Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 199/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Š., H., toho času vo väzbe, ktorou namietal porušenie

svojich základných práv a slobôd podľa čl. 8 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd

postupmi a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 8. februára 2011

a Okresnej prokuratúry Trnava z 20. septembra 2010 v konaní vedenom pod sp. zn.

, v ktorom podala návrh na jeho vzatie do väzby, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2011

doručená sťažnosť Ľ. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa čl. 8 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

postupmi a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 8. februára 2011 a Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná

prokuratúra“) z 20. septembra 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom

podala návrh na jeho vzatie do väzby na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“).

Súčasťou sťažnosti bola žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresná prokuratúra tým, že „dňa 20. 9. 2010

podala návrh na vzatie do väzby na Okresný súd Trnava, sudkyni pre prípravné konanie

JUDr. H. G. v trestnej veci obvineného Ľ. Š. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1, ods. 2 písm. b .

Namietam predovšetkým nedodržanie 24 hodinovej lehoty na odovzdanie súdu

obvineného, pretože osobné sloboda mi bola obmedzená 18. 9. 2010 o 19. 30 hodine a

návrh na vzatie do väzby Okresnej prokuratúry v Trnave sp. zn. -7 bol podaný

Okresnému súdu v Trnave až 20. 9. 2010 čím bol jednoznačne porušený čl. 8 ods. 3

Listiny..., čo som namietal aj v sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe dňa 7. 1. 2011 na

Krajský súd Trnava, ktorý sa k porušeniu môjho základného práva... absolútne nevyjadril,

čo považujem za neprípustné...“.

Sťažovateľ na základe uvedeného ústavný súd žiada, aby rozhodnutie krajského súdu

sp. zn. z 8. februára 2011 a taktiež návrh na vzatie do väzby od okresnej

prokuratúry sp. zn. z 20. septembra 2010 zrušil v plnom rozsahu a rozhodol

uznesením, ktorým mu prizná finančné zadosťučinenie v sume 12 000 € a úhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

. Podľa môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo

veciach, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , , I. ÚS

74/05, , ).

1. Sťažovateľ v časti sťažnosti tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd

podľa čl. 8 ods. 3 listiny malo dôjsť rozhodnutím okresnej prokuratúry z 20. septembra

2010 v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu na jeho vzatie do väzby,

o ktorom rozhodol 21. septembra 2011 právoplatne okresný súd, a to nedodržaním 24-

hodinovej zákonnej lehoty od jeho zadržania (resp. od obmedzenia osobnej slobody), do

rozhodnutia o návrhu na vzatie do väzby.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu ( „... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý

pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne , , I. ÚS

178/04, ).

Ústavný súd zistil, že návrh okresnej prokuratúry bol podaný ešte 20. septembra 2010

a sťažovateľ bol vzatý do väzby na základe tohto návrhu uznesením okresného súdu sp. zn.

z 21. septembra 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa, teda ešte

21. septembra 2010. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu však sťažovateľ nepodal

žiadny opravný prostriedok.

Podľa rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o

vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby (...).

Podľa proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná

sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa mohol domôcť ochrany svojich práv podaním

sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 21. septembra 2010, ktorý rozhodol na základe

návrhu okresnej prokuratúry, avšak z obsahu sťažnosti nevyplýva, že túto možnosť využil.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť

v tejto časti podľa odmietol pre nedostatok svojej

právomoci.

Nad rámec k tomu ústavný súd uvádza, že uvedené námietky sťažovateľa treba

považovať aj za zjavne neopodstatnené, a to z týchto dôvodov. Podľa čl. 152 ods. 1 a 4

má prednosť nielen pred zákonmi a podzákonnými normatívnymi právnymi

aktmi, ale i pred ústavnými zákonmi, teda i pred listinou. Ak teda

ustanovuje lehotu 48 hodín a čl. 8 ods. 3 listiny pre rovnaké situácie lehotu 24 hodín, tak

platí , čiže lehota 48 hodín. S týmito otázkami sa ústavný súd už

vysporiadal vo svojich viacerých rozhodnutiach napr. č. k. -37 a č. k.

-76. Obdobné stanoviská zaujal ústavný súd aj v rozhodnutí č. k.

-45 z 30. júna 2004.

Aj súčasná právna úprava obsiahnutá napr. v , až

vychádza z ústavnosti 48-hodinových lehôt. Právna istota, predvídateľnosť súdnych

rozhodnutí a zásada prednosti ústavne konformného výkladu spolu so zásadou zotrvania na

už rozhodnutom, pokiaľ nie sú zvlášť významné dôvody pre zmenu judikatúry, teda vedú

ústavný súd k tomu, aby aj naďalej pokladal za ústavný postup orgánov verejnej moci

rešpektujúci 48-hodinové lehoty podľa (obdobne napr. ).

2. V ďalej časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

podľa čl. 8 ods. 3 listiny uznesením krajského súdu sp. zn. z 8. februára

2011, ktorým zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 11. januára 2011 tým, že sa k jeho sťažnosti „proti rozhodnutiu o väzbe dňa 7. 1. 2011...

absolútne nevyjadril, čo považujem za neprípustné...“.

Z ustanovenia vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z

príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém tejto

ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného

súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a

slobôd ( a ).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nie je súdom vyššej inštancie

rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade

preto neposudzuje správnosť procesného postupu či skutkových a právnych názorov

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli

k rozhodnutiu (obdobne napr. ). Do jeho právomoci v konaní podľa čl. 127

patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie všeobecne záväzných

právnych predpisov orgánmi verejnej moci s , prípadne s medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (napr. , ,

, ).

Ústavný súd z tohto pohľadu preto preskúmal obsah namietaného uznesenia

krajského súdu sp. zn. z 8. februára 2011, ktorým zamietol sťažnosť

sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu sp. zn. z 11. januára 2011 o

zamietnutí jeho žiadosti o prepustenie z väzby zo 7. januára 2011 a konštatuje, že je síce

pomerne stručné a nedalo vyčerpávajúcu odpoveď na všetky námietky sťažovateľa, ako to

tvrdí on vo svojej sťažnosti, ale na druhej strane ho nemožno považovať ani za zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, resp. svojvoľné.

Z rozhodnutia krajského súdu totiž nepochybne vyplýva, že riadne preskúmal

správnosť výrokov rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o

prepustenie z väzby, ako aj to, či dôvody väzby u sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. c)

naďalej trvajú (stotožnil sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením), a

keďže „nezistil žiadne dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, sťažnosť obvineného

ako nedôvodnú v zmysle zamietol“.

Sťažovateľ bol v okolnostiach prípadu navyše vzatý do väzby ešte uznesením

okresného súdu sp. zn. z 21. septembra 2010 a toto uznesenie sa stalo

právoplatným toho istého dňa [sťažovateľ ho v zákonnej lehote ani nenapadol účinným

riadnym opravným prostriedkom (sťažnosťou), ktorú mal vtedy k dispozícii], preto jeho

námietky v tomto smere už nemôžu nijakým spôsobom spochybniť iné rozhodnutie

krajského súdu sp. zn. z 8. februára 2011 preskúmavajúce rozhodnutie

okresného súdu sp. zn. z 11. januára 2011 o zamietnutí jeho žiadosti o

prepustenie z väzby, ktoré je predmetom tejto sťažnosti.

Nad rámec ústavný súd k tomu tiež zistil, že okresný súd po podaní obžaloby

(9. marec 2011) rozhodol trestným rozkazom sp. zn. z 10. marca 2011 tak, že v

danej trestnej veci uložil okrem iného sťažovateľovi úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

deväť mesiacov nepodmienečne a jeho rozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť 8. apríla

2011.

Ústavný súd sa vzhľadom na konkrétne okolnosti uvedeného prípadu preto

nedomnieva, že by závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako

zjavne neodôvodnené či arbitrárne, preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci (predovšetkým o jeho žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2011