Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 188/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti I. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Z., K., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. , za

účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

rozhodol:

1. Základné právo I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť I. P. trovy konania v sume

456,18 € (slovom štyristopäťdesiatšesť eur a osemnásť centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. V. Z., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 12. mája 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal ešte v roku 1999 na Okresnom súde

Pezinok štyri žaloby o zrušenie užívacieho práva vo vzťahu k pozemkom označeným

v žalobách, pričom po zrušení Okresného súdu Pezinok (31. decembra 2004) sa vecne

a miestne príslušným na prerokovanie a rozhodnutie veci vedenej pod sp. zn.

stal Okresný súd Bratislava III.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, žiadal, aby mu bolo priznané

aj finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € a úhrada trov konania.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

z 30. októbra 2010, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V súvislosti s ústavnými sťažnosťami p. I. P. ako predstaviteľ štátnej správy

Okresného súdu Bratislava III udávam, že spisy sp. zn. , ,

15 a napadli na Okresný súd Pezinok, na ktorom boli spisy

, a vybavené ako skončené inak z dôvodu, že Okresný

súd Pezinok v konaní č. k. -53 zo 17. 05. 2004 uznesením pripustil zmenu

návrhu tak, že nároky, ktoré si sťažovateľ uplatňoval v konaniach ,

a , sa stali predmetom sporu v konaní sp. zn. a tieto spisy boli

pripojené ako skončené inak ku spisu .

Okresný súd Pezinok bol zrušený k 31. 12. 2004 s tým, že výkon súdnictva prešiel

na Okresný súd Bratislava III v zmysle v znení neskorších predpisov.

Nakoľko spisy č. k. , a boli vybavené ako

skončené inak ešte pred prechodom výkonu súdnictva na Okresný súd Bratislava III, neboli

ani predmetom odovzdávajúcich protokolov z Okresného súdu Pezinok na Okresný súd

Bratislava III. Predmetom prechodu a odovzdávacieho protokolu bol len spis

na Okresný súd Bratislava III vedený pod sp. zn. ...“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 20. apríla 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

„Z podania podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. 10. 2010

vyplýva, že spis bol vybavený ako skončený inak z dôvodu, že Okresný súd

Pezinok v konaní zo 17. 5. 2004 uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že

nároky, ktoré si sťažovateľ uplatňoval v konaní sa stali predmetom sporu

v konaní a tento spis bol pripojený ako skončený inak ku spisu .

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že nemá vedomosti o pripustení zmeny návrhu,

ani mu nebolo doručené uznesenie o spojení konania s konaním ani

o právoplatnom skončení tohto konania inak.

Pripojenie spisu ako skončeného inak k spisu považuje

za nezákonný postup súdu...

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ zastáva názor, že vec nie je

doteraz právoplatne skončená, že súd svojím postupom pochybil, preto v celom rozsahu trvá

na svojej sťažnosti...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

15 ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

- 17. decembra 1999 boli Okresnému súdu Pezinok doručené 4 žaloby, ktorými sa

sťažovateľ domáhal „zrušenia dohody o obhospodarovaní z roku 1953“ a priznania s tým

súvisiacich finančných nárokov,

- 14. marca 2002 zákonná sudkyňa v úradnom zázname uviedla argumenty, ktorými

zdôvodnila doterajšie nekonanie vo veci,

- 3. júna 2002 bola Okresnému súdu Pezinok doručená sťažovateľova „žiadosť

o vylúčenie sudcu“ odôvodnená doterajšou nečinnosťou vo veci,

- 13. júna 2002 bol občianskoprávnou kanceláriou Okresného súdu Pezinok

vyhotovený úradný záznam, z ktorého vyplýva, že štyri žaloby sťažovateľa boli „na

základe rozhodnutia predsedu okresného súdu“ zapísané pod sp. zn. ,

- 3. júla 2002 Okresný súd Pezinok vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní odstránil

nedostatky v štyroch podaniach doručených 17. decembra 1999,

- 15. júla 2002 bola Okresnému súdu Pezinok opätovne doručená sťažovateľova

„žiadosť o vylúčenie sudcu“ odôvodnená jeho doterajšou nečinnosťou vo veci,

- 15. júla 2002 sťažovateľ na základe výzvy Okresného súdu Pezinok doplnil

a opravil štyri podania zo 17. decembra 1999,

- 15. júla 2002 bola Okresnému súdu Pezinok doručená žiadosť o oslobodenie

od súdnych poplatkov,

- 1. augusta 2002 zákonná sudkyňa konštatovala, že do spisu nebola založená proti

nej vznesená námietka zaujatosti, ďalej žiadala, aby do spisu bolo založené opatrenie

predsedu Okresného súdu Pezinok, na základe ktorého sú štyri žaloby sťažovateľa vedené

pod sp. zn. ,

- 13. augusta 2002 predseda Okresného súdu Pezinok odpovedal na sťažnosť

sťažovateľa na prieťahy v konaní,

- 19. septembra 2002 vyzval Okresný súd Pezinok odporcu, aby sa v lehote troch dní

vyjadril k pripojenej námietke zaujatosti zákonnej sudkyne,

- 22. novembra 2002 zákonná sudkyňa dala kancelárii pokyn na predloženie

predmetného spisu Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie

o vznesenej námietke zaujatosti,

- 9. júna 2003 bol krajskému súdu predložený spis na rozhodnutie o vznesenej

námietke zaujatosti,

- 13. novembra 2003 bolo Okresnému súdu Pezinok doručené uznesenie krajského

súdu sp. zn. z 31. októbra 2003, v ktorom krajský súd vyslovil, že zákonná

sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania vo veci,

- 1. decembra 2003 zákonná sudkyňa dala pokyn kancelárii na doručenie uznesenia

krajského súdu účastníkom konania,

- 18. decembra 2006 bola Okresnému súdu Bratislava III doručená „Žiadosť

o informáciu o spise“ týkajúca sa štyroch žalôb podaných Okresnému súdu Pezinok ešte

17. decembra 1999.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade obsahu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

(čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza ústavný súd

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť prerokúvanej veci, ústavný súd konštatuje,

že rozhodovanie o sťažovateľom podaných žalobách o zrušenie užívacieho práva

k pozemkom patrí do bežnej agendy všeobecných súdov. Vzhľadom na stav, v akom sa

preskúmavané konanie nachádza v čase meritórneho prerokovania sťažnosti, nemožno

z doterajšieho postupu okresného súdu vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by príčinou

jeho doterajšej dĺžky mohla byť právna alebo faktická zložitosť prerokúvanej veci.

2. Čo sa týka správania sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd konštatuje,

že nezistil také relevantné skutočnosti, ktoré by v súvislosti s namietaným postupom

okresného súdu v napadnutom konaní bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu. Napriek tomu

považuje však za potrebné zmieniť sa o neúplnosti sťažovateľom podaných žalôb, čo podľa

názoru ústavného súdu pri sústredenom postupe nebránilo okresnému súdu postupovať

v napadnutom konaní plynulo a v primeranej lehote vo veci meritórne rozhodnúť.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

prihliadal na ustanovenie prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie

začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na to, že podľa

príslušných ustanovení o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky a o zmene v znení neskorších

predpisov s účinnosťou od 1. januára 2005 prešiel výkon súdnictva v danej veci

z Okresného súdu Pezinok na Okresný súd Bratislava III. Neoddeliteľnou súčasťou

prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní,

a preto v tomto zmysle je potrebné hodnotiť napadnuté konanie ako celok.

Zo sťažnosti a z predloženého súdneho spisu ústavný súd vyplýva, že napadnuté

konanie začalo v roku 1999 podaním štyroch žalôb sťažovateľa Okresnému súdu Pezinok,

konanie o ktorých bolo vedené pod sp. zn. . Podľa vyjadrenia

podpredsedníčky okresného súdu z 30. októbra 2010, ako už bolo spomenuté, vec vedená

pod sp. zn. bola skončená inak „z dôvodu, že Okresný súd Pezinok v konaní

č. k. zo 17. 05. 2004 uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že nároky, ktoré si

sťažovateľ uplatňoval v konaní vedenom pod sp. zn. , sa stali predmetom

sporu v konaní vedenom pod sp. zn. a spis bol pripojený ako

skončený inak ku spisu sp. zn. “.

Ústavný súd, tak ako už uviedol v uznesení o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

z 12. mája 2011, nemôže akceptovať tvrdenie podpredsedníčky okresného súdu, že nároky,

ktoré si sťažovateľ uplatňoval v konaní vedenom pod sp. zn. , sa stali

predmetom konania vedeného pod sp. zn. . Z uznesenia Okresného súdu

Pezinok sp. zn. zo 17. mája 2004 takáto skutočnosť nevyplýva, a keďže

v súdnom spise okresného súdu sp. zn. sa nenachádza ani uznesenie

o spojení tejto veci s vecou vedenou pod sp. zn. , ústavnému súdu rovnako ako

sťažovateľovi neostáva než konštatovať, že napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne

skončené.

Vychádzajúc z doterajšieho priebehu napadnutého konania ústavný súd konštatuje, že

v období od jeho začatia (17. december 1999) až do 1. decembra 2003 sa postup Okresného

súdu Pezinok v merite veci vyznačoval neefektívnosťou, resp. nečinnosťou. Ústavný súd

ďalej konštatuje, že od 1. decembra 2003, keď zákonná sudkyňa dala pokyn na doručenie

uznesenia krajského súdu sp. zn. z 31. októbra 2003 (o nevylúčení zákonnej

sudkyne z prerokúvania a rozhodovania veci) účastníkom konania, nebol až dosiaľ vo veci

vykonaný žiaden ďalší procesný úkon, z čoho vyplýva, že Okresný súd Pezinok a Okresný

súd Bratislava III boli v tejto veci nečinné v trvaní viac ako sedem rokov.

Vzhľadom na uvedené a berúc do úvahy najmä skutočnosť, že preskúmavané

konanie nebolo právoplatne skončené ani po viac ako 11 rokoch jeho trvania, pričom jeho

doterajší priebeh je poznačený nečinnosťou ako celok (vo veci samej nebol urobený ani

jeden úkon) a sťažovateľ sa o tento stav konania žiadnym relevantným spôsobom nepričinil,

ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

15 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu porušené,

prikázal mu vzhľadom na to, že namietané konanie nebolo ku dňu meritórneho

prerokovania sťažnosti právoplatne skončené, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa v napadnutom konaní nachádza sťažovateľ.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

7 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal najmä na to, že v dôsledku

nečinnosti okresného súdu sa dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na viac ako 7-ročnú nečinnosť okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , ktoré od jeho začatia trvá už viac ako 11 rokov, a berúc do úvahy

konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo

do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie

sumy 5 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátom JUDr. V. Z. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vrátane dane z pridanej

hodnoty za tri úkony právnej služby (dva úkony uskutočnené v roku 2010 a jeden úkon

uskutočnený v roku 2011) spolu v sume 456,18 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania je nižšia ako suma vypočítaná

ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške.

Ústavný súd preto priznal úhradu trov konania v sume vyčíslenej právnym

zástupcom sťažovateľa.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2011