Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 511/2011
PDF · 167.5 KB
No categories available
IV. ÚS 511/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra
2011 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. Š., B., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 352/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta
2011 doručená J. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 352/2010 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:
«Dolupodpísaný J. B. podávam týmto sťažnosť podľa č. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky vo veci porušenia môjho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Krajského
súdu Bratislava, v konaní vedenom pod spis. zn.: 6 Co 352/2010, týkajúcom sa určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Dňa 28. 10. 2010 bol sudcom JUDr. A. K. na konajúci súd doručený z Okresného
súdu Bratislava I, súdny spis v právnej veci J. B. (sťažovateľ) proti D., a. s. B., o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, spis. zn.: 20 C 61/2006.
Na konajúcom súde bol uvedený súdny spis zaevidovaný pod spis. zn.: 6 Co 352/2010
a pridelený na rozhodnutie senátu pod vedením sudcu JUDr. M. M.
K veci chcem uviesť, že Ústavný súd Slovenskej republiky vydal dňa 23. 09. 2010 pod
č. II. 300/2010-31 nález, v ktorom rozhodol, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava I, bolo porušené právo J. B. (sťažovateľa) na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a bolo mu priznané finančné zadosťučinenie.
K predmetu sporu vedenom pred Okresným súdom Bratislava I uvádzam, že podľa
môjho názoru ide v podstate o veľmi jednoduchý právny spor, kde spornou je (meritná)
skutočnosť, o ktorej má rozhodnúť súd. Tzn. súd má posúdiť konanie žalovaného – D., a. s.
B., ktorý označil konanie sťažovateľa ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa ust.
§ 68 ods. 1 písm. b./ Zákonníka práce. Zamestnávateľ právnu kvalifikáciu skutkovo vymedzil
takto: „Odmietnutie zamestnanca podrobiť sa psychologickému a lekárskemu vyšetreniu
tak, ako to uložil v rozhodnutí I., čo považuje zamestnávateľ za nesplnenie jeho pracovného
pokynu ako uloženie pracovnej povinnosti pre zamestnanca vykonávajúceho práce vodiča
trolejbusu. Nesplnenie pokynu zamestnávateľa zamestnancom, kvalifikuje zamestnávateľ
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny“.
V súdnom spise je založené rozhodnutie I., ktoré ukladá určitému subjektu (D., a. s.
B.), konkrétnu povinnosť.
Napriek svojej jednoduchosti Okresný súd Bratislava I od 26. 07. 2006 až doteraz vo
veci právoplatne nerozhodol. Uvedené skutočnosti sú dôkazom neefektívnosti, zjavnej
neodbornosti a neusporiadaných pomerov pretrvávajúcich v našom súdnictve, na ktoré
v konečnom dôsledku dopláca radový občan, pretože sa nemôže domôcť spravodlivého
rozsudku.
Ako už vyššie uvádzam spis Okresného súdu Bratislava I, č. k. 20 C 61/2006 sa od
28. 10. 2010 nachádza na Krajskom súde Bratislava. Na konajúcom súde od uvedeného
termínu až do súčasnej doby nebol vykonaný nijaký efektívny úkon a súd je v konaní
absolútne nečinný. Preto som na konajúci súd zaslal dňa 05. 11. 2010 a dňa 14. 02. 2011
písomné žiadosti - upozornenia na konanie bez prieťahov a oznámenie, že vo veci už
Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález, v ktorom skonštatoval prieťahy v konaní.
V uvedených písomnostiach som súdu oznámil, že som nezamestnaný a nachádzam sa vo
veľmi ťažkej životnej situácii, nakoľko si neviem nájsť prácu s primeraným finančným
zadosťučinením...
Konajúci súd na moje písomné podania vôbec nereagoval, vo veci nevykonal žiadne
efektívne opatrenia, bol (a je) absolútne nečinný.
Dňa 29. 04. 2011 som v informačnej kancelárií konajúceho súdu zisťoval v akom
stave vybavenia sa konanie vedené pod spis. zn.: 6 Co 352/2010 nachádza a či boli
vykonané nejaké právne úkony. Zo súdneho spisu som zistil, že dňa 04. 01. 2011 došlo
k zmene senátu a vec bola pridelená inému senátu, ktorému predsedá sudkyňa JUDr. Š. Ani
vymenený senát vo veci nevykonal žiaden efektívny právny úkon.
Z akého dôvodu došlo k výmene senátov som zo súdneho spisu nezistil. Som však
presvedčený, že vnútorné (organizačné) problémy pretrvávajúce na konajúcom súde, pre
ktoré došlo k výmene senátov, by nemali mať vplyv na práva občana, a to najmä na ujmu
jeho ústavného práva, ktoré má zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
K veci chcem uviesť, že vyššie menované súdy majú dlhodobo problémy s prieťahmi
v konaniach a tento stav sa im doteraz nepodarilo odstrániť k spokojnosti občanov, t. j.
rozhodovať v konaniach bez prieťahov.
Sťažnosť na prieťahy v konaní riešil aj podpredseda konajúceho súdu, ktorý
skonštatoval, že došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a bolo porušené právo na
prerokovanie bez zbytočných prieťahov a v mene správy a riadenia súdu sa mi ospravedlnil.
Uviedol, že došlo k zrušeniu súdneho oddelenia 6 Co, 6 NcC, 6 CoE a predmetná vec bola
prerozdelená do senátu 3 Co s účinnosťou od 01. 01. 2011. Ďalej uviedol, že sudkyňa-
spravodajkyňa JUDr. B. J. bola v mesiaci január 2011 práceneschopná.
Sťažovateľ k týmto skutočnostiam uvádza, že by nemali byť na ujmu občana a to
hlavne s poukazom, že vnútorné zmeny na súde by mali priniesť lepšiu vymožiteľnosť práva
a odstránenie dlhodobého problému, t.j. zbytočným prieťahom v konaní. Zrušenie súdnych
oddelení však prinieslo prehĺbenie nepriaznivej situácie ohľadom zbytočných prieťahov
v konaní.
Napriek ubezpečeniu podpredsedu konajúceho súdu zo dňa 23. 06. 2011 list
č. 2113/2011, že vec bude sledovať bolo prvé verejné pojednávanie vytýčené až na deň
19. 09. 2012.»
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom
takto rozhodol:
„1. Základné práva J. B., B. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Krajského súdu Bratislava v konaní vedenom pod spis. zn.: 6 Co 352/2010
porušené boli.
2. Krajskému súdu Bratislava prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,
a aby vo veci konal ako nezávislý a nestranný súd.
3. J. B., B. priznáva finančné zadosťučinenie 6 000,00 EUR (slovom šesťtisíc EUR),
ktoré je krajský súd Bratislava povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia
(nálezu).
4. JUDr. E. Š., advokátovi priznáva trovy konania / trovy právneho zastúpenia
449,66 EUR (slovom štyristoštyridsaťdeväť EUR 66 centov), ktoré je súd povinný zaplatiť
na účel advokáta vedený v... do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť aj
sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa predovšetkým domáha, aby ústavný súd
rozhodol, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 352/2010 došlo
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Zo sťažnosti, ako aj z predmetného súdneho spisu vyplýva, že Okresný súd
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) ako súd prvého stupňa v právnej veci sťažovateľa
rozhodol rozsudkom z 20. júla 2010. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie;
okresnému súdu bolo doručené 19. augusta 2010, ktorý ho predložil na vyjadrenie
žalovanému a následne 27. októbra 2010 spis odstúpil krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní. Namietané konanie pred krajským súdom začalo 28. októbra 2010. Sťažovateľ
následne adresoval predsedovi senátu krajského súdu písomné žiadosti z 5. novembra 2010
a zo 14. februára 2011, v ktorých ho upozornil na potrebu konať bez prieťahov a tiež mu
oznámil, že v predmetnej veci už ústavný súd vydal nález, v ktorom rozhodol, že postupom
okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Následne sťažovateľ 30. mája 2011
podal aj sťažnosť adresovanú predsedovi krajského súdu, ktorú možno kvalifikovať ako
sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Podpredseda krajského súdu
vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú a zároveň sťažovateľovi oznámil: „vec budem naďalej
sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do jej rozhodnutia Krajským súdom
v Bratislave a vrátenia spisu súdu prvého stupňa.“
Ústavný súd zistil, že sťažovateľ v predchádzajúcom období už sťažnosťou
doručenou ústavnému súdu 6. mája 2011 namietal porušenie svojho základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v namietanom konaní. O tejto sťažnosti
rozhodol ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 276/2011-10 zo 6. júla 2011 tak, že ju
odmietol, pričom v jeho odôvodnení uviedol, že «Postup krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Co 352/2010 sa dosiaľ nevyznačuje takou dĺžkou prieťahov, ktoré by bolo
možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľom
vytýkané obdobie od 28. októbra 2010 do podania tejto ústavnej sťažnosti, teda do 6. mája
2011 (cca šesť mesiacov), hoci nebolo bezvýznamné (už aj vzhľadom na to, že ústavný súd
v danej veci pred okresným súdom už vyslovil porušenie označeného základného práva
sťažovateľa), ešte nemožno považovať za porušenie práva sťažovateľa garantovaného
v citovanom článku ústavy.». Ústavný súd predchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa odmietol
jednak z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, ako aj z dôvodu neprípustnosti s poukazom na
to, že sťažovateľ dosiaľ nepodal sťažnosť predsedovi krajského súdu proti porušovaniu
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa zákona
o súdoch, ktorú ústavný súd považuje za účinný právny prostriedok ochrany tohto
základného práva podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Podania sťažovateľa
adresované predsedovi senátu krajského súdu ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn.
II. ÚS 276/2011 nepovažoval za vyčerpanie tohto právneho prostriedku nápravy; tento
právny názor zastáva ústavný súd aj v tomto konaní.
Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní adresovanú predsedovi
krajského súdu v súlade so zákonom o súdoch až 30. mája 2011.
Z príslušného spisu a v súčinnosti s krajským súdom ústavný súd zistil najmä tieto
skutočnosti podstatné pre posúdenie sťažnosti:
1. Okresný súd odstúpil krajskému súdu spis na rozhodnutie o odvolaní 27. októbra
2010.
2. Krajský súd 22. júla 2011, t. j. po doručení sťažnosti sťažovateľa adresovanej
predsedovi krajského súdu, nariadil vo veci pojednávanie na 19. september 2011, ktoré bolo
odročené na 21. november 2011 na účely oboznámenia sa s dokumentáciu predloženou
žalovaným.
3. Na pojednávaní uskutočnenom 21. novembra 2011 krajský súd ako odvolací súd
vo veci rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok v časti o neplatnosť výpovede
zmenil (rozhodol, že výpoveď je neplatná, pozn.) a v časti o náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,
prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd (ako už bolo uvedené) v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu
proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl.
zákona o súdoch, keďže takúto sťažnosť považuje za účinný prostriedok ochrany
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie
ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu (porovnaj napr. I. ÚS 372/09, II. ÚS 104/2011, IV. ÚS 348/2011).
V prípade, ak príslušný všeobecný súd reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl.
zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva
sťažovateľa, zakladá to podľa názoru ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti
z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v danom prípade sa prostredníctvom sťažnosti
sťažovateľa z 30. mája 2011 proti porušovaniu jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch adresovanej predsedovi krajského
súdu zabezpečila účinná ochrana jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Po
podaní tejto sťažnosti totiž krajský súd 22. júla 2011 nariadil termín pojednávania vo veci
sťažovateľa na 19. september 2011, ktoré bolo na účely posúdenia listinných dôkazov
odročené na 21. november 2011 a na tomto pojednávaní krajský súd vo veci sťažovateľa
meritórne rozhodol, t. j. necelých šesť mesiacov od doručenia sťažnosti predsedovi
krajského súdu. V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd poukázal aj na svoju
doterajšiu judikatúru, podľa ktorej ak sa náprava vo veci sťažovateľa zabezpečí v rámci
všeobecného súdnictva, ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie označeného
základného práva sťažovateľa (I. ÚS 191/06, IV. ÚS 263/08).
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2011