Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 286/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. M. a I. M., obaja bytom Rakúsko, zastúpených

Advokátskou kanceláriou, s. r. o., B., v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. M.

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. a I. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2011

doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“) a I. M. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu

ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom Rakúsko, ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedli:

«Dňa 12.12.2006 sťažovatelia podali na Okresný súd Bratislava V návrh na vydanie

platobného rozkazu proti odporcovi M. Š. o zaplatenie 1792,57 EUR (54 000.- Sk)

s príslušenstvom. Sťažovatelia sa v konaní domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za

užívanie ich nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š. vedenej Správou

katastra D. na liste vlastníctva číslo 1453 bez právneho dôvodu K. Š. (matkou odporcu,

ktorá zomrela dňa 05.06.2006 v B. – D.) ktorá bola nájomníčkou a neskôr užívateľkou bez

právneho dôvodu. ... Dňa 7.5.2007, teda až po 5 mesiacoch odo dňa podania návrhu, bol

vo veci vydaný platobný rozkaz. Okresný súd Bratislava V dňa 31.5.2007 obdržal odpor

odporcu. Dňa 5.6.2007 bol spis prevedený pod sp. značku a bol pridelený na

prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. D. S.. Ďalšie úkony súdu boli smerované na

vyžiadanie spisu od Okresného súdu Dunajská Streda, išlo o konanie, na ktoré

sa odporca odvoláva vo svojom odpore s tým, že v uvedenom konaní bolo napadnuté

vlastnícke právo navrhovateľov k prenajímanej nehnuteľnosti. ...

V predmetnom konaní sa jedná o jednoduchú vec týkajúcu sa vyplatenia

bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Nejde o

skutkovo a právne zložitú vec. ...

Postup a úkony sťažovateľov neprispeli ku vzniku zbytočných prieťahov, ani neviedli

k spomaleniu postupu daného súdu, pružne reagovali na výzvy súdu a zúčastňovali sa na

pojednávaniach. Správanie sa sťažovateľov teda možno hodnotiť ako aktívne

a súčinnostné...

Máme za to, že súd v uvedenom konaní neplní ... funkciu garanta spravodlivosti

a jeho postup sa v celom konaní vyznačuje nečinnosťou. Už v úvode súd prispel k prieťahom

v konaní tým, že platobný rozkaz vydal až po 5 mesiacoch odo dňa podania návrhu.

Obdobie, počas ktorého súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k ochrane práv

navrhovateľov... bolo obdobie, v ktorom súd žiadal Okresný súd Dunajská Streda

o zapožičanie spisu . Toto obdobie v podstate absolútnej nečinnosti súdu

trvalo až 2,5 roka (od 28.6.2007, kedy súd prvýkrát žiadal o zapožičanie spisu do

18.1.2010, kedy malo byť uskutočnené prvé pojednávanie vo veci). Súd podľa nášho názoru

bezdôvodne podmieňoval samotné konanie vo veci štúdiom spisu iného konania bez toho,

aby vo „svojom konaní“ uskutočnil základné kroky smerujúce k zabezpečeniu plynulosti

konania, v tomto období ani len nevypočul účastníkov konania.

Súd po obdržaní niekoľkých správ Okresného súdu Dunajská Streda, že sa spis

nachádza na odvolacom súde, nepožiadal o zapožičanie spisu odvolací súd, resp. inak si

nezabezpečil informácie z uvedeného spisu, ktoré pre rozhodnutie vo veci považoval za

potrebné.

... máme za to, že takýto postup súdu nebol dôvodný aj vzhľadom k tomu, že konanie

vôbec nemalo vplyv na predmetné konanie, navrhovatelia boli na liste

vlastníctva vedení ako vlastníci nehnuteľností, odporca mal teda povinnosť uhrádzať im

odplatu za užívanie takýchto nehnuteľností. Túto povinnosť by mal aj v prípade, ak by boli

kúpne zmluvy vyhlásené za neplatné, a to z dôvodu, že navrhovatelia ako dobromyseľní

držitelia mali nárok na odplatu za užívanie nehnuteľnosti základe ustanovenia § 130

. A nakoniec, súd v konaní plynule nepokračoval ani po obdržaní

informácie, že vo veci už bolo vydané právoplatné rozhodnutie - uvedená informácia musela

byť súdu známa najneskôr dňa 15.1.2009 z listu Okresného súdu Dunajská Streda, z ktorej

vyplýva, že vo veci prebieha dovolacie konanie. ...

Súd prvé pojednávanie vo veci vytýčil až na termín 18.1.2010 teda po uplynutí

3 rokov od podania návrhu navrhovateľov a zároveň po uplynutí 1 roka odo dňa obdržania

informácie, že vo veci bolo vydané právoplatné rozhodnutie. ...

Prieťahy v konaní boli spôsobené aj pri ďalších úkonoch súdu - navrhovatelia dňa

19.10.2009 svoj návrh rozšírili, súd toto rozšírenie návrhu pripustil až na pojednávaní

konanom dňa 15.3.2010, teda až po 5 mesiacoch odo dňa, kedy o to navrhovatelia

požiadali...

Uvedeným postupom súdu bol spôsobený taký stav, že do dnešného dňa, t.j. po

uplynutí 4 rokov odo dňa podania návrhu, vo veci neboli vykonané ani základné úkony

smerujúce k posúdeniu oprávnenosti či neoprávnenosti návrhu navrhovateľov.

Na základe uvedeného máme za to, že Okresný súd Bratislava V. porušil práva

sťažovateľov garantované článkom 48 ods. 2 a článkom 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ...

Podaním zo dňa 19.10.2009 sťažovatelia adresovali okresnému súdu sťažnosť na

prieťahy v konaní. Vo vybavení sťažnosti na prieťahy dňa 21.10.2009 predseda súdu (ktorý

je zároveň zákonným sudcom v danej veci) konštatoval, že súhlasí s tým, že konanie trvá

dlhšiu dobu, ale podľa súdu pre prekážku, ktorú súd nezapríčinil, pričom rozhodnutie vo

veci č.k. považuje za podstatné pre toto konanie. Na základe týchto skutočností

považujeme za zrejmé, že sťažovatelia riadne vyčerpali prostriedky poskytnuté im na

ochranu ich práv...»

Sťažovatelia zároveň navrhli, aby im ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie každému v sume po 5 000 €, čo odôvodnili takto:

„... v tomto prípade deklarovanie porušenia práva a príkaz, konať bez zbytočných

prieťahov nemožno považovať za dostatočné. Prieťahy v konaní sa už nedajú odstrániť

a teda porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie veci

v primeranej lehote je nenapraviteľné. ... Nemajetkovú ujmu vidia navrhovatelia v tom, že

postupom súdu bolo umožnené, aby v podstate krádež na ich majetku (užívanie

nehnuteľnosti bez právneho dôvodu) zostala bez právnych následkov... Jednoduchá vec nie

je po uplynutí 4 rokov od začiatku konania v podstate ani v počiatku riešenia a ťažko možno

odhadnúť, kedy sa navrhovatelia vôbec domôžu svojho práva. Sťažovatelia trpia značnou

psychickou ujmou, pocitmi krivdy a neistoty spôsobenými im dlhodobou neschopnosťou

súdu plynule pokračovať v konaní a súčasne rozhodnúť súdny spor.“

Na základe uvádzaných skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„základné právo sťažovateľov J. M., trvale bytom Rakúsko a I. M., trvale bytom

Rakúsko, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu

Bratislava V. v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava V. vo veci vedenej pod sp. zn.

konať.

Ústavný súd priznáva J. M. ... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000

EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava V. povinný uhradiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd priznáva I. M. ... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000

EUR, ktoré je jej Okresný súd Bratislava V. povinný uhradiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava V. je povinný uhradiť J. M. ... a I. M. ... trovy právneho

zastúpenia vo výške 276,64 EUR na účet právneho zástupcu Advokátskej kancelárii, s.r.o.,

so sídlom B., za ktorú koná Mgr. M. B., advokátka a konateľka, do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného súdu v

konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis

).

Zo súvisiaceho spisu okresného súdu sp. zn. , ktorý si ústavný súd

zadovážil, vyplýva takýto priebeh napadnutého konania:

Dňa 12. decembra 2006 sťažovatelia podali okresnému súdu návrh na vydanie

platobného rozkazu na zaplatenie sumy 54 000 Sk s prísl. proti žalovanému. Súdny poplatok

bol zaplatený v kolkoch na prvopise návrhu. Dňa 16. januára 2007 sťažovatelia doručili

okresnému súdu upresnenie návrhu. Dňa 1. marca 2007 okresný súd požiadal Register

obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie trvalého

a prechodného pobytu žalovaného. Dňa 2. mája 2007 register obyvateľov doručil

okresnému súdu potvrdenie o trvalom pobyte žalovaného. Dňa 7. mája 2007 okresný súd

vydal platobný rozkaz. Dňa 31. mája 2007 žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu.

Dňa 5. júna 2007 bol spis prevedený do registra „C“ a pod sp. zn. bol

pridelený sudcovi okresného súdu JUDr. S. Dňa 28. júna 2007 okresný súd požiadal

Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „dožiadaný súd“) o zapožičanie spisu vedeného

pod sp. zn. (ďalej aj „súvisiaci spis“). Dňa 9. júla 2007 dožiadaný súd oznámil,

že súvisiaci spis bol zaslaný na nahliadnutie Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) a predmetné konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Dňa 6. februára 2008

okresný súd požiadal dožiadaný súd o zapožičanie súvisiaceho spisu. Dňa 27. februára 2008

dožiadaný súd oznámil, že súvisiaci spis sa nachádza na krajskom súde z dôvodu podaného

odvolania žalovanými. Dňa 12. mája 2008 okresný súd opätovne žiadal dožiadaný súd

o zapožičanie súvisiaceho spisu. Dňa 22. mája 2008 dožiadaný súd oznámil, že súvisiaci

spis nie je možné zaslať z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania na krajskom súde.

Dňa 19. septembra 2008 okresný súd požiadal dožiadaný súd o zapožičanie súvisiaceho

spisu. Dňa 6. októbra 2008 dožiadaný súd oznámil, že súvisiaci spis je na krajskom súde.

Dňa 15. januára 2009 okresný súd opätovne žiadal dožiadaný súd o zapožičanie súvisiaceho

spisu. Dňa 2. februára 2009 dožiadaný súd oznámil, že súvisiaci spis bol predložený

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Dňa 15. mája 2009

okresný súd požiadal dožiadaný súd o zapožičanie súvisiaceho spisu. Dňa 27. mája 2009

dožiadaný súd oznámil, že súvisiaci spis sa nachádza na najvyššom súde z dôvodu

podaného dovolania. Dňa 19. októbra 2009 sťažovatelia doručili okresnému súdu návrh na

pristúpenie V. D., S., do konania na strane žalovanej a návrh na rozšírenie žaloby. Dňa

18. novembra 2009 sťažovatelia doručili okresnému súdu rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 8. októbra 2008, ktorým bola žaloba proti sťažovateľom o vyslovenie

neplatnosti kúpnopredajných zmlúv (konanie vedené pod sp. zn. ) právoplatne

zamietnutá. Dňa 9. decembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. január 2010.

Zároveň vyzval žalovaného a V. D. na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľov na pristúpenie

účastníka do konania a na rozšírenie žaloby. Dňa 10. decembra 2009 okresný súd požiadal

dožiadaný súd o zapožičanie spisu sp. zn. (dedičská vec po poručiteľke K.

Š.). Dňa 5. januára 2010 dožiadaný súd oznámil, že požadovaný spis nie je možné

zapožičať, keďže je pripojený k inému spisu. Dňa 14. januára 2010 žalovaný písomne

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 18. január 2010 z dôvodu kolízie

pojednávaní. Dňa 18. januára 2010 sťažovatelia ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní

z dôvodu nepriaznivého počasia (kalamita). Okresný súd pojednávanie odročil na

15. február 2010. Dňa 15. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa

nedostavili riadne predvolaní sťažovatelia (ani ich právny zástupca), ktorí svoju neúčasť

neospravedlnili. Okresný súd odročil pojednávanie na 15. marec 2010. Dňa 15. marca 2010

sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa nedostavila sťažovateľka z dôvodu pracovnej

zaneprázdnenosti. Po výsluchu účastníkov okresný súd uznesením pripustil rozšírenie

návrhu na sumu 9 261,06 €, zastavil konanie v časti sumy 597,49 € a pripustil vstup V. D.

(ďalej len „žalovaná“) do konania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu

poskytnutia lehoty účastníkom na mimosúdne riešenie sporu s tým, že sťažovateľ oznámi

okresnému súdu v lehote 2 mesiacov, či trvá na podanej žalobe. Dňa 23. marca 2010

okresný súd vyzval sťažovateľov na doplatenie súdneho poplatku za rozšírenie návrhu.

Dňa 9. apríla 2010 sťažovatelia doplatili súdny poplatok. Dňa 21. mája 2010 sťažovateľ

oznámil okresnému súdu, že nedostal od žalovaného návrh na mimosúdne urovnanie veci,

preto žiada pokračovať v konaní. Dňa 16. júla 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na

13. september 2010. Dňa 13. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa

nedostavili žalovaní, sťažovateľka splnomocnila na svoje zastupovanie v konaní

sťažovateľa. Právna zástupkyňa žalovaného svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu choroby

a žiadala pojednávanie odročiť. Pojednávanie bolo odročené na 11. október 2010.

Dňa 25. septembra 2010 žalovaná, ktorá trvalo žije v Českej republike, doručila okresnému

súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 11. október 2010

zo zdravotných a ekonomických dôvodov. Zároveň požiadala o jej výsluch prostredníctvom

Okresného súdu Příbram. Dňa 11. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom

sťažovateľ požiadal o poskytnutie lehoty 1 mesiac na mimosúdne vyriešenie sporu, keďže

žalovaný pred pojednávaním predložil sťažovateľovi návrh mimosúdnej dohody.

Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľovi bolo uložené

do 11. novembra 2010 oznámiť okresnému súdu, či trvá na podanej žalobe.

Dňa 15. novembra 2010 právny zástupca sťažovateľov požiadal o predĺženie lehoty na

podanie správy o výsledku mimosúdnych rokovaní do 30. novembra 2010. Dňa 10. januára

2011 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov na oznámenie, či trvá na

podanom návrhu, alebo ho berie späť. Dňa 17. januára 2011 právny zástupca sťažovateľov

oznámil, že k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi nedošlo, preto žiada okresný súd, aby

vo veci konal. Dňa 1. februára 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. marec 2011.

Dňa 7. marca 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný len sťažovateľ

(bez účasti jeho právneho zástupcu). Právna zástupkyňa žalovaného svoju neprítomnosť

písomne ospravedlnila z dôvodu choroby. Okresný súd po vypočutí sťažovateľa odročil

pojednávanie na neurčito pre účely výsluchu žalovanej dožiadaným Okresným súdom

Příbram. Dňa 9. marca 2011 okresný súd požiadal Okresní soud Příbram o výsluch

žalovanej pre účely vyjadrenia sa k žalobe. Dňa 11. apríla 2011 bol spísaný úradný záznam,

podľa ktorého okresný súd e-mailom požiadal Okresní soud Příbram o oznámenie stavu

konania vedeného pod sp. zn. .

Sťažovatelia predovšetkým namietali, že okresný súd spôsobil prieťahy

v napadnutom konaní svojou absolútnou nečinnosťou v období dva a pol roka, v ktorom

opakovane žiadal o zapožičanie súvisiaceho spisu vedeného dožiadaným súdom,

ktorého rozhodnutím v označenej veci podmieňoval pokračovanie v konaní vo veci

sťažovateľov. Podľa názoru sťažovateľov na takýto postup okresného súdu nebol dôvod,

pretože rozhodnutie vo veci sťažovateľov vedenej dožiadaným súdom pod sp. zn.

nemalo vôbec vplyv na napadnuté konanie.

Z chronológie úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva, že okresný súd

v období od 28. júna 2007 do 15. mája 2009 opakovane žiadal o zapožičanie súvisiaceho

spisu vedeného dožiadaným súdom.

Predmetom konania vedeného dožiadaným súdom pod sp. zn. bolo

posúdenie platnosti kúpnopredajných zmlúv, na základe ktorých sťažovatelia ako kupujúci

nadobudli nehnuteľnosti, za neoprávnené užívanie ktorých žiadali priznať bezdôvodné

obohatenie v napadnutom konaní. Keďže vlastnícke právo sťažovateľov v označenom

konaní bolo spochybnené, ústavný súd je toho názoru, že v konaní vedenom pod sp. zn.

sa riešila otázka, ktorá mala význam pre rozhodnutie okresného súdu

v napadnutom konaní. Prípadné rozhodnutie o vyslovení neplatnosti kúpnopredajných

zmlúv po meritórnom rozhodnutí v napadnutom konaní by bolo dôvodom na obnovu

konania podľa (ďalej aj „OSP“).

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Citované ustanovenie tým, že v súvislosti s riešením

„otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu“, nerobí v princípe rozdiel medzi

procesným postupom spočívajúcim v prerušení konania, počas ktorého „sa nevykonávajú

pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona“ ( prvá veta ), ale sa

vyčkáva na odpoveď, ktorá na túto otázku bude daná v inom konaní, a procesným postupom

spočívajúcim v „inom vhodnom opatrení“, v prípade ktorého sa konanie bez jeho prerušenia

zameriava aj na riešenie takejto otázky ako predbežnej otázky, ponecháva všeobecnému

súdu istú voľnosť pri voľbe tohto procesného postupu.

V uvedenom prípade by procesnej ekonomike zodpovedal úkon prerušenia konania,

ku ktorému však okresný súd nepristúpil, ale vyčkával na rozhodnutie v označenom

súvisiacom konaní, resp. opakovane žiadal dožiadaný súd o zapožičanie súvisiaceho spisu.

V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že ani prípadné prerušenie napadnutého

konania by reálne neprispelo k jeho urýchleniu. Ústavný súd však zároveň uvádza, že

uvedený postup okresného súdu bol opodstatnený len do právoplatného skončenia konania

vedeného pod sp. zn. , o čom mal okresný súd vedomosť už 2. februára 2009,

keď mu dožiadaný súd oznámil, že požadovaný spis bol predložený najvyššiemu súdu

(z dôvodu podaného dovolania). Od tohto dňa už riadnemu postupu okresného súdu

v konaní nebránila ani tá skutočnosť, že proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu

bolo podané dovolanie. Dovolacie konanie totiž nie je zákonnou prekážkou postupu konania

taxatívne vymedzenou v až , a preto všeobecný súd nemôže nekonať

a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie,

a to ani na základe ustanovenia , pod ktoré nemožno subsumovať

mimoriadny opravný prostriedok (mutatis mutandis ). Totiž to, čo bolo pre

okresný súd rozhodujúce zistiť, bol spôsob, akým bola vyriešená predbežná otázka, čo sa

dalo zistiť už na základe rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré mohli okresnému súdu, ak sa

už aj nemohol dostať k spisu, predložiť sťažovatelia ako účastníci súvisiaceho konania.

Z tohto dôvodu nečinnosť okresného súdu v období od 2. februára 2009 do 9. decembra

2009 (10 mesiacov), resp. jeho neefektívna činnosť v podobe opakovanej žiadosti

o zapožičanie súvisiaceho spisu (15. máj 2009) nemôže ospravedlniť ani to, že vzhľadom na

prebiehajúce dovolacie konanie sa súvisiaci spis nachádzal na najvyššom súde.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. ).

Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že aj samotní sťažovatelia mohli prispieť

k urýchleniu konania doručením meritórneho rozhodnutia vo veci sp. zn.

okresnému súdu. Vzhľadom na právoplatnosť rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 8. októbra 2008, ktorým bola žaloba o vyslovenie neplatnosti

kúpnopredajných zmlúv zamietnutá (rozsudok nadobudol právoplatnosť 10. novembra

2008), museli mať sťažovatelia tento rozsudok k dispozícii už v novembri 2008.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je

poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z obsahu samotnej sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že v priebehu konania

sťažovatelia podali 19. októbra 2009 predsedovi okresného súdu (a zároveň sudcovi

konajúcemu vo veci) sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Predseda okresného súdu

v odpovedi na uvedenú sťažnosť z 21. októbra 2009 (sp. zn. Spr 2068/09) konštatoval jej

dôvodnosť spôsobenú prekážkou objektívnej povahy, ktorou je neskončené konanie vedené

pod sp. zn. , ktorého výsledok je podstatný pre napadnuté konanie. Zároveň

odporučil sťažovateľom pripojiť k spisu právoplatné rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

z 8. októbra 2008 v tejto veci.

Z prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní ústavný súd zistil, že po podaní

sťažnosti predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní sťažovatelia 18. novembra 2009

doručili okresnému súdu právoplatné meritórne rozhodnutie vo veci sp. zn. .

Následne 9. decembra 2009 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 18. január 2010

a zároveň vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľov na rozšírenie žaloby

a na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania. Z uvedeného prehľadu procesných úkonov

vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná sťažovateľmi predsedovi okresného

súdu splnila svoj účel a po jej podaní okresný súd urobil vhodné opatrenia, aby

v predmetnej veci konal plynulo spôsobom smerujúcim k meritórnemu rozhodnutiu

v predmetnej veci.

K plynulému postupu okresného súdu v ďalšom priebehu konania neprispeli samotní

sťažovatelia, keď dvakrát neprišli na pojednávanie 18. januára 2010 a 15. februára 2010

(v jednom prípade bez ospravedlnenia), hoci naň boli riadne predvolaní. Predĺženie

napadnutého konania spôsobili sťažovatelia aj tým, že opakovane žiadali o odročenie

pojednávania (15. marca 2010 a 11. októbra 2010) z dôvodu mimosúdneho riešenia sporu.

Následne sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadali okresný súd

o predĺženie lehoty na oznámenie výsledku mimosúdnych rokovaní do 30. novembra 2010.

Právny zástupca sťažovateľov až 17. januára 2011 oznámil okresnému súdu, že

k mimosúdnej dohode nedošlo, preto žiada okresný súd, aby vo veci konal. Ústavný súd sa

preto nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľov, že ich postup a úkony v namietanom

konaní neprispeli ku vzniku prieťahov a nemali vplyv na celkovú dĺžku napadnutého

konania.

V období po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní sa

vyskytlo obdobie krátkodobej ojedinelej nečinnosti okresného súdu od 21. mája 2010

(sťažovateľ požiadal okresný súd, aby pokračoval v konaní) do 13. septembra 2010

(uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré okresný súd nariadil 16. júla 2010). Ústavný súd však

v tomto prípade zohľadnil tú skutočnosť, že sťažovatelia, ako aj žalovaná žijú trvalo

v zahraničí, čo vyžaduje zo strany okresného súdu doručovať predvolania na pojednávania

s dostatočným časovým predstihom.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že aj keď doterajší priebeh

konania pred okresným súdom nebol celkom bez prieťahov, nevyznačuje sa takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

. Sťažovateľmi uplatnený prostriedok ochrany základných práv

(sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu) sa prejavil ako

dostatočne účinný a priniesol pozitívny efekt spočívajúci v priebežnom vykonávaní

procesných úkonov okresným súdom, ktoré smerujú k meritórnemu rozhodnutiu, a tým

k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Uvedený stav vylučuje duplicitné poskytnutie

ochrany aj zo strany ústavného súdu.

S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou

rozhodovacou činnosťou preto v danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy,

aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí

návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva

sťažovateľov zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov už po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu označeného konania by

mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a ich práva podľa dohovoru, čo

nevylučuje, aby sťažovatelia v takom prípade opätovne podali sťažnosť ústavnému súdu.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2011