Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 511/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2011 doručená J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

«Dolupodpísaný J. B. podávam týmto sťažnosť podľa č. 127 ods. 1 Slovenskej

republiky vo veci porušenia môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov upraveného v , postupom Krajského

súdu Bratislava, v konaní vedenom pod spis. zn.: , týkajúcom sa určenia

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Dňa 28. 10. 2010 bol sudcom JUDr. A. K. na konajúci súd doručený z Okresného

súdu Bratislava I, súdny spis v právnej veci J. B. (sťažovateľ) proti D., a. s. B., o určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, spis. zn.: .

Na konajúcom súde bol uvedený súdny spis zaevidovaný pod spis. zn.:

a pridelený na rozhodnutie senátu pod vedením sudcu JUDr. M. M.

K veci chcem uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 23. 09. 2010 pod

č. -31 nález, v ktorom rozhodol, že v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava I, bolo porušené právo J. B. (sťažovateľa) na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie.

K predmetu sporu vedenom pred Okresným súdom Bratislava I uvádzam, že podľa

môjho názoru ide v podstate o veľmi jednoduchý právny spor, kde spornou je (meritná)

skutočnosť, o ktorej má rozhodnúť súd. Tzn. súd má posúdiť konanie žalovaného – D., a. s.

B., ktorý označil konanie sťažovateľa ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa ust.

./ . Zamestnávateľ právnu kvalifikáciu skutkovo vymedzil

takto: „Odmietnutie zamestnanca podrobiť sa psychologickému a lekárskemu vyšetreniu

tak, ako to uložil v rozhodnutí I., čo považuje zamestnávateľ za nesplnenie jeho pracovného

pokynu ako uloženie pracovnej povinnosti pre zamestnanca vykonávajúceho práce vodiča

trolejbusu. Nesplnenie pokynu zamestnávateľa zamestnancom, kvalifikuje zamestnávateľ

ako závažné porušenie pracovnej disciplíny“.

V súdnom spise je založené rozhodnutie I., ktoré ukladá určitému subjektu (D., a. s.

B.), konkrétnu povinnosť.

Napriek svojej jednoduchosti Okresný súd Bratislava I od 26. 07. 2006 až doteraz vo

veci právoplatne nerozhodol. Uvedené skutočnosti sú dôkazom neefektívnosti, zjavnej

neodbornosti a neusporiadaných pomerov pretrvávajúcich v našom súdnictve, na ktoré

v konečnom dôsledku dopláca radový občan, pretože sa nemôže domôcť spravodlivého

rozsudku.

Ako už vyššie uvádzam spis Okresného súdu Bratislava I, č. k. sa od

28. 10. 2010 nachádza na Krajskom súde Bratislava. Na konajúcom súde od uvedeného

termínu až do súčasnej doby nebol vykonaný nijaký efektívny úkon a súd je v konaní

absolútne nečinný. Preto som na konajúci súd zaslal dňa 05. 11. 2010 a dňa 14. 02. 2011

písomné žiadosti - upozornenia na konanie bez prieťahov a oznámenie, že vo veci už

Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález, v ktorom skonštatoval prieťahy v konaní.

V uvedených písomnostiach som súdu oznámil, že som nezamestnaný a nachádzam sa vo

veľmi ťažkej životnej situácii, nakoľko si neviem nájsť prácu s primeraným finančným

zadosťučinením...

Konajúci súd na moje písomné podania vôbec nereagoval, vo veci nevykonal žiadne

efektívne opatrenia, bol (a je) absolútne nečinný.

Dňa 29. 04. 2011 som v informačnej kancelárií konajúceho súdu zisťoval v akom

stave vybavenia sa konanie vedené pod spis. zn.: nachádza a či boli

vykonané nejaké právne úkony. Zo súdneho spisu som zistil, že dňa 04. 01. 2011 došlo

k zmene senátu a vec bola pridelená inému senátu, ktorému predsedá sudkyňa JUDr. Š. Ani

vymenený senát vo veci nevykonal žiaden efektívny právny úkon.

Z akého dôvodu došlo k výmene senátov som zo súdneho spisu nezistil. Som však

presvedčený, že vnútorné (organizačné) problémy pretrvávajúce na konajúcom súde, pre

ktoré došlo k výmene senátov, by nemali mať vplyv na práva občana, a to najmä na ujmu

jeho ústavného práva, ktoré má zaručené v SR.

K veci chcem uviesť, že vyššie menované súdy majú dlhodobo problémy s prieťahmi

v konaniach a tento stav sa im doteraz nepodarilo odstrániť k spokojnosti občanov, t. j.

rozhodovať v konaniach bez prieťahov.

Sťažnosť na prieťahy v konaní riešil aj podpredseda konajúceho súdu, ktorý

skonštatoval, že došlo k porušeniu SR a bolo porušené právo na

prerokovanie bez zbytočných prieťahov a v mene správy a riadenia súdu sa mi ospravedlnil.

Uviedol, že došlo k zrušeniu súdneho oddelenia 6 Co, 6 NcC, 6 CoE a predmetná vec bola

prerozdelená do senátu 3 Co s účinnosťou od 01. 01. 2011. Ďalej uviedol, že sudkyňa-

spravodajkyňa JUDr. B. J. bola v mesiaci január 2011 práceneschopná.

Sťažovateľ k týmto skutočnostiam uvádza, že by nemali byť na ujmu občana a to

hlavne s poukazom, že vnútorné zmeny na súde by mali priniesť lepšiu vymožiteľnosť práva

a odstránenie dlhodobého problému, t.j. zbytočným prieťahom v konaní. Zrušenie súdnych

oddelení však prinieslo prehĺbenie nepriaznivej situácie ohľadom zbytočných prieťahov

v konaní.

Napriek ubezpečeniu podpredsedu konajúceho súdu zo dňa 23. 06. 2011 list

č. 2113/2011, že vec bude sledovať bolo prvé verejné pojednávanie vytýčené až na deň

19. 09. 2012.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné práva J. B., B. upravené v

postupom Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom pod spis. zn.:

porušené boli.

2. Krajskému súdu Bratislava prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.

3. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR),

ktoré je krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia

(nálezu).

4. JUDr. E. Š., advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho zastúpenia

449,66 EUR (slovom štyristoštyridsaťdeväť EUR 66 centov), ktoré je súd povinný zaplatiť

na účel advokáta vedený v... do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj

sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa predovšetkým domáha, aby ústavný súd

rozhodol, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Zo sťažnosti, ako aj z predmetného súdneho spisu vyplýva, že Okresný súd

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) ako súd prvého stupňa v právnej veci sťažovateľa

rozhodol rozsudkom z 20. júla 2010. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie;

okresnému súdu bolo doručené 19. augusta 2010, ktorý ho predložil na vyjadrenie

žalovanému a následne 27. októbra 2010 spis odstúpil krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní. Namietané konanie pred krajským súdom začalo 28. októbra 2010. Sťažovateľ

následne adresoval predsedovi senátu krajského súdu písomné žiadosti z 5. novembra 2010

a zo 14. februára 2011, v ktorých ho upozornil na potrebu konať bez prieťahov a tiež mu

oznámil, že v predmetnej veci už ústavný súd vydal nález, v ktorom rozhodol, že postupom

okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Následne sťažovateľ 30. mája 2011

podal aj sťažnosť adresovanú predsedovi krajského súdu, ktorú možno kvalifikovať ako

sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Podpredseda krajského súdu

vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú a zároveň sťažovateľovi oznámil: „vec budem naďalej

sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do jej rozhodnutia Krajským súdom

v Bratislave a vrátenia spisu súdu prvého stupňa.“

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ v predchádzajúcom období už sťažnosťou

doručenou ústavnému súdu 6. mája 2011 namietal porušenie svojho základného práva podľa

postupom krajského súdu v namietanom konaní. O tejto sťažnosti

rozhodol ústavný súd uznesením č. k. -10 zo 6. júla 2011 tak, že ju

odmietol, pričom v jeho odôvodnení uviedol, že «Postup krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. sa dosiaľ nevyznačuje takou dĺžkou prieťahov, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle . Sťažovateľom

vytýkané obdobie od 28. októbra 2010 do podania tejto ústavnej sťažnosti, teda do 6. mája

2011 (cca šesť mesiacov), hoci nebolo bezvýznamné (už aj vzhľadom na to, že ústavný súd

v danej veci pred okresným súdom už vyslovil porušenie označeného základného práva

sťažovateľa), ešte nemožno považovať za porušenie práva sťažovateľa garantovaného

v citovanom článku .». Ústavný súd predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa odmietol

jednak z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu neprípustnosti s poukazom na

to, že sťažovateľ dosiaľ nepodal sťažnosť predsedovi krajského súdu proti porušovaniu

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zákona

o súdoch, ktorú ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany tohto

základného práva podľa . Podania sťažovateľa

adresované predsedovi senátu krajského súdu ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

nepovažoval za vyčerpanie tohto právneho prostriedku nápravy; tento

právny názor zastáva ústavný súd aj v tomto konaní.

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní adresovanú predsedovi

krajského súdu v súlade so zákonom o súdoch až 30. mája 2011.

Z príslušného spisu a v súčinnosti s krajským súdom ústavný súd zistil najmä tieto

skutočnosti podstatné pre posúdenie sťažnosti:

1. Okresný súd odstúpil krajskému súdu spis na rozhodnutie o odvolaní 27. októbra

2010.

2. Krajský súd 22. júla 2011, t. j. po doručení sťažnosti sťažovateľa adresovanej

predsedovi krajského súdu, nariadil vo veci pojednávanie na 19. september 2011, ktoré bolo

odročené na 21. november 2011 na účely oboznámenia sa s dokumentáciu predloženou

žalovaným.

3. Na pojednávaní uskutočnenom 21. novembra 2011 krajský súd ako odvolací súd

vo veci rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok v časti o neplatnosť výpovede

zmenil (rozhodol, že výpoveď je neplatná, pozn.) a v časti o náhradu mzdy z neplatného

skončenia pracovného pomeru vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie

základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,

prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. , ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd (ako už bolo uvedené) v súlade so svojou

ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu

proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch, keďže takúto sťažnosť považuje za účinný prostriedok ochrany

základného práva podľa , ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie

ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu (porovnaj napr. , , ).

V prípade, ak príslušný všeobecný súd reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva

sťažovateľa, zakladá to podľa názoru ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v danom prípade sa prostredníctvom sťažnosti

sťažovateľa z 30. mája 2011 proti porušovaniu jeho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch adresovanej predsedovi krajského

súdu zabezpečila účinná ochrana jeho základného práva podľa . Po

podaní tejto sťažnosti totiž krajský súd 22. júla 2011 nariadil termín pojednávania vo veci

sťažovateľa na 19. september 2011, ktoré bolo na účely posúdenia listinných dôkazov

odročené na 21. november 2011 a na tomto pojednávaní krajský súd vo veci sťažovateľa

meritórne rozhodol, t. j. necelých šesť mesiacov od doručenia sťažnosti predsedovi

krajského súdu. V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd poukázal aj na svoju

doterajšiu judikatúru, podľa ktorej ak sa náprava vo veci sťažovateľa zabezpečí v rámci

všeobecného súdnictva, ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie označeného

základného práva sťažovateľa (, ).

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2011