Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 104/2011
PDF · 149.66 KB
No categories available
II. ÚS 104/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Márie Abrahámovej, Krížna 794/8, Žiar nad Hronom,
zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Klimom, Advokátska kancelária,
Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky, Úradu
justičnej a kriminálnej polície, detašované pracovisko Šaľa, zastúpeného Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky v konaní sp. zn. ČVS: ORP-522/OVK-SA-2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Márie Abrahámovej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra
2010 doručená sťažnosť Márie Abrahámovej (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Nové Zámky, Úradu justičnej a kriminálnej polície, detašované
pracovisko Šaľa, zastúpeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „okresné
riaditeľstvo“) v konaní sp. zn. ČVS: ORP-522/OVK-SA-2008.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že „dňa 31. 3. 2008 podala trestné
oznámenie na Okresnej prokuratúre v Žiari nad Hronom. Okresná prokurátorka v Žiari nad
Hronom odstúpila vec Okresnej prokuratúre v Galante. Táto vec odstúpila Okresnému
riaditeľstvu PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Šali, ktoré uznesením č. j. ČVS:
ORP 522/0VK-Sa-2008 trestné oznámenie odmietlo.
Sťažovateľka proti uzneseniu podala sťažnosť dňa 13. 6. 2008, ktorú zamietla
Okresná prokuratúra v Galante uznesením č. j. 1 Pn-229/08-11.
Krajská prokuratúra v Trnave dňa 17. 7. 2009, horeuvedené uznesenie Okresnej
prokuratúry v Galante, ktorá vec riešila po rozhodnutí Okresného riaditeľstva PZ v Šali
vyhodnotila, ako predčasné a vrátila vec na opätovné rozhodnutie Okresnej prokuratúre
v Galante. Prípisom zo dňa 1. 10. 2009 Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Šali pod
zn. ORP-522/OVK/SA-2008, sťažovateľke oznámilo, že na základe pokynu Okresného
prokurátora v Galante bolo začaté trestné stíhanie.
Sťažovateľka od tejto doby nemá o priebehu podaného podnetu žiadnu vedomosť.
Dňa 23. 3. 2010, obrátila sa na porušovateľa s dopytom, ktorý zostal bez povšimnutia.
Dňa 16. 11. 2010 žiadosť o prešetrenie prieťahov v konaní, tiež zostala bez
povšimnutia.
Od 31. 3. 2008, kedy bol podaný podnet uplynulo skoro tri roky. Od upovedomenia,
že bolo začaté trestné oznámenie uplynul bez akýchkoľvek úkonov rok. Sťažovateľka
nekonaním vo veci je poškodzovaná, keď napriek právoplatným rozsudkom Okresného súdu
v Žiari nad Hornom a Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorých je zrejmé, že s ňou
bývalý zamestnávateľ neplatne zrušil pracovný pomer, a že pracovný pomer naďalej trvá,
nerešpektoval toto úradné rozhodnutie, neumožnil jej výkon práce a pracovný pomer s ňou
skončil podľa neplatného súdom zrušeného okamžitého zrušenia pracovného pomeru.“.
Sťažovateľka napokon navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal na ďalšie
konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:
„Okresné riaditeľstvo PZ v Šali zastúpené Ministerstvom Vnútra SR v sporovej veci
ČVS. ORP 522/OVK/ Sa 2008 porušuje právo sťažovateľky na riadne a včasné prešetrenie
a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov priznané jej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
Ústavný súd SR zaväzuje Okresné riaditeľstvo PZ v Šali bez ďalších prieťahov
pokračovať v začatom trestnom konaní.
Titulom porušenia sťažovateľkiných práv počas troch rokov, priznáva jej odškodné
v čiastke 150 000 Sk x 3 roky, to je 4 979,-€ a úhradu právnych trov vyčíslených na
pojednávaní...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný
súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ
preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného
riaditeľstva došlo v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-522/OVK-SA-2008 k porušeniu
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred štátnym orgánom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto štátnemu orgánu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil
právne prostriedky, na uplatnenie ktorých mal v okolnostiach danej veci právo podľa § 210
zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa § 210 Trestného poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú
právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať
prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo
iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť
prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať
a o výsledku žiadateľa upovedomiť.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie podnetu na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na
konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého
právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v trestnom konaní potvrdzuje aj
znenie § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku, podľa ktorého dozor nad dodržiavaním
zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné pokyny, určovať lehoty na
ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu, vyžadovať od policajta spisy, dokumenty,
materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie,
na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, vrátiť vec
policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať
lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného, zrušiť
nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými
rozhodnutiami.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov nápravy, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci aj orgánov činných v trestnom konaní. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do
úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Sťažovateľka listom adresovaným okresnému riaditeľstvu zo 16. novembra 2010
požiadala o prešetrenie prieťahov v konaní a následne po mesiaci podala sťažnosť
ústavnému súdu.
S ohľadom na tieto skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou
rozhodovacou činnosťou poskytnúť príležitosť štátnemu orgánu, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup
okresného riaditeľstva v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na
ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka v danej veci nepočkala, či jej
podnet bude účinný, a predčasne sa obrátila na ústavný súd, z tohto dôvodu ústavný súd jej
sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v okolnostiach danej veci by
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nové Zámky, Úrad justičnej a kriminálnej polície,
detašované pracovisko Šaľa, malo byť zastúpené Krajským riaditeľstvom Policajného zboru
v Nitre, a nie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, tak ako to označila sťažovateľka.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2011