Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 76/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. M. – T., zastúpeného Mgr. R. K., Advokátska kancelária,

Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. M. – T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2010 doručená sťažnosť P. M. – T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 8. júna 2009 okresnému

súdu návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 29 508,12 €. Okresný súd

na základe návrhu sťažovateľa vydal platobný rozkaz sp. zn. z 9. júla

2009, ktorým A. G. – E. (ďalej len „odporkyňa“) uložil zaplatiť sťažovateľovi istinu v sume

29 508,12 € s príslušenstvom a trovy konania. Odporkyňa podala proti uvedenému

platobnému rozkazu 5. augusta 2009 odpor. Prvé pojednávanie vo veci bolo uskutočnené

1. decembra 2009, ktoré bolo odročené na 29. január 2010. Pojednávania vo veci určené

na 29. január 2010, 26. február 2010, 6. apríl 2010, 3. august 2010 boli z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne zrušené. Okresný súd uznesením z 5. októbra 2010

zamietol návrh odporkyne (z 5. augusta 2009) na prerušenie konania. V sťažnosti

sťažovateľ uvádza, že podal na okresnom súde 13. augusta 2010 sťažnosť na prieťahy

v konaní kvôli opakovanému zrušeniu určených termínov pojednávaní vo veci z dôvodov

prekážok na strane zákonnej sudkyne. Podpredsedníčka okresného súdu vo vybavení

sťažnosti č. Spr. 1514/2010 z 8. septembra 2010 uviedla, že sťažnosť nepovažuje

za dôvodnú, a informovala sťažovateľa o prijatí dodatku č. 9 k rozvrhu práce okresného

súdu, ktorým mal byť nepriaznivý stav odstránený. Týmto dodatkom mali byť veci

zákonnej sudkyne prerozdelené.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd do dnešného dňa nekoná, a preto navrhuje,

aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že v konaní vedenom pred Okresným

súdom v Galante pod sp.zn. bolo porušené právo sťažovateľa na

prejednanie veci pred súdom bez zbytočných prieťahov v zmysle

Slovenskej republiky.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Galante v konaní

vedenom pod sp. zn. konať v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Galanta zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3. 000,-Eur.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Galante zaplatiť

sťažovateľovi náhradu trov konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)].

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ktorého sa mal dopustiť okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ústavný súd skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr.

).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (, ,

) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie

základného práva podľa “ (), „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného

práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup

súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné

porušenie základného práva sťažovateľa podľa “ ().

Ústavný súd z predloženej sťažnosti a jej príloh zistil, že prvé pojednávanie

v napadnutom konaní bolo uskutočnené 1. decembra 2009. Okresný súd uznesením

z 5. októbra 2010 zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania. Ústavný súd

v súčinnosti s okresným súdom ďalej zistil, že od 23. novembra 2010 sa súdny spis

nachádza na Krajskom súde v Trnave (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu rozhodovania

o odvolaní odporkyne proti uloženej poriadkovej pokute na pojednávaní (1. decembra

2009).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať

postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné najmä vzhľadom na doterajšiu dĺžku

konania (jeden rok a deväť mesiacov) kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle

citovaného článku . V postupe okresného súdu je síce možné zistiť aj prieťah v trvaní

približne 10 mesiacov (obdobie od 1. decembra 2009, keď vykonal vo veci pojednávanie,

do 5. októbra 2010, keď uznesením zamietol návrh odporkyne na prerušenie konania), išlo

však doteraz o ojedinelý prieťah, ktorý bol následným začatím vykonávania úkonov

zo strany okresného súdu, a to vydaním už uvedeného uznesenia z 5. októbra 2010,

zaslaním súdneho spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporkyne proti uloženej

poriadkovej pokute, napravený.

Ústavný súd už vo svojej judikatúre uznal, že „nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ (), pričom jednorazový prieťah v konaní súdu

nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov v konaní.

Na základe všetkých uvedených skutočností a berúc do úvahy doterajšiu dobu

konania pred okresným súdom ústavný súd konštatuje, že doterajší postup okresného súdu

nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľa odmietol

podľa ako návrh zjavne neopodstatnený.

Nad rámec uvedeného považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že podaním

sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu a prijatým opatrením

– dodatkom č. 9 k rozvrhu práce okresného súdu došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu

prerozdelením vecí zákonnej sudkyne, a teda účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany

bola naplnená, čo potvrdzujú aj následne uskutočnené úkony okresného súdu.

Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie nebráni

sťažovateľovi opätovne sa obrátiť so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti

v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011