Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 276/2011
PDF · 198.65 KB
No categories available
II. ÚS 276/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 352/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2011
doručená a 10. mája 2011 upresnená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 352/2010
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z odôvodnenia sťažnosti najmä vyplýva:
«Dolupodpísaný J. B. podávam týmto sťažnosť podľa č. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky vo veci porušenia môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Krajského
súdu Bratislava, v konaní vedenom pod spis. zn.: 6Co 352/2010, týkajúcom sa určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Dňa 28. 10. 2010 bol sudcom JUDr. A. K. na konajúci súd doručený z Okresného
súdu Bratislava I, súdny spis v právnej veci J. B. (sťažovateľ) proti D., a. s., o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, spis. zn.: 20C 61/2006.
Na konajúcom súde bol uvedený súdny spis zaevidovaný pod spis. zn.: 6Co 352/2010
a pridelený na rozhodnutie senátu pod vedením sudcu JUDr. M. M.
K veci chcem uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 23. 09. 2010 pod
č. II. 300/2010-31 nález, v ktorom rozhodol, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I, bolo porušené právo J. B. (sťažovateľa) na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie.
K predmetu sporu vedenom pred Okresným súdom Bratislava I uvádzam, že podľa
môjho názoru ide v podstate o veľmi jednoduchý právny spor, kde spornou je (meritná)
skutočnosť, o ktorej má rozhodnúť súd. Tzn. súd má posúdiť konanie žalovaného – D., a.s.,
ktorý označil konanie sťažovateľa ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa ust.
§ 68 ods. 1 písm. b./ Zákonníka práce. Zamestnávateľ právnu kvalifikáciu skutkovo vymedzil
takto: „Odmietnutie zamestnanca podrobiť sa psychologickému a lekárskemu vyšetreniu
tak, ako to uložil v rozhodnutí I. B., čo považuje zamestnávateľ za nesplnenie jeho
pracovného pokynu ako uloženie pracovnej povinnosti pre zamestnanca vykonávajúceho
práce vodiča trolejbusu. Nesplnenie pokynu zamestnávateľa zamestnancom, kvalifikuje
zamestnávateľ ako závažné porušenie pracovnej disciplíny“.
V súdnom spise je založené rozhodnutie I. B., ktoré ukladá určitému subjektu
(D., a. s.), konkrétnu povinnosť.
Napriek svojej jednoduchosti Okresný súd Bratislava I od 26. 07. 2006 až doteraz vo
veci právoplatne nerozhodol. Uvedené skutočnosti sú dôkazom neefektívnosti, zjavnej
neodbornosti a neusporiadaných pomerov pretrvávajúcich v našom súdnictve, na ktoré
v konečnom dôsledku dopláca radový občan, pretože sa nemôže domôcť spravodlivého
rozsudku.
Opätovne zdôrazňujem, že obidva hore uvádzané dôkazy som použil len na
ilustráciu, s poukazom na jednoduchosť predmetného právneho sporu.
Ako už vyššie uvádzam spis Okresného súdu Bratislava I, č. k. 20C 61/2006 sa od
28. 10. 2010 nachádza na Krajskom súde Bratislava. Na konajúcom súde od uvedeného
termínu až do súčasnej doby nebol vykonaný nijaký efektívny úkon a súd je v konaní
absolútne nečinný. Preto som na konajúci súd zaslal dňa 05. 11. 2010 a dňa 14. 02. 2011
písomné žiadosti - upozornenia na konanie bez prieťahov a oznámenie, že vo veci už
Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález, v ktorom skonštatoval prieťahy v konaní.
V uvedených písomnostiach som súdu oznámil, že som nezamestnaný a nachádzam sa vo
veľmi ťažkej životnej situácii, nakoľko si neviem nájsť prácu s primeraným finančným
zadosťučinením.
Konajúci súd na moje písomné podania vôbec nereagoval, vo veci nevykonal žiadne
efektívne opatrenia, bol (a je) absolútne nečinný.
V dňoch 30. 03. 2011 a 29. 04. 2011 som v informačnej kancelárií konajúceho súdu
zisťoval v akom stave vybavenia sa konanie vedené pod spis. zn.: 6Co 352/2010 nachádza a
či boli vykonané nejaké právne úkony. Zo súdneho spisu som zistil, že dňa 04. 01. 2011
došlo k zmene senátu a vec bola pridelená inému senátu, ktorému predsedá sudkyňa
JUDr. Š. Ani vymenený senát vo veci nevykonal žiaden efektívny právny úkon.
Z akého dôvodu došlo k výmene senátov som zo súdneho spisu nezistil. Som však
presvedčený, že vnútorné (organizačné) problémy panujúce na konajúcom súde, ktoré mali
vplyv na výmenu senátov, by nemali byť na ujmu občana, a to najmä na ujmu jeho
ústavného práva, ktoré má zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Na záver chcem uviesť, že vyššie menované súdy majú dlhodobo problémy
s prieťahmi v konaniach a tento stav sa im doteraz nepodarilo odstrániť k spokojnosti
občanov, t. j. rozhodovať v konaniach bez prieťahov.
Návrh na riešenie sťažnosti:
Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní
sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácií
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov moju sťažnosť prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 citovaného
zákona a aby v konaní vo veci samej vyhovel mojej sťažnosti.
Ďalej navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po prevzatí tejto sťažnosti
prijal opatrenie, v ktorom uloží konajúcemu súdu, aby vo veci okamžite konal bez
prieťahov. Mám za to, že takéto opatrenie splní svoj účel a ja nebudem nútený podať
sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Dôvody na vydanie opatrenia:
- v súdnom spore č. k. 20C 61/2006 už Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol
nálezom č. II. ÚS 300/10-31, v ktorom skonštatoval, že bolo porušené právo sťažovateľa na
konanie bez prieťahov, stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa uvádza,
že v sporoch, kde predmetom sporu je obživa občana je potrebné, aby súdy konali bez
prieťahov a v zrýchlenom konaní („osobitná rýchlosť“), k tomuto stanovisku pristúpil aj
Ústavný súd Slovenskej republiky.
- z dôvodu prieťahov v konaní nebolo v primeranej lehote vo veci právoplatne
(„konečne“) rozhodnuté, preto nemôžem vykonávať svoje povolanie vodiča trolejbusu
a z toho dôvodu som sa dostal do nepriaznivej životnej situácie,
- situácia na konajúcom súde, od ktorého nie je možné očakávať, že bez príkazu
Ústavného súdu Slovenskej republiky bude riadne konať a ešte neprehĺbi prieťah v konaní.
Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požadujem primerané finančné
zadosťučinenie v sume 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR). Takto uplatnenú sumu
primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujem tým, že právna neistota, v ktorej sa
dlhodobo nachádzam, mi spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu, a to nielen
mojej osobe, ale aj mojej rodine. Ujma, ktorá mi bola spôsobená je bližšie a podrobne
uvedená v odôvodnení v tejto sťažnosti.
Ďalej žiadam, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania / trovy
právneho zastúpenia v rozsahu procesných úkonov ako aj ďalších nákladov spojených
s uplatňovaním ochrany mojich základných práv na Ústavnom súde Slovenskej republiky
v sume 449,66 EUR (slovom štyristo štyridsaťdeväť EUR 66 centov), za dva úkony právnej
služby (1 úkon právnej služby 217,42 EUR) a 2x režijný paušál 14,82 EUR (1x režijný
paušál 7,41 EUR), podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov.»
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti a na základe upresnenia tejto sťažnosti
sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom
takto rozhodol:
„1. Základné práva J. B., B. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn.: 6Co 352/2010
porušené boli.
2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.
3. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR),
ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia
(nálezu).
4. JUDr. E. Š., advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho zastúpenia
449,66 EUR (slovom štyristoštyridsaťdeväť EUR 66 centov), ktoré je súd povinný zaplatiť
na účet advokáta(...) do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 Co 352/2010.
1. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ako aj z jej príloh, ústavný súd zistil,
že napadnuté konanie sa na krajskom súde začalo 28. októbra 2010. Podľa tvrdenia
sťažovateľa na „konajúcom súde od uvedeného termínu až do súčasnej doby nebol
vykonaný nijaký efektívny úkon a súd je v konaní absolútne nečinný. Preto som na konajúci
súd zaslal dňa 05. 11. 2010 a dňa 14. 02. 2011 písomné žiadosti - upozornenia na konanie
bez prieťahov a oznámenie, že vo veci už Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález,
v ktorom skonštatoval prieťahy v konaní.“.
Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.
I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 352/2010 sa dosiaľ
nevyznačuje takou dĺžkou prieťahov, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné
prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľom vytýkané obdobie od 28. októbra
2010 do podania tejto ústavnej sťažnosti, teda do 6. mája 2011 (cca šesť mesiacov), hoci
nebolo bezvýznamné (už aj vzhľadom na to, že ústavný súd v danej veci pred okresným
súdom už vyslovil porušenie označeného základného práva sťažovateľa), ešte nemožno
považovať za porušenie práva sťažovateľa garantovaného v citovanom článku ústavy.
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie
kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy,
a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
2. Okrem uvedeného podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa
čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné
právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona
č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
prvostupňového súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99), že
účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne
prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,
alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17
ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj
po nadobudnutí účinnosti nového čl. 127 ústavy, zásadne považuje za účinný prostriedok
ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako
aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03).
Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom
konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ – ktorý je
kvalifikovane právne zastúpený – sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu
nepodal (podal žiadosti zákonnému sudcovi) a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov
hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu
jeho sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd opierajúc sa o svoju
stabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že
vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa
§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa
priznaného mu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe krajského súdu
dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľovi po využití účinných
prostriedkov nápravy nič nebráni v tom, aby opätovne podal sťažnosť pre porušenie
základných práv a slobôd podľa čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2011