny prokurátor Slovenskej republiky
(ďalej len „generálny prokurátor“) sťažovateľovi podaním z 26. mája 2015 okrem iného
oznámil: „Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že špeciálny prokurátor
stanoviskom sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000 136 zo dňa 5. marca 2015 Vás vyrozumel
o odložení Vášho predchádzajúceho podnetu, nakoľko v postupe dozorujúceho prokurátora
JUDr. Mareka Siváka nezistil porušenie zákona.
Po preskúmaní trestnej veci Vám oznamujem, že v postupe dozorového prokurátora
a špeciálneho prokurátora som nezistil nedostatky.
Je pravdou, že trestné konanie trvalo dlhšiu dobu, ale ako Vám bolo písomne
oznámené, tieto prieťahy v konaní boli zapríčinené výmenou vyšetrovateľa PZ (v priebehu
prípravného konania vec bola vyšetrovaná 4 vyšetrovateľmi PZ) a práve činnosťou
dozorového prokurátora a jeho aktívnym dozorom počas vyšetrovacích úkonov, ktorých sa
osobne zúčastňoval, bolo predmetné trestné konanie ukončené dňa 9. marca 2015, kedy
bolo vykonané oboznámenie s výsledkami vyšetrovania.
Nezistiac nedostatky ani porušenie zákona pri vybavovaní Vášho predchádzajúceho
podnetu špeciálnym prokurátorom, Váš opakovaný podnet zo dňa 23. marca 2015 ako
nedôvodný odkladám.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti
možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom
prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie
(napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
vyšetrovateľa Policajného zboru v konaní vedenom pod ČVS: PPZ 282/NKA PK BA 2012
a postupom dozorujúceho prokurátora v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000
došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušeniu práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože podľa jeho názoru v týchto
konaniach dochádza k prieťahom.
Ústavný súd z vyhodnotenia obsahu sťažnosti sťažovateľa, priložených písomností,
ako aj vlastným zisťovaním dospel k záveru, že sťažnosť treba považovať za zjavne
neopodstatnenú.
Trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev bolo začaté 16. júna 2010.
Proti sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie 24. októbra 2013.
Vyšetrovanie vo veci vedenej pod ČVS: PPZ 282/NKA PK BA 12
a sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000 bolo ukončené 9. marca 2015, keď vyšetrovateľ podal návrh
na podanie obžaloby proti sťažovateľovi.
Ústavný súd zhodne s názorom generálneho prokurátora konštatuje, že práve
činnosťou dozorového prokurátora, ktorý sa osobne zúčastňoval viacerých procesných
úkonov, sám aktívne odstraňoval pochybenia vyšetrovateľa, bolo zabezpečované,
že vyšetrovanie trestnej veci bolo vykonávané plynulo.
Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na jednotlivé úseky medzi úkonmi vyšetrovateľa
s vyznačením časovej vzdialenosti medzi nimi, podľa neho neprimeranej. Ústavný súd však
v úseku po vznesení obvinenia proti sťažovateľovi v postupe vyšetrovateľa zaznamenal len
niektoré kratšie úseky nečinnosti vyšetrovateľa.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
či inom konaní pred orgánom verejnej moci má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na kratšie
obdobia nečinnosti orgánu verejnej moci ústavný súd spravidla prihliada len vtedy,
keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku
súdneho konania (obdobne napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
Ústavný súd konštatuje, že vyšetrovateľ v tejto veci priebežne konal, vykonal
potrebné množstvo procesných úkonov, a aj keď bol v označenom období nečinný, táto jeho
nečinnosť vzhľadom na charakter konania a jeho skutkovú náročnosť ovplyvňujúcu aj
časové hľadisko výraznou mierou neprispela k predĺženiu konania. Ústavný súd tvrdí, že pri
posudzovaní dĺžky a priebehu konania nemožno bez ďalšieho uplatniť formálne hľadisko,
ale je potrebné prihliadnuť na okolnosti prípadu, aplikujúc metódu „in concreto“.
To znamená, že ústavný súd pri posudzovaní možného porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy bral do úvahy nielen doterajšiu dĺžku konania, ale prihliadal aj
na špecifiká konania, ktoré spočívajú v skutkovej zložitosti, charaktere vyšetrovanej trestnej
činnosti, čomu nepochybne zodpovedá aj rozsah dokazovania. Vychádzajúc z uvedeného,
dospel ústavný súd k záveru, že doterajší priebeh prípravného konania zatiaľ zodpovedá
obsahu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, pričom namietané obdobie ojedinelej nečinnosti nedosiahlo takú úroveň
a intenzitu, ktorá by znamenala porušenie označených práv.
Ústavný súd zastáva názor, že ani postupom dozorového prokurátora pri vybavovaní
sťažovateľovho „podnetu“ v prípravnom konaní sa nevytvára žiadna možnosť porušiť
jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(obdobne napr. III. ÚS 73/05, III. ÚS 336/06).
Ústavný súd konštatoval, že postup vyšetrovateľa Policajného zboru v konaní
vedenom pod ČVS: PPZ 282/NKA PK BA 2012 v tomto štádiu spĺňa požiadavky
vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Totožný záver prijal
ústavný súd aj vo vzťahu k dozorujúcemu prokurátorovi vo veci vedenej
pod sp. zn. VII/2 Gv 99/10/1000. Postup generálnej prokuratúry zaoberajúcej sa
opakovaným podnetom sťažovateľa na postup a prieťahy orgánov činných v trestnom konaní
sťažovateľ v petite sťažnosti nenamietal.
Zistené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť je
zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju preto ústavný súd už na predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ktoré v nej uplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. augusta 2015