Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 256/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. N., Maďarská republika, zastúpeného advokátkou

JUDr. T. P., Ž., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2011

doručená sťažnosť M. N. Maďarská republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. T. P., Ž., pre namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„1. Sťažovateľ dňa 14. 08. 2008 podal na Okresnom súde Bratislava II žalobu

o zrušenie podielového spoluvlastníctva a vysporiadanie prikázaním spoluvlastníctva za

náhradu. Vec je vedená pod sp. zn. . Ku dňu podania sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 nebol vo veci nariadený termín pojednávania, napriek

tomu, že uplynulo od žaloby viac ako 31 mesiacov. Dňa 04. 11. 2009 podal sťažovateľ

sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi súdu. Podľa odpovede

podpredsedníčky okresného súdu č. Spr. 2126/2009 z 14. 12. 2009 sťažnosť nie je dôvodná,

pretože súd koná plynule, bez prieťahov.

2. Sťažovateľ žiadnym spôsobom neprispieva k prieťahom v konaní. Žaloba

o zrušenie podielového spoluvlastníctva patrí do štandardnej rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a vec nie je skutkovo a právne zložitá.

Prieťahy v konaní sú spôsobené nečinnosťou a nesústredenou činnosťou konajúceho

súdu prvého stupňa. Žaloba bola podaná 14. 08. 2008 a teda ani po uplynutí viac ako 31

mesiacov súd nenariadil vo veci pojednávanie. Nesústredenosť konania odporcu vyplýva aj

z jeho procesného postupu, keď uznesením č. k. - 41 z 21. 11. 2008 žalobu

odmietol, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 65 z 31. 08. 2009

zrušil odvolaním napadnuté uznesenie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O nesprávnej činnosti odporcu svedčí aj uznesenie z 12. 09. 2008, keď sa domáha

označenia odporcov v 2. a 3. rade ako i doručenia listu vlastníctva napriek tomu, že

v žalobe je jasne uvedené, že odporcovia v 2. a 3. rade sú pre žalobcu neznáme osoby

s neznámym miestom pobytu a na sporné nehnuteľnosti nie je založený list vlastníctva.“

Konanie, v ktorom sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy, je vedené na okresnom

súde pod sp. zn. . Sťažovateľ uviedol, že jeho súdny spor trvá už od roku

2008 a dosiaľ nie je právoplatne skončený, čo len prehlbuje jeho právnu neistotu.

Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že z dôvodu

prieťahov spôsobených okresným súdom je v stave právnej neistoty.

Sťažovateľ na základe toho navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods.

2 a právo podľa dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných

prieťahov a zaviazal ho uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €

a náhradu trov konania.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k podanej sťažnosti podaním sp. zn.

Spr. 3243/2011 z 29. apríla 2011 vyjadril okresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky,

v ktorom sa okrem podrobného spisového prehľadu uvádza:

„... navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu

a spravodlivý proces v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľovi ním žiadané

finančné odškodnenie.

Návrh vo veci na zrušenie podielového spoluvlastníctva bol podaný na tunajší súd

dňa 14. 08. 2008. Následne súd vykonával úkony smerujúce k odstráneniu vád návrhu

a rozhodovanie o procesnom návrhu sťažovateľa doručenom súdu dňa 08. 10. 2008.

Vzhľadom k tomu, že zákonná sudkyňa JUDr. A. S. bola dočasne pridelená na Krajský súd

v Bratislave, opatrením predsedníčky súdu Spr. 3651/2009 zo dňa 13. 10. 2009 bola vec

prikázaná na konanie JUDr. Z. M.. Ako vyplýva z pripojenej chronológie spisu po jeho

prikázaní JUDr. M. mám za to, že sa vo veci koná plynule a nedošlo k subjektívnym

prieťahom zo strany súdu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)].

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého sa mal dopustiť okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. , , ). Posúdenie otázky, či

v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantované v (ako aj právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr.

, ).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (, ,

, ) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom...,

ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov,

a tým ani porušenie základného práva podľa “ (,

), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti

takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (), resp. že „na základe skutočností uvedených

v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom

prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa “

().

Ústavný súd z predloženej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu

zistil, že 14. augusta 2008 bola na okresnom súde podaná žaloba o zrušenie podielového

spoluvlastníctva. Dňa 21. novembra 2008 okresný súd odmietol žalobu z dôvodu

neodstránenia nedostatkov žaloby. Dňa 29. decembra 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti

uzneseniu okresného súdu o odmietnutí žaloby. Uznesením Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -65 z 31. augusta 2009 odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí žaloby zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 23. novembra 2009 okresný súd pripustil zmenu žaloby. Dňa 30. augusta 2010 okresný

súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku. Dňa 31. januára

2011 krajský súd ako súd odvolací potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní

oslobodenia od platenia súdneho poplatku sťažovateľovi. Dňa 11. apríla 2011 okresný súd

opäť pripustil zmenu žalobného petitu.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať

postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku

konania (dva roky a 9 mesiacov z toho na okresnom súde konanie prebieha 2 roky a jeden

mesiac) kvalifikovať ako rozporný s . Ako neefektívny úkon v postupe

okresného súdu je možné hodnotiť obdobie 9 mesiacov (obdobie od 21. novembra 2008,

keď okresný súd odmietol žalobu z dôvodu neodstránenia nedostatkov žaloby,

do 31. augusta 2009, keď krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí

žaloby), išlo však doteraz o ojedinelú nečinnosť, ktorá bola následným vykonávaním

úkonov zo strany okresného súdu napravená. Sťažovateľ tiež prispel k doterajšej dĺžke

súdneho konania tým, že dvakrát bolo na jeho návrh rozhodnuté o zmene žalobného petitu.

Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. po zrušení uznesenia okresného

súdu o odmietnutí žaloby konal plynule a vykonával úkony a smerujúce k meritórnemu

skončeniu veci.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre uznal, že „nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ (), pričom jednorazový prieťah v konaní súdu

nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosť

súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný

súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (napr. , , ).

Na základe všetkých uvedených skutočností a berúc do úvahy doterajšiu dobu

konania pred okresným súdom ústavný súd konštatuje, že doterajší postup okresného súdu

nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa ako návrh zjavne neopodstatnený.

Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie nebráni

sťažovateľovi opätovne sa obrátiť so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti

v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok

V Košiciach 7. júna 2011