Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 616/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti V. S., zastúpenej advokátkou

Mgr. Ivetou Vajdovou, Námestie M. Benku 12, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Nitra, takto

rozhodol:

1. Základné právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom sedem tisíc eur),

ktoré jej j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť V. S. trovy konania v sume 331,12 €

(slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet jej právnej zástupkyne Mgr. Ivety

Vajdovej, Námestie M. Benku 12, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna 2013

doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že predmetom označeného konania

je rozhodovanie o návrhu jej bývalého manžela (ďalej len „navrhovateľ“) na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý podal 5. marca 2002. Napriek tomu,

že konanie trvá viac ako 11 rokov, okresný súd dosiaľ o veci nerozhodol. Podľa názoru

sťažovateľky sa postup okresného súdu vyznačuje tak nečinnosťou, ako aj neefektívnou

činnosťou, zvlášť poukazuje na nesústredený postup okresného súdu pri vykonávaní

dokazovania a na opakované odročovanie termínov nariadených pojednávaní, zväčša

z dôvodu na strane navrhovateľa, ako aj na nevyužitie procesných prostriedkov

na vynútenie plnenia povinností uložených súdom navrhovateľovi.

Sťažovateľka podľa svojho vyjadrenia neprispela k zbytočným prieťahom v konaní

a k postupu okresného súdu uvádza: „Z priebehu konania je zrejmé, že neefektívnosť práce

prvostupňového súdu spôsobila doposiaľ podstatný pokles hodnoty masy BSM, ktorá

skutočnosť je markantná napríklad z vykonaných neaktuálnych znaleckých posudkov

v konaní a možnej nemožnosti vykonania dôkazov navrhovaných odporkyňou od roku 2003.

Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že odporkyňa nemá prístup k hodnotám nadobudnutým

do BSM už 13 rokov, čo predstavuje cca 1/3 ekonomicky aktívneho obdobia jedinca, čím

je v značnej miere porušené jej právo na súdnu ochranu.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Nitra vo veci sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Nitra sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Sťažovateľke V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

50.000,- €, ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia ustanovenému

právnemu zástupcovi vo výške 331,128,- € s DPH (2 úkony právnej pomoci, príprava

a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti, 1 úkon 130,16,- € bez DPH, 2 krát režijný

paušál, 1 režijný paušál 7,81,- € bez DPH), a to na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky Mgr. Ivety Vajdovej..., do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd uznesením č. k. -25 z 3. októbra 2013 prijal sťažnosť

na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“). Následne ústavný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či trvajú

na konaní ústneho pojednávania, a okresný súd vyzval aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Podpredsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti v prípise č. Spr. 1317/13

z 15. januára 2014 uviedla:

„Navrhovateľ M. S. podal na súd dňa 5. 3. 2002 návrh o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Vec bola pridelená na prejednanie

sudkyni Mgr. D. M., ktorá vo veci konala, vyzvala navrhovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku, doručila návrh odporkyni na vyjadrenie, vytýčila vo veci termín pojednávania,

ktorý sa neuskutočnil, nakoľko odporkyňa podala námietku zaujatosti voči sudkyni, o ktorej

rozhodoval Krajský súd v Nitre. Na pojednávaní dňa 19. 5. 2003 vypočula účastníkov

konania. K odročeniu pojednávania dňa 3. 9. 2003 došlo pre ospravedlnenie právnych

zástupcov oboch účastníkov konania a jedno pojednávanie stanovené na 5. 11. 2003 bolo

zrušené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. Účastníci konania podávali rozsiahle

vyjadrenia k veci, dopĺňali petit návrhu a predkladali listinné dôkazy, týkajúce sa veľmi

rozsiahlej masy BSM.

V máji 2004 došlo k zmene zákonného sudcu a vec bola vec pridelená sudkyni

JUDr. P. Sudkyňa prebrala celý senát s počtom 204 nevybavených vecí a potrebovala čas

na naštudovanie spisov. V predmetnej veci prvý úkon urobila po 4 mesiacov od prevzatia

veci, kedy vytýčila termín pojednávania na 20. 10. 2004, ktoré bolo odročené z dôvodu

ospravedlnenia právneho zástupcu navrhovateľa. Je pravda, že ďalšie pojednávania

(15. 12. 2004, 6. 2. 2005, 4. 5. 2005, 29. 6. 2005, 14. 9. 2005) sa opakovane odročovali,

avšak všetky ospravedlnenia boli zdokladované, či už dokladom o práceneschopnosti, alebo

skoršími predvolaniami doručenými právnemu zástupcovi na iné pojednávania, alebo

z dôvodu, že navrhovateľ vypovedal plnú moc svojmu právnemu zástupcovi a hľadal

si iného právneho zástupcu. Ospravedlnila sa aj právna zástupkyňa odporkyne

pre nepriaznivé počasie a práceneschopnosť. Pojednávania sa uskutočnili dňa 18. 11. 2005,

23. 1. 2006, 15. 3. 2006, kedy súd vypočúval účastníkov konania a viacerých svedkov.

Do spisu účastníci konania predkladali listinné dôkazy a bola podaná i námietka zaujatosti

voči sudkyni zo strany právneho zástupcu navrhovateľa, o ktorej rozhodoval Krajský súd

v Nitre.

V júli 2006 došlo opätovne k zmene zákonnej sudkyne, vec bola pridelená JUDr. M.,

ktorá vo veci riadne konala, uskutočnili sa pojednávania dňa 30. 10. 2006 7. 2. 2007,

16. 4. 2007, 6. 6. 2007, 22. 10. 2007, opätovne boli súdu doručované účastníkmi konania

listinné dôkazy k predmetu BSM. Opakovane sa tiež stalo, že pojednávania vytýčené

na 18. 9. 2006, 18. 12. 2006, 22. 8. 2007, 14. 1. 2008 boli odročované pre ospravedlnenie

navrhovateľa z dôvodu služobnej cesty.

Dňa 1. 2. 2008 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni Mgr. I. H., ktorá bola

v poradí už štvrtým zákonným sudcom. V čase prevzatia veci mal spis 450 strán a vec bola

stará 6 rokov. Sudkyňa pokračovala vo veci vykonávaním dokazovania ohľadne predmetu

BSM. Na pojednávaní dňa 20. 2. 2008 bol vypočutý svedok a pojednávanie bolo odročené

na neurčito za účelom znaleckého dokazovania na ocenenie hnuteľných vecí, pričom až tretí

ustanovený znalec bol schopný a ochotný vo veci vypracovať znalecký posudok na hodnotu

elektronického zariadenia. Znalecký posudok bol doručený súdu 18. 11. 2008 a zaslaný

právnym zástupcom účastníkov konania na vyjadrenie. Následne boli ocenené aj ďalšie

hnuteľné veci tvoriace masu BSM, znalecký posudok bol doručený súdu dňa 12. 5. 2009.

Po doručení znaleckého posudku súd vytyčoval pojednávania na 9. 9. 2009, 2. 11. 2009,

27. 1. 2010, 24. 5. 2010, ktoré boli opakovane odročované pre ospravedlnenia, a to z väčšej

miery navrhovateľa, alebo jeho právneho zástupcu, ale boli dokladované jednak

zastupovaním právneho zástupcu v inej právnej veci, alebo dokladom o PN, alebo

zdržiavaním sa navrhovateľa v zahraničí, čo preukázal letenkou. Zároveň medzi účastníkmi

konania a ich právnymi zástupcami začala prebiehať mimosúdna komunikácia ohľadne

prípadnej dohody o vyporiadaní BSM, čo bol tiež dôvod na odročenie pojednávania dňa

7. 4. 2010. Pojednávania sa riadne uskutočnili dňa 13. 10. 2010, 13. 12. 2010, 16. 2. 2011,

13. 4. 201, na ktorých sudkyňa sústredila pozornosť na nehnuteľnosti, ktoré predstavujú

najväčšiu hodnotu masy BSM, snažila sa o to, aby účastníci konania dospeli k dohode,

čo považovala za najprijateľnejšie riešenie pre nich. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti

namieta, že pojednávania boli odročené na neurčito s tým, že do konania bude ustanovený

znalec, pričom súd neuviedol na ocenenie čoho. Z obsahu pojednávaní a z priebehu konania

však vždy bolo jasné, čo bude znalec oceňovať, pričom najskôr sa oceňovali hnuteľné veci,

potom obchodný podiel a investície do nehnuteľnosti a nakoniec sa budú oceňovať

nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o termín pojednávania, vytýčený po 5 mesiacoch na 2. 11. 2011,

bolo to z toho dôvodu, že dňa 18. 4. 2011 bol podaný návrh na nariadenie predbežného

opatrenia, súd o ňom rozhodol dňa 28. 4. 2011, pričom voči rozhodnutiu bolo podané

odvolanie dňa 23. 5. 2011, preto bol spis predložený Krajskému súdu v Nitre, ktorý

rozhodnutie potvrdil dňa 30. 6. 2011. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

25. 7. 2011. Následne súd dňa 21. 9. 2011 vytýčil pojednávanie na 2. 11. 2011, ktorý termín

bol zrušený z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti navrhovateľa. Z uvedených dôvodov

sa neuskutočnili ani pojednávania stanovené na 19. 12. 2011 a 27. 2. 2012, pričom súd

skúmal aj dopytom na lekára, aký je zdravotný stav navrhovateľa a či je schopný dostaviť

sa na pojednávanie. Na pojednávaní dňa 18. 4. 2012 súd navrhoval účastníkom konania

spôsob riešenia vyporiadania BSM, čo z ich strany nebolo akceptované. Pojednávanie

stanovené na 4. 6. 2012 bolo odročené pre práceneschopnosť sudkyne. Ďalší termín

pojednávania na 22. 8. 2012 bol zrušený jednak pre extrémne horúčavy v auguste 2012,

ale najmä z dôvodu, že právny zástupca navrhovateľa súdu oznámil, že na Okresnom súde

Nitra je vedené konanie pod sp. zn. ohľadne vyporiadania nehnuteľností,

ktoré sú uvádzané aj v rámci konania o vyporiadanie BSM a preto sudkyňa dala pokyn

na pripojenie spisu a následne zvažovala otázku možného prerušenia konania. Ďalšie

pojednávanie sa malo uskutočniť dňa 22. 10. 2012, bolo však odročené pre ospravedlnenie

právneho zástupcu navrhovateľa z dôvodu jeho účasti na pohrebe, ktoré ospravedlnenie

považoval súd za dôvodné a akceptoval ho. Pojednávanie dňa 3. 12. 2012, na ktorom

prebehol výsluch účastníkov konania, bolo odročené z dôvodu doplnenia dokazovania

znalcom z odboru účtovníctvo na ocenenie obchodných podielov navrhovateľa

v obchodných spoločnostiach, ktorý bol ustanovený uznesením zo dňa 18. 2. 2013. Následne

sa zabezpečovali podklady pre vypracovanie znaleckého posudku, ktoré požadoval znalec,

robili sa dopyty na účtovníkov firiem. Nakoľko sa doklady nepodarilo zabezpečiť, znalec

súdu dňa 3. 1. 2014 oznámil, že bez podkladov nie je možné vo veci vypracovať znalecký

posudok, čo bolo oznámené právnym zástupcom účastníkov konania prípisom zo dňa

8. 1. 2014 s tým, že boli vyzvaní, či majú návrhy na doplnenie dokazovania a ak nie, bude

vo veci nariadené znalecké dokazovanie na oceňovanie nehnuteľností.

Z postupu súdu vo veci vyplýva, že súd nebol nečinný, konal riadne, jednotlivé úkony

boli vykonávané postupne a s ohľadom na pracovnú zaťaženosť sudcov v primeraných

časových intervaloch. Súd považuje túto vec za náročnú na dokazovanie, čo značne

ovplyvňuje dĺžku konania. Doposiaľ boli vo veci vyhotovené znalecké posudky oceňujúce

elektroniku a ostatné hnuteľné veci, pre nedostatok podkladov sa nepodarilo zabezpečiť

ocenenie obchodných podielov navrhovateľa v obchodných spoločnostiach a je potrebné

zabezpečiť ešte ocenenie nehnuteľností. Na dĺžku konania mala vplyv aj opakovaná zmena

zákonného sudcu, k čomu bolo potrebné pristúpiť z objektívnych dôvodov, keď sudkyne M.

a M. nastupovali na materskú dovolenku a sudkyňa P. odišla na Krajský súd v Nitre.

V podstatnej miere sa o dĺžku konania pričinili účastníci konania, najmä navrhovateľ

a aj jeho právny zástupca, ktorí sa opakovane ospravedlňovali (dlhodobá

práceneschopnosť, služobné cesty, pohreb v rodine, kolízia s inými pojednávaniami)

a žiadali o odročenie pojednávania z uvedených dôvodov, ktoré ale riadne preukázali a súd

ich ako opodstatnené akceptoval.“

Sťažovateľka zotrvala vo svojom stanovisku z 19. marca 2014 na argumentácii

uvedenej v sťažnosti a poukázala na to, že zákonná sudkyňa v iných obdobných veciach

postupovala promptnejšie.

Účastníci konania oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie, a preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o vyporiadaní BSM

po rozvode manželstva. Ústavný súd považuje takéto spory za skutkovo zložitejšie a svojou

povahou náročné na dokazovanie, pretože treba nielen zistiť okruh vecí patriacich

do zaniknutého BSM účastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu jeho zániku, a zároveň

zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z , najmä

pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto majetkového spoločenstva. Faktická zložitosť

veci v tomto konaní vyplýva z charakteru a rozsahu majetku tvoriaceho BSM a skutočnosti,

že navrhovateľ je, resp. v čase rozvodu bol podnikateľom. Podľa názoru ústavného súdu

preskúmavané konanie nie je právne zložité, keďže existuje dostatočné množstvo

stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku

postupu a prerokovania uvedených majetkových sporov, takže pri sústredenejšom a najmä

efektívnejšom postupe mohol okresný súd v namietanom konaní postupovať plynulejšie.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v namietanom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka podala 11. decembra 2002 námietku

zaujatosti, ktorá bola posúdená ako nedôvodná, trikrát sa nedostavila na pojednávanie,

z toho jedenkrát bolo pojednávanie odročené z dôvodu na jej strane (26. júna 2006).

Iné skutočnosti, ktoré by bolo možné pričítať sťažovateľke, ústavný súd nezistil. Zistené

okolnosti majú zanedbateľný vplyv na doterajšiu dĺžku konania, a preto ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľka neprispela svojím správaním k predĺženiu konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v namietanom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Konanie okresného súdu začalo 5. marca 2002 a ani po 12 rokoch nie je právoplatne

skončené. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania ústavný súd nepovažuje za potrebné

osobitne vyhodnocovať priebeh postupu a jednotlivé procesné úkony vykonané okresným

súdom v namietanom konaní, pretože s poukázaním na svoju prechádzajúcu judikatúru

(napr. , ) je nútený konštatovať že z ústavnoprávneho

hľadiska nie je uvedený stav konania akceptovateľný.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva

podľa , resp. práva podľa dohovoru môže dôjsť

nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. ,

, ).

V postupe okresného súdu sa vyskytli kratšie obdobia nečinnosti; na začiatku konania, keď

okresný súd vykonal prvý úkon po siedmich mesiacoch (9. októbra 2002), a viac ako desať

mesiacov v období od 22. októbra 2003 do 2. septembra 2004. Zbytočné prieťahy boli

spôsobené v prevažnej miere neefektívnou činnosťou okresného súdu, ktorá sa prejavila

jednak v postupe vykonania znaleckého dokazovania (okresný súd ustanovil znalca na

určenie hodnoty hnuteľných vecí patriacich do BSM v roku 2008, t. j. po viac ako šiestich

rokoch od začatia konania, znalca z odboru účtovníctva okresný súd ustanovil až v čase,

keď už potrebné účtovné doklady boli skartované z dôvodu uplynutia archivačnej doby,

a vykonanie znaleckého dokazovania na určenie hodnoty nehnuteľností nariadil až v roku

2014), ako aj nevyužití procesných opatrení proti opakovanej neúčasti účastníkov konania

na nariadených pojednávaniach.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím postupom

v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo

sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky

na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia 50 000 € z dôvodu

neprimerane dlhej doterajšej doby konania s poukazom na to, že majetok patriaci do BSM

užíva výlučne navrhovateľ a ona nemá prístup k týmto hodnotám už 13 rokov.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

poručovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť,

že konanie nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy 7 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním pred ústavným súdom advokátkou

Mgr. Ivetou Vajdovou, Námestie M. Benku 12, Bratislava. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 € (za 2 úkony urobené v roku 2013).

Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej

len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2013 tak priznal po 130,16 €, t. j. spolu

260,32 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2013 po 7,81 €,

čo spolu predstavuje sumu 275,94 €. Po zvýšení o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3

vyhlášky) predstavuje priznaná úhrada trov konania sumu 331,12 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2014