Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/24/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne PhMr. M. H., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. M. F., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému B., so sídlom v B.,

IČO : X., o zaplatenie 2 867,95 Eur (86 400,-- Sk), vedenej na Okresnom súde Bratislava

V pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 21. septembra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 4. februára 2009 č.k. -141

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa na ţalovanom domáhala zaplatenia sumy 86 400,-- Sk

(2 867,95 Eur) so 7% úrokom z omeškania od 6. mája 2006 do zaplatenia z dôvodu, ţe ako

fyzická osoba mala pre ţalovaného vykonávať funkciu predsedu kontrolnej komisie, za ktorú

činnosť jej v zmysle Zásad na priznanie odmien členom predstavenstva, kontrolnej komisie,

výborov samosprávy druţstva prináleţala odmena, ktorú jej však ţalovaný za rok 2005

nevyplatil. Dospel k záveru, ţe ţalobkyňa nemá právny nárok na vyplatenie odmien, lebo

zhromaţdenie delegátov, v ktorého kompetencii je rozhodovať o odmenách, síce schválilo

členom kontrolnej komisie odmenu za rok 2005 vyplatiť, avšak v čase jej faktického

prerozdeľovania medzi jednotlivých jej členov, uţ ţalobkyňa v tejto komisii nepracovala,

pretoţe bola z funkcie odvolaná, a teda v zmysle kritérií rozdeľovania odmien členom

kontrolnej komisie, jej odmena nepatrila.

2

Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudkom

z 21. septembra 2010, sp. zn. , rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne

potvrdil. Stotoţnil sa so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa a aj s jeho

právnym posúdením veci. V odôvodnení rozhodnutia sa preto v zmysle ustanovenia § 219

ods. 2 obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pripojil ďalšie dôvody, ktorými sa

osobitne vyjadril k jednotlivým námietkam uvedeným v odvolaní.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby

dovolací súd rozsudok krajského i okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie. V dovolaní uviedla, ţe nevykonaním ňou navrhnutých dôkazov (výsluch

členov kontrolnej komisie a výsluch štatutárnych zástupcov), ktorých vykonanie povaţovala

za dôleţité, jej súdy niţších stupňov odňali moţnosť konať pred súdom. Dovolanie

odôvodnila tieţ tým, ţe súdy nezistili náleţite skutkový stav veci a ţe rozhodnutie krajského

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť

( a nasl. ). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci ţalobkyňa napadla dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a a

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie nie je preto prípustné ani

podľa

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku,

či konanie pred súdmi niţších stupňov nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/

Podľa je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá

moţnosť konať pred súdom.

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom

nebolo takouto vadou postihnuté.

Pokiaľ dovolateľka namietala, ţe jej súdy odňali moţnosť konať pred súdom tým, ţe

nevykonali ňou navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto

postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci

sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť

všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký

posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov ( ods. l veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré

z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však

súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníkovi konania priznáva

právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľka v danej

veci aj vyuţila (nebolo jej odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný,

ponecháva súdu. Odvolací súd preto svojim postupom dovolateľku nevylúčil z realizácie

procesného práva, ktoré jej Občianky súdny poriadok priznáva.

V posudzovanej veci nejde ani o prípad, kedy by odvolací súd (súd prvého stupňa)

nevykonal ţiaden účastníkmi navrhnutý dôkaz. Navyše, odvolací súd sa podrobne vyporiadal

v dôvodoch svojho rozhodnutia s otázkou, prečo nepovaţoval za potrebné dôkaz výsluchom

svedkov a štatutárnych zástupcov ţalovaného vykonať.

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ Dovolanie v tejto

veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je.

Námietky ţalobkyne, ktorými vytýka odvolaciemu i prvostupňovému súdu existenciu

tzv. inej vady a omyl pri aplikácii práva, treba povaţovať za dovolacie dôvody podľa § 241

ods. 2 písm. b/ a c/ , ktoré však sami o sebe prípustnosť dovolania nezakladajú.

Skutočnosť, ţe by konanie bolo postihnuté tzv. inou vadou, resp. ţe by rozhodnutie prípadne

aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania za

predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd však nepriznal ţalovanému náhradu trov

dovolacieho konania, pretoţe nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. septembra 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová