Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 276/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2011

doručená a 10. mája 2011 upresnená sťažnosť J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z odôvodnenia sťažnosti najmä vyplýva:

«Dolupodpísaný J. B. podávam týmto sťažnosť podľa č. 127 ods. 1 Slovenskej

republiky vo veci porušenia môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upraveného v , postupom Krajského

súdu Bratislava, v konaní vedenom pod spis. zn.: , týkajúcom sa určenia

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Dňa 28. 10. 2010 bol sudcom JUDr. A. K. na konajúci súd doručený z Okresného

súdu Bratislava I, súdny spis v právnej veci J. B. (sťažovateľ) proti D., a. s., o určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, spis. zn.: .

Na konajúcom súde bol uvedený súdny spis zaevidovaný pod spis. zn.:

a pridelený na rozhodnutie senátu pod vedením sudcu JUDr. M. M.

K veci chcem uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 23. 09. 2010 pod

č. -31 nález, v ktorom rozhodol, že v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava I, bolo porušené právo J. B. (sťažovateľa) na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie.

K predmetu sporu vedenom pred Okresným súdom Bratislava I uvádzam, že podľa

môjho názoru ide v podstate o veľmi jednoduchý právny spor, kde spornou je (meritná)

skutočnosť, o ktorej má rozhodnúť súd. Tzn. súd má posúdiť konanie žalovaného – D., a.s.,

ktorý označil konanie sťažovateľa ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa ust.

./ . Zamestnávateľ právnu kvalifikáciu skutkovo vymedzil

takto: „Odmietnutie zamestnanca podrobiť sa psychologickému a lekárskemu vyšetreniu

tak, ako to uložil v rozhodnutí I. B., čo považuje zamestnávateľ za nesplnenie jeho

pracovného pokynu ako uloženie pracovnej povinnosti pre zamestnanca vykonávajúceho

práce vodiča trolejbusu. Nesplnenie pokynu zamestnávateľa zamestnancom, kvalifikuje

zamestnávateľ ako závažné porušenie pracovnej disciplíny“.

V súdnom spise je založené rozhodnutie I. B., ktoré ukladá určitému subjektu

(D., a. s.), konkrétnu povinnosť.

Napriek svojej jednoduchosti Okresný súd Bratislava I od 26. 07. 2006 až doteraz vo

veci právoplatne nerozhodol. Uvedené skutočnosti sú dôkazom neefektívnosti, zjavnej

neodbornosti a neusporiadaných pomerov pretrvávajúcich v našom súdnictve, na ktoré

v konečnom dôsledku dopláca radový občan, pretože sa nemôže domôcť spravodlivého

rozsudku.

Opätovne zdôrazňujem, že obidva hore uvádzané dôkazy som použil len na

ilustráciu, s poukazom na jednoduchosť predmetného právneho sporu.

Ako už vyššie uvádzam spis Okresného súdu Bratislava I, č. k. sa od

28. 10. 2010 nachádza na Krajskom súde Bratislava. Na konajúcom súde od uvedeného

termínu až do súčasnej doby nebol vykonaný nijaký efektívny úkon a súd je v konaní

absolútne nečinný. Preto som na konajúci súd zaslal dňa 05. 11. 2010 a dňa 14. 02. 2011

písomné žiadosti - upozornenia na konanie bez prieťahov a oznámenie, že vo veci už

Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález, v ktorom skonštatoval prieťahy v konaní.

V uvedených písomnostiach som súdu oznámil, že som nezamestnaný a nachádzam sa vo

veľmi ťažkej životnej situácii, nakoľko si neviem nájsť prácu s primeraným finančným

zadosťučinením.

Konajúci súd na moje písomné podania vôbec nereagoval, vo veci nevykonal žiadne

efektívne opatrenia, bol (a je) absolútne nečinný.

V dňoch 30. 03. 2011 a 29. 04. 2011 som v informačnej kancelárií konajúceho súdu

zisťoval v akom stave vybavenia sa konanie vedené pod spis. zn.: nachádza a

či boli vykonané nejaké právne úkony. Zo súdneho spisu som zistil, že dňa 04. 01. 2011

došlo k zmene senátu a vec bola pridelená inému senátu, ktorému predsedá sudkyňa

JUDr. Š. Ani vymenený senát vo veci nevykonal žiaden efektívny právny úkon.

Z akého dôvodu došlo k výmene senátov som zo súdneho spisu nezistil. Som však

presvedčený, že vnútorné (organizačné) problémy panujúce na konajúcom súde, ktoré mali

vplyv na výmenu senátov, by nemali byť na ujmu občana, a to najmä na ujmu jeho

ústavného práva, ktoré má zaručené v SR.

Na záver chcem uviesť, že vyššie menované súdy majú dlhodobo problémy

s prieťahmi v konaniach a tento stav sa im doteraz nepodarilo odstrániť k spokojnosti

občanov, t. j. rozhodovať v konaniach bez prieťahov.

Návrh na riešenie sťažnosti:

Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní

sťažnosti podľa o organizácií

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov moju sťažnosť prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 citovaného

zákona a aby v konaní vo veci samej vyhovel mojej sťažnosti.

Ďalej navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky po prevzatí tejto sťažnosti

prijal opatrenie, v ktorom uloží konajúcemu súdu, aby vo veci okamžite konal bez

prieťahov. Mám za to, že takéto opatrenie splní svoj účel a ja nebudem nútený podať

sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva. Dôvody na vydanie opatrenia:

- v súdnom spore č. k. už Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol

nálezom č. -31, v ktorom skonštatoval, že bolo porušené právo sťažovateľa na

konanie bez prieťahov, stanovisko Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa uvádza,

že v sporoch, kde predmetom sporu je obživa občana je potrebné, aby súdy konali bez

prieťahov a v zrýchlenom konaní („osobitná rýchlosť“), k tomuto stanovisku pristúpil aj

Ústavný súd Slovenskej republiky.

- z dôvodu prieťahov v konaní nebolo v primeranej lehote vo veci právoplatne

(„konečne“) rozhodnuté, preto nemôžem vykonávať svoje povolanie vodiča trolejbusu

a z toho dôvodu som sa dostal do nepriaznivej životnej situácie,

- situácia na konajúcom súde, od ktorého nie je možné očakávať, že bez príkazu

Ústavného súdu Slovenskej republiky bude riadne konať a ešte neprehĺbi prieťah v konaní.

Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požadujem primerané finančné

zadosťučinenie v sume 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR). Takto uplatnenú sumu

primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujem tým, že právna neistota, v ktorej sa

dlhodobo nachádzam, mi spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu, a to nielen

mojej osobe, ale aj mojej rodine. Ujma, ktorá mi bola spôsobená je bližšie a podrobne

uvedená v odôvodnení v tejto sťažnosti.

Ďalej žiadam, aby mi Ústavný súd Slovenskej republiky uhradil trovy konania / trovy

právneho zastúpenia v rozsahu procesných úkonov ako aj ďalších nákladov spojených

s uplatňovaním ochrany mojich základných práv na Ústavnom súde Slovenskej republiky

v sume 449,66 EUR (slovom štyristo štyridsaťdeväť EUR 66 centov), za dva úkony právnej

služby (1 úkon právnej služby 217,42 EUR) a 2x režijný paušál 14,82 EUR (1x režijný

paušál 7,41 EUR), podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov.»

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti a na základe upresnenia tejto sťažnosti

sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a následne nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné práva J. B., B. upravené v

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn.:

porušené boli.

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov, a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR),

ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia

(nálezu).

4. JUDr. E. Š., advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho zastúpenia

449,66 EUR (slovom štyristoštyridsaťdeväť EUR 66 centov), ktoré je súd povinný zaplatiť

na účet advokáta(...) do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

1. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ako aj z jej príloh, ústavný súd zistil,

že napadnuté konanie sa na krajskom súde začalo 28. októbra 2010. Podľa tvrdenia

sťažovateľa na „konajúcom súde od uvedeného termínu až do súčasnej doby nebol

vykonaný nijaký efektívny úkon a súd je v konaní absolútne nečinný. Preto som na konajúci

súd zaslal dňa 05. 11. 2010 a dňa 14. 02. 2011 písomné žiadosti - upozornenia na konanie

bez prieťahov a oznámenie, že vo veci už Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález,

v ktorom skonštatoval prieťahy v konaní.“.

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.

, , ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

Postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. sa dosiaľ

nevyznačuje takou dĺžkou prieťahov, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné

prieťahy“ v zmysle . Sťažovateľom vytýkané obdobie od 28. októbra

2010 do podania tejto ústavnej sťažnosti, teda do 6. mája 2011 (cca šesť mesiacov), hoci

nebolo bezvýznamné (už aj vzhľadom na to, že ústavný súd v danej veci pred okresným

súdom už vyslovil porušenie označeného základného práva sťažovateľa), ešte nemožno

považovať za porušenie práva sťažovateľa garantovaného v citovanom článku .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v ,

a preto sťažnosť podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

2. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej

rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“) v spojení s § 6 zákona

č. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch a sudcoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi

prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 17

ods. 1 zákona o štátnej správe súdov v spojení s § 6 zákona o súdoch a sudcoch naďalej, aj

po nadobudnutí účinnosti nového , zásadne považuje za účinný prostriedok

ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako

aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľ – ktorý je

kvalifikovane právne zastúpený – sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu

nepodal (podal žiadosti zákonnému sudcovi) a ani netvrdí, že ju nepodal z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu

jeho sťažnosti ( ), ústavný súd opierajúc sa o svoju

stabilnú judikatúru (napr. , , ) dospel k záveru, že

vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľa

priznaného mu podľa , a preto podľa v spojení s

bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe krajského súdu

dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľovi po využití účinných

prostriedkov nápravy nič nebráni v tom, aby opätovne podal sťažnosť pre porušenie

základných práv a slobôd podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011