Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 256/2011
PDF · 153.95 KB
No categories available
III. ÚS 256/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. N., Maďarská republika, zastúpeného advokátkou
JUDr. T. P., Ž., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C/200/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2011
doručená sťažnosť M. N. Maďarská republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátkou JUDr. T. P., Ž., pre namietané porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C/200/2008.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:
„1. Sťažovateľ dňa 14. 08. 2008 podal na Okresnom súde Bratislava II žalobu
o zrušenie podielového spoluvlastníctva a vysporiadanie prikázaním spoluvlastníctva za
náhradu. Vec je vedená pod sp. zn. 16 C/200/2008. Ku dňu podania sťažnosti podľa čl. 127
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nebol vo veci nariadený termín pojednávania, napriek
tomu, že uplynulo od žaloby viac ako 31 mesiacov. Dňa 04. 11. 2009 podal sťažovateľ
sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi súdu. Podľa odpovede
podpredsedníčky okresného súdu č. Spr. 2126/2009 z 14. 12. 2009 sťažnosť nie je dôvodná,
pretože súd koná plynule, bez prieťahov.
2. Sťažovateľ žiadnym spôsobom neprispieva k prieťahom v konaní. Žaloba
o zrušenie podielového spoluvlastníctva patrí do štandardnej rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov a vec nie je skutkovo a právne zložitá.
Prieťahy v konaní sú spôsobené nečinnosťou a nesústredenou činnosťou konajúceho
súdu prvého stupňa. Žaloba bola podaná 14. 08. 2008 a teda ani po uplynutí viac ako 31
mesiacov súd nenariadil vo veci pojednávanie. Nesústredenosť konania odporcu vyplýva aj
z jeho procesného postupu, keď uznesením č. k. 16 C/200/2008 - 41 z 21. 11. 2008 žalobu
odmietol, pričom Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5 Co/65/09 - 65 z 31. 08. 2009
zrušil odvolaním napadnuté uznesenie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
O nesprávnej činnosti odporcu svedčí aj uznesenie z 12. 09. 2008, keď sa domáha
označenia odporcov v 2. a 3. rade ako i doručenia listu vlastníctva napriek tomu, že
v žalobe je jasne uvedené, že odporcovia v 2. a 3. rade sú pre žalobcu neznáme osoby
s neznámym miestom pobytu a na sporné nehnuteľnosti nie je založený list vlastníctva.“
Konanie, v ktorom sťažovateľ namieta zbytočné prieťahy, je vedené na okresnom
súde pod sp. zn. 16 C/200/2008. Sťažovateľ uviedol, že jeho súdny spor trvá už od roku
2008 a dosiaľ nie je právoplatne skončený, čo len prehlbuje jeho právnu neistotu.
Sťažovateľ uviedol, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že z dôvodu
prieťahov spôsobených okresným súdom je v stave právnej neistoty.
Sťažovateľ na základe toho navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd
v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/200/2008 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods.
2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných
prieťahov a zaviazal ho uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €
a náhradu trov konania.
Na základe výzvy ústavného súdu sa k podanej sťažnosti podaním sp. zn.
Spr. 3243/2011 z 29. apríla 2011 vyjadril okresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky,
v ktorom sa okrem podrobného spisového prehľadu uvádza:
„... navrhujem, aby ústavný súd rozhodol, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu
a spravodlivý proces v konaní porušené nebolo a nepriznal sťažovateľovi ním žiadané
finančné odškodnenie.
Návrh vo veci na zrušenie podielového spoluvlastníctva bol podaný na tunajší súd
dňa 14. 08. 2008. Následne súd vykonával úkony smerujúce k odstráneniu vád návrhu
a rozhodovanie o procesnom návrhu sťažovateľa doručenom súdu dňa 08. 10. 2008.
Vzhľadom k tomu, že zákonná sudkyňa JUDr. A. S. bola dočasne pridelená na Krajský súd
v Bratislave, opatrením predsedníčky súdu Spr. 3651/2009 zo dňa 13. 10. 2009 bola vec
prikázaná na konanie JUDr. Z. M.. Ako vyplýva z pripojenej chronológie spisu po jeho
prikázaní JUDr. M. mám za to, že sa vo veci koná plynule a nedošlo k subjektívnym
prieťahom zo strany súdu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)].
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého sa mal dopustiť okresný súd
v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/200/2008.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu (napr. I. ÚS 167/03, IV. ÚS 253/04, III. ÚS 111/02). Posúdenie otázky, či
v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr.
Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04,
II. ÚS 57/01, III. ÚS 76/2011) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom...,
ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov,
a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03,
III. ÚS 76/2011), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti
takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03), resp. že „na základe skutočností uvedených
v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom
prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“
Ústavný súd z predloženej sťažnosti, jej príloh a vyžiadaného spisu okresného súdu
zistil, že 14. augusta 2008 bola na okresnom súde podaná žaloba o zrušenie podielového
spoluvlastníctva. Dňa 21. novembra 2008 okresný súd odmietol žalobu z dôvodu
neodstránenia nedostatkov žaloby. Dňa 29. decembra 2008 sťažovateľ podal odvolanie proti
uzneseniu okresného súdu o odmietnutí žaloby. Uznesením Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co/65/09-65 z 31. augusta 2009 odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí žaloby zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 23. novembra 2009 okresný súd pripustil zmenu žaloby. Dňa 30. augusta 2010 okresný
súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku. Dňa 31. januára
2011 krajský súd ako súd odvolací potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní
oslobodenia od platenia súdneho poplatku sťažovateľovi. Dňa 11. apríla 2011 okresný súd
opäť pripustil zmenu žalobného petitu.
Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať
postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku
konania (dva roky a 9 mesiacov z toho na okresnom súde konanie prebieha 2 roky a jeden
mesiac) kvalifikovať ako rozporný s čl. 48 ods. 2 ústavy. Ako neefektívny úkon v postupe
okresného súdu je možné hodnotiť obdobie 9 mesiacov (obdobie od 21. novembra 2008,
keď okresný súd odmietol žalobu z dôvodu neodstránenia nedostatkov žaloby,
do 31. augusta 2009, keď krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí
žaloby), išlo však doteraz o ojedinelú nečinnosť, ktorá bola následným vykonávaním
úkonov zo strany okresného súdu napravená. Sťažovateľ tiež prispel k doterajšej dĺžke
súdneho konania tým, že dvakrát bolo na jeho návrh rozhodnuté o zmene žalobného petitu.
Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/200/2008 po zrušení uznesenia okresného
súdu o odmietnutí žaloby konal plynule a vykonával úkony a smerujúce k meritórnemu
skončeniu veci.
Ústavný súd už vo svojej judikatúre uznal, že „nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov“ (IV. ÚS 203/03), pričom jednorazový prieťah v konaní súdu
nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ojedinelá nečinnosť
súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný
súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným
spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, III. ÚS 391/06).
Na základe všetkých uvedených skutočností a berúc do úvahy doterajšiu dobu
konania pred okresným súdom ústavný súd konštatuje, že doterajší postup okresného súdu
nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako návrh zjavne neopodstatnený.
Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie nebráni
sťažovateľovi opätovne sa obrátiť so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti
v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok
V Košiciach 7. júna 2011