Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 76/2011
PDF · 136.26 KB
No categories available
III. ÚS 76/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť P. M. – T., zastúpeného Mgr. R. K., Advokátska kancelária,
Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 158/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. M. – T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra
2010 doručená sťažnosť P. M. – T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 158/2009.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 8. júna 2009 okresnému
súdu návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 29 508,12 €. Okresný súd
na základe návrhu sťažovateľa vydal platobný rozkaz sp. zn. 21 Rob 847/2009 z 9. júla
2009, ktorým A. G. – E. (ďalej len „odporkyňa“) uložil zaplatiť sťažovateľovi istinu v sume
29 508,12 € s príslušenstvom a trovy konania. Odporkyňa podala proti uvedenému
platobnému rozkazu 5. augusta 2009 odpor. Prvé pojednávanie vo veci bolo uskutočnené
1. decembra 2009, ktoré bolo odročené na 29. január 2010. Pojednávania vo veci určené
na 29. január 2010, 26. február 2010, 6. apríl 2010, 3. august 2010 boli z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne zrušené. Okresný súd uznesením z 5. októbra 2010
zamietol návrh odporkyne (z 5. augusta 2009) na prerušenie konania. V sťažnosti
sťažovateľ uvádza, že podal na okresnom súde 13. augusta 2010 sťažnosť na prieťahy
v konaní kvôli opakovanému zrušeniu určených termínov pojednávaní vo veci z dôvodov
prekážok na strane zákonnej sudkyne. Podpredsedníčka okresného súdu vo vybavení
sťažnosti č. Spr. 1514/2010 z 8. septembra 2010 uviedla, že sťažnosť nepovažuje
za dôvodnú, a informovala sťažovateľa o prijatí dodatku č. 9 k rozvrhu práce okresného
súdu, ktorým mal byť nepriaznivý stav odstránený. Týmto dodatkom mali byť veci
zákonnej sudkyne prerozdelené.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd do dnešného dňa nekoná, a preto navrhuje,
aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že v konaní vedenom pred Okresným
súdom v Galante pod sp.zn. 24Cb/l58/2009 bolo porušené právo sťažovateľa na
prejednanie veci pred súdom bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Galante v konaní
vedenom pod sp. zn. 24Cb/158/2009 konať v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Galanta zaplatiť
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3. 000,-Eur.
4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Galante zaplatiť
sťažovateľovi náhradu trov konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)].
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého sa mal dopustiť okresný súd
v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Cb 158/2009.
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ústavný súd skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr.
Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04,
II. ÚS 57/01) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno
„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného
sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), „argumenty v sťažnosti
sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“
(II. ÚS 93/03), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup
súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné
porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03).
Ústavný súd z predloženej sťažnosti a jej príloh zistil, že prvé pojednávanie
v napadnutom konaní bolo uskutočnené 1. decembra 2009. Okresný súd uznesením
z 5. októbra 2010 zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania. Ústavný súd
v súčinnosti s okresným súdom ďalej zistil, že od 23. novembra 2010 sa súdny spis
nachádza na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu rozhodovania
o odvolaní odporkyne proti uloženej poriadkovej pokute na pojednávaní (1. decembra
2009).
Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať
postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku
konania (jeden rok a deväť mesiacov) kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle
citovaného článku ústavy. V postupe okresného súdu je síce možné zistiť aj prieťah v trvaní
približne 10 mesiacov (obdobie od 1. decembra 2009, keď vykonal vo veci pojednávanie,
do 5. októbra 2010, keď uznesením zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania), išlo
však doteraz o ojedinelý prieťah, ktorý bol následným začatím vykonávania úkonov
zo strany okresného súdu, a to vydaním už uvedeného uznesenia z 5. októbra 2010,
zaslaním súdneho spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporkyne proti uloženej
poriadkovej pokute, napravený.
Ústavný súd už vo svojej judikatúre uznal, že „nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov“ (IV. ÚS 203/03), pričom jednorazový prieťah v konaní súdu
nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.
Na základe všetkých uvedených skutočností a berúc do úvahy doterajšiu dobu
konania pred okresným súdom ústavný súd konštatuje, že doterajší postup okresného súdu
nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako návrh zjavne neopodstatnený.
Nad rámec uvedeného považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že podaním
sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu a prijatým opatrením
– dodatkom č. 9 k rozvrhu práce okresného súdu došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu
prerozdelením vecí zákonnej sudkyne, a teda účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany
bola naplnená, čo potvrdzujú aj následne uskutočnené úkony okresného súdu.
Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie nebráni
sťažovateľovi opätovne sa obrátiť so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti
v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2011