Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 199/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť A. B. a K. B., zastúpených obchodnou spoločnosťou hbr

advokáti s. r. o., Obchodná 58, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Holič,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu v

Bratislave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. B. a K. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. februára 2014 doručená sťažnosť A. B. a K. B. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou

namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

V sťažnosti sťažovateľky okrem iného uviedli:

„Dňa 19. 12. 2013 podali... prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosť

o urýchlené prejednanie veci v konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn.

, a to s poukázaním na skutočnosť, že odvolanie bolo podané dňa 16. 11. 2011

na Okresný súd Bratislava IV (č. k. a do dnešného dňa od podania

odvolania uplynulo viac ako 26 mesiacov. V texte žiadosti sťažovatelia upozornili súd aj na

skutočnosť, že konanie javí známky prieťahov v konaní. Toto podanie mal podľa názoru

sťažovateľov Krajský súd v Bratislave vyhodnotiť v zmysle jeho obsahu aj ako sťažnosť na

postup súdu vo veci porušovania práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle a nasl. a malo byť teda predložené aj

predsedovi Krajského súdu v Bratislave na rozhodnutie. Následne sa mal v lehote 30 dní

predseda Krajského súdu v Bratislave k sťažnosti vyjadriť a vykonať potrebné opatrenia.

Sťažovatelia opierajú tento svoj právny názor o ustanovenia (v spojitosti

s ), podľa ktorého sa každý úkon účastníka konania

posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený a podporne aj o nález

Ústavného súdu zo dňa 26. 11. 2009 sp. zn.: . K žiadnemu takémuto konaniu

zo strany súdu však v lehote 30 dní (teda pravdepodobne do 19. 01. 2014) podľa vedomostí

sťažovateľov nedošlo, resp. nemajú o tom žiadnu vedomosť. Vo veci nebol doteraz zo strany

súdu vytýčený termín pojednávania, nebol vykonaný žiadny úkon, ani sťažovatelia neboli

informovaní o vybavení svojho podania, resp. o vykonaní opatrenia na odstránenie

nežiaduceho stavu. Uvedené znamená, že ku dňu podania tejto sťažnosti je dodržaná

dvojmesačná lehota na jej podania na Ústavnom súde.

Poukazujeme aj na nález Ústavného súdu SR v porovnateľnej veci

28...

Napriek tomu, že neexistovali žiadne prekážky postupu súdu, v čase od podania

odvolania sťažovateľov dňa 16. 11. 2011 dodnes neboli vykonané žiadne ďalšie úkony

zo strany súdu, ktoré by viedli k rozhodnutiu o odvolaní.

Vzhľadom na nečinnosť súdu sťažovatelia podali dňa 19. 12. 2013 žiadosť o

urýchlené prejednanie veci, ktorá poukazovala na postup súdu vo veci porušovania práva

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže ku dňu podania žiadosti to už

bolo viac ako 24 mesiacov odo dňa, kedy bolo konanie postúpené odvolaciemu sudu (dňa

15. 02. 2012), počas ktorých sa nevykonal žiaden ďalší krok smerujúci k preskúmaniu veci,

či k odstráneniu nežiaduceho stavu. Na žiadosť sťažovateľov súd nijakým spôsobom

nereagoval.“

Sťažovateľky ďalej po podrobnom opísaní skutkového stavu, ktorý predchádzal

odvolaciemu súdnemu konaniu, navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo... A. B... a... K. B... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 ... postupom Krajského súdu v Bratislave...

porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje v konaní vedenom pod spisovou značkou

konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. B... a K. B... sa priznáva finančné zadosťučinenie každej z nich v sume po

3.500,- EUR...

4. Krajský súd... je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia... vo výške

340,90 EUR s DPH...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z obsahu sťažnosti i navrhovaného petitu je zrejmé, že sťažovateľky namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ

neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa ustáleného názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými

prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu

konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu

zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1

zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom

vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo

iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v

tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľky dosiaľ nepodali predsedovi krajského súdu

kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu (za takýto dôkaz nemožno považovať žiadosť ich právneho zástupcu

o urýchlené prejednanie veci zo 17. decembra 2013 adresovanú krajskému súdu, v ktorom

okrem iného uviedli: „ obraciame sa na Vás ako splnomocnený právny zástupca žalobcu

v prvom rade: A. B... a žalobcu v druhom rade: K. B..., proti žalovanému v prvom rade: I...

a žalovanému v druhom rade: A... v právnej veci o určenie neplatnosti príkaznej zmluvy

vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou . Odvolanie

žalobcov v tejto veci bolo podané dňa 16. 11. 2011 na prvostupňový súd. Do dnešného dňa

nebolo v uvedenej vecí rozhodnuté, čo negatívnym spôsobom zasahuje do života žalobcov,

rodina trpí právnou neistotou a čaká na spravodlivé rozhodnutie súdu.

Dovoľujeme si Vás požiadal: o čo najrýchlejšie prejednanie veci, nakoľko sme toho

názoru, že vec napĺňa predpoklady pre podanie sťažnosti na prieťahy v konaní na Ústavný

súd..., podľa článku 127... (porušenie základného práva podľa článku 48 ods. 2 ...

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov).“

Z uvedeného vyplýva, že postup sťažovateliek v okolnostiach daného prípadu

nemožno podľa ústavného súdu považovať za účinné splnenie požiadavky namietania

prieťahov v konaní u orgánu štátnej správy súdov nahradzujúce sťažnosť orgánu štátnej

správy súdu podľa zákona o súdoch. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva,

že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv

a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby

sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.

Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“

(, ).

Z obsahu sťažnosti a ani z jej príloh tiež nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky

prípustnosti sťažnosti podľa došlo zo strany

sťažovateliek z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto ústavný súd odmietol ich

sťažnosť podľa ako neprípustnú (obdobne

).

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľky v tejto veci predložili

ústavnému súdu novú sťažnosť (obdobne ).

V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2014