Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 25/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., B., zastúpenej JUDr. M. F., pre namietané porušenie

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra

2011 doručená sťažnosť M. H., B. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa návrhom z 11. decembra 2006

domáhala zaplatenia požadovanej istiny s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu

odmien za činnosť predsedníčky kontrolnej komisie B. za obdobie r. 2005. Prvostupňový

súd rozsudkom sp. zn. zo 4. februára 2009 jej návrh zamietol. Proti tomuto

rozhodnutiu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 21. septembra 2010 tak, že napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil. Sťažovateľka podala proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.

zo 14. septembra 2011 dovolanie sťažovateľky odmietol, keďže dospel

k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Podľa

sťažovateľky postupom okresného súdu a krajského súdu bolo porušené jej základné právo

na súdnu ochranu zaručené v a právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto sa návrhom zo 17. januára 2011 domáhala ochrany

svojich práv na ústavnom súde. Keďže však svoju sťažnosť ústavnému súdu podala v dobe,

keď o jej dovolaní ešte nebolo rozhodnuté, ústavný súd uznesením sp. zn.

z 2. júna 2011 jej sťažnosť zamietol. Z dôvodu, že odpadla prekážka, ktorá bránila

ústavnému súdu rozhodovať, podala sťažovateľka opakovane svoju sťažnosť na ústavnom

súde „s poukazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská proti ČR, sťažnosť č. 46129/99 (a body 51,53,54) sťažnosť nemožno

odmietnuť za predpokladu, že dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je neprípustné“.

Sťažovateľka ďalej uvádza:

„Hlavné pochybenia Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu vidí sťažovateľ

v tom, že znemožnil navrhovateľke preukázať uplatnený nárok, tým že nevypočul

navrhnutých svedkov a ani zástupcov účastníka konania (štatutárny orgán odporcu) a tým

znemožnil klásť účastníkovi konania a svedkom otázky.

Napriek tomu, že konanie na Okresnom súde Bratislava V. trvalo 3 (tri) roky, súd

nevypočul účastníka konania - odporcu (zastúpeného štatutárnym orgánom). Súd viedol

dokazovanie nesprávnym smerom, ktorá skutočnosť iba neúmerne predĺžila celé konanie.

Pochybenie súdov vidí sťažovateľka i v tom, že oba súdy posúdili odmenu, ktorú mala

dostať navrhovateľka za činnosť v kontrolnej komisii bytového družstva ako

nenárokovateľnú. Odmena za činnosť v kontrolnej komisii bola priznaná vyšším orgánom

a teda na ňu mala právo. Jedná sa v podstate o príjem za vykonanú prácu a jednoznačne

táto suma je nárokovateľná.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti

rozhodol takto:

„1. Základné právo sťažovateľky M. H. domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 a práva na spravodlivé

prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 zmluvy Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V. a Krajského súdu Bratislava v konaní

vedenom pod sp. zn. a v odvolacom konaní na Krajskom súde Bratislava pod

sp. zn. porušené bolo.

2. M. H. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom desaťtisíc eur),

ktoré mu je Okresný súd Bratislava V. povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. H. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 € (slovom desaťtisíc eur),

ktoré mu je Krajský súd Bratislava povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V. a Krajský súd Bratislava sú povinní spoločne

a nerozdielne uhradiť M. H. trovy konania v sume 261,82 € za 2 úkony právnej pomoci

(prevzatie a príprava zastupovania a spísanie ústavnej sťažnosti v zmysle § 11 ods. 3

vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov (jeden úkon právnej pomoci

á 123,50 € + 7,41 € režijný paušál), na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. F., B., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka si zároveň uplatnila náhradu trov konania vo výške 261,82 € za dva

úkony právnej pomoci na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. F., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka takto:

„V priebehu 4 rokov bola sťažovateľka v právnej neistote. Celé dokazovanie bolo

vedené úplne iným smerom. Navrhovateľka je členkou odporcu (B. B.) a zároveň zástupcom

celého bytového domu s takmer 100 bytmi, delegátom bytového domu a zúčastňuje sa

zhromaždení delegátov bytového domu. Proti jej osobe bolo na zhromaždeniach delegátov

použité, že sa súdi s B., čo ju postavilo do zlého svetla a znemožnilo jej tak vôbec sa

uchádzať o funkciu člena riadiaceho alebo kontrolného orgánu družstva. Odvolaním

sťažovateľky z členstva v kontrolnej komisii bola ukrátená o svoj príjem za ďalšie 3 roky.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje zároveň za potrebné

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Podstatou sťažnosti je tvrdenie, že prvostupňový a odvolací súd tým, že nevypočuli

sťažovateľkou navrhovaných svedkov a zástupcov odporcu v konaní, viedli dokazovanie

nesprávnym smerom a znemožnili jej preukázať dôvodnosť uplatneného nároku. Oba súdy

tiež podľa sťažovateľky nesprávne posúdili odmenu, vyplatenie ktorej sťažovateľka

požadovala ako nenárokovateľnú. Takýmto postupom porušili označené práva

sťažovateľky.

Ako vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu je daná

iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. V danom

prípade o rozsudku okresného súdu na základe odvolania sťažovateľky rozhodoval krajský

súd ako súd odvolací, t. j. sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich práv právnymi

prostriedkami v systéme všeobecných súdov. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný

súd sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie označených práv postupom

okresného súdu v predmetnom konaní po predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok

svojej právomoci ( ).

Ústavný súd poznamenáva, že mu neprislúcha hodnotiť spôsob vykonávania dôkazov

všeobecnými súdmi ani hodnotiť skutkové a právne závery, ku ktorým dospeli, a tak

zasahovať do ich rozhodovacej činnosti, pretože nie je prieskumným súdom ani

nadriadeným súdom. Jeho úlohou je kontrola zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov

všeobecnými súdmi s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách.

Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľky smerujúce ku konaniam a rozhodnutiam

okresného súdu a krajského súdu, tieto už ústavný súd preskúmal v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Aj keď existovala prekážka nerozhodnutej veci, po jej odpadnutí sťažovateľka, ktorá

je zastúpená kvalifikovanou právnou kanceláriou, mala namietnuť posledné rozhodnutie,

resp. konanie, a to vo veci najvyššieho súdu. Tento súd vo veci rozhodol uznesením sp. zn.

zo 14. septembra 2011, keď dovolanie žalobne odmietol.

Ústavný súd vo veci sp. zn. postupoval podľa stabilnej judikatúry

ústavného súdu, ktorá vychádza z názoru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Zvolský a Zvolská verzus Česká republika.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak vo veci nerozhoduje iný súd. Podľa Občianskeho súdneho

poriadku rozhodnutie okresného súdu podlieha kontrole krajského súdu a rozhodnutie

krajského súdu podlieha kontrole najvyššieho súdu. Ústavný súd sa riadi princípom

subsidiarity, ktorý vylučuje, aby tieto dve rozhodnutia preskúmaval ústavný súd.

Podľa ustanovenia ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania.

Sťažovateľka napriek svojmu právnemu zastúpeniu nenamietala postup najvyššieho

súdu, preto ústavný súd nemohol rozhodnutie preskúmať a sťažnosť v tejto časti odmietol

pre nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012