Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 292/2011
PDF · 155.69 KB
No categories available
III. ÚS 292/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka
a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 21. júna 2011
prerokoval vyhlásenie vedľajšieho účastníka konania JUDr. Š. H., zastúpeného advokátkou
JUDr. E. Ľ., B., o odmietnutí sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraja Horvátha
pre jeho predpojatosť v rozhodovaní veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 340/09 a takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraj Horváth j e v y l ú č e n ý
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. II. ÚS 340/09.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. mája 2011
doručené vyhlásenie vedľajšieho účastníka konania JUDr. Š. H. (ďalej len „vedľajší
účastník“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., ktorou namieta predpojatosť sudcu
Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraja Horvátha podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 340/09.
Vedľajší účastník v rámci námietky predpojatosti vznesenej proti sudcovi ústavného
súdu Jurajovi Horváthovi okrem iného uviedol:
«Ako poverená právna zástupkyňa dotknutého účastníka som povinná najskôr vzniesť
námietku predpojatosti voči sudcovi spravodajcovi J. Horváthovi, pre potencionálny
negatívny vzťah tohto sudcu voči Š. H., ktorý sa voči nemu kriticky a verejne vyjadruje pre
nesplnenie elementárnej podmienky pre výkon funkcie akéhokoľvek druhu sudcu –
nedostatok bezúhonnosti (v minulosti bol právoplatne trestne odsúdený za majetkový delikt
voči štátu) – a tobôž sudcu ústavného súdu, ktorého morálna kredibilita musí byť podstatne
vyššia, než u sudcu všeobecného (rozhodcovského) súdu, hoci príslušné právne predpisy to
explicitne nepredpisujú. Európsky štandard je však v tomto smere jasný a neprekročiteľný.»
K vyhláseniu o predpojatosti sa vyjadril sudca ústavného súdu Juraj Horváth
podaním z 1. júna 2011, v ktorom okrem iného uviedol:
«Predovšetkým poukazujem na to, že námietky týkajúce sa „protiústavnosti“ môjho
zotrvania na ústavnom súde sú prima facie neopodstatnené, veď mám rovnaký mandát na
výkon funkcie sudcu ústavného súdu, ako hociktorý iný sudca tohto súdu... pričom si
dovolím poukázať aj na to, že podmienky získania tohto mandátu dodnes neboli ani
v zákone o ústavnom súde, ale ani v ústave zmenené (podmienka tzv. nulovej tolerancie
dodnes zakotvená nebola)...
Pokiaľ ide o publikovanú kritiku JUDr. Š. H., stručne poukazujem na to, že keď som
obliekol talár sudcu ústavného súdu, zároveň som si aj uvedomil, že musím znášať väčšiu
intenzitu občianskej a odbornej kritiky, ako iní moji spoluobčania...
Som profesionál, ktorý sa riadi ústavou a svojím ústavným sľubom, a viem sa
vysporiadať niekedy aj s prehnane vyostrenou kritikou, preto nie sú odôvodnené ani
námietky týkajúce sa kritiky mojej osoby.
Zároveň prehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer
k veci, ani pre pomer k účastníkom...
Zároveň chcem poukázať na uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 92/2011
z 10. mája 2011 a sp. zn. PL. ÚS 93/2011 z 11. mája 2011, ktorými plénum ústavného súdu
rozhodlo o mojom nevylúčení z rozhodovania v týchto veciach. V týchto veciach bola
námietka predpojatosti proti mojej osobe vznesená rovnako JUDr. Š. H. »
II.
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde je sudca vylúčený z výkonu
sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť,
že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú
k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho
pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho
pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho
predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania
vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre
predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného
súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,
o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri
rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.
Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011
do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte
podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhoduje III. senát, ak ide o sudcov II. senátu.
Vyhlásenie vedľajšieho účastníka bolo v súlade s rozvrhom práce pridelené
na prerokovanie a rozhodnutie III. senátu ústavného súdu (sudcom spravodajcom
je predseda tohto senátu), pretože námietka predpojatosti smeruje proti členovi II. senátu
ústavného súdu sudcovi Jurajovi Horváthovi.
Ústavný súd sa vo veci sp. zn. III. ÚS 257/2011 zaoberal námietkou predpojatosti
vznesenou voči sudcovi Jurajovi Horváthovi. Aj v tomto prípade námietku predpojatosti
vzniesol vedľajší účastník, ktorý vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 16/2011 ako štatutárny
orgán zastupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky – účastníka konania, proti ktorému
smerovala sťažnosť doručená ústavnému súdu.
Ústavný súd konštatuje, že námietka predpojatosti, ktorú vo veci sp. zn. II. ÚS
16/2011 vzniesol vedľajší účastník voči sudcovi Jurajovi Horváthovi, je svojou podstatou
totožná s tou, ktorú voči nemu vzniesol aj v tejto veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 340/09.
V uznesení č. k. III. ÚS 257/2011-12 zo 7. júna 2011 ústavný súd podrobne
predstavil svoje argumenty o tom, v čom je potrebné vidieť podstatu práva na nestranný
súd, a v tejto súvislosti poukázal na rozmanitú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) [Piersack v. Belgicko – rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982, Padovani
v. Taliansko – rozsudok ESĽP z 26. februára 1993], podľa ktorej nestrannosť sudcu je
nevyhnutné vnímať z hľadiska subjektívneho, ale aj objektívneho. To znamená, že nestačí,
aby sa sudca cítil subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach
strán a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho
nestrannosti.
V citovanom rozhodnutí sa ústavný súd dotkol aj materiálnej stránky námietky
predpojatosti vznesenej vedľajším účastníkom voči sudcovi Jurajovi Horváthovi a v tejto
súvislosti poukázal aj na medzinárodné záväzky prevzaté Slovenskou republikou, ktoré
v konečnom dôsledku potvrdzujú názor, že bezúhonnosť je základným predpokladom
výkonu funkcie sudcu, a to aj sudcu ústavného súdu.
Okrem toho sa ústavný súd v označenom rozhodnutí zaoberal aj ďalšími okolnosťami
dôležitými pre posúdenie objektívnej nestrannosti sudcu Juraja Horvátha. Vo vzťahu
k uvedenému ústavný súd argumentoval svojím rozhodnutím č. k. III. ÚS 49/08-5 zo
7. februára 2008, ktorým bol sudca Juraj Horváth vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie
v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 467/06 pre svoju predpojatosť voči
vedľajšiemu účastníkovi, ktorú sám oznámil. Ústavný súd súčasne zohľadnil aj rozhodnutia
pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 92/2011 z 10. mája 2011 a sp. zn. PL. ÚS 93/2011
z 11. mája 2011, ktoré sa tiež týkali vedľajšieho účastníka a z ktorých vyplýva, že plénum
nevylúčilo z rozhodovacej činnosti medzi iným sudcami aj sudcu Juraja Horvátha
z konkrétnych a špecifických dôvodov.
Podľa názoru senátu ústavného súdu tieto zistenia (vylúčenie sudcu Juraja Horvátha,
ako aj jeho nevylúčenie z rozhodovania veci týkajúcej sa vedľajšieho účastníka) spolu
s kritickými vyjadreniami vedľajšieho účastníka na osobu sudcu Juraja Horvátha eskaluje
pochybnosti o objektívnej nestrannosti daného sudcu. Aj keď sudca Juraj Horváth vyhlásil,
že vo veci sa necíti byť subjektívne zaujatý, podľa názoru senátu ústavného súdu útočná
kritika vznesená na jeho osobu zo strany vedľajšieho účastníka vzbudzuje dôvodné
a oprávnené pochybnosti v jeho očiach a ponímaní, že by sudca Juraj Horváth mohol
vo veci objektívne a nestranne rozhodnúť.
Z uvedeného dôvodu majúc na pamäti objektívnu nestrannosť sudcu, ktorá je
v konečnom dôsledku aj nestrannosťou rozhodujúceho senátu, ústavný súd rozhodol tak, že
sudcu Juraja Horvátha vylúčil z rozhodovania predmetnej veci.
Keďže ústavný súd dôvody svojho rozhodnutia bližšie zdôvodnil v obdobnej veci
vedenej pod sp. zn. III. ÚS 257/2011, nepovažoval za potrebné ich opätovne uvádzať
v obšírnejšej podobe, lebo išlo o tých istých účastníkov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2011