Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 32/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o.,

B., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. B. F., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. , ktorými namieta porušenie svojich základných

práv podľa , a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako

aj porušenie a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v

konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta

2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

vedené pod sp. zn. a sp. zn. , ktorými namieta porušenie

svojich základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový

protokol“), ako aj porušenie a dohovoru postupom Okresného

súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. (ďalej len „napadnuté konania“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka v napadnutých konaniach podanými návrhmi

požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcií. Súdny exekútor postupujúc podľa

procesnej úpravy obsiahnutej v

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov následne požiadal okresný súd

o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo podľa sťažovateľky k zákonnému

založeniu povinnosti okresného súdu rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci

v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie

poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej

názoru nevykazujú znaky mimoriadnej právnej zložitosti a nevyžadujú takú spoluprácu

okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť ich posúdenie,

resp. rozhodnutie v týchto veciach.

Sťažovateľka uviedla, že okresný súd bol podľa jej názoru v napadnutých konaniach

neodôvodnene nečinný, resp. postupoval neefektívne, a preto podala 25. mája 2011

v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného

súdu sťažnosti na prieťahy v týchto exekučných konaniach, na ktoré do dňa doručenia

sťažností ústavnému súdu nedostala žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej

základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového

protokolu a tiež malo dôjsť k porušeniu a dohovoru upravujúcich

zákaz diskriminácie.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezom,

v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach boli porušené ňou

označené základné práva podľa , práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu,

ako aj ďalšie ňou označené ustanovenia a dohovoru, zároveň sa domáha prikázať

okresnému súdu v týchto konaniach konať bez zbytočných prieťahov a napokon uložiť mu

zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V zmysle môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení

sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (a tiež práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62

a nasl. zákona o súdoch. Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ).

Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1 a § 116

ods. 1 písm. b) tohto zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje

sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon

podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov,

ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Účelom sťažnosti proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie

je v súlade so základným právom zaručeným , ale poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený

nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. , ).

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (a tiež práva podľa dohovoru), koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o

súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Sťažovateľka v sťažnostiach zhodne tvrdí, že v súlade so zákonom o súdoch

„podal[a] písomne ešte dňa 25. 05. 2011 do rúk predsedu exekučného súdu sťažnosť

na postup súdu smerujúcu proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“. Vzhľadom na skutočnosť, že k sťažnostiam nepripojila fotokópie

sťažností podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ústavný súd ju prípisom z 1. októbra 2012

vyzval, aby tak urobila v ním určenej lehote, prípadne iným hodnoverným spôsobom

preukázala, že takéto sťažnosti okresnému súdu podala, a zároveň ju upozornil na možnosť

odmietnutia sťažnosti podľa v prípade, ak na jeho

výzvu požadované písomnosti v určenej lehote nepredloží.

Sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu podaním doručeným 17. októbra

2012, ku ktorému pripojila kópie viacerých svojich podaní. V prvom rade vo vzťahu

ku konaniu vedenému pod sp. zn. pripojila kópiu podania označeného ako

„Žiadosť o informáciu o stave konania“ z 13. novembra 2009 adresovanú okresnému súdu

(bez kópie podacieho hárka pošty), ktorým žiada informáciu o stave konania, ktoré označila

menom a priezviskom povinnej osoby, jej rodným číslom, trvalým pobytom, ako

aj uvedením exekučného titulu. Taktiež pripojila kópiu podania označeného ako „Žiadosť

o informáciu o stave konania/Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu – prieťahy

v konaní“ z 25. februára 2010, ktoré taktiež adresovala okresnému súdu a v ktorom sa

informovala, čo bráni okresnému súdu vydať poverenie pre súdneho exekútora. Zároveň

toto podanie obsahuje aj podnet na preskúmanie zákonnosti postupu sudcov a úradníkov

okresného súdu, keďže podľa jej názoru takýto postup súdu spôsobuje zbytočné prieťahy

v konaní. Vo vzťahu k tomuto podaniu však chýba podací hárok pošty (prípadne iný

vierohodný doklad), ktorý by hodnoverným spôsobom preukazoval doručenie uvedeného

podania okresnému súdu. Vzhľadom na uvedené sťažovateľkou doručené podania nemajú

podľa názoru ústavného súdu z hľadiska dokazovania žiadnu výpovednú ani preukaznú

hodnotu.

Vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. sťažovateľka predložila

ústavnému súdu kópiu podania označeného ako „Sťažnosť a podnet na preskúmanie

zákonnosti postupu súdu – prieťahy v konaní“ z 30. augusta 2010 adresovaného okresnému

súdu spolu s potvrdenkou z 2. septembra 2010, z ktorej vyplýva, že elektronická podateľňa

okresného súdu elektronicky overila elektronické podpisy určitých dokumentov podaných

okresnému súdu právnym zástupcom sťažovateľky. Sťažovateľka v nich konkrétne označila

povinnú osobu menom, priezviskom, rodným číslom, trvalým pobytom, ako aj uvedením

exekučného titulu.

Uvedené podania sťažovateľky však neboli v zmysle citovaných ustanovení zákona

o súdoch adresované orgánu štátnej správy okresného súdu, teda jeho predsedovi, ale len

všeobecne okresnému súdu. Z tohto dôvodu ich preto nemožno považovať za kvalifikované

uplatnenie právneho prostriedku nápravy, ktoré zákon sťažovateľke na ochranu jej práv

účinne poskytuje.

Sťažovateľka taktiež pripojila kópie podaní označených ako „Sťažnosť na prieťahy

v konaní“ z 23. novembra 2010 a 25. mája 2011 (ďalej spolu len „sťažnosti na prieťahy“)

adresovaných predsedovi okresného súdu spolu s kópiami podacích hárkov pošty. Z obsahu

sťažností na prieťahy vyplýva, že ich prílohou majú byť zoznamy exekučných konaní

vedených okresným súdom, na ktoré sa tieto sťažnosti vzťahujú, tieto však k samotným

sťažnostiam na prieťahy neboli pripojené. Obsahom sťažností na prieťahy je bez

konkretizácie exekučných konaní vedených okresným súdom, na ktoré sa sťažnosti majú

vzťahovať, len všeobecná argumentácia týkajúca sa predovšetkým povinnosti exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom

ustanovenej lehote 15 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosti na prieťahy neboli

predložené s kompletným materiálom (chýba zoznam príslušných exekučných konaní

vedených okresným súdom, na ktoré sa sťažnosti na prieťahy vzťahujú), sťažovateľkou

doručené podania nemajú podľa názoru ústavného súdu z hľadiska dokazovania žiadnu

výpovednú ani preukaznú hodnotu.

Uvedený postup sťažovateľky v okolnostiach prerokúvaných sťažností nemožno

podľa ústavného súdu považovať za účinné splnenie požiadavky namietania prieťahov

v konaní vedenom orgánom štátnej správy súdov nahradzujúce sťažnosť orgánu štátnej

správy súdu podľa zákona o súdoch. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že

„povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv

a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby

sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.

Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“

(, ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka,

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, v sťažnostiach hodnoverným spôsobom

nepreukázala, že v doterajšom priebehu napadnutých konaní podala sťažnosti proti

namietanému porušovaniu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov predsedovi okresného súdu. Sťažovateľka zároveň v sťažnostiach neuvádza

žiadne argumenty, ktorými by preukazovala, že podmienku využitia tohto prostriedku

ochrany svojho základného práva podľa nesplnila z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, pričom existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu

sťažností, a preto ústavný súd nemohol v danom prípade zvážiť možnosť uplatnenia postupu

v zmysle .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľky, ktorými namieta postup okresného súdu v časti týkajúcej sa namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

odmietol podľa pre neprípustnosť.

II.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dodatkového protokolu, ako aj k porušeniu

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa dodatkového protokolu a tiež porušenie

ods. 2 a dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

v priamej príčinnej súvislosti (z rovnakých dôvodov) s namietaným porušením jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutých

konaniach nie sú splnené podmienky na vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a ani jej práva podľa dohovoru, rovnaký

záver prijal, aj pokiaľ ide o namietané porušenie ďalších sťažovateľkou označených

základných práv podľa , práva podľa dodatkového protokolu a označených článkov

a dohovoru.

Na základe uvedeného preto ústavný súd sťažnosti v tejto časti odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť podľa .

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2013