Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 286/2011
PDF · 262.57 KB
No categories available
II. ÚS 286/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. M. a I. M., obaja bytom Rakúsko, zastúpených
Advokátskou kanceláriou, s. r. o., B., v mene ktorej koná advokátka a konateľka Mgr. M.
B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 37/2007
a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. M. a I. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2011
doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“) a I. M. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu
ďalej len „sťažovatelia“), obaja bytom Rakúsko, ktorou namietajú porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 37/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti v podstatnom uviedli:
«Dňa 12.12.2006 sťažovatelia podali na Okresný súd Bratislava V návrh na vydanie
platobného rozkazu proti odporcovi M. Š. o zaplatenie 1792,57 EUR (54 000.- Sk)
s príslušenstvom. Sťažovatelia sa v konaní domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za
užívanie ich nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š. vedenej Správou
katastra D. na liste vlastníctva číslo 1453 bez právneho dôvodu K. Š. (matkou odporcu,
ktorá zomrela dňa 05.06.2006 v B. – D.) ktorá bola nájomníčkou a neskôr užívateľkou bez
právneho dôvodu. ... Dňa 7.5.2007, teda až po 5 mesiacoch odo dňa podania návrhu, bol
vo veci vydaný platobný rozkaz. Okresný súd Bratislava V dňa 31.5.2007 obdržal odpor
odporcu. Dňa 5.6.2007 bol spis prevedený pod sp. značku 13C 37/2007 a bol pridelený na
prejednanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. D. S.. Ďalšie úkony súdu boli smerované na
vyžiadanie spisu 4C 204/1996 od Okresného súdu Dunajská Streda, išlo o konanie, na ktoré
sa odporca odvoláva vo svojom odpore s tým, že v uvedenom konaní bolo napadnuté
vlastnícke právo navrhovateľov k prenajímanej nehnuteľnosti. ...
V predmetnom konaní sa jedná o jednoduchú vec týkajúcu sa vyplatenia
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Nejde o
skutkovo a právne zložitú vec. ...
Postup a úkony sťažovateľov neprispeli ku vzniku zbytočných prieťahov, ani neviedli
k spomaleniu postupu daného súdu, pružne reagovali na výzvy súdu a zúčastňovali sa na
pojednávaniach. Správanie sa sťažovateľov teda možno hodnotiť ako aktívne
a súčinnostné...
Máme za to, že súd v uvedenom konaní neplní ... funkciu garanta spravodlivosti
a jeho postup sa v celom konaní vyznačuje nečinnosťou. Už v úvode súd prispel k prieťahom
v konaní tým, že platobný rozkaz vydal až po 5 mesiacoch odo dňa podania návrhu.
Obdobie, počas ktorého súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k ochrane práv
navrhovateľov... bolo obdobie, v ktorom súd žiadal Okresný súd Dunajská Streda
o zapožičanie spisu 4C 204/19996. Toto obdobie v podstate absolútnej nečinnosti súdu
trvalo až 2,5 roka (od 28.6.2007, kedy súd prvýkrát žiadal o zapožičanie spisu do
18.1.2010, kedy malo byť uskutočnené prvé pojednávanie vo veci). Súd podľa nášho názoru
bezdôvodne podmieňoval samotné konanie vo veci štúdiom spisu iného konania bez toho,
aby vo „svojom konaní“ uskutočnil základné kroky smerujúce k zabezpečeniu plynulosti
konania, v tomto období ani len nevypočul účastníkov konania.
Súd po obdržaní niekoľkých správ Okresného súdu Dunajská Streda, že sa spis
nachádza na odvolacom súde, nepožiadal o zapožičanie spisu odvolací súd, resp. inak si
nezabezpečil informácie z uvedeného spisu, ktoré pre rozhodnutie vo veci považoval za
potrebné.
... máme za to, že takýto postup súdu nebol dôvodný aj vzhľadom k tomu, že konanie
4C 204/1994 vôbec nemalo vplyv na predmetné konanie, navrhovatelia boli na liste
vlastníctva vedení ako vlastníci nehnuteľností, odporca mal teda povinnosť uhrádzať im
odplatu za užívanie takýchto nehnuteľností. Túto povinnosť by mal aj v prípade, ak by boli
kúpne zmluvy vyhlásené za neplatné, a to z dôvodu, že navrhovatelia ako dobromyseľní
držitelia mali nárok na odplatu za užívanie nehnuteľnosti základe ustanovenia § 130
Občianskeho zákonníka. A nakoniec, súd v konaní plynule nepokračoval ani po obdržaní
informácie, že vo veci už bolo vydané právoplatné rozhodnutie - uvedená informácia musela
byť súdu známa najneskôr dňa 15.1.2009 z listu Okresného súdu Dunajská Streda, z ktorej
vyplýva, že vo veci prebieha dovolacie konanie. ...
Súd prvé pojednávanie vo veci vytýčil až na termín 18.1.2010 teda po uplynutí
3 rokov od podania návrhu navrhovateľov a zároveň po uplynutí 1 roka odo dňa obdržania
informácie, že vo veci 4C 204/1994 bolo vydané právoplatné rozhodnutie. ...
Prieťahy v konaní boli spôsobené aj pri ďalších úkonoch súdu - navrhovatelia dňa
19.10.2009 svoj návrh rozšírili, súd toto rozšírenie návrhu pripustil až na pojednávaní
konanom dňa 15.3.2010, teda až po 5 mesiacoch odo dňa, kedy o to navrhovatelia
požiadali...
Uvedeným postupom súdu bol spôsobený taký stav, že do dnešného dňa, t.j. po
uplynutí 4 rokov odo dňa podania návrhu, vo veci neboli vykonané ani základné úkony
smerujúce k posúdeniu oprávnenosti či neoprávnenosti návrhu navrhovateľov.
Na základe uvedeného máme za to, že Okresný súd Bratislava V. porušil práva
sťažovateľov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ...
Podaním zo dňa 19.10.2009 sťažovatelia adresovali okresnému súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní. Vo vybavení sťažnosti na prieťahy dňa 21.10.2009 predseda súdu (ktorý
je zároveň zákonným sudcom v danej veci) konštatoval, že súhlasí s tým, že konanie trvá
dlhšiu dobu, ale podľa súdu pre prekážku, ktorú súd nezapríčinil, pričom rozhodnutie vo
veci č.k. 4C 204/96 považuje za podstatné pre toto konanie. Na základe týchto skutočností
považujeme za zrejmé, že sťažovatelia riadne vyčerpali prostriedky poskytnuté im na
ochranu ich práv...»
Sťažovatelia zároveň navrhli, aby im ústavný súd priznal primerané finančné
zadosťučinenie každému v sume po 5 000 €, čo odôvodnili takto:
„... v tomto prípade deklarovanie porušenia práva a príkaz, konať bez zbytočných
prieťahov nemožno považovať za dostatočné. Prieťahy v konaní sa už nedajú odstrániť
a teda porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie veci
v primeranej lehote je nenapraviteľné. ... Nemajetkovú ujmu vidia navrhovatelia v tom, že
postupom súdu bolo umožnené, aby v podstate krádež na ich majetku (užívanie
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu) zostala bez právnych následkov... Jednoduchá vec nie
je po uplynutí 4 rokov od začiatku konania v podstate ani v počiatku riešenia a ťažko možno
odhadnúť, kedy sa navrhovatelia vôbec domôžu svojho práva. Sťažovatelia trpia značnou
psychickou ujmou, pocitmi krivdy a neistoty spôsobenými im dlhodobou neschopnosťou
súdu plynule pokračovať v konaní a súčasne rozhodnúť súdny spor.“
Na základe uvádzaných skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol
týmto nálezom:
„základné právo sťažovateľov J. M., trvale bytom Rakúsko a I. M., trvale bytom
Rakúsko, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu
Bratislava V. v konaní vedenom pod sp. zn. 13C 37/2007 bolo porušené.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava V. vo veci vedenej pod sp. zn.
13C 37/2007 konať.
Ústavný súd priznáva J. M. ... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000
EUR, ktoré je mu Okresný súd Bratislava V. povinný uhradiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd priznáva I. M. ... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000
EUR, ktoré je jej Okresný súd Bratislava V. povinný uhradiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava V. je povinný uhradiť J. M. ... a I. M. ... trovy právneho
zastúpenia vo výške 276,64 EUR na účet právneho zástupcu Advokátskej kancelárii, s.r.o.,
so sídlom B., za ktorú koná Mgr. M. B., advokátka a konateľka, do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,
I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že postupom okresného súdu v
konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 37/2007 dochádza k porušovaniu ich základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis
Zo súvisiaceho spisu okresného súdu sp. zn. 13 C 37/2007, ktorý si ústavný súd
zadovážil, vyplýva takýto priebeh napadnutého konania:
Dňa 12. decembra 2006 sťažovatelia podali okresnému súdu návrh na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie sumy 54 000 Sk s prísl. proti žalovanému. Súdny poplatok
bol zaplatený v kolkoch na prvopise návrhu. Dňa 16. januára 2007 sťažovatelia doručili
okresnému súdu upresnenie návrhu. Dňa 1. marca 2007 okresný súd požiadal Register
obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie trvalého
a prechodného pobytu žalovaného. Dňa 2. mája 2007 register obyvateľov doručil
okresnému súdu potvrdenie o trvalom pobyte žalovaného. Dňa 7. mája 2007 okresný súd
vydal platobný rozkaz. Dňa 31. mája 2007 žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu.
Dňa 5. júna 2007 bol spis prevedený do registra „C“ a pod sp. zn. 13 C 37/2007 bol
pridelený sudcovi okresného súdu JUDr. S. Dňa 28. júna 2007 okresný súd požiadal
Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „dožiadaný súd“) o zapožičanie spisu vedeného
pod sp. zn. 4 C 204/96 (ďalej aj „súvisiaci spis“). Dňa 9. júla 2007 dožiadaný súd oznámil,
že súvisiaci spis bol zaslaný na nahliadnutie Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský
súd“) a predmetné konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené. Dňa 6. februára 2008
okresný súd požiadal dožiadaný súd o zapožičanie súvisiaceho spisu. Dňa 27. februára 2008
dožiadaný súd oznámil, že súvisiaci spis sa nachádza na krajskom súde z dôvodu podaného
odvolania žalovanými. Dňa 12. mája 2008 okresný súd opätovne žiadal dožiadaný súd
o zapožičanie súvisiaceho spisu. Dňa 22. mája 2008 dožiadaný súd oznámil, že súvisiaci
spis nie je možné zaslať z dôvodu prebiehajúceho odvolacieho konania na krajskom súde.
Dňa 19. septembra 2008 okresný súd požiadal dožiadaný súd o zapožičanie súvisiaceho
spisu. Dňa 6. októbra 2008 dožiadaný súd oznámil, že súvisiaci spis je na krajskom súde.
Dňa 15. januára 2009 okresný súd opätovne žiadal dožiadaný súd o zapožičanie súvisiaceho
spisu. Dňa 2. februára 2009 dožiadaný súd oznámil, že súvisiaci spis bol predložený
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Dňa 15. mája 2009
okresný súd požiadal dožiadaný súd o zapožičanie súvisiaceho spisu. Dňa 27. mája 2009
dožiadaný súd oznámil, že súvisiaci spis sa nachádza na najvyššom súde z dôvodu
podaného dovolania. Dňa 19. októbra 2009 sťažovatelia doručili okresnému súdu návrh na
pristúpenie V. D., S., do konania na strane žalovanej a návrh na rozšírenie žaloby. Dňa
18. novembra 2009 sťažovatelia doručili okresnému súdu rozsudok krajského súdu sp. zn.
24 Co 50/2008 z 8. októbra 2008, ktorým bola žaloba proti sťažovateľom o vyslovenie
neplatnosti kúpnopredajných zmlúv (konanie vedené pod sp. zn. 4 C 204/96) právoplatne
zamietnutá. Dňa 9. decembra 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. január 2010.
Zároveň vyzval žalovaného a V. D. na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľov na pristúpenie
účastníka do konania a na rozšírenie žaloby. Dňa 10. decembra 2009 okresný súd požiadal
dožiadaný súd o zapožičanie spisu sp. zn. 13 D 417/2006 (dedičská vec po poručiteľke K.
Š.). Dňa 5. januára 2010 dožiadaný súd oznámil, že požadovaný spis nie je možné
zapožičať, keďže je pripojený k inému spisu. Dňa 14. januára 2010 žalovaný písomne
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na 18. január 2010 z dôvodu kolízie
pojednávaní. Dňa 18. januára 2010 sťažovatelia ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní
z dôvodu nepriaznivého počasia (kalamita). Okresný súd pojednávanie odročil na
15. február 2010. Dňa 15. februára 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa
nedostavili riadne predvolaní sťažovatelia (ani ich právny zástupca), ktorí svoju neúčasť
neospravedlnili. Okresný súd odročil pojednávanie na 15. marec 2010. Dňa 15. marca 2010
sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa nedostavila sťažovateľka z dôvodu pracovnej
zaneprázdnenosti. Po výsluchu účastníkov okresný súd uznesením pripustil rozšírenie
návrhu na sumu 9 261,06 €, zastavil konanie v časti sumy 597,49 € a pripustil vstup V. D.
(ďalej len „žalovaná“) do konania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu
poskytnutia lehoty účastníkom na mimosúdne riešenie sporu s tým, že sťažovateľ oznámi
okresnému súdu v lehote 2 mesiacov, či trvá na podanej žalobe. Dňa 23. marca 2010
okresný súd vyzval sťažovateľov na doplatenie súdneho poplatku za rozšírenie návrhu.
Dňa 9. apríla 2010 sťažovatelia doplatili súdny poplatok. Dňa 21. mája 2010 sťažovateľ
oznámil okresnému súdu, že nedostal od žalovaného návrh na mimosúdne urovnanie veci,
preto žiada pokračovať v konaní. Dňa 16. júla 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na
13. september 2010. Dňa 13. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa
nedostavili žalovaní, sťažovateľka splnomocnila na svoje zastupovanie v konaní
sťažovateľa. Právna zástupkyňa žalovaného svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu choroby
a žiadala pojednávanie odročiť. Pojednávanie bolo odročené na 11. október 2010.
Dňa 25. septembra 2010 žalovaná, ktorá trvalo žije v Českej republike, doručila okresnému
súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní nariadenom na 11. október 2010
zo zdravotných a ekonomických dôvodov. Zároveň požiadala o jej výsluch prostredníctvom
Okresného súdu Příbram. Dňa 11. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom
sťažovateľ požiadal o poskytnutie lehoty 1 mesiac na mimosúdne vyriešenie sporu, keďže
žalovaný pred pojednávaním predložil sťažovateľovi návrh mimosúdnej dohody.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že sťažovateľovi bolo uložené
do 11. novembra 2010 oznámiť okresnému súdu, či trvá na podanej žalobe.
Dňa 15. novembra 2010 právny zástupca sťažovateľov požiadal o predĺženie lehoty na
podanie správy o výsledku mimosúdnych rokovaní do 30. novembra 2010. Dňa 10. januára
2011 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov na oznámenie, či trvá na
podanom návrhu, alebo ho berie späť. Dňa 17. januára 2011 právny zástupca sťažovateľov
oznámil, že k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi nedošlo, preto žiada okresný súd, aby
vo veci konal. Dňa 1. februára 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. marec 2011.
Dňa 7. marca 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný len sťažovateľ
(bez účasti jeho právneho zástupcu). Právna zástupkyňa žalovaného svoju neprítomnosť
písomne ospravedlnila z dôvodu choroby. Okresný súd po vypočutí sťažovateľa odročil
pojednávanie na neurčito pre účely výsluchu žalovanej dožiadaným Okresným súdom
Příbram. Dňa 9. marca 2011 okresný súd požiadal Okresní soud Příbram o výsluch
žalovanej pre účely vyjadrenia sa k žalobe. Dňa 11. apríla 2011 bol spísaný úradný záznam,
podľa ktorého okresný súd e-mailom požiadal Okresní soud Příbram o oznámenie stavu
konania vedeného pod sp. zn. 13 C 37/2007.
Sťažovatelia predovšetkým namietali, že okresný súd spôsobil prieťahy
v napadnutom konaní svojou absolútnou nečinnosťou v období dva a pol roka, v ktorom
opakovane žiadal o zapožičanie súvisiaceho spisu vedeného dožiadaným súdom,
ktorého rozhodnutím v označenej veci podmieňoval pokračovanie v konaní vo veci
sťažovateľov. Podľa názoru sťažovateľov na takýto postup okresného súdu nebol dôvod,
pretože rozhodnutie vo veci sťažovateľov vedenej dožiadaným súdom pod sp. zn.
4 C 204/96 nemalo vôbec vplyv na napadnuté konanie.
Z chronológie úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva, že okresný súd
v období od 28. júna 2007 do 15. mája 2009 opakovane žiadal o zapožičanie súvisiaceho
spisu vedeného dožiadaným súdom.
Predmetom konania vedeného dožiadaným súdom pod sp. zn. 4 C 204/96 bolo
posúdenie platnosti kúpnopredajných zmlúv, na základe ktorých sťažovatelia ako kupujúci
nadobudli nehnuteľnosti, za neoprávnené užívanie ktorých žiadali priznať bezdôvodné
obohatenie v napadnutom konaní. Keďže vlastnícke právo sťažovateľov v označenom
konaní bolo spochybnené, ústavný súd je toho názoru, že v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 204/96 sa riešila otázka, ktorá mala význam pre rozhodnutie okresného súdu
v napadnutom konaní. Prípadné rozhodnutie o vyslovení neplatnosti kúpnopredajných
zmlúv po meritórnom rozhodnutí v napadnutom konaní by bolo dôvodom na obnovu
konania podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku tým, že v súvislosti s riešením
„otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu“, nerobí v princípe rozdiel medzi
procesným postupom spočívajúcim v prerušení konania, počas ktorého „sa nevykonávajú
pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona“ (§ 111 ods. 1 prvá veta OSP), ale sa
vyčkáva na odpoveď, ktorá na túto otázku bude daná v inom konaní, a procesným postupom
spočívajúcim v „inom vhodnom opatrení“, v prípade ktorého sa konanie bez jeho prerušenia
zameriava aj na riešenie takejto otázky ako predbežnej otázky, ponecháva všeobecnému
súdu istú voľnosť pri voľbe tohto procesného postupu.
V uvedenom prípade by procesnej ekonomike zodpovedal úkon prerušenia konania,
ku ktorému však okresný súd nepristúpil, ale vyčkával na rozhodnutie v označenom
súvisiacom konaní, resp. opakovane žiadal dožiadaný súd o zapožičanie súvisiaceho spisu.
V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že ani prípadné prerušenie napadnutého
konania by reálne neprispelo k jeho urýchleniu. Ústavný súd však zároveň uvádza, že
uvedený postup okresného súdu bol opodstatnený len do právoplatného skončenia konania
vedeného pod sp. zn. 4 C 204/96, o čom mal okresný súd vedomosť už 2. februára 2009,
keď mu dožiadaný súd oznámil, že požadovaný spis bol predložený najvyššiemu súdu
(z dôvodu podaného dovolania). Od tohto dňa už riadnemu postupu okresného súdu
v konaní nebránila ani tá skutočnosť, že proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu
bolo podané dovolanie. Dovolacie konanie totiž nie je zákonnou prekážkou postupu konania
taxatívne vymedzenou v § 107 až § 111 OSP, a preto všeobecný súd nemôže nekonať
a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie,
a to ani na základe ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pod ktoré nemožno subsumovať
mimoriadny opravný prostriedok (mutatis mutandis I. ÚS 3/00). Totiž to, čo bolo pre
okresný súd rozhodujúce zistiť, bol spôsob, akým bola vyriešená predbežná otázka, čo sa
dalo zistiť už na základe rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré mohli okresnému súdu, ak sa
už aj nemohol dostať k spisu, predložiť sťažovatelia ako účastníci súvisiaceho konania.
Z tohto dôvodu nečinnosť okresného súdu v období od 2. februára 2009 do 9. decembra
2009 (10 mesiacov), resp. jeho neefektívna činnosť v podobe opakovanej žiadosti
o zapožičanie súvisiaceho spisu (15. máj 2009) nemôže ospravedlniť ani to, že vzhľadom na
prebiehajúce dovolacie konanie sa súvisiaci spis nachádzal na najvyššom súde.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na
konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojich
predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní
niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že aj samotní sťažovatelia mohli prispieť
k urýchleniu konania doručením meritórneho rozhodnutia vo veci sp. zn. 4 C 204/96
okresnému súdu. Vzhľadom na právoplatnosť rozsudku krajského súdu sp. zn.
24 Co 50/2008 z 8. októbra 2008, ktorým bola žaloba o vyslovenie neplatnosti
kúpnopredajných zmlúv zamietnutá (rozsudok nadobudol právoplatnosť 10. novembra
2008), museli mať sťažovatelia tento rozsudok k dispozícii už v novembri 2008.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelom práva
účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je
poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Z obsahu samotnej sťažnosti, ako aj z jej príloh vyplýva, že v priebehu konania
sťažovatelia podali 19. októbra 2009 predsedovi okresného súdu (a zároveň sudcovi
konajúcemu vo veci) sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Predseda okresného súdu
v odpovedi na uvedenú sťažnosť z 21. októbra 2009 (sp. zn. Spr 2068/09) konštatoval jej
dôvodnosť spôsobenú prekážkou objektívnej povahy, ktorou je neskončené konanie vedené
pod sp. zn. 4 C 204/96, ktorého výsledok je podstatný pre napadnuté konanie. Zároveň
odporučil sťažovateľom pripojiť k spisu právoplatné rozhodnutie krajského súdu sp. zn.
24 Co 50/2008 z 8. októbra 2008 v tejto veci.
Z prehľadu procesných úkonov v napadnutom konaní ústavný súd zistil, že po podaní
sťažnosti predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní sťažovatelia 18. novembra 2009
doručili okresnému súdu právoplatné meritórne rozhodnutie vo veci sp. zn. 4 C 204/96.
Následne 9. decembra 2009 okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 18. január 2010
a zároveň vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľov na rozšírenie žaloby
a na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania. Z uvedeného prehľadu procesných úkonov
vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná sťažovateľmi predsedovi okresného
súdu splnila svoj účel a po jej podaní okresný súd urobil vhodné opatrenia, aby
v predmetnej veci konal plynulo spôsobom smerujúcim k meritórnemu rozhodnutiu
v predmetnej veci.
K plynulému postupu okresného súdu v ďalšom priebehu konania neprispeli samotní
sťažovatelia, keď dvakrát neprišli na pojednávanie 18. januára 2010 a 15. februára 2010
(v jednom prípade bez ospravedlnenia), hoci naň boli riadne predvolaní. Predĺženie
napadnutého konania spôsobili sťažovatelia aj tým, že opakovane žiadali o odročenie
pojednávania (15. marca 2010 a 11. októbra 2010) z dôvodu mimosúdneho riešenia sporu.
Následne sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadali okresný súd
o predĺženie lehoty na oznámenie výsledku mimosúdnych rokovaní do 30. novembra 2010.
Právny zástupca sťažovateľov až 17. januára 2011 oznámil okresnému súdu, že
k mimosúdnej dohode nedošlo, preto žiada okresný súd, aby vo veci konal. Ústavný súd sa
preto nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľov, že ich postup a úkony v namietanom
konaní neprispeli ku vzniku prieťahov a nemali vplyv na celkovú dĺžku napadnutého
konania.
V období po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní sa
vyskytlo obdobie krátkodobej ojedinelej nečinnosti okresného súdu od 21. mája 2010
(sťažovateľ požiadal okresný súd, aby pokračoval v konaní) do 13. septembra 2010
(uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré okresný súd nariadil 16. júla 2010). Ústavný súd však
v tomto prípade zohľadnil tú skutočnosť, že sťažovatelia, ako aj žalovaná žijú trvalo
v zahraničí, čo vyžaduje zo strany okresného súdu doručovať predvolania na pojednávania
s dostatočným časovým predstihom.
Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu vyplýva, že aj keď doterajší priebeh
konania pred okresným súdom nebol celkom bez prieťahov, nevyznačuje sa takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľmi uplatnený prostriedok ochrany základných práv
(sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná predsedovi okresného súdu) sa prejavil ako
dostatočne účinný a priniesol pozitívny efekt spočívajúci v priebežnom vykonávaní
procesných úkonov okresným súdom, ktoré smerujú k meritórnemu rozhodnutiu, a tým
k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Uvedený stav vylučuje duplicitné poskytnutie
ochrany aj zo strany ústavného súdu.
S ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a v súlade so svojou doterajšou
rozhodovacou činnosťou preto v danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy,
aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí
návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva
sťažovateľov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov už po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné
poznamenať, že nečinnosť okresného súdu v ďalšom priebehu označeného konania by
mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo
nevylučuje, aby sťažovatelia v takom prípade opätovne podali sťažnosť ústavnému súdu.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júna 2011