Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 198 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (397)III. ÚS 279/2013
PDF · 209.42 KB
No categories available
III. ÚS 279/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť B. A., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody,
zastúpeného advokátom JUDr. J. S., S., pre namietané porušenie jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Národnej protizločineckej jednotky expozitúry Východ, Národnej
kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-
62/NKA-PZ-VY-2012, postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní
vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 201/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť B. A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2013
doručená sťažnosť B. A., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len
„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Národnej protizločineckej jednotky expozitúry Východ, Národnej kriminálnej
agentúry Prezídia Policajného zboru (ďalej len „NKA“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:
PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012, postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) a postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní
vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 201/08.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«... uznesením vyšetrovateľa PPZ bývalého Úradu boja proti organizovanej
kriminalite (ÚBOK) odbor Východ zo dňa 8. 3. 2005 pod ČVS: PPZ-34/BOK-V-I-2004 mi
bolo vznesené obvinenie okrem iného, aj pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1
Trestného zákona č. 140/1961 Zb...
... uznesením vyšetrovateľa PPZ bývalého ÚBOK - odbor Východ zo dňa 28. 12.
2005 pod ČVS: PPZ-38/BOK-V-I-2004 mi bolo vznesené obvinenie pre trestný čin
vydierania podľa § 235 ods. 1 ods. 2 písm. c) Tr. zák. č. 140/1961 Zb...
... uznesením vyšetrovateľa PPZ bývalého ÚBOK - odbor Východ zo dňa 3. 3. 2006
pod ČVS: PPZ-34/BOK-V-I-2004 mi bolo vznesené obvinenie pre trestný čin hrubého
nátlaku formou spolupáchateľstva podľa § 8 ods. 1 k § 235 a ods. 1 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb...
... uznesením vyšetrovateľa PPZ Úradu boja proti korupcii - odbor Východ zo dňa
8. 8. 2006 pod ČVS: PPZ-101/BPK-V-2006 mi bolo vznesené obvinenie za trestný čin -
pokračujúci zločin podplácania podľa § 333 ods. 1 ods.2 písm. a) písm. b) Tr. zák.
č. 300/2005 Z. z...
... uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej
polície v Trebišove pod č. ORP-785/OVK-TV-2004 zo dňa 21. 3. 2007 mi bolo vznesené
obvinenie za trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 ods. 3 písm. a)
Tr. zák. a všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 1 v štádiu účastníctva podľa § 10 ods. 1
písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
... uznesením vyšetrovateľa OR PZ, ÚJ a KP v Trebišove zo dňa 22. 3. 2007
pod ČVS: ORP-454/1-OSV-TV-2007 mi bolo vznesené obvinenie za trestný čin ublíženia
na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb...
V priebehu roka 2007 boli všetky označené trestné veci spojené do spoločného
konania. Vyšetrovanie viedol vyšetrovateľ PPZ, ÚBOK - odbor Východ pod ČVS: PPZ-
21/BOK-V-2006.
Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry GP SR podal podľa § 234 ods. 1 Tr. por.
dňa 8. 2. 2008 obžalobu pod sp. zn. VII/2 Gv 93/06-848 na Špeciálny súd v Pezinku.
Špeciálny súd v konaní pod sp. zn. BB-3 T/3/2008 na verejnom zasadnutí o prijatí obžaloby
dňa 3. 7. 2008 vylúčil všetky označené trestné veci na samostatné konanie a následne
samosudca Špeciálneho súdu uznesením sp. zn. BB-3 T/22/2008 zo dňa 24. 7. 2008 vrátil
vec prokurátorovi, pretože zistil zásadné porušenie práv obhajcu a práv na spravodlivý
súdny proces. Od tohto momentu sa na ÚBOK - odbor Východ viedlo vyšetrovanie pod
ČVS: PPZ-42/BOK-V-2008 a na ÚŠP GP SR pod sp. zn.VII/2 Gv 201/08.
Listom zo dňa 14. 4. 2009 som vzniesol námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi PZ
mjr. JUDr. J. T., ktorému som o. i. vytýkal prieťahy v konaní... Proti označenému uzneseniu
vyšetrovateľa PZ som listom z 26. 4. 2009 podal sťažnosť. Opätovne som vytýkal prieťahy v
konaní a zároveň som v zmysle § 230 ods. 2, písm. f), Tr. por. podal podnet prokurátorovi
na odňatie veci. Sťažnostný orgán uznesením z 30. 4. 2009 pod ČVS: PPZ-42/BOK-V-2008
mnou podanú sťažnosť zamietol. Opäť absentuje vyjadrenie k prieťahom v konaní.
Upovedomením prokurátora ÚŠP GP SR zo 30. 10. 2009 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-24 som
bol vyrozumený, že „neexistujú dôvody na odňatie predmetnej trestnej veci tomuto
vyšetrovateľovi“...
Dňa 29. 1. 2010 bola ÚŠP GP SR doručená moja sťažnosť na prieťahy v konaní.
Prokurátor ÚŠP ma upovedomením z 19. 2. 2010 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-31 vyrozumel, že
moju sťažnosť preskúma...
Žiadosťou z 17. 5. 2010 som požiadal špeciálneho prokurátora o preskúmanie
postupu prokurátora ÚŠP. Vytýkal som prieťahy v konaní a tiež skutočnosť, že moja
sťažnosť na prieťahy z 27. 1. 2010 nebola preskúmaná.
Správou o preskúmaní postupu prokurátora z 20. 10. 2010 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-
44 mi špeciálny prokurátor oznámil, aké úkony boli vykonané , ktorí svedkovia sú na úteku
a že sa uvažuje o postupe podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. a že som vypovedal
plnomocenstvo obhajcom a bolo potrebné ustanoviť obhajcom mojím spoluobvineným.
Predovšetkým chcem upriamiť pozornosť Ústavného súdu na to, že moju žiadosť z 17. 5.
2010 špeciálny prokurátor vybavil správou z 20. 10. 2010, čo už samo o sebe možno
považovať za prieťahy v konaní...
V sťažnosti z 5. 2. 2011 adresovanej prokurátorovi ÚŠP som vytýkal prieťahy
v konaní. V upovedomení prokurátora ÚŠP z 6. 5. 2011 pod sp. zn. VII/2 Gv 201/08-61 je
uvedené, že vec pošk. H. bude musieť byť vylúčená na samostatné konanie... K prieťahom v
konaní sa prokurátor nevyjadril...
Špeciálnemu prokurátorovi som dňa 18. 2. 2011 adresoval žiadosť o preskúmanie
postupu prokurátora ÚŠP. Vytýkal som prieťahy v konaní... Špeciálny prokurátor v správe
z 19. 4. 2011 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-59 v podstate ospravedlňuje postup vyšetrovateľa PZ
a prokurátora ÚŠP, avšak neprijal žiadne konkrétne opatrenia, za účelom odstránenia
prieťahov v konaní...
... dňa 16. 9. 2011 som adresoval špeciálnemu prokurátorovi žiadosť o preskúmanie
postupu prokurátora. Opätovne som vytýkal prieťahy v konaní. Špeciálny prokurátor
v správe z 16. 11. 2011 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-72 už priznáva určité prieťahy v konaní
zo strany prokurátora, ktoré však zároveň ospravedlňuje inými dôležitými trestnými vecami
a pracovnou zaťaženosťou...
Žiadosťou zo dňa 13. 10. 2011 som požiadal generálneho prokurátora SR
o preskúmanie postupu špeciálneho prokurátora, prokurátora ÚŠP a vyšetrovateľa PZ.
Generálny prokurátor v správe z 16. 1. 2012 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-78 priznáva „určitý
časový sklz“, ktorý zároveň ospravedlňuje nadmernou zaťaženosťou dozorujúceho
prokurátora na iných trestných veciach, aj špeciálneho prokurátora...
Podaním z 10. 4. 2012 som požiadal Špeciálneho prokurátora o preskúmanie
postupu dozorového prokurátora... Špeciálny prokurátor mi listom z 29. 10. 2012 sp. zn.
VII/2 Gv 201/08-97 oznámil, že na moju žiadosť z 10. 4. 2012 bolo odpovedané listom
riaditeľa Odboru všeobecnej kriminality z 2. 5. 2012 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-87...
Podaním z 26. 11. 2012 som požiadal generálneho prokurátora SR o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa PZ, dozorového prokurátora a špeciálneho prokurátora. Generálny
prokurátor mi listom z 12. 2. 2013 sp. zn. VII/2 Gv 201/08-5 oznámil, že nezistil žiadne
prieťahy v konaní ani iné nedostatky...
Postup vyšetrovateľa PZ, dozorového prokurátora ÚŠP GPSR, špeciálneho
prokurátora a generálneho prokurátora SR je nezlučiteľný s mojimi právami na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 48 ods.2 Ústavy a príslušnými ustanoveniami
Trestného poriadku... Predovšetkým poukazujem na tú skutočnosť, že ja svojím správaním a
postupom nespôsobujem prieťahy v konaní, skôr naopak, opakovanými podnetmi sa
domáham toho, aby orgány činné v trestnom konaní konali... V roku 2008 boli sudcom
Špeciálneho súdu uvedené trestné skutky vrátené prokurátorovi na došetrenie. Od tohto
momentu sa orgány v trestnom konaní opäť dopúšťajú prieťahov v konaní...
V roku 2008 nebol vykonaný žiadny úkon. Od r. 2009 do r. 2013 síce bol vykonaný
istý počet úkonov, čo však neznamená, že konanie smeruje k skončeniu vyšetrovania...
Sumarizujúc vyššie uvedené tvrdím, že vo vyšetrovaní predmetnej trestnej veci boli
porušené moje práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2
Ústavy SR.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho
sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:
„1) Základné právo B. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Prezídiu Policajného zboru,
národnej kriminálnej agentúre expozitúre Východ v Košiciach pod ČVS: PPZ-62/NKA-PZ-
VY-2012 bolo porušené.
2) Základné právo B. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Úrade špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod sp. zn. VII/2 Gv 201/08 bolo porušené.
3) Základné právo B. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky pod sp. zn. VII/2 Gv 201/08 bolo porušené.
4) Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, expozitúre Východ
v Košiciach sa zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv sťažovateľa.
5) Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, expozitúre Východ
v Košiciach v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012 sa prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov.
6) Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné
zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 8 000 €, ktorú je mu povinné vyplatiť Prezídium
Policajného zboru, národná kriminálna agentúra expozitúra Východ v Košiciach, peňažnú
sumu vo výške 4 000 €, ktorú je mu povinný zaplatiť Úrad špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a peňažnú sumu vo výške 2 000 €, ktorú mu je
povinná zaplatiť Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a to všetko do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
7) Prezídium Policajného zboru, národná kriminálna agentúra - expozitúra Východ
v Košiciach je povinná uhradiť trovy konania k rukám advokáta JUDr. J. S., S. do 15 dní od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti
možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom
prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie
(napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
V súvislosti s námietkami sťažovateľa o porušení jeho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy postupom orgánov činných v trestnom konaní, a teda postupom NKA,
špeciálnej prokuratúry a generálnej prokuratúry ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh,
z vyžiadaného spisu NKA sp. zn. ČVS: PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012 a z jej vyjadrenia zistil
stav konania vo veci.
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že základné právo
na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa v prípade konania
pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni od okamihu vznesenia obvinenia konkrétnej
osobe, keď sa dotknutá osoba stáva procesnou stranou v konaní buď ako obvinený, alebo
poškodený (II. ÚS 41/98, II. ÚS 20/02, III. ÚS 77/09). V danom prípade bolo sťažovateľovi
v priebehu rokov 2005 až 2007 vznesených viacero obvinení, pričom jeho trestné veci boli
spojené na spoločné konanie. Prvé z obvinení mu bolo vznesené 8. marca 2005. Od tohto
okamihu teda ústavný súd posudzoval priebeh prípravného konania a postup orgánov
činných v trestnom konaní.
Podľa zistení ústavného súdu namietané trestné konanie prebieha už viac ako 8 rokov
a dosiaľ nebolo právoplatne skončené.
Na tomto mieste považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť význam trestného
stíhania pre dotknutú osobu – v danom prípade pre sťažovateľa ako obvineného. Výsledok
trestného konania je z hľadiska nadobudnutia právnej istoty sťažovateľa, hoc aj v inej
trestnej veci odsúdeného na doživotie, podstatný. Sťažovateľ ako obvinený z protiprávnej
činnosti (organizovanej, násilnej, majetkovej a inej) je povinný podriadiť sa trestnému
procesu, ale na strane druhej má právo na to, aby jeho záležitosť bola čo najskôr objasnená
a prerokovaná. Podľa názoru ústavného súdu je potrebné, aby priebehu trestného konania
a jeho včasnému ukončeniu bola zo strany orgánov činných v trestnom konaní (prípadne
neskôr aj zo strany všeobecného súdu) venovaná náležitá pozornosť.
Ústavný súd konštatuje, že predmetom namietaného trestného konania sú viaceré
skutky sťažovateľa a ďalších osôb obvinených z trestnej činnosti. Ústavný súd danú vec už
„prima facie“ hodnotí ako skutkovo veľmi náročnú, vyžadujúcu si realizáciu veľkého počtu
procesných úkonov. Podľa zistení ústavného súdu vyšetrovateľ v danej veci vykonal
množstvo úkonov pre účely náležitého zistenia skutkového stavu. V rámci toho vykonal
viaceré výsluchy sťažovateľa a ďalších obvinených, výsluchy poškodených a svedkov,
konfrontácie medzi osobami, rekognície osôb, znalecké dokazovanie a v neposlednom rade
sa musel vysporiadať s početnými námietkami zaujatosti vznesenými sťažovateľom a riešiť
aj otázku ukončenia plných mocí obhajcom v prípade povinnej obhajoby.
Ústavný súd je toho názoru, že vyšetrovateľ v danej veci postupoval plynulo a úkony
trestného konania vykonával pravidelne. Aj keď namietané konanie prebieha už viac ako
8 rokov, do tejto doby nemožno pripočítať obdobie takmer celého roka 2008, keď v januári
2008 vyšetrovateľ umožnil dotknutým osobám preštudovať vyšetrovací spis po skončení
vyšetrovania, podal návrh na podanie obžaloby, ktorú špeciálna prokuratúra podala
na špeciálny súd vo februári 2008, až do decembra 2008, keď bol spis vrátený špeciálnej
prokuratúre z dôvodu odmietnutia časti obžaloby. Ústavný súd v priebehu tohto konania,
ktoré hodnotí ako zložité s ohľadom na počet skutkov a obvinených, zaznamenal aj obdobie
ojedinelej nečinnosti v trvaní vyše 6 mesiacov (od 19. júla 2010, keď Špecializovaný trestný
súd ustanovil jednému z obvinených obhajcu, do 31. januára 2011, keď vyšetrovateľ
vyrozumel obhajcov o plánovaných úkonoch).
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
či inom konaní pred orgánom verejnej moci má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy. Na kratšie obdobia nečinnosti orgánu verejnej moci ústavný súd spravidla prihliada
len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú
dĺžku súdneho konania (obdobne napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
Ústavný súd konštatuje, že vyšetrovateľ v tejto veci priebežne konal, vykonal
množstvo procesných a iných úkonov, a aj keď bol v označenom období nečinný, táto jeho
nečinnosť vzhľadom na charakter konania a jeho skutkovú náročnosť ovplyvňujúcu aj
časové hľadisko výraznou mierou neprispela k predĺženiu konania. Ústavný súd konštatuje,
že namietané konanie trvá už dlhšiu dobu, ale zároveň tvrdí, že pri posudzovaní dĺžky
a priebehu konania nemožno bez ďalšieho uplatniť formálne hľadisko, ale je potrebné
prihliadnuť na okolnosti prípadu aplikujúc metódu „in concreto“. To znamená, že ústavný
súd pri posudzovaní možného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bral do
úvahy nielen doterajšiu dĺžku konania, ale prihliadal aj na špecifiká konania, ktoré spočívajú
v skutkovej zložitosti, charaktere vyšetrovanej trestnej činnosti, väčšom počte obvinených,
čomu nepochybne zodpovedá aj rozsah dokazovania. Vychádzajúc z uvedeného dospel
ústavný súd k záveru, že doterajší priebeh prípravného konania zatiaľ zodpovedá obsahu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, pričom zistené obdobie ojedinelej nečinnosti (vzhľadom na zložitosť
vyšetrovanej veci a množstvo vykonaných úkonov) v súčasnej dobe ešte nedosiahlo takú
úroveň a intenzitu, ktorá by znamenala porušenie označeného základného práva.
V súvislosti s prieťahmi v konaní sťažovateľ namietal aj postup špeciálnej
prokuratúry, ktorá v prípravnom konaní vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti, ako
aj postup generálnej prokuratúry, ktorá na základe sťažovateľových podnetov preskúmavala
postup podriadenej prokuratúry a policajta. Týmto orgánom sťažovateľ vytýkal, že ich
odpovede na jeho žiadosti a podnety, ako aj ich pokyny neprispeli k urýchleniu prípravného
konania. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal aj to, že jeho „sťažnosť na prieťahy
v konaní“, ktorá bola špeciálnej prokuratúre doručená 29. januára 2010, nebola preskúmaná
a vybavená zákonným spôsobom, keďže prokurátor mu oznámil, že potom, ako sa
vyšetrovací spis dostane do jeho dispozičnej sféry, bude upovedomený o výsledku
preskúmania. Na tomto mieste považuje ústavný súd za dôležité upriamiť pozornosť na to,
že k preskúmaniu postupu policajta zo strany špeciálnej prokuratúry došlo neskôr, a to aj
na základe jeho neskoršej žiadosti zo 17. mája 2010, a to listom č. k. VII/2 Gv 201/08-44
z 20. októbra 2010.
Ústavný súd zastáva názor, že daným postupom špeciálnej prokuratúry
pri vybavovaní sťažovateľovej „sťažnosti na prieťahy“ v prípravnom konaní sa nevytvára
žiadna možnosť porušiť jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne napr. III. ÚS 73/05, III. ÚS 336/06). Hoci
prokurátor môže v rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti osobne vykonať aj jednotlivý
úkon alebo aj celé vyšetrovanie, o takúto situáciou v tomto prípade nešlo, pretože špeciálna
prokuratúra v tomto ohľade nekonala o trestnom obvinení sťažovateľa, ale zaoberala sa jeho
žiadosťou o preskúmanie postupu policajta.
Ústavný súd konštatoval, že postup vyšetrovateľa NKA v konaní vedenom
pod sp. zn. ČVS: PPZ-62/NKA-PZ-VY-2012 zatiaľ spĺňa požiadavky vyplývajúce z čl. 48
ods. 2 ústavy. Totožný záver prijal ústavný súd aj vo vzťahu k dozorujúcej – špeciálnej
prokuratúre a generálnej prokuratúre zaoberajúcej sa podnetmi sťažovateľa na postup
a prieťahy orgánov činných v trestnom konaní.
Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť je
zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju preto ústavný súd už na predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol, čo však neznamená, že ak by sa
vo veci vyskytli prieťahy, sťažovateľ by nemohol podať novú sťažnosť na porušenie
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ktoré v nej uplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2013