Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 236/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna

2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., B., zastúpenej advokátom JUDr. M. F., B., vo

veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 4. februára

2009 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a

jeho rozsudkom z 21. septembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. januára

2011 doručená sťažnosť M. H., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom č. k. -141 zo 4. februára 2009 a postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 21. septembra 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vykonávala pre B. P., B.

(ďalej len „odporca“), funkciu predsedu kontrolnej komisie. Sťažovateľka podala na

okresnom súde proti odporcovi žalobný návrh, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 86 400

Sk (2 867,95 €) s príslušenstvom, a to z dôvodu, že jej odporca nevyplatil odmenu

v stanovenej výške za rok 2005, ktorá jej podľa jej názoru za výkon predmetnej činnosti

patrila. Okresný súd o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. -141 zo 4. februára

2009, ktorým žalobný návrh sťažovateľky zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom

krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. -164 z 21. septembra 2010 tak, že

rozsudok okresného súdu č. k. -141 potvrdil.

Podľa sťažovateľky postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom zo 4. februára 2009 a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 21. septembra 2010 bolo porušené

jej základné právo na súdnu ochranu zaručené v a právo na spravodlivé

súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Svoje tvrdenia sťažovateľka odôvodnila takto:

«Postupom Okresného súdu ako i Krajského súdu bolo porušené jej právo domáhať

sa zákonným spôsobom svojho na nezávislom a nestrannom súde. Postupom súdu

navrhovateľke bolo odňaté právo klásť otázky svedkom a odporcovi (zastúpeného

štatutárnym orgánom) a preukázať dôvodnosť uplatneného nároku...

Navrhovateľka žiadala vykonať výsluchy svedkov... Súd nevykonal výsluch

navrhovaných svedkov. V odôvodnení uviedol, že to bolo z dôvodu, že títo sa mali vyjadriť

len k tomu, ako pracovala navrhovateľka v roku 2005. Uvedení svedkovia sa však mali

vyjadriť k spôsobu rozdeľovania odmien v predchádzajúcich rokoch ako i k tvrdeniu

svedkov odporcu. Postupom súdu jej bolo znemožnené preukázať dôvodnosť uplatneného

nároku. Navrhovateľkou navrhovaní svedkovia boli prítomní pri rozdeľovaní odmien za

predchádzajúce roky, bol im známy „kľúč“ na základe ktorého sa odmeny rozdeľovali a

mali sa vyjadriť aj ku skutočnosti, či sa tento kľúč menil každý rok...

Máme za to, že súd pochybil, keď nevykonal výsluch štatutárov odporcu, nakoľko títo

vystupujú v mene odporcu... navonok, súd v rozsudku ani riadne nezdôvodnil, prečo

nepovažoval výsluch odporcu... za potrebný.

Proti prvostupňovému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, namietala

nevypočutie... svedkov vrátane štatutárneho orgánu odporcu a nesprávne právne posúdenie

veci.

... Odvolací súd uviedol, že výpoveď navrhovaných svedkov nie je potrebná z dôvodu,

že by nemala žiaden vplyv k okolnostiam prerozdeľovania odmien, nakoľko až kritéria

rozdeľovania odmien za rok 2005 upravovali podmienky nároku na odmenu alebo jej časť.

Hlavné pochybenia Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu vidí sťažovateľ v

tom, že znemožnil navrhovateľke preukázať uplatnený nárok tým, že nevypočul navrhnutých

svedkov a ani zástupcov účastníka konania... a tým znemožnil klásť účastníkovi konania a

svedkom otázky.

Napriek tomu, že konanie na Okresnom súde Bratislava V. trvalo 3... roky, súd

nevypočul účastníka konania – odporcu... Súd viedol dokazovanie nesprávnym smerom...

Pochybenie súdov vidí sťažovateľka i v tom, že oba súdy posúdili odmenu, ktorú mala

dostať navrhovateľka za činnosť v kontrolnej komisii bytového družstva ako

nenárokovateľnú. Odmena za činnosť v kontrolnej komisii bola priznaná vyšším orgánom a

teda na ňu mala právo. Jedná sa v podstate o príjem za vykonanú prácu a jednoznačne táto

suma je nárokovateľná...»

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky M. H. domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 a práva na spravodlivé

prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 zmluvy Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V. a Krajského súdu Bratislava v konaní

vedenom pod sp. zn. a v odvolacom konaní na Krajskom súde Bratislava pod

sp. zn. porušené bolo.

2. M. H. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 €..., ktoré mu je Okresný

súd Bratislava V. povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. H. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 €..., ktoré mu je Krajský

súd Bratislava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V. a Krajský súd Bratislava sú povinní spoločne a

nerozdielne uhradiť M. H. trovy konania v sume 261,82 €..., na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. M. F.,... B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základných práv postupom a rozhodnutím

okresného súdu

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označeného základného práva

alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jej

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľka v súvislosti s napádaným postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 4. februára 2009 namieta,

t. j. základného práva na súdnu ochranu zaručeného v a práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, neposkytujú všeobecné súdy

na základe sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jej práv.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala možnosť domáhať sa preskúmania,

sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutého postupu okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudku zo 4. februára 2009 využitím riadneho opravného

prostriedku, a to odvolania, ktoré sťažovateľka napokon pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu aj využila, pričom o tomto jej odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom č. k.

-164 z 21. septembra 2010. Krajský súd sa v rozsahu svojho preskúmavacieho

oprávnenia odvolacieho súdu musel v podstate vysporiadať s rovnakými skutkovými

a právnymi argumentmi, ako sťažovateľka uvádza aj v konaní pred ústavným súdom.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (vo vzťahu k postupu a rozhodnutiu okresnému

súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie ( ).

2. K namietanému porušeniu základných práv postupom a rozhodnutím

krajského súdu

Predmetom sťažnosti v tejto časti je namietané porušenie základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 21. septembra 2010.

Podľa názoru ústavného súdu je sťažnosť sťažovateľky v tejto časti neprípustná.

Ako vyplýva zo samotnej sťažnosti sťažovateľky, táto pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie. Podľa zistenia ústavného

súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o tomto dovolaní vedie

konanie pod sp. zn. , avšak dosiaľ o dovolaní rozhodnuté nebolo.

Sťažovateľka podaním dovolania, ako aj podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

vytvorila stav, keď by o jej veci mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu

(najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho

štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty ústavne aprobovateľné, pretože by tým mohlo

dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych rozhodnutí v tej istej veci (m. m. ,

).

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie právomoci dovolacieho súdu vo veci

sťažovateľky predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie

sťažnosti ústavnému súdu v tejto časti ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu

o poslednom procesnom prostriedku, ktorý bol sťažovateľkou využitý, ako predčasné

(m. m. , ).

Ústavný súd v súčasnej dobe vo svojej rozhodovacej činnosti zastáva názor (napr.

), podľa ktorého v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti podľa je takáto sťažnosť

považovaná za neprípustnú až do rozhodnutia o dovolaní.

V tejto súvislosti už ústavný súd judikoval (napr. , ), že

lehota na prípadné podanie sťažnosti podľa po rozhodnutí o dovolaní

bude v zásade zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu,

s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú. Nie je dôvodné, aby

sťažovateľka v prípade, ak podala dovolanie, zároveň podala aj sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 , pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie

nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa smerujúcu proti

rozhodnutiu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej

oneskorenosť (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo

veci Zvolský a Zvolská proti Českej republike, sťažnosť č. 46129/99 a jeho body č. 51, 53,

54).

Ak by sa ústavný súd vecne zaoberal sťažnosťou sťažovateľky pred rozhodnutím

najvyššieho súdu o podanom dovolaní, mohol by neprípustne zasiahnuť do rozhodovania

všeobecných súdov. V prípade, ak by ústavný súd čakal na rozhodnutie dovolacieho súdu,

mohlo by to viesť k neúmernému predĺženiu konania o sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti (vo vzťahu k namietanému

postupu a rozhodnutiu krajského súdu) po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako

neprípustnú podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2011