Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e0c/365044.ebce1f.pdf
PDF · 100.14 KB
No categories available
6Cdo/24/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 24/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne PhMr. M. H., bývajúcej
v B., zastúpenej JUDr. M. F., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému B., so sídlom v B.,
IČO : X., o zaplatenie 2 867,95 Eur (86 400,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava
V pod sp. zn. 6 C 45/2007, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 21. septembra 2010, sp. zn. 8 Co 85/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 4. februára 2009 č.k. 6 C 45/2007-141
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa na ţalovanom domáhala zaplatenia sumy 86 400,-- Sk
(2 867,95 Eur) so 7% úrokom z omeškania od 6. mája 2006 do zaplatenia z dôvodu, ţe ako
fyzická osoba mala pre ţalovaného vykonávať funkciu predsedu kontrolnej komisie, za ktorú
činnosť jej v zmysle Zásad na priznanie odmien členom predstavenstva, kontrolnej komisie,
výborov samosprávy druţstva prináleţala odmena, ktorú jej však ţalovaný za rok 2005
nevyplatil. Dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nemá právny nárok na vyplatenie odmien, lebo
zhromaţdenie delegátov, v ktorého kompetencii je rozhodovať o odmenách, síce schválilo
členom kontrolnej komisie odmenu za rok 2005 vyplatiť, avšak v čase jej faktického
prerozdeľovania medzi jednotlivých jej členov, uţ ţalobkyňa v tejto komisii nepracovala,
pretoţe bola z funkcie odvolaná, a teda v zmysle kritérií rozdeľovania odmien členom
kontrolnej komisie, jej odmena nepatrila.
Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudkom
z 21. septembra 2010, sp. zn. 8 Co 85/2009, rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil. Stotoţnil sa so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa a aj s jeho
právnym posúdením veci. V odôvodnení rozhodnutia sa preto v zmysle ustanovenia § 219
ods. 2 O.s.p. obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pripojil ďalšie dôvody, ktorými sa
osobitne vyjadril k jednotlivým námietkam uvedeným v odvolaní.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby
dovolací súd rozsudok krajského i okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, ţe nevykonaním ňou navrhnutých dôkazov (výsluch
členov kontrolnej komisie a výsluch štatutárnych zástupcov), ktorých vykonanie povaţovala
za dôleţité, jej súdy niţších stupňov odňali moţnosť konať pred súdom. Dovolanie
odôvodnila tieţ tým, ţe súdy nezistili náleţite skutkový stav veci a ţe rozhodnutie krajského
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť
(§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému
nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci ţalobkyňa napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.
Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu
obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza
do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť
dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani
podľa § 238 ods. 3 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie
je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či
v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne
rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku,
či konanie pred súdmi niţších stupňov nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá
moţnosť konať pred súdom.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom
nebolo takouto vadou postihnuté.
Pokiaľ dovolateľka namietala, ţe jej súdy odňali moţnosť konať pred súdom tým, ţe
nevykonali ňou navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto
postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci
sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť
všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký
posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však
súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva
právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľka v danej
veci aj vyuţila (nebolo jej odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný,
ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom dovolateľku nevylúčil z realizácie
procesného práva, ktoré jej Občianky súdny poriadok priznáva.
V posudzovanej veci nejde ani o prípad, kedy by odvolací súd (súd prvého stupňa)
nevykonal ţiaden účastníkmi navrhnutý dôkaz. Navyše, odvolací súd sa podrobne vyporiadal
v dôvodoch svojho rozhodnutia s otázkou, prečo nepovaţoval za potrebné dôkaz výsluchom
svedkov a štatutárnych zástupcov ţalovaného vykonať.
Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého
v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto
veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.
Námietky ţalobkyne, ktorými vytýka odvolaciemu i prvostupňovému súdu existenciu
tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba povaţovať za dovolacie dôvody podľa § 241
ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú.
Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. ţe by rozhodnutie prípadne
aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania za
predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
O.s.p. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však nepriznal ţalovanému náhradu trov
dovolacieho konania, pretoţe nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. septembra 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová