Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 104/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Márie Abrahámovej, Krížna 794/8, Žiar nad Hronom,

zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Klimom, Advokátska kancelária,

Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky, Úradu

justičnej a kriminálnej polície, detašované pracovisko Šaľa, zastúpeného Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky v konaní sp. zn. ČVS: ORP-522/OVK-SA-2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Márie Abrahámovej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. decembra

2010 doručená sťažnosť Márie Abrahámovej (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Nové Zámky, Úradu justičnej a kriminálnej polície, detašované

pracovisko Šaľa, zastúpeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „okresné

riaditeľstvo“) v konaní sp. zn. ČVS: ORP-522/OVK-SA-2008.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že „dňa 31. 3. 2008 podala trestné

oznámenie na Okresnej prokuratúre v Žiari nad Hronom. Okresná prokurátorka v Žiari nad

Hronom odstúpila vec Okresnej prokuratúre v Galante. Táto vec odstúpila Okresnému

riaditeľstvu PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Šali, ktoré uznesením č. j. ČVS:

ORP -2008 trestné oznámenie odmietlo.

Sťažovateľka proti uzneseniu podala sťažnosť dňa 13. 6. 2008, ktorú zamietla

Okresná prokuratúra v Galante uznesením č. j. -11.

Krajská prokuratúra v Trnave dňa 17. 7. 2009, horeuvedené uznesenie Okresnej

prokuratúry v Galante, ktorá vec riešila po rozhodnutí Okresného riaditeľstva PZ v Šali

vyhodnotila, ako predčasné a vrátila vec na opätovné rozhodnutie Okresnej prokuratúre

v Galante. Prípisom zo dňa 1. 10. 2009 Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Šali pod

zn. ORP-522/OVK/SA-2008, sťažovateľke oznámilo, že na základe pokynu Okresného

prokurátora v Galante bolo začaté trestné stíhanie.

Sťažovateľka od tejto doby nemá o priebehu podaného podnetu žiadnu vedomosť.

Dňa 23. 3. 2010, obrátila sa na porušovateľa s dopytom, ktorý zostal bez povšimnutia.

Dňa 16. 11. 2010 žiadosť o prešetrenie prieťahov v konaní, tiež zostala bez

povšimnutia.

Od 31. 3. 2008, kedy bol podaný podnet uplynulo skoro tri roky. Od upovedomenia,

že bolo začaté trestné oznámenie uplynul bez akýchkoľvek úkonov rok. Sťažovateľka

nekonaním vo veci je poškodzovaná, keď napriek právoplatným rozsudkom Okresného súdu

v Žiari nad Hornom a Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorých je zrejmé, že s ňou

bývalý zamestnávateľ neplatne zrušil pracovný pomer, a že pracovný pomer naďalej trvá,

nerešpektoval toto úradné rozhodnutie, neumožnil jej výkon práce a pracovný pomer s ňou

skončil podľa neplatného súdom zrušeného okamžitého zrušenia pracovného pomeru.“.

Sťažovateľka napokon navrhuje, aby ústavný súd jej sťažnosť prijal na ďalšie

konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:

„Okresné riaditeľstvo PZ v Šali zastúpené Ministerstvom Vnútra SR v sporovej veci

ČVS. ORP 522/OVK/ Sa 2008 porušuje právo sťažovateľky na riadne a včasné prešetrenie

a rozhodnutie vo veci bez zbytočných prieťahov priznané jej v SR.

Ústavný súd SR zaväzuje Okresné riaditeľstvo PZ v Šali bez ďalších prieťahov

pokračovať v začatom trestnom konaní.

Titulom porušenia sťažovateľkiných práv počas troch rokov, priznáva jej odškodné

v čiastke 150 000 Sk x 3 roky, to je 4 979,-€ a úhradu právnych trov vyčíslených na

pojednávaní...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa ústavný

súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ

preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného

riaditeľstva došlo v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-522/OVK-SA-2008 k porušeniu

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred štátnym orgánom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto štátnemu orgánu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil

právne prostriedky, na uplatnenie ktorých mal v okolnostiach danej veci právo podľa § 210

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

Podľa obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú

právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať

prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo

iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť

prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať

a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie podnetu na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v trestnom konaní potvrdzuje aj

znenie a , podľa ktorého dozor nad dodržiavaním

zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený dávať záväzné pokyny, určovať lehoty na

ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu, vyžadovať od policajta spisy, dokumenty,

materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie,

na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje, vrátiť vec

policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi a určovať

lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného, zrušiť

nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými

rozhodnutiami.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov nápravy, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci aj orgánov činných v trestnom konaní. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľka listom adresovaným okresnému riaditeľstvu zo 16. novembra 2010

požiadala o prešetrenie prieťahov v konaní a následne po mesiaci podala sťažnosť

ústavnému súdu.

S ohľadom na tieto skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou poskytnúť príležitosť štátnemu orgánu, aby sám odstránil

protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

okresného riaditeľstva v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na

ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného

v . Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka v danej veci nepočkala, či jej

podnet bude účinný, a predčasne sa obrátila na ústavný súd, z tohto dôvodu ústavný súd jej

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že v okolnostiach danej veci by

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nové Zámky, Úrad justičnej a kriminálnej polície,

detašované pracovisko Šaľa, malo byť zastúpené Krajským riaditeľstvom Policajného zboru

v Nitre, a nie Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, tak ako to označila sťažovateľka.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2011