Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 616/2013
PDF · 258.63 KB
No categories available
IV. ÚS 616/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti V. S., zastúpenej advokátkou
Mgr. Ivetou Vajdovou, Námestie M. Benku 12, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 46/2002, za účasti Okresného
súdu Nitra, takto
rozhodol:
1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 46/2002 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 46/2002
konal bez zbytočných prieťahov.
3. V. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom sedem tisíc eur),
ktoré jej j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť V. S. trovy konania v sume 331,12 €
(slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet jej právnej zástupkyne Mgr. Ivety
Vajdovej, Námestie M. Benku 12, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2013
doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 46/2002.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že predmetom označeného konania
je rozhodovanie o návrhu jej bývalého manžela (ďalej len „navrhovateľ“) na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý podal 5. marca 2002. Napriek tomu,
že konanie trvá viac ako 11 rokov, okresný súd dosiaľ o veci nerozhodol. Podľa názoru
sťažovateľky sa postup okresného súdu vyznačuje tak nečinnosťou, ako aj neefektívnou
činnosťou, zvlášť poukazuje na nesústredený postup okresného súdu pri vykonávaní
dokazovania a na opakované odročovanie termínov nariadených pojednávaní, zväčša
z dôvodu na strane navrhovateľa, ako aj na nevyužitie procesných prostriedkov
na vynútenie plnenia povinností uložených súdom navrhovateľovi.
Sťažovateľka podľa svojho vyjadrenia neprispela k zbytočným prieťahom v konaní
a k postupu okresného súdu uvádza: „Z priebehu konania je zrejmé, že neefektívnosť práce
prvostupňového súdu spôsobila doposiaľ podstatný pokles hodnoty masy BSM, ktorá
skutočnosť je markantná napríklad z vykonaných neaktuálnych znaleckých posudkov
v konaní a možnej nemožnosti vykonania dôkazov navrhovaných odporkyňou od roku 2003.
Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že odporkyňa nemá prístup k hodnotám nadobudnutým
do BSM už 13 rokov, čo predstavuje cca 1/3 ekonomicky aktívneho obdobia jedinca, čím
je v značnej miere porušené jej právo na súdnu ochranu.“
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn.
12 C/46/2002 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Nitra sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C/46/2002 konal tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
3. Sťažovateľke V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
50.000,- €, ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia ustanovenému
právnemu zástupcovi vo výške 331,128,- € s DPH (2 úkony právnej pomoci, príprava
a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, 1 úkon 130,16,- € bez DPH, 2 krát režijný
paušál, 1 režijný paušál 7,81,- € bez DPH), a to na účet právnej zástupkyne
sťažovateľky Mgr. Ivety Vajdovej..., do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 616/2013-25 z 3. októbra 2013 prijal sťažnosť
na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“). Následne ústavný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či trvajú
na konaní ústneho pojednávania, a okresný súd vyzval aj na vyjadrenie k sťažnosti.
Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti v prípise č. Spr. 1317/13
z 15. januára 2014 uviedla:
„Navrhovateľ M. S. podal na súd dňa 5. 3. 2002 návrh o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Vec bola pridelená na prejednanie
sudkyni Mgr. D. M., ktorá vo veci konala, vyzvala navrhovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku, doručila návrh odporkyni na vyjadrenie, vytýčila vo veci termín pojednávania,
ktorý sa neuskutočnil, nakoľko odporkyňa podala námietku zaujatosti voči sudkyni, o ktorej
rozhodoval Krajský súd v Nitre. Na pojednávaní dňa 19. 5. 2003 vypočula účastníkov
konania. K odročeniu pojednávania dňa 3. 9. 2003 došlo pre ospravedlnenie právnych
zástupcov oboch účastníkov konania a jedno pojednávanie stanovené na 5. 11. 2003 bolo
zrušené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. Účastníci konania podávali rozsiahle
vyjadrenia k veci, dopĺňali petit návrhu a predkladali listinné dôkazy, týkajúce sa veľmi
rozsiahlej masy BSM.
V máji 2004 došlo k zmene zákonného sudcu a vec bola vec pridelená sudkyni
JUDr. P. Sudkyňa prebrala celý senát s počtom 204 nevybavených vecí a potrebovala čas
na naštudovanie spisov. V predmetnej veci prvý úkon urobila po 4 mesiacov od prevzatia
veci, kedy vytýčila termín pojednávania na 20. 10. 2004, ktoré bolo odročené z dôvodu
ospravedlnenia právneho zástupcu navrhovateľa. Je pravda, že ďalšie pojednávania
(15. 12. 2004, 6. 2. 2005, 4. 5. 2005, 29. 6. 2005, 14. 9. 2005) sa opakovane odročovali,
avšak všetky ospravedlnenia boli zdokladované, či už dokladom o práceneschopnosti, alebo
skoršími predvolaniami doručenými právnemu zástupcovi na iné pojednávania, alebo
z dôvodu, že navrhovateľ vypovedal plnú moc svojmu právnemu zástupcovi a hľadal
si iného právneho zástupcu. Ospravedlnila sa aj právna zástupkyňa odporkyne
pre nepriaznivé počasie a práceneschopnosť. Pojednávania sa uskutočnili dňa 18. 11. 2005,
23. 1. 2006, 15. 3. 2006, kedy súd vypočúval účastníkov konania a viacerých svedkov.
Do spisu účastníci konania predkladali listinné dôkazy a bola podaná i námietka zaujatosti
voči sudkyni zo strany právneho zástupcu navrhovateľa, o ktorej rozhodoval Krajský súd
v Nitre.
V júli 2006 došlo opätovne k zmene zákonnej sudkyne, vec bola pridelená JUDr. M.,
ktorá vo veci riadne konala, uskutočnili sa pojednávania dňa 30. 10. 2006 7. 2. 2007,
16. 4. 2007, 6. 6. 2007, 22. 10. 2007, opätovne boli súdu doručované účastníkmi konania
listinné dôkazy k predmetu BSM. Opakovane sa tiež stalo, že pojednávania vytýčené
na 18. 9. 2006, 18. 12. 2006, 22. 8. 2007, 14. 1. 2008 boli odročované pre ospravedlnenie
navrhovateľa z dôvodu služobnej cesty.
Dňa 1. 2. 2008 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni Mgr. I. H., ktorá bola
v poradí už štvrtým zákonným sudcom. V čase prevzatia veci mal spis 450 strán a vec bola
stará 6 rokov. Sudkyňa pokračovala vo veci vykonávaním dokazovania ohľadne predmetu
BSM. Na pojednávaní dňa 20. 2. 2008 bol vypočutý svedok a pojednávanie bolo odročené
na neurčito za účelom znaleckého dokazovania na ocenenie hnuteľných vecí, pričom až tretí
ustanovený znalec bol schopný a ochotný vo veci vypracovať znalecký posudok na hodnotu
elektronického zariadenia. Znalecký posudok bol doručený súdu 18. 11. 2008 a zaslaný
právnym zástupcom účastníkov konania na vyjadrenie. Následne boli ocenené aj ďalšie
hnuteľné veci tvoriace masu BSM, znalecký posudok bol doručený súdu dňa 12. 5. 2009.
Po doručení znaleckého posudku súd vytyčoval pojednávania na 9. 9. 2009, 2. 11. 2009,
27. 1. 2010, 24. 5. 2010, ktoré boli opakovane odročované pre ospravedlnenia, a to z väčšej
miery navrhovateľa, alebo jeho právneho zástupcu, ale boli dokladované jednak
zastupovaním právneho zástupcu v inej právnej veci, alebo dokladom o PN, alebo
zdržiavaním sa navrhovateľa v zahraničí, čo preukázal letenkou. Zároveň medzi účastníkmi
konania a ich právnymi zástupcami začala prebiehať mimosúdna komunikácia ohľadne
prípadnej dohody o vyporiadaní BSM, čo bol tiež dôvod na odročenie pojednávania dňa
7. 4. 2010. Pojednávania sa riadne uskutočnili dňa 13. 10. 2010, 13. 12. 2010, 16. 2. 2011,
13. 4. 201, na ktorých sudkyňa sústredila pozornosť na nehnuteľnosti, ktoré predstavujú
najväčšiu hodnotu masy BSM, snažila sa o to, aby účastníci konania dospeli k dohode,
čo považovala za najprijateľnejšie riešenie pre nich. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti
namieta, že pojednávania boli odročené na neurčito s tým, že do konania bude ustanovený
znalec, pričom súd neuviedol na ocenenie čoho. Z obsahu pojednávaní a z priebehu konania
však vždy bolo jasné, čo bude znalec oceňovať, pričom najskôr sa oceňovali hnuteľné veci,
potom obchodný podiel a investície do nehnuteľnosti a nakoniec sa budú oceňovať
nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o termín pojednávania, vytýčený po 5 mesiacoch na 2. 11. 2011,
bolo to z toho dôvodu, že dňa 18. 4. 2011 bol podaný návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, súd o ňom rozhodol dňa 28. 4. 2011, pričom voči rozhodnutiu bolo podané
odvolanie dňa 23. 5. 2011, preto bol spis predložený Krajskému súdu v Nitre, ktorý
rozhodnutie potvrdil dňa 30. 6. 2011. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
25. 7. 2011. Následne súd dňa 21. 9. 2011 vytýčil pojednávanie na 2. 11. 2011, ktorý termín
bol zrušený z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti navrhovateľa. Z uvedených dôvodov
sa neuskutočnili ani pojednávania stanovené na 19. 12. 2011 a 27. 2. 2012, pričom súd
skúmal aj dopytom na lekára, aký je zdravotný stav navrhovateľa a či je schopný dostaviť
sa na pojednávanie. Na pojednávaní dňa 18. 4. 2012 súd navrhoval účastníkom konania
spôsob riešenia vyporiadania BSM, čo z ich strany nebolo akceptované. Pojednávanie
stanovené na 4. 6. 2012 bolo odročené pre práceneschopnosť sudkyne. Ďalší termín
pojednávania na 22. 8. 2012 bol zrušený jednak pre extrémne horúčavy v auguste 2012,
ale najmä z dôvodu, že právny zástupca navrhovateľa súdu oznámil, že na Okresnom súde
Nitra je vedené konanie pod sp. zn. 19 C 139/2011 ohľadne vyporiadania nehnuteľností,
ktoré sú uvádzané aj v rámci konania o vyporiadanie BSM a preto sudkyňa dala pokyn
na pripojenie spisu a následne zvažovala otázku možného prerušenia konania. Ďalšie
pojednávanie sa malo uskutočniť dňa 22. 10. 2012, bolo však odročené pre ospravedlnenie
právneho zástupcu navrhovateľa z dôvodu jeho účasti na pohrebe, ktoré ospravedlnenie
považoval súd za dôvodné a akceptoval ho. Pojednávanie dňa 3. 12. 2012, na ktorom
prebehol výsluch účastníkov konania, bolo odročené z dôvodu doplnenia dokazovania
znalcom z odboru účtovníctvo na ocenenie obchodných podielov navrhovateľa
v obchodných spoločnostiach, ktorý bol ustanovený uznesením zo dňa 18. 2. 2013. Následne
sa zabezpečovali podklady pre vypracovanie znaleckého posudku, ktoré požadoval znalec,
robili sa dopyty na účtovníkov firiem. Nakoľko sa doklady nepodarilo zabezpečiť, znalec
súdu dňa 3. 1. 2014 oznámil, že bez podkladov nie je možné vo veci vypracovať znalecký
posudok, čo bolo oznámené právnym zástupcom účastníkov konania prípisom zo dňa
8. 1. 2014 s tým, že boli vyzvaní, či majú návrhy na doplnenie dokazovania a ak nie, bude
vo veci nariadené znalecké dokazovanie na oceňovanie nehnuteľností.
Z postupu súdu vo veci vyplýva, že súd nebol nečinný, konal riadne, jednotlivé úkony
boli vykonávané postupne a s ohľadom na pracovnú zaťaženosť sudcov v primeraných
časových intervaloch. Súd považuje túto vec za náročnú na dokazovanie, čo značne
ovplyvňuje dĺžku konania. Doposiaľ boli vo veci vyhotovené znalecké posudky oceňujúce
elektroniku a ostatné hnuteľné veci, pre nedostatok podkladov sa nepodarilo zabezpečiť
ocenenie obchodných podielov navrhovateľa v obchodných spoločnostiach a je potrebné
zabezpečiť ešte ocenenie nehnuteľností. Na dĺžku konania mala vplyv aj opakovaná zmena
zákonného sudcu, k čomu bolo potrebné pristúpiť z objektívnych dôvodov, keď sudkyne M.
a M. nastupovali na materskú dovolenku a sudkyňa P. odišla na Krajský súd v Nitre.
V podstatnej miere sa o dĺžku konania pričinili účastníci konania, najmä navrhovateľ
a aj jeho právny zástupca, ktorí sa opakovane ospravedlňovali (dlhodobá
práceneschopnosť, služobné cesty, pohreb v rodine, kolízia s inými pojednávaniami)
a žiadali o odročenie pojednávania z uvedených dôvodov, ktoré ale riadne preukázali a súd
ich ako opodstatnené akceptoval.“
Sťažovateľka zotrvala vo svojom stanovisku z 19. marca 2014 na argumentácii
uvedenej v sťažnosti a poukázala na to, že zákonná sudkyňa v iných obdobných veciach
postupovala promptnejšie.
Účastníci konania oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci
konalo ústne pojednávanie, a preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie
objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia
významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie
môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 272/04, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02,
IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o vyporiadaní BSM
po rozvode manželstva. Ústavný súd považuje takéto spory za skutkovo zložitejšie a svojou
povahou náročné na dokazovanie, pretože treba nielen zistiť okruh vecí patriacich
do zaniknutého BSM účastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu jeho zániku, a zároveň
zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z § 150 Občianskeho zákonníka, najmä
pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového spoločenstva. Faktická zložitosť
veci v tomto konaní vyplýva z charakteru a rozsahu majetku tvoriaceho BSM a skutočnosti,
že navrhovateľ je, resp. v čase rozvodu bol podnikateľom. Podľa názoru ústavného súdu
preskúmavané konanie nie je právne zložité, keďže existuje dostatočné množstvo
stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku
postupu a prerokovania uvedených majetkových sporov, takže pri sústredenejšom a najmä
efektívnejšom postupe mohol okresný súd v namietanom konaní postupovať plynulejšie.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v namietanom konaní
mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto
súdneho konania.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka podala 11. decembra 2002 námietku
zaujatosti, ktorá bola posúdená ako nedôvodná, trikrát sa nedostavila na pojednávanie,
z toho jedenkrát bolo pojednávanie odročené z dôvodu na jej strane (26. júna 2006).
Iné skutočnosti, ktoré by bolo možné pričítať sťažovateľke, ústavný súd nezistil. Zistené
okolnosti majú zanedbateľný vplyv na doterajšiu dĺžku konania, a preto ústavný súd
konštatuje, že sťažovateľka neprispela svojím správaním k predĺženiu konania.
3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v namietanom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.
Konanie okresného súdu začalo 5. marca 2002 a ani po 12 rokoch nie je právoplatne
skončené. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania ústavný súd nepovažuje za potrebné
osobitne vyhodnocovať priebeh postupu a jednotlivé procesné úkony vykonané okresným
súdom v namietanom konaní, pretože s poukázaním na svoju prechádzajúcu judikatúru
(napr. IV. ÚS 121/2011, IV. ÚS 188/2011) je nútený konštatovať že z ústavnoprávneho
hľadiska nie je uvedený stav konania akceptovateľný.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť
nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,
resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,
IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
V postupe okresného súdu sa vyskytli kratšie obdobia nečinnosti; na začiatku konania, keď
okresný súd vykonal prvý úkon po siedmich mesiacoch (9. októbra 2002), a viac ako desať
mesiacov v období od 22. októbra 2003 do 2. septembra 2004. Zbytočné prieťahy boli
spôsobené v prevažnej miere neefektívnou činnosťou okresného súdu, ktorá sa prejavila
jednak v postupe vykonania znaleckého dokazovania (okresný súd ustanovil znalca na
určenie hodnoty hnuteľných vecí patriacich do BSM v roku 2008, t. j. po viac ako šiestich
rokoch od začatia konania, znalca z odboru účtovníctva okresný súd ustanovil až v čase,
keď už potrebné účtovné doklady boli skartované z dôvodu uplynutia archivačnej doby,
a vykonanie znaleckého dokazovania na určenie hodnoty nehnuteľností nariadil až v roku
2014), ako aj nevyužití procesných opatrení proti opakovanej neúčasti účastníkov konania
na nariadených pojednávaniach.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím postupom
v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 46/2002 porušil základné právo
sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky
na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom
okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 46/2002 konal
bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia 50 000 € z dôvodu
neprimerane dlhej doterajšej doby konania s poukazom na to, že majetok patriaci do BSM
užíva výlučne navrhovateľ a ona nemá prístup k týmto hodnotám už 13 rokov.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
poručovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
12 C 46/2002, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť,
že konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd
považoval priznanie sumy 7 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky,
ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním pred ústavným súdom advokátkou
Mgr. Ivetou Vajdovou, Námestie M. Benku 12, Bratislava. Podľa § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania
uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá
bola 781 € (za 2 úkony urobené v roku 2013).
Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie
a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej
len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2013 tak priznal po 130,16 €, t. j. spolu
260,32 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 €,
čo spolu predstavuje sumu 275,94 €. Po zvýšení o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3
vyhlášky) predstavuje priznaná úhrada trov konania sumu 331,12 €.
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2014