Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 292/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka

a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 21. júna 2011

prerokoval vyhlásenie vedľajšieho účastníka konania JUDr. Š. H., zastúpeného advokátkou

JUDr. E. Ľ., B., o odmietnutí sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraja Horvátha

pre jeho predpojatosť v rozhodovaní veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraj Horváth j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. mája 2011

doručené vyhlásenie vedľajšieho účastníka konania JUDr. Š. H. (ďalej len „vedľajší

účastník“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., ktorou namieta predpojatosť sudcu

Ústavného súdu Slovenskej republiky Juraja Horvátha podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) vo veci vedenej pod sp. zn. .

Vedľajší účastník v rámci námietky predpojatosti vznesenej proti sudcovi ústavného

súdu Jurajovi Horváthovi okrem iného uviedol:

«Ako poverená právna zástupkyňa dotknutého účastníka som povinná najskôr vzniesť

námietku predpojatosti voči sudcovi spravodajcovi J. Horváthovi, pre potencionálny

negatívny vzťah tohto sudcu voči Š. H., ktorý sa voči nemu kriticky a verejne vyjadruje pre

nesplnenie elementárnej podmienky pre výkon funkcie akéhokoľvek druhu sudcu –

nedostatok bezúhonnosti (v minulosti bol právoplatne trestne odsúdený za majetkový delikt

voči štátu) – a tobôž sudcu ústavného súdu, ktorého morálna kredibilita musí byť podstatne

vyššia, než u sudcu všeobecného (rozhodcovského) súdu, hoci príslušné právne predpisy to

explicitne nepredpisujú. Európsky štandard je však v tomto smere jasný a neprekročiteľný.»

K vyhláseniu o predpojatosti sa vyjadril sudca ústavného súdu Juraj Horváth

podaním z 1. júna 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

«Predovšetkým poukazujem na to, že námietky týkajúce sa „protiústavnosti“ môjho

zotrvania na ústavnom súde sú prima facie neopodstatnené, veď mám rovnaký mandát na

výkon funkcie sudcu ústavného súdu, ako hociktorý iný sudca tohto súdu... pričom si

dovolím poukázať aj na to, že podmienky získania tohto mandátu dodnes neboli ani

v , ale ani v ústave zmenené (podmienka tzv. nulovej tolerancie

dodnes zakotvená nebola)...

Pokiaľ ide o publikovanú kritiku JUDr. Š. H., stručne poukazujem na to, že keď som

obliekol talár sudcu ústavného súdu, zároveň som si aj uvedomil, že musím znášať väčšiu

intenzitu občianskej a odbornej kritiky, ako iní moji spoluobčania...

Som profesionál, ktorý sa riadi a svojím ústavným sľubom, a viem sa

vysporiadať niekedy aj s prehnane vyostrenou kritikou, preto nie sú odôvodnené ani

námietky týkajúce sa kritiky mojej osoby.

Zároveň prehlasujem, že v predmetnej veci sa necítim byť predpojatý ani pre pomer

k veci, ani pre pomer k účastníkom...

Zároveň chcem poukázať na uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn.

z 10. mája 2011 a sp. zn. z 11. mája 2011, ktorými plénum ústavného súdu

rozhodlo o mojom nevylúčení z rozhodovania v týchto veciach. V týchto veciach bola

námietka predpojatosti proti mojej osobe vznesená rovnako JUDr. Š. H. »

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia je sudca vylúčený z výkonu

sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú

k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa ustanovenia ak ide o rozhodovanie

v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum ústavného

súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu,

o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri

rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011

do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte

podľa rozhoduje III. senát, ak ide o sudcov II. senátu.

Vyhlásenie vedľajšieho účastníka bolo v súlade s rozvrhom práce pridelené

na prerokovanie a rozhodnutie III. senátu ústavného súdu (sudcom spravodajcom

je predseda tohto senátu), pretože námietka predpojatosti smeruje proti členovi II. senátu

ústavného súdu sudcovi Jurajovi Horváthovi.

Ústavný súd sa vo veci sp. zn. zaoberal námietkou predpojatosti

vznesenou voči sudcovi Jurajovi Horváthovi. Aj v tomto prípade námietku predpojatosti

vzniesol vedľajší účastník, ktorý vo veci vedenej pod sp. zn. ako štatutárny

orgán zastupoval Najvyšší súd Slovenskej republiky – účastníka konania, proti ktorému

smerovala sťažnosť doručená ústavnému súdu.

Ústavný súd konštatuje, že námietka predpojatosti, ktorú vo veci sp. zn. II. ÚS

16/2011 vzniesol vedľajší účastník voči sudcovi Jurajovi Horváthovi, je svojou podstatou

totožná s tou, ktorú voči nemu vzniesol aj v tejto veci vedenej pod sp. zn. .

V uznesení č. k. -12 zo 7. júna 2011 ústavný súd podrobne

predstavil svoje argumenty o tom, v čom je potrebné vidieť podstatu práva na nestranný

súd, a v tejto súvislosti poukázal na rozmanitú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) [Piersack v. Belgicko – rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982, Padovani

v. Taliansko – rozsudok ESĽP z 26. februára 1993], podľa ktorej nestrannosť sudcu je

nevyhnutné vnímať z hľadiska subjektívneho, ale aj objektívneho. To znamená, že nestačí,

aby sa sudca cítil subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach

strán a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho

nestrannosti.

V citovanom rozhodnutí sa ústavný súd dotkol aj materiálnej stránky námietky

predpojatosti vznesenej vedľajším účastníkom voči sudcovi Jurajovi Horváthovi a v tejto

súvislosti poukázal aj na medzinárodné záväzky prevzaté Slovenskou republikou, ktoré

v konečnom dôsledku potvrdzujú názor, že bezúhonnosť je základným predpokladom

výkonu funkcie sudcu, a to aj sudcu ústavného súdu.

Okrem toho sa ústavný súd v označenom rozhodnutí zaoberal aj ďalšími okolnosťami

dôležitými pre posúdenie objektívnej nestrannosti sudcu Juraja Horvátha. Vo vzťahu

k uvedenému ústavný súd argumentoval svojím rozhodnutím č. k. -5 zo

7. februára 2008, ktorým bol sudca Juraj Horváth vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie

v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. pre svoju predpojatosť voči

vedľajšiemu účastníkovi, ktorú sám oznámil. Ústavný súd súčasne zohľadnil aj rozhodnutia

pléna ústavného súdu sp. zn. z 10. mája 2011 a sp. zn.

z 11. mája 2011, ktoré sa tiež týkali vedľajšieho účastníka a z ktorých vyplýva, že plénum

nevylúčilo z rozhodovacej činnosti medzi iným sudcami aj sudcu Juraja Horvátha

z konkrétnych a špecifických dôvodov.

Podľa názoru senátu ústavného súdu tieto zistenia (vylúčenie sudcu Juraja Horvátha,

ako aj jeho nevylúčenie z rozhodovania veci týkajúcej sa vedľajšieho účastníka) spolu

s kritickými vyjadreniami vedľajšieho účastníka na osobu sudcu Juraja Horvátha eskaluje

pochybnosti o objektívnej nestrannosti daného sudcu. Aj keď sudca Juraj Horváth vyhlásil,

že vo veci sa necíti byť subjektívne zaujatý, podľa názoru senátu ústavného súdu útočná

kritika vznesená na jeho osobu zo strany vedľajšieho účastníka vzbudzuje dôvodné

a oprávnené pochybnosti v jeho očiach a ponímaní, že by sudca Juraj Horváth mohol

vo veci objektívne a nestranne rozhodnúť.

Z uvedeného dôvodu majúc na pamäti objektívnu nestrannosť sudcu, ktorá je

v konečnom dôsledku aj nestrannosťou rozhodujúceho senátu, ústavný súd rozhodol tak, že

sudcu Juraja Horvátha vylúčil z rozhodovania predmetnej veci.

Keďže ústavný súd dôvody svojho rozhodnutia bližšie zdôvodnil v obdobnej veci

vedenej pod sp. zn. , nepovažoval za potrebné ich opätovne uvádzať

v obšírnejšej podobe, lebo išlo o tých istých účastníkov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2011